Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 10, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/318/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109234520
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci
navrhovateľa: P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, A. proti odporcovi: Slovenská republika -
zastúpená Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18. 09. 2009 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na
náhradu škody vo výške 2 389,96 EUR s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Svojnávrhodôvodnilatým,žeuzavrelasnebankovouspoločnosťouB.M.G.Invests.r.o.,Južnátrieda50,
Košice zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej sa navrhovateľka ako tichý spoločník zúčastnila
na podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo výške 72 000,- Sk. Podiel tichého spoločníka na
zisku spoločnosti bol dohodnutý vo výške 22 % ročne. Podiel na zisku mal byť vyplácaný mesačne,

vklad a posledný výnos mal byť navrhovateľke vyplatený dňa 22. 02. 2002. Vláda a jej výkonné orgány
mali dostatok informácií o porušovaní zákonnosti nebankovými subjektami. Mali dostatok nástrojov na
zamedzenie porušovania zákonnosti, ale nekonali, prípadne konali povrchne, zdĺhavo, čím umožnili
nebankovým subjektom páchať trestnú činnosť. Za čo by mali niesť podiel zodpovednosti.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 10. 2009 uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnené
a neoprávnenú a bol toho názoru, že v danom spore nie je odporca pasívne legitimovaný z dôvodu,

že dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 01.10.2000 Úrad pre
finančný trh. Poukazoval na to, že podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné spoločnosti
nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť či fond a
navrhovateľ pri nahliadnutí do obchodného registra musel vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť.
Činnosť B.M.G. Invest s.r.o., AGW, s r.o., Drukos, a.s., Horizont Slovakia, o.c.p., BDV Družstvo nemožno
stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností,

ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ).
Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodliehali dohľadu Národnej
banky Slovenska. Tým, že navrhovateľka uzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve vstupovala do
záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup
fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu. Navrhovateľka sa dobrovoľne rozhodla poskytnúť
finančné prostriedky obchodnej spoločnosti a musí znášať aj riziká s tým spojené. Záverom poukázal

na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.Navrhovateľka bola dňa 24. 02 .2010 vypočutá dožiadaným Okresným súdom v Košiciach.

Na pojednávanie dňa 10. 01. 2011 sa nedostavila navrhovateľka ani odporca, navrhovateľka predvolanie
na pojednávanie prevzala dňa 14. 12. 2010, odporca dňa 09. 12. 2010. Ani navrhovateľka, ani odporca

neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Pojednával v
neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými
dokladmi založenými v spise ako aj výsluchom navrhovateľky pred dožiadaným súdom. Navrhovateľka
vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti
a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným

opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 22. 11. 2001 a
zistil, že navrhovateľka uzatvorila v roku 2001 zmluvu o tichom spoločenstve s obchodnou spoločnosťou
B.M.G. Invest s.r.o., Južná trieda 50, Košice, na základe ktorej sa navrhovateľka zúčastnila na
podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom vo výške 72 000,- Sk. Podiel tichého spoločníka na zisku

spoločnosti bol dohodnutý vo výške 22 % ročne. Podiel na zisku mal byť vyplácaný mesačne, vklad a
posledný výnos mal byť navrhovateľke vyplatený dňa 22. 02. 2002.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých ktorí tieto úlohy plnia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne
orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie
orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa

v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanovenýmpostupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj

dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Podľa § 2, 3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch,
investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní
peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným
týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na

základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými
týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné
prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje
peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva
činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond,
zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na

základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto
zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov.
Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

V prejednávanej veci mohol odporca pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať
ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať

iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o
zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom
podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany
dlžníka B.M.G. Invest s.r.o. nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzn. uzatváranie zmlúv o
tichom spoločenstve nebolo v právomoci odporcu zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany

odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci
vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu
príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ
neexistujúcu povinnosť odporcu.

Na druhej strane ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im

umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon
neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam vstupovať
do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke. A teda v súlade s princípom zmluvnej
autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľka dobrovoľne vstúpila
do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného

rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby
v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne
zdržať zásahov do súkromno - právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických
a právnických osôb.

Pokiaľ by odporca zakázal nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o tichom

spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómiesubjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle
zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva ( úrokov, podielov

na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa zákona č. 385/1999 Z. z. v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť
zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť zákona č. 329/2000 Z. z. o Úrade pre finančný trh ) bola daná
kompetencia odporcu podľa § 62 ods. 4 zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona
oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona

( § 1 písm. b)) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie
peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného
týmto zákonom ( § 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy
a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť
obchodnejspoločnostiB.M.G.Invests.r.o.činnostizverenejzákonomsprávcovskejspoločnosti.Zároveň
treba prisvedčiť odporcovi v tom, že už v čase uzavretia zmluvy o pôžičke v roku 2001 bol poverený

výkonom štátneho dozoru Úrad pre finančný trh a teda, pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že jej vznikla škoda
tým, že uzavrela túto zmluvu s nebankovým subjektom, resp. tým, že vložené sumy naspäť nevymohla,
nie je odporca v konaní pasívne legitimovaným.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd zistil, že bola to práve samotná navrhovateľka, ktorá svojou
hrubou nedbalosťou zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musí následky s tým
spojené znášať sama. Mohla sa totiž pred uzavretím zmluvy presvedčiť napr. na základe výpisu
z obchodného registra, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpila do záväzkového vzťahu nie je

investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu
obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a na základe predloženej zmluvy o tichom
spoločenstve mohla poznať ( bez právnych a iných odborných znalostí ) že sa nejedná o dovolenú
činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií.

Mala postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a

zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ju podielu viny nezbavuje.

Obdobne podľa zákona č. 385/1999 Z. z. ( úč. od 01. 01. 2000 ) sa mohla navrhovateľka presvedčiť
( neznalosť zákona neospravedlňuje ), že obchodná spoločnosť B.M.G. Invest s.r.o. nie je správcovskou
spoločnosťou podľa tohto zákona ( nemá formu a.s., označenie obchodného meno, základné imanie
50.000.000,- Sk, predmet podnikania zapísaný v obchodnom registri ) a že nemá povolenie ministerstva

financií či úradu pre finančný trh.

Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že svoju prevenčnú povinnosť nezanedbal, keď v rámci svojich právomocí
prikročil k legislatívnym a iným opatreniam vrátane podnetov týkajúcich sa podozrenia z páchania
trestnej činnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo ( ušlý zisk ).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne
očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené.

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že neboli preukázané v konaní zákonné
predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v
celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaI,písomne,vodvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.