Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 23, 2010

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/87/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707212556
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu A., proti žalovanej SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., Bratislava,
Panónska cesta 9, o ochranu osobnosti, o odvolaní účastníkov proti rozsudku 12C/87/2007-317 z
8.4.2009 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zastavení konania vo veci priznania nemajetkovej ujmy žalobcovi
v celom rozsahu a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná sa ospravedlňuje žalobcovi za
článok uverejnený v týždenníku Plus 7 dní č.40/2004 na str.26-29 pod názvom „Idylka, michalovský
sudca stíhaný v súvislosti s tridsať miliónovým poisťovacím podvodom síce nesúdi, ale za to berie
pätnásťtisícový plat a rekonštruuje svoju vilu aj chalupu“ a to textu - Deň pred pojednávaním, keď

už zrejme vedel, že vec pridelili sudcovi, ktorý je do prípadu zainteresovaný, prepísal na návrhu
nielen sumu - na pôvodných tridsať miliónov, ale zmenil aj oprávnenú osobu. Sudca S. dal napokon
svojím rozhodnutím „požehnanie“ nielen celej podvodnej poisťovacej transakcii, ale prižmúril aj obe
oči nad náhlou vecnou zmenou v advokátom doručenej písomnosti, zastavil konanie vo veci priznania
nemajetkovej ujmy žalobcovi v celom rozsahu a nepriznal žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním obaja účastníci a to žalobca len v časti zastavenia konania

vo veci nepriznania nemajetkovej ujmy a žalovaná iba výrok o nepriznaní náhrady trov konania, preto v
ostatnej časti nadobudol rozsudok právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.) a v uvedenom rozsahu nemohol
byť v odvolacom konaní preskúmavaný.

V odôvodnení rozsudku súd, citujúc znenie § 13 ods.3 OZ, konštatoval, že žalobca sa domáhal
nemajetkovej ujmy 5 miliónov korún a dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania je
nepochybné, že jeho dôstojnosť a vážnosť bola znížená a odôvodňovala by priznanie nemajetkovej

ujmy, lebo zásahom do jeho osobnostných práv prostredníctvom tlače, bol preukázaný zásah v značnej
miere a v mimoriadnej intenzite. Z pripojených fotokópií listín, ktoré boli založené v spise 6C/28/2008
Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len OS) zistil, že článok č.40/2004 bol súčasťou hodnotenia
dôkazov v uvedenom konaní a v súvislosti so stanovením výšky nemajetkovej ujmy, bola v odôvodnení
rozsudku 6C/28/2008 posudzovaná aj závažnosť ujmy a okolnosti, ktoré vyplynuli z článku č.40/2004 a
súd prihliadol pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy aj na závažnosť zásahu spôsobenú obrazovými

snímkami žalobcu, jeho rodinného domu, ktoré sa vyskytovali len v článku č.40/2004, čo potvrdili aj
svedkovia vypočutí v konaní 12C/87/2007 vo svojich výpovediach a v článku č.8/2004 sa nevyskytovali
žiadne obrazové snímky žalobcu a jeho rodinného domu. Prihliadol na to, že svedkyňa Šindlerová,
autorka článku, potvrdila, že bola vypočúvaná v konaní 6C/28/2008 aj k článku č.40/2004 a zdôraznil, že
z uvedených zápisníc o pojednávaní vyplynulo tiež, že predmetom posudzovania závažnosti ujmy boli
obidva články, čo uviedol sám žalobca v konaní, že je pravdou, že žalobca zobral späť žalobu v časti

ospravedlnenia za článok č.40/2004 v konaní 6C/28/2008, pričom naďalej trval na ospravedlnení len začlánokč.8/2004-Zlatábaňa,tovšaknevylučuje,ženaďalejpreúčelyhodnoteniapriznanianemajetkovej
ujmy bol posudzovaný aj článok 40/2004, pretože sám žalobca uviedol pri späťvzatí žaloby, týkajúcej
sa nemajetkovej ujmy, že žalobu berie späť v tejto časti z toho dôvodu, že nemá dostatok finančných

prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku za uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu, nikde sa však
nezmienil o tom, že berie späť nemajetkovú ujmu aj za článok č.40/2004. V tejto súvislosti poukázal
na to, že automaticky nie je možné vyvodiť, že keď zobral žalobca žalobu späť v časti morálneho
zadosťučinenia, že sa to vzťahuje aj na uplatnené finančné zadosťučinenie v podobe nemajetkovej ujmy,
keďže zásah do práv osobnosti bol spôsobený 2 článkami, ktoré boli predmetom dokazovania v konaní

6C/28/2008. Vychádzajúc z § 83 O. s. p. (jeho znenie citoval), na základe uvedeného stavu dospel k
záveru, že v danom prípade v časti nemajetkovej ujmy za článok č.40/2004 prebieha iné konanie, ktoré
doposiaľ nebolo právoplatne skončené, nakoľko proti rozsudku OS bolo podané odvolanie. Z týchto
dôvodov zastavil konanie v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatňoval v
tomto konaní. Vzhľadom na to, že v danom prípade ani jeden z účastníkov nemal plný úspech vo veci,
keďže žalobca uspel výlučne v časti morálneho zabezpečenia - ospravedlnenia a žalovaný bol úspešný

v časti nemajetkovej ujmy, nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, v súlade s § 142
ods.2 O. s. p.

Žalobca v odvolaní uviedol, že dôvody odvolania opiera o § 205 ods.2 písm. b),d) a f) O. s. p. a že
súd správne zistil skutkový stav veci, ale nesprávne vo veci rozhodol, keď zastavil konanie vo veci
priznania mu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie opiera o skutočnosť,

že pred OS tiež prebiehalo konanie (6C/28/2008) vo veci ochrany osobnosti, s totožnými účastníkmi
konania, v ktorom bola vypočutá svedkyňa - autorka článku Z. a tá vypovedala k obidvom článkom
z týždenníka Plus 7 dní, t. j. č.8/2004 a č.40/2004, že z rozsudku OS 6C/28/2008-236 z 13.10.2008
vyplýva, že súd v rámci hodnotenia listinných dôkazov vyhodnotil obidva články, t. j. článok č.8/2004 aj
článok č.40/2004 a výšku nemajetkovej ujmy v uvedenom konaní odôvodnil obidvoma článkami a priznal

mu tu nemajetkovú ujmu 1 600 000 Sk, uviedol, že uvedené tvrdenie je v rozpore s vykonanými dôkazmi,
lebo je pravdou, že viedol spor v konaní na ochranu osobnosti so žalovaným aj pred OS pod sp. zn.
6C/28/2008, no predmetom uvedeného konania bol len článok z týždenníka Plus 7 dní č.8/2004 a nie
článok č.40/2004, že žiadny z vypočutých svedkov pred OS nehovoril o následkoch, ktoré mal spôsobiť
článok z týždenníka Plus 7 dní č.402/2004, jedine autorka obidvoch článkov - svedkyňa Šindlerová

potvrdila, že písala článok č.8/2004, aj článok č.40/2004, že jeho zást. na pojednávaní pred OS dal tejto
svedkyni množstvo otázok, ale len k článku č.8/2004 a táto svedkyňa pred OS vypovedala 6.8.2008 a
podrobne rozoberala len článok č.8/2004, že jeho zást. jej dal aj k nahliadnutiu originál článku č.8/2004,
a položil jej množstvo otázok k tomuto článku, napr.: „Zlatokopectvo“, aby sa k tomu vyjadrila, „Ukuli
plán“, na základe čoho si dovolila napísať také slová a „Okrem vily aj ranč“, čo bolo zmyslom článku

[Dôkaz: Zápisnica o pojednávaní z OS zo 6.8.2008, (str.3,1. odsek zospodu a str.4)] a že v závere tejto
zápisnice sa uvádza, že zást. žalovanej predloží súdu aj fotodokumentáciu, ktorú vyhotovil P. Lázar pri
vyhotovovaní tohto článku (Predmetom fotodokumentácie mala byť hájenka). Keďže zást. žalovanej do
spisu na OS fotodokumentáciu hájenky nepredložil, tak ju do spisu musel doložiť jeho zást. a to tak,
že predložil článok č.40/2004, ktorý obsahuje aj fotodokumentáciu hájenky a keďže v článku č.8/2004

bolo zverejnených o jeho osobe množstvo nepravdivých údajov, tak musel nepravdivosť týchto údajov
preukázať a v tom článku o. i. bolo uvedené, že vlastní okrem vily aj ranč a že žiadny ranč nevlastní,
tak bol povinný to v konaní preukázať a preukázal to tak, že predložil fotodokumentáciu ranča, ktorá
bola zverejnená v článku č.40/2004 (Dôkaz: Vyjadrenie k pojednávaniu z 13.8.2008). Poukázal na to,
že pôvodnou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V 30.6.2006 sa síce domáhal ochrany

v konaní na ochranu osobnosti aj článkom „Idylka“ vydanom v týždenníku Plus 7 dní č.40/2004, ale
v priebehu konania svoj návrh upravil, podaním z 3.5.2007 vzal návrh v časti nemajetkovej ujmy, čo
do 19 miliónov Sk späť, následne podaním z 28.9.2007 požiadal o opravu petitu žalobného návrhu,
ktorá mala spočívať v zmene petitu a OS týmto návrhom vyhovel uznesením 6C/28/2008 z 11.3.2008
(Dôkaz: Uznesenie 6C/28/2008 z 11.3.2008), že z cit. uznesenia je zrejmé, že predmetom konania na

ochranu osobnosti na uvedenom súde bol len článok č.8/2004 a nie článok č.40/2004, že v každom
sporovom konaní sa realizuje dispozičná zásada a čo bude predmetom konania, navrhuje žalobca,
nie žalovaný, ani nie súd, že ak aj v rozsudku OS z 13.10.2008 sa spomína článok č.40/2004, tak to
nemôže byť na jeho ujmu a tvrdil, že OS by k prisúdenej výške nemajetkovej ujmy (1 600 000 Sk)
musel dospieť aj bez toho, aby prihliadol na článok č.40/2004 a že aj OS na záhlavie predvolanky z

29.1.2009 uviedol, že výrok rozsudku z 13.10.2008 sa vzťahoval výlučne na článok č.8/2004 a nie aj na
článok č 40/2004 (Dôkaz: Predvolanie z 29.1.2009). Ďalej tvrdil, že zo zápisnice o pojednávaní pred OS
zo 6.8.2008 je zrejmé, že svedkyňa N. nevypovedala o následkoch, ktoré spôsobili zverejnené článkyč.8/2004 a č.40/2004, ale len potvrdila, že je autorkou obidvoch článkov a podrobne vypovedala len
k článku č.8/2004, aké mala podklady, informácie a p., o tom aké následky spôsobil článok č.8/2004
vypovedali iní svedkovia (A.) a všetci vypovedali podrobne len k článku č.8/2004, tiež k následkom,

ktoré tento článok spôsobil, ani jeden z nich nerozoberal a nevypovedal k článku týždenníka Plus 7 dní
č.40/2004, nebol im na OS predložený k nahliadnutiu článok č.40/2004 (Dôkaz: Zápisnica o pojednávaní
pred OS z 26.6.2008), takže z uvedeného vyplýva, že nešlo o žiadnu prekážku začatého konania na
OS, lebo ten uznesením z 11.3.2008 jasne vytýčil predmet konania, ktorý pozostával len zo zásahu
týždenníka Plus 7 dní č.8/2004, že zást. žalovanej na pojednávaní pred OS 6.10.2008 zneužil situáciu,

resp. neprítomnosť jeho zást. na pojednávaní a položil mu kapcióznu otázku (citoval prednes zást.
žalovanej i jeho otázku), na ktorú odpovedal, že predmetom sporu sú obidva články, no nepovedal,
že na tomto súde, keď v tom čase už bola podaná žaloba na súde a to za článok č.40/2004, že bol
uvedený do omylu zást. žalovanej, že jeho zást. ústne ani písomne pred OS nikdy neodôvodňoval výšku
nemajetkovej ujmy článkom č.40/2004, ale listom z 13.8.2008, na ktorý sa odvolával zást. žalovanej len
predložilOS2xvyjadreniekpojednávaniuzo6.8.2008(Dôkaz:Listz13.8.2008),ženapojednávanípred

OS 6.10.2008 jeho zást. založil do spisu písomný Záverečný návrh a táto skutočnosť je zaznamenaná
na strane 4,1.odsek zhora Zápisnice o pojednávaní zo 6.10.2008 (Dôkaz: Zápisnica o pojednávaní
zo 6.10.2008), v ktorom podrobne rozoberá nepravdivé údaje zverejnené len v týždenníku Plus 7 dní
č.8/2004 a nie v článku č.40/2004 a tiež tu poukazuje na výsluchy svedkov a na následky, ktoré spôsobil
článokč.8/2004(Dôkaz:Záverečnýnávrhzo6.10.2008).Napokonuviedol,žesúdsprávnezistilskutkový

stav, čo sa týka neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv zverejnením článku č.40/2004,
že týmto článkom došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v značnej miere, že najnebezpečnejšie
sú zásahy, ku ktorým dôjde prostredníctvom tlače, že súd správne uzatvára, keď tvrdí, že na základe
vykonaného dokazovania je nepochybné, že jeho dôstojnosť a vážnosť bola znížená a odôvodňovala by
priznanie nemajetkovej ujmy, pretože zásahom do jeho osobnostných práv prostredníctvom tlače, bol

preukázaný zásah v značnej miere a v mimoriadnej intenzite a že výsluchom svedkov bolo preukázané,
že sa ocitol v izolácii vo všetkých oblastiach života, či už verejného, pracovného alebo rodinného. V
závere dal do pozornosti, že týždenník Plus 7 dní patrí medzi najčítanejší mienkotvorný týždenník a
zásah trvá dodnes, lebo k zverejnenému článku sa môže verejnosť kedykoľvek dostať cez webovú
stránku www.plus7dni.sk . Na základe uvedeného navrhol podľa § 220 O. s. p.

rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaná je povinná mu zaplatiť titulom nemajetkovej ujmy
5 miliónov Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v odvolaní uviedla, že ho podáva v intenciách § 205 O. s. p., podľa § 205 ods.2 písm. f)
O. s. p., nakoľko rozhodnutie súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala
na to, že žalobou podanou v tomto konaní sa žalobca domáhal ochrany svojich osobnostných

práv, ktoré mali byť porušené, resp. ohrozené publikovaním nepravdivých informácií v spoločenskom
týždenníku PLUS 7 dní, ktoré mali byť publikované v článku s titulom „Idylka“ - vydanie týždenníka
č.40/2004 zo 4.10.2004 (ďalej len článok), že žalobca si v tomto konaní uplatňuje 2 nároky: a)
právo na primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods.1 OZ vo forme zverejnenia ospravedlnenia a b)
právo na náhradu nemajetkovej ujmy 5 miliónov Sk podľa § 13 ods.2,3 OZ, že rozsudkom čiastočne

napadnutým týmto odvolaním súd rozhodol, že žiadnemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania
s odôvodnením, že žalobca uspel s nárokom na primerané zadosťučinenie a ona uspela vo veci
náhrady nemajetkovej ujmy a preto postupoval podľa § 142 ods.2 O. s. p. Uviedla ďalej, že podľa
jej názoru však súd vychádzal z neprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca síce uspel
s uplatňovaným nárokom na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, avšak duplicitným uplatnením

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 5 miliónov Sk a tým, že na uplatňovanom nároku trval, napriek
námietkam prekážky litispendencie zo strany jej zást. až do konečného rozhodnutia vo veci, svojim
konaním zavinil pokračovanie konania, vznik ďalších a značných trov konania, keďže uplatňoval stále
5 miliónov Sk. Poukázala na znenie prvej vety ods.2 § 146 O. s. p. (citovala ju), ďalej aj na judikát
uverejnený pod R 49/1993 a na právnu vetu v ňom obsiahnutú a zdôrazňujúcu princíp zodpovednosti

účastníkazazavinenievznikutrov(ajjucitovala)azuvedenýchdôvodovžiadalavýrokotrováchkonania
zrušiť a vrátiť vec na rozhodnutie o trovách konania súdu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nie je pravdou, že si uplatnil nárok nemajetkovej
ujmy v tomto konaní duplicitným uplatnením nároku a v tomto konaní nejde o žiadnu prekážku
litispendencie, lebo na OS, vec vedená pod 6C/28/2008, si uplatňoval nárok v konaní na ochranu

osobnosti za článok zverejnený v týždenníku Plus 7 dní č.8/2004 a v tomto konaní si uplatňuje nárok
za zverejnený článok v týždenníku Plus 7 dní č.40/2004, že z uznesenia OS 6C/28/2008 z 11.3.2008je zrejmé, že predmetom tohto konania na ochranu osobnosti na uvedenom súde bol len článok z
týždenníka Plus 7 dní č.8/2004 a nie článok č.40/2004 a že ďalšie podrobnosti o tom, že nejde o
žiadnu prekážku litispendencie podrobne rozpísal v odvolaní proti napadnutému rozsudku a to listom

z 26.5.2009. Z uvedených dôvodov považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné a žiadal vyhovieť
svojmu odvolaniu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie

rozsudku (§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), lebo súd nesprávne vec právne posúdil, preto rozsudok
podľa § 221 ods.1 písm. h),ods.2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods.2 písm. b),d) a f) O. s. p., t. j., že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez

ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalobca neuvádza v odvolaní žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné urobiť záver, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto tento odvolací
dôvod nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych

(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s.
p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132

až § 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Oba tieto odvolacie dôvody sú dané, lebo súd urobil nesprávne skutkové zistenie, že žalobca uplatňoval
v konaní 6C/28/2008 na OS aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práva na ochranu

svojej osobnosti, spôsobený článkom uverejneným v týždenníku Plus 7 dní č.40/2004 a nesprávne
aplikoval § 83 O. s. p., lebo na postup podľa neho neboli splnené podmienky.OS v rozsudku 6C/28/2008-236 z 13.10.2008 nesprávne prihliadal pri rozhodovaní o výške náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch aj na skutočnosti v článku, uverejnenom v týždenníku Plus 7 dní
č.40/2004, lebo žalobca sa v konaní 6C/28/2008 nedomáhal práva na ochranu svojej osobnosti, do

ktorého bolo zasiahnuté týmto článkom, ale len článkom publikovaným v č.8/2004.

Rozsudkom OS 6C/28/2008-236 z 13.10.2008 bolo rozhodnuté o. i., že spoločnosť 7 PLUS, s.r.o.,
Bratislava, Panónska cesta 9 sa ospravedlňuje sudcovi JUDr. Jozefovi Soročinovi za články uverejnené
v týždenníku Plus 7 dní č.8/2004 pod názvom „Košický advokát a sudca s exekútorkou z Michaloviec
chceli získať pre klientku tridsaťmiliónové odškodné zo zákonnej poistky“, a to textu - Podľa doterajších

informácií je zrejmé, že advokát a sudca mali tridsaťmiliónový balík peňazí získať aj za pomoci
michalovskej exekútorky Lucie Ž. Nemenej interesantné by bolo zistiť, koľko z vysúdených tridsiatich
miliónov by pani Semešová skutočne dostala. Pokiaľ sa potvrdí korupčné prepojenie sudcu, advokáta a
exekútorky, je veľmi pravdepodobné, že do deľby by sa zapojil aj spomínaný trojlístok“ a že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy 1 600 000 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti, čo do nemajetkovej ujmy bola žaloba zamietnutá.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaná a Krajský súd v Košiciach, ktorý o
odvolaní rozhodol, v uznesení 5Co/31/2009-308 z 2.3.2009 dospel k záveru, že žalobca podal 30.6.2006
žalobu na Okresnom súde Bratislava V, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti aj v súvislosti s článkom
„Idylka“ vydanom v týždenníku Plus 7 dní č.40/2004, ale v priebehu konania svoj návrh upravil a podaním
z 3.5.2007 vzal návrh sčasti nemajetkovej ujmy, čo do výšky 19 miliónov Sk späť, následne upravil petit

svojho návrhu podaním z 28.9.2007, týmto jeho návrhom OS vyhovel 11.3.2008, takže predmetom tohto
konania (teda konania 6C/28/2008) je ochrana osobnosti len z dôvodu zverejnenia článku z týždenníka
Plus 7 dní č.8/2004 s názvom „Zlatá baňa“.

Povinnosťou súdu bude preto v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o žalobe na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 165 969,59 €, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách tohto

odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.).

Podľa čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky
(uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2Ústavykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabezzbytočnýchprieťahov
avjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.Verejnosťmožnovylúčiť
len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť

vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva,
že tak základné právo podľa čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa čl.6 ods.1 Dohovoru, v sebe
zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a

iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy.Občiansky súdny poriadok, podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem čl.46 ods.1 Ústavy, čl. 36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú
aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo
účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by
im odoprel právo, na základe ich odvolania, namietať správnosť svojho právneho názoru na inštančne
vyššom súde.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.