Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 10, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/40/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105245198
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci
navrhovateľa: INTERREST spol. s r.o., Nedbalova 14, Bratislava, IČO: 00 699 071 proti odporcovi: 1.
R. L., nar. XX. XX. XXXX, W. XX, F., 2. K.. F. L., nar. XX. XX. XXXX, W. XX, F., zast. R. L., W. XX, F. o
zaplatenie 2 252,80 EUR ( 67 868,- Sk ) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
112,86 EUR a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 12. 2005 a doplneným dňa 19. 06. 2006
domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal odporcov v 1. a 2. rade povinnosťou spoločne a
nerozdielne zaplatiť 67 868,- Sk s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 47 111,- Sk

od 01. 10. 2005 až do zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 17 757,-
Sk od 25. 11. 2004 až do zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3 000,-
Sk od 29. 10. 2002 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia
ako nájomcovia bytu na W.e nezaplatili nedoplatok na vyúčtovaní služieb za rok 2004, nedoplatok za
spotrebu vody za roky 2002 a 2003 a náklady spojené s vyprataním pivničných priestorov.

Súd vydal dňa 11. 09. 2006 platobný rozkaz č. 19C 40/2006-65, ktorým zaviazal odporcov v 1. a 2. rade
povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 67 868,- Sk spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 %

denne zo sumy 47 111,- Sk od 01. 10. 2005 až do zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 %
denne zo sumy 17 757,- Sk od 25. 11. 2004 až do zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške 0,05
% denne zo sumy 3 000,- Sk od 29. 10. 2002 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 5 400,- Sk a
to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.

Proti platobnému rozkazu podali odporcovia v 1. a 2. rade odpor, v ktorom uvádzajú, že žalovaná suma je
navrhovateľom vyfabulovaná na základe nepravdivých a zavádzajúcich listinných dokladov. Navrhovateľ

sa stal vlastníkom domovej nehnuteľnosti na W. v novembri 2001. Navrhovateľ výpoveďami zo dňa
17. 09. 2002 a 22. 06. 2004 vypovedal odporcom nájom bytu z dôvodu neplatenia nájomného, časové
obdobie je totožné s obdobím žalovaným v predmetnom návrhu. Okresný súd Bratislava I v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave rozhodol o neplatnosti predmetných výpovedí a to v konaní č.
16C 159/02.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu v 1. rade, listinnými dokladmi založenými

v spise, nájomnou zmluvou zo dňa 18. 02. 1999 ( č. l. 10 - 13 ), výpisom z LV č. XXXX ( č. l. 14 ), fa č.46/2002 ( č. l. 16 ), fa č. 50/2004 ( č. l. 19 ), vyúčtovaním nákladov za rok 2002 ( č. l. 23 ), vyúčtovaním
nákladov za rok 2003 ( č. l. 24 ), vyúčtovaním nákladov za rok 2004 ( č. l. 26 ), výsluchom svedkyne R.
ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti - stavby, súp. č. XXX,
postavenej na pozemku parc. č. XX, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria, k. ú. L.

Z nájomnej zmluvy č. 2410/99-321 zo dňa 18. 02. 1999 súd zistil, že odporcovia v 1. a 2. rade sú
nájomcami bytu č. 1 na 1. poschodí domu na W. súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XX.

Z vyúčtovania nákladov za dodávku vodného, stočného, služieb spojených s užívaním bytu a nájomného
za rok 2002 vypracovaného navrhovateľom súd zistil, že predpis nájomného predstavoval sumu 9 443,-

Sk, skutočné náklady na služby predstavovali sumu 15 725,33 Sk, odporcovia uhradili navrhovateľovi
platby vo výške 22 572,- Sk.

Z vyúčtovania nákladov za dodávku vodného, stočného, služieb spojených s užívaním bytu a nájomného
za rok 2003 vypracovaného navrhovateľom súd zistil, že predpis nájomného predstavoval sumu 16 874,-
Sk, skutočné náklady na služby predstavovali sumu 17 725,35 Sk, odporcovia uhradili navrhovateľovi

platby vo výške 22 572,- Sk.

Z vyúčtovania nákladov za dodávku vodného, stočného, služieb spojených s užívaním bytu a nájomného
za rok 2004 vypracovaného navrhovateľom súd zistil, že predpis nájomného predstavoval sumu 31 848,-
Sk, skutočné náklady na služby predstavovali sumu 30 712,01 Sk, odporcovia uhradili navrhovateľovi
platby vo výške 56 077,- Sk.

Z fa č. 46/2002 zo dňa 21. 10. 2002 súd zistil, že navrhovateľ fakturoval odporcom za vypratanie
spoločných a povalových priestorov v dome na W. sumu 3 000,- Sk.

Z fa č. 50/2004 zo dňa 08. 11. 2004 súd zistil, že navrhovateľ fakturoval odporcom alikvótne množstvo
spotreby studenej vody - vodné a stočné za roky 2002 a 2003 podľa skutočných stavov na vodomeroch
Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. podľa priloženej tabuľky za rok 2002 sumu 6 767,61 Sk

( 356,19 m3 vody ) a za rok 2003 sumu 10 989,33 Sk ( 419,44 m3 ), celkom sumu 17 756,94 Sk.

Z oznámenia Staromestskej a.s. ( predchádzajúci správca objektu ) o úprave preddavkov k 01. 10. 2001
( č. l. 182 ) súd zistil, že výška základného nájomného za byt odporcov predstavuje sumu 783,- Sk, teda
9 396,- ročne.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 12. 04. 2010 súd zistil, že odporcovia v 1. a 2.

rade boli v žalovanom období nájomcami bytu č. X v F. a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.
02. 1999. Pôvodným nájomcom bytu bol spolu s odporcami aj Y. otec odporkyne v 2. rade, ktorý v čase
podania návrhu už nežil. Predmetom návrhu navrhovateľa je nedoplatok na vyúčtovaní služieb za rok
2004 vo výške 47 111,- Sk, nedoplatok za dodávku studenej vody za roky 2002 a 2003 v sume 17 757,
ktorý navrhovateľ fakturoval odporcom na základe uhradenia dodávok studenej vody v rokoch 2002 a

2003 vodárňam a následného rozúčtovania nájomcom bytov na základe spotreby zistenej odčítaním z
vodomeru bytu.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 28. 06. 2010 súd zistil, že žalovaná pohľadávka
vo výške 67 868,- Sk pozostáva zo sumy 47 111,- Sk, ktorá predstavuje nedoplatok na vyúčtovaní služieb
za roky 2002, 2003 a 2004, nedoplatok na nájomnom za rok 2004 a poplatky z omeškania za rok 2004,

žalovaná pohľadávka ďalej pozostáva zo sumy 17 757,- Sk titulom vyúčtovania nákladov na vodné a
stočné za roky 2002 a 2003 a zo sumy 3 000,- Sk titulom nákladov za vypratanie povalových a pivničných
priestorov. Nedoplatok vo výške 47 111,- Sk navrhovateľ zistil tak, že celkový nedoplatok na vyúčtovaníslužieb za roky 2002, 2003 a 2004, nedoplatok na nájomnom za rok 2004 a poplatky z omeškania za
rok 2004 v celkovej výške 103 188,- Sk navrhovateľ porovnal s platbami odporcov uhradenými v roku
2004 vo výške 56 077,- Sk, rozdiel predstavuje sumu 47 111,- Sk. Podľa predpisu platieb boli odporcovia

povinní platiť v roku 2004 mesačné nájomné vo výške 2 654,- Sk. Náklad na vodné, stočné za roky
2002 a 2003 navrhovateľ zistil tak, že z celkového množstva spotrebovanej vody nameranej na hlavnom
vodomery domu bola odpočítaná spotreba vody, ktorá bola nameraná na podružnom merači, ktorý meral
spotrebu vody ako aj stočné v troch bytových jednotkách nachádzajúcich sa v objekte domu na W..
Spotreba vody ako aj stočné namerané na podružnom merači bola rozpočítaná medzi 3 byty podľa

počtu osobomesiacov, u odporcov to bolo 64 osobomesiacov. Pokiaľ ide o náklad vo výške 3 000,- Sk
spojený s vyprataním povalových a pivničných priestorov, navrhovateľ vyzval odporcov na vypratanie
vecí, ktoré mali v povalových a pivničných priestoroch s upozornením, že keď priestory nevypracú,
toto zrealizuje navrhovateľ na ich náklady. Odporcovia nereagovali na výzvu, navrhovateľ bol nútený
z dôvodu havarijného stavu strechy vypratať povalové priestory, z hygienických dôvodov aj pivničné
priestory, náklady na vypratanie priestorov boli rovnakým dielom rozúčtované medzi tri byty. Odporcovia

uzatvorili nájomnú zmluvu k bytu na W. s Mestskou časťou F., právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy
prešli na navrhovateľa ako na vlastníka objektu. Prepisy nájomného na roky 2002 až 2004 navrhovateľ
doručoval odporcom osobne. Na otázku súdu navrhovateľ uviedol, že podružný vodomer v objekte
meralspotrebuvodyvreštaurácii,nachádzajúcejsavobjektedomunaW.Rozdielmedzispotrebouvody
nameranejnahlavnomvodomeryaspotrebouvodynameranejnapodružnomvodomerybolrozúčtovaný

nájomcom.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2010 súd zistil, že v čase prevzatia
objektu domu na W. navrhovateľom, bol v objekte namontovaný podružný vodomer, tento meria
spotrebu vody v bytoch nájomcov. Stav na podružnom vodomery minimálne raz mesačne odpisoval
navrhovateľ, resp. jeho pracovníci, nájomcovia bytov k odpisovaniu stavu vodomeru neboli prizývaní.

Navrhovateľ predložil odporcom na podpis novú nájomnú zmluvu hneď po tom, ako sa navrhovateľ stal
vlastníkom objektu. Odporcovia odmietli nájomnú zmluvu podpísať s odôvodnením, že majú podpísanú
nájomnú zmluvu s mestskou časťou. Navrhovateľ má k dispozícii merania spotreby vody na hlavnom aj
podružnom vodomery za roky 2002 až 2004, podružný vodomer už v roku 2002 meral spotrebu vody
v reštaurácii.

Z výsluchu odporcu v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 28. 06. 2010 súd zistil, že navrhovateľ
neuzatvoril s odporcami nájomnú zmluvu k bytu na W. napriek tomu, že odporcovia žiadali navrhovateľa
o predloženie nájomnej zmluvy. Odporcovia nepodpísali s navrhovateľom ani zápisnicu o odovzdaní a
prevzatí bytu. Navrhovateľ doručil odporcom predpis nájomného a zálohových platieb za služby za roky
2002, 2003 a 2004 až dňa 02. 03. 2004. Odporcovia preto uhrádzali navrhovateľovi platbu vo výške

1 881,- Sk, ktorá vyplývala z posledného predpisu platieb, doručeného odporcom predchádzajúcim
správcom objektu. Odporca namietal dofakturáciu spotreby vody za roky 2002 a 2003 zo strany
navrhovateľa, ktorá bola odporcom dofakturovaná dňa 08. 11. 2004 faktúrou č. 50/2004. Navrhovateľ
fakturoval dodávku spotrebovanej vody v rokoch 2002 a 2003 priebežne, dôvody dofakturácia
nepreukázal, rovnako nepreukázal ani množstvo dofakturovanej vody. Navrhovateľ vykonával v objekte

W. stavebné úpravy, ktoré súviseli s veľkou spotrebou vody, uvedenú spotrebu vody navrhovateľ
rozpočítal jednotlivým nájomcom. K faktúre za vypratanie pivničných a povalových priestorov odporca v
1. rade uviedol, že v pivničných priestoroch nemal uskladnené žiadne veci, na povale mal umiestnené
niektoré veci, napríklad satelit, ktorý navrhovateľ svojvoľne odmontoval. V rokoch 2002 až 2004 odporca
býval v byte s manželkou a 3 synmi.

Z výsluchu odporcu v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2010 súd zistil, že podľa vedomostí
odporcu v 1. rade navrhovateľ namontoval podružný vodomer v objekte domu na W. niekedy v novembri
2004, sám, bez možnosti overenia počiatočného stavu na podružnom vodomery, vymáhanie pohľadávky
za spotrebu vody za uvedené obdobie preto nemá oporu v relevantných podkladoch. Odporca v 1.
rade poukázal na to, že v prechádzajúcom období, keď objekt spravovala Staromestská a.s. mal ročnú

spotrebu vody v byte približne 450 m3 ročne. Navrhovateľ odporcom účtoval v roku 2002 spotrebu vody
vo výške 654 m3 a v roku 2004 vo výške 694 m3. Navrhovateľ v roku 2004 vykonával v objekte domu
na W. stavebné úpravy, zároveň v objekte prevádzkoval reštauráciu, takže spotreba vody v objekte bola
vysoká. Odporca sa dôvodne domnieva, že navrhovateľ túto spotrebu vody účtoval nájomcom.Z výsluchu odporcu v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 10. 01. 2011 súd zistil, že odporca v 1. rade
uplatnil proti navrhovateľovi svoju započítaciu pohľadávku v sume 15 969,- Sk predstavujúcu preplatok
vzniknutý odporcom v roku 2004, keď ročné nájomné vo výške 9 396,- Sk spolu s nákladmi na služby

v roku 2004 vo výške 30 712,- Sk predstavovali spolu sumu 40 108,- Sk, pričom odporcovia zaplatili v
roku 2004 navrhovateľovi titulom nájomného a zálohových platieb za služby sumu 56 077,- Sk.

Z výsluchu svedkyne R. na pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2010 súd zistil, že nehnuteľnosť na W.
bola navrhovateľovi odovzdaná niekedy v roku 2003 alebo 2004. Svedkyňa si nepamätala, kedy boli
nájomcom zasielané predpisy nájomného a zálohových platieb za služby. Uviedla, že v objekte bol
namontovaný podružný vodomer, meral spotrebu vody v nebytovom priestore, bol namontovaný v roku

2004. Svedkyňa zabezpečovala odčítanie stavu podružného vodomeru, údaje sa zapisovali do knižky, z
týchto podkladov vychádzala spoločnosť Progres, poverená rozúčtovaním nákladov na spotrebu vody.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
spôsob ich výpočtu.

Podľa § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia

poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s
užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 688 Občianskeho zákonníka nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej
domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenia domu, ako ja
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov

voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie navrhnuté pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.V konaní bolo preukázané, že odporcovia sú nájomcami bytu č. 1 v F. na W. 1. poschodie a to na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 18. 02. 1999 uzatvorenej medzi odporcami a Mestskou časťou Bratislava - L.
v súlade s ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti - domu súp. č. XXX . na W.

Navrhovateľ ako nový vlastník objektu domu vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa v súlade s
ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania.

Podľa § 686 ods. 1 nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku

nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.

Podľa § 696 ods. 1 spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob
ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný
právny predpis.

Z uvedeného vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva odplatná a dohoda o nájomnom, resp. o
spôsobe jeho výpočtu musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve. Dohoda prenajímateľa a nájomcu o
nájomnom nemôže byť jednostranne menená, pokiaľ sa tak zmluvné strany nedohodli, prenajímateľ je
oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné len v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis.

V konaní nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ a odporcovia dohodli na možnosti niektorej zo

zmluvných strán jednostranne zmeniť výšku nájomného za byt.

Navrhovateľ v konaní predložil evidenčný list pre výpočet nájomného podľa Výnosu Ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja SR č. V-1/2004 zo dňa 22. 12. 2003 ( č. l. 142, správne označenie
má byť V-1/2003 ), podľa ktorého určil odporcom od 01. 01. 2004 ročné nájomné vo výške 31 843,-
Sk. Uvedený výnos však len reguloval výšku nájomného a stanovoval limity výšky nájmu, nebol však

osobitným predpisom, ktorý by prenajímateľa oprávňoval jednostranne zvýšiť nájomné.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nebol oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné a to ani s poukazom
na Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. V-1/2003 zo dňa 22. 12. 2003. Odporcovia
boli preto povinní platiť nájomné vo výške 783,- Sk mesačne, teda 9 396,- Sk ročne, ako to vyplýva z
oznámenia o úprave preddavkov ( č. l. 182 ) zo dňa 15. 11. 2001. Vzhľadom na uvedené súd návrh

navrhovateľa v časti nedoplatku na nájomnom za rok 2004 zamietol.

S poukazom na uvedené, vychádzajúc z vyúčtovania nákladov za dodávku vodného, stočného, služieb
spojených s užívaním bytu a nájomného za rok 2002 ( č. l. 23 )vypracovaného navrhovateľom predpis
nájomného za byt odporcov predstavoval sumu 9 396,- Sk, skutočné náklady na služby predstavovali
sumu 15 725,33 Sk, odporcovia uhradili navrhovateľovi platby vo výške 22 572,- Sk, odporcom vznikol

nedoplatok vo výške zaokrúhlene 2 549,- Sk ( 9 396 + 15 725,33 = 25 121,33 - 22 572 = 2 549,33 ).
V roku 2003 predpis nájomného za byt odporcov predstavoval sumu 9 396,- Sk, skutočné náklady na
služby ( č. l. 24 ) predstavovali sumu 17 676,35 Sk, odporcovia uhradili navrhovateľovi platby vo výške
22 572,- Sk, odporcom vznikol nedoplatok vo výške zaokrúhlene 4 500,- Sk ( 9 396 + 17 676,35 = 27
072,35 - 22 572 = 4 500,35 ). V roku 2004 predpis nájomného za byt odporcov predstavoval sumu 9

396,- Sk, skutočné náklady na služby ( č. l. 26 ) predstavovali sumu 30 712,01 Sk, odporcovia uhradili
navrhovateľovi platby vo výške 56 077,- Sk, odporcom vznikol preplatok vo výške zaokrúhlene 15 969,-
Sk ( 9 396 + 30 712,01 = 40 108,01, 56 077 - 40 108,01 = 15 968,99 ).Oprávnenú pohľadávku navrhovateľa na vyúčtovaní služieb za rok 2002 súd ustálil vo výške 2 549,- Sk
a oprávnenú pohľadávku na vyúčtovaní služieb za rok 2003 súd ustálil vo výške 4 500,- Sk, spolu vo
výške 7 049,- Sk. Voči pohľadávke navrhovateľa ( celková výška 67 868,- Sk ) uplatnil odporca v 1. rade

započítaciu pohľadávku v sume 15 969,- Sk predstavujúcej preplatok na vyúčtovaní služieb za rok 2004,
preto súd návrh navrhovateľa v časti nedoplatku na službách za roky 2002, 2003 a 2004 ako nedôvodný
zamietol. Z rovnakých dôvodov súd zamietol v tejto časti aj návrh čo do príslušenstva, ktoré navrhovateľ
zahrnul do žalovanej sumy 47 111,- Sk.

Súčasťou žalovanej pohľadávky bola aj suma 17 757,- Sk titulom vyúčtovania nákladov na vodné a
stočné za roky 2002 a 2003. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa

nie je v tejto časti dôvodný. Navrhovateľ predložil súdu faktúry za vodné a stočné za odberné miesto
W., v ktorom objekte sa nachádzali byty a nebytový priestor. Navrhovateľ však v konaní nepreukázal,
že tieto faktúry dodávateľovi uhradil, nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku nákladov na vodné a
stočné, ktoré účtoval odporcom. V konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, za aké priestory
( bytové či nebytové ) sa merala spotreba vody na podružnom vodomery, kedy bol podružný vodomer

namontovaný, aký bol počiatočný stav na tomto vodomery, k odpočtu stavu na podružnom vodomery
neprizýval odporcov, resp. iných nájomcov bytov, pričom odporca v 1. rade spochybnil spotrebu vody
účtovanej navrhovateľom v rokoch 2002 a 2003 ako aj dôvod dofakturácie vodného a stočného za roky
2002 a 2003 v roku 2004. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Podľa názoru súd navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, preto súd v

tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Súd nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľa ani v časti o zaplatenie 3 000,- Sk za vypratanie
pivničných a povalových priestorov. Súd vychádzal jednak zo skutočnosti, že odporcovia boli oprávnení
spolu s bytom podľa § 688 Občianskeho zákonníka užívať aj spoločné priestory a zariadenia domu,
boli teda aj oprávnení mať v spoločných priestoroch svoje veci. Vypratanie spoločných priestorov

si odporcovia neobjednali, neboli preto povinní uhrádzať náklady spojené s vyprataním spoločných
priestorov. Zároveň treba poukázať aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ hodnoverným spôsobom
nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku žalovanej pohľadávky, z faktúry č. 46/2002 predloženej
navrhovateľom ( č. l. 16 ) nevyplýva, aké boli celkové náklady na vypratanie priestorov, komu ich
navrhovateľ zaplatil, akým spôsobom náklady rozpočítal medzi všetkých nájomcov bytov a nebytového

priestoru. Navrhovateľ ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, preto súd návrh aj v tejto časti
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným odporcom priznal náhradu trov
konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odpor vo výške 112,86 EUR ( 3 400,- Sk ).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaI,písomne,vodvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.