Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 19, 2006

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/125/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2602898014
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2006:2602898014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufashovou v právnej veci navrhovateľa: I. M., nar.

XX.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom XXX. XX. H. XX,. zastúpený advokátom JUDr. Ľ. P., so sídlom A.
K. H. XX,. XXX. XX. S. proti odporkyni: I. R., nar. XX.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom XXX. XX. H. XX.
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 844 pre obec
a k. ú. H., parc. č. 62 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, rodinný dom súpisné č. XX. tak,
že uvedenú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľa v celosti.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni sumu 40.082,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd vracia navrhovateľovipreplatoksúdnehopoplatkuzpredmetukonaniavsume800,-Skzaplatený
v kolkových známkach.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 22.732,- Sk do troch

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ľ. P..

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.12.2002 domáhal zrušenia
spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. H., zapísanej na LV č. 844, parc.
č. 62 - dom súpisné č. XX,. zastavané plochy vo výmere 90 m2 tak, že súd uvedenú nehnuteľnosť
prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa, navrhovateľa zaviaže zaplatiť odporkyni na náhradu jej

spoluvlastníckeho podielu finančnú čiastku, ktorú určí súd a odporkyňu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila z toho dôvodu, že v prípade zrušenia podielového
spoluvlastníctva účastníkov a prikázania uvedenej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa
by nemala kde bývať, pretože dom súpisné č. XX. v H., na ktorý sa navrhovateľ vo svojom návrhu

odvoláva bol v skutočnosti len zrúcanina, ktorú nebolo možné rekonštruovať a preto bol zbúraný a taktiež
už nemá právo doživotného bývania v trojizbovom byte č. XX,. na Š. ulici č. XXX,. v S., potvrdené a
registrované v darovacej zmluve zo dňa 9.2.2000, ktoré jej mala zabezpečiť dcéra L. R., pretože jej
dcéra tento byt predala.Súd mal preukázané výpisom z katastra nehnuteľností pre obec a k.ú. H., LV č. 844, že spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti parc. č. 62 - zastavané plochy vo výmere 90 m2, rodinný dom súpisné č. XX. sú
navrhovateľ v podiele 6/7-ín a odporkyňa v podiele 1/7- iny. Výpisom z katastra nehnuteľností pre obec
a k.ú. H., LV č. 496, parc. č. 63 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 500 m2 mal súd preukázané,
že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi i tejto nehnuteľnosti, pričom sa jedná o spoločný dvor.
Predmetné nehnuteľnosti nadobudli účastníci do podielového spoluvlastníctva v čase, keď žili spolu ako

druh a družka. Neskôr uzatvorili manželstvo, avšak ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu
Senica č.k. 5C 83/01 - 18 zo dňa 20.6.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.8.2001 rozvedené.
Po rozvode manželstva sú vzťahy medzi účastníkmi mimoriadne napäté, navrhovateľ začal bývať v
predmetnej nehnuteľnosti, kde má i trvalé bydlisko a nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti a odporkyňa
neakceptuje skutočnosť, že účastníci sú rozvedení a navrhovateľ môže viesť vo svojej nehnuteľnosti
samostatný život. Odporkyňa v predmetnej nehnuteľnosti užíva jednu izbu výlučne len pre seba, túto si

zamyká, avšak užíva aj zvyšok domu, teda obývačku, kuchyňu, kúpeľňu a chodbu. Úhrady za dodávku
elektrickej energie a plynu platí v plnej výške od 19.6.2001 navrhovateľ, čo odporkyňa vo svojej výpovedi
potvrdila. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasí,
nesúhlasí však s tým, aby bol dom prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ale do výlučného
vlastníctva jej, pretože z H. nemá kam odísť a navyše si tu kúpila záhradku. Má za to, že navrhovateľ

chce v konečnom dôsledku nehnuteľnosť aj tak predať, pretože v K., okres P. má priateľku, s ktorou trávi
víkendy. Potvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli do podielového spoluvlastníctva ešte pred
uzavretím manželstva. Ďalej uviedla, že dňa 7.5.2005 si kúpila v H. dom súpisné č. XX,. ktorý susedí s
nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania a tieto dva domy majú spoločný dvor.

Znaleckým posudkom č. 15/2005 zo dňa 8.3.2005 a jeho doplnením č. 1 vypracovaným znalcom
v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností Ing. P. P.
mal súd preukázané, že dom nie je možné rozdeliť tak, aby vznikli dva byty s príslušenstvom a
vlastným uzavretím v zmysle stavebného zákona. Všeobecnú hodnotu rodinného domu súpisné č.

XX, nachádzajúceho sa v k.ú. H., zapísaného na LV č. 844 stanovil znalec v sume 274.318,29 Sk a
všeobecnú hodnotu pozemku, na ktorom je tento dom postavený stanovil znalec v sume 6.255,- Sk.
Všeobecná hodnota nehnuteľností, ktorých podielové spoluvlastníctvo žiada navrhovateľ zrušiť je teda
v celkovej sume 280.573,29 Sk.

Podľa§142Občianskehozákonníka,aknedôjdekdohode,zrušíspoluvlastníctvoavykonávyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu. Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť, že
medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa
spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich
podielov. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov,
prichádza však do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom

konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva stavba, jej reálne rozdelenie treba
posudzovať v súlade so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Treba dbať
o to, aby reálnym rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami. Druhým spôsobom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzajúcim do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetuspoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom a tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie
predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. V danom prípade medzi

účastníkmi neprišlo k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k.ú. H., zapísanej na LV č. 844, parc. č. 62 - zastavané plochy vo výmere 90 m2, rodinný dom
súpisné č. XX.. Znaleckým posudkom č. 15/2005 zo dňa 8.3.2005 a jeho doplnením č. 1 mal súd
preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť tak, aby vznikli dva byty s príslušenstvom
a vlastným uzavretím v zmysle stavebného zákona, preto súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k

predmetnej nehnuteľnosti zrušil a nehnuteľnosť prikázal v celosti do vlastníctva navrhovateľa, ktorý je
evidentne väčšinovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 6/7-ín, pričom odporkyňa
je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti len v podiele 1/7-iny. Na vyrovnanie spoluvlastníckeho
podielu súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni sumu 40.082,- Sk, ktorá predstavuje 1/7-inu z
všeobecnej hodnoty celej nehnuteľnosti (280.573,29 Sk : 7 = 40.081,89 Sk, zaokrúhlene 40.082,- Sk).

Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, ak
sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 50 Sk.

Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov,
okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho
časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 200,- Sk. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením
poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Navrhovateľ vo svojom návrhu označil hodnotu predmetu sporu v sume 60.000,- Sk. Z toho dôvodu
bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku z predmetu konania v sume 3.000,- Sk výzvou zo dňa
11.9.2003. Navrhovateľ súdny poplatok z predmetu konania v sume 3.000,- Sk zaplatil v kolkových
známkach. V zmysle podaného znaleckého posudku č. 15/2005 mal súd preukázané, že hodnota

nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania je v celkovej sume 280.573,29 Sk, sporný však bol
len podiel 1/7-iny nehnuteľnosti, preto základ súdneho poplatku z predmetu konania predstavuje suma
40.082,- Sk (280.573,29 Sk : 7 = 40.081,89 Sk, zaokrúhlene 40.082,- Sk). Súdny poplatok z predmetu
konania v danom
5C/125/2002

- 5 -

prípade predstavuje podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, Položky 1, ako prílohy zák. č. 71/1992 o

súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, 5 % z hodnoty predmetu sporu, teda sumu
2.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z predmetu konania v sume 3.000,-
Sk, pričom tento súdny poplatok v zmysle znaleckého posudku predstavuje len sumu 2.000,- Sk, súd
vrátil navrhovateľovi preplatok súdneho poplatku z predmetu konania krátený o sumu 200,- Sk, teda v
sume 800,- Sk, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení

neskorších zmien a doplnkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyňu zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v sume 22.732,- Sk,
pozostávajúcej zo sumy 2.000,- Sk zaplatenej na súdnom poplatku z predmetu konania, zo sumy 3.000,-

Sk zaplatenej na preddavku na znalecké dokazovanie a z trov právneho zastúpenia v sume 17.732,- Sk.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 9 právnych úkonov po 1.850,- Sk, 6 krát režijného paušálu po
128,- Sk, 1 krát režijného paušálu v sume 150,- Sk a 1 krát režijného paušálu v sume 164,- Sk.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.V danom prípade bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 15/2005 zo dňa
8.3.2005 a jeho doplnením č. 1 vypracovaným znalcom Ing. P.. Znalec si vyúčtoval znalečné a súd
mu uznesením č.k. 5C/125/2002 - 112 zo dňa 21.6.2005 priznal znalečné v celkovej sume 8.240,- Sk.

Znalečné súd vyplatil znalcovi v sume 3.000,- Sk z preddavku vedeného pod položkou D14a 5/05,
zloženého navrhovateľom a zvyšok znalečného v sume 5.240,- Sk vyplatil znalcovi z rozpočtových
prostriedkov tunajšieho súdu.

O trovách konania štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že štát nemá právo na
náhradu trov konania z toho dôvodu, že s poukazom na výsledok konania má štát proti účastníkom právo
na náhradu trov konania, avšak v danom prípade odporkyni, ktorá bola v konaní neúspešná a patrila by
jej povinnosť zaplatiť trovy štátu, bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať
náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému
je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.
1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.