Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 2, 2010

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 54CB/14/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1098899219
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: Mgr. L. M., B.

XX,. XXX. XX. B., zastúpeného: JUDr. J. M. - advokát, B. XX,. XXX. XX. B., proti žalovanému: Ing. arch.
L. S., L. ul. X,. XXX. XX. B., zastúpeného: JUDr. A. Š. - advokát, T. XX,. XXX. XX. B., o zaplatenie
157.875,05 Eur (4.756.114,- Sk) istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 18.538,51 Eur na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 06. 03. 1998 si uplatnil žalobca voči žalovanému, podnikajúcemu s
dodatkom k obchodnému menu M. F., právo na zaplatenie 4.614.992,- Sk spolu s príslušenstvom bližšie
nešpecifikovaným, a to ako istinu z titulu zmluvnej pokuty, vyúčtovanej žalobcom vyúčtovaním z 27. 09.

1997 na sumu 4.759.092,- Sk za oneskorené vykonanie diela podľa čl. IX. zmluvy o dielo, uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 01. 10. 1996. Podľa uvedenej zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal
vykonať pre žalobcu rekonštrukciu ubytovne Kontakt klubu na P. ul. č. XX. v B. s tým, že práce budú
vykonané podľa žalobcom určeného pracovného postupu a časového harmonogramu v projektovej
dokumentácii. Uplatnená suma predstavovala zmluvnú pokutu vo výške 0,5 %

za každý deň omeškania za 156 dní omeškania, a to za dobu od 01. 04. 1997

do 03. 09. 1997 z ceny diela 6.101.428,90 Sk. Pôvodná cena diela bola 4.511.428,- Sk a bola zvýšená
dodatkom k zmluve na sumu 6.101.428,90 Sk. Práce mali byť ukončené do 30. 03. 1997, k odovzdaniu

diela však došlo až 03. 09. 2007.

Písomným podaním zo dňa 03. 02. 1999 zobral žalobca žalobu čo do rozdielu medzi uplatnenou sumou
a čiastkou 936.239,- Sk späť a navrhol konanie zastaviť s tým, že sa ďalej domáhal len zaplatenia
936.239,- Sk ako zmluvnej pokuty za 33 dní omeškania a dňa 18. 02. 1999 zaplatil súdny poplatok vo
výške 39.050,- Sk iba z uvedenej čiastky.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10. 08. 1998, v ktorom zastával názor, že nárok žalobcu na
zmluvnú pokutu vôbec nevznikol, pretože žalobca sám svojím konaním spôsobil, že žalovaný formálny
termín dokončenia rekonštrukcie objektu nemohol dodržať z dôvodu problému žalobcu s financovaním
objektu, ako aj z dôvodu, že žalobca rekonštruovaný objekt svojvoľne užíval, že žalobca odmietol

prevziať ponúknuté plnenie na základe výzvy žalovaného na prevzatie a odovzdanie zo dňa 26. 06.1997. Uviedol, že žalobca mu do dnešného dňa nezaplatil konečnú faktúru. Podaním z 28. 11. 2002
navrhol žalovaný pristúpenie ďalších účastníkov

do konania na strane žalovaného, a to spoločnosť P., a. s., M. XX,. B., I.: 31 XXX. XX,. ktorej žalovaný

predal svoj podnik zmluvou o predaji podniku z 30. 11. 2000, ako aj spoločnosť C., s. r. o., P. N.. XXX/X,

XXX. XX. Z. V., IČO: XX. XXX. XXX,. ktorá získala podnik ďalšou zmluvou o predaji podniku z 15. 03.
2001.

Žalobca podaním zo dňa 18. 04. 2003 trval na zaplatení 976.239,- Sk istiny a príslušenstva a predaj
podniku považoval za neplatný z dôvodu, že za spoločnosť P., a. s. pri podpise zmluvy nekonali dvaja
členovia predstavenstva tak, ako to vyplývalo zo zápisu v obchodom registri.

Svoje vyjadrenie doplnil žalovaný ďalším podaním z 20. 05. 2003, v ktorom

sa okrem námietky jeho pasívnej legitimácie v konaní zdôvodnenej predajom jeho podniku k samotnej
veci vyjadroval tak, že žalobcom uplatňovanej čiastke 976.239,- Sk chýba akákoľvek špecifikácia trvania
omeškania a poukazoval aj na znenie čl. IX. ods. 3 zmluvy o dielo, podľa ktorého mal zhotoviteľ právo v
prípade omeškania objednávateľa s úhradami predĺžiť termín odovzdania diela o počet dní omeškania.

Z dohodnutej ceny diela bolo uhradené 5.300.421,30 Sk a počet dní omeškania žalobcu s platením
jednotlivých faktúr je celkom 26 dní omeškania. Žalobcom nebola uhradená ani konečná faktúra na
sumu 801.007,60 Sk. Okrem toho nie je žalobcom uhradená ani faktúra za projektovú dokumentáciu na
161.141,20 Sk - faktúra číslo 130397/1 zo dňa 13. 03. 1997, splatná 20. 03. 1997. Poukázal i na to, že
dodatkom k zmluve o dielo zo dňa 09. 06. 1997, uzatvoreným 3 mesiace po termíne odovzdania diela,

došlo k zmene ceny diela z dôvodu skutočne vykonaných výkonov a dodatočných zmien v projekte. Z
čoho vyplýva, že dielo nebolo možné vykonať

do 30. 03. 1997. Tým, že žalobca dielo v priebehu rekonštrukcie využíval, žalovaný mu v zmysle § 555
Obchodného zákonníka umožnil s ním nakladať. Uviedol, že pohľadávku 801.007,60 Sk a 161.141,20
Sk si uplatní formou vzájomného návrhu podľa § 97 a § 98 OSP.

Žalobca podaním zo 16. 05. 2003 vykonal špecifikáciu sumy 976.239,- Sk,

ako zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z istiny 6.101.428,90 Sk za 32 dní omeškania od 01. 04. 1997 do 02.
05. 1997 a ďalším podaním z 31. 05. 2003 zaujal stanovisko jednak k otázke platnosti zmluvy o predaji
podniku žalovaného, ako aj opodstatnenosti zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že ustanovenie článku
IX. ods. 3 zmluvy vôbec nerieši predĺženie termínu odovzdania diela. Žalovaný mal podľa čl. VI. ods.

2 zmluvy o dielo vystavovať čiastkové faktúry až po vzájomnom odsúhlasovaní prác a dodávateľských
výkonov, uvedených v stavebnom denníku. Žalovaný by mal teda preukázať, či jednotlivé faktúry
boli odsúhlasené v žalobcom a ide o skutočne vykonané práce podľa stavebného denníka. Namietal
správnosť výpočtu zmluvnej pokuty, pretože 32-dňové omeškanie predstavuje dobu od 01. 04. 1997 až
do 04. 05. 1997. Poukazoval na obsah zápisu o odovzdaní a prevzatí diela z 03. 09. 1997 a účelovosť

tvrdení žalovaného vo svojich vyjadreniach, ako aj vo výzve žalovaného na prevzatie diela z 26. 06.
1997. Naopak tvrdil, že listom z 24. 08. 1997 sa

sám žalobca dožadoval odovzdania diela, a že až na základe neho žalovaný dňa

03. 09. 1997 pristúpil k odovzdaniu diela. Bol toho názoru, že konečnú faktúru

na 801.007,60 Sk z 27. 11. 1997 vystavil žalovaný až na základe výzvy žalobcu

na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Krajský súd v Bratislave vec rozhodol rozsudkom č. k. 54Cb/14/98-167 zo dňa 12. 06. 2003, ktorým
konaniavčasti3.638.753,-Skzastavilažalovanéhozaviazalnazaplatenie976.239,-Skztituluzmluvnej
pokuty a na náhradu trov konaniavo výške 39.050,- Sk ako zaplateného súdneho poplatku za žalobu a 95.584,40 Sk ako trov právneho
zastúpenia za zastupovanie v konaní právnym zástupcom. Výrok o čiastočnom zastavení konania tak
nadobudol právoplatnosť dňa 25. 07. 2003.

Na základe odvolania žalovaného z 21. 07. 2003 Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením
č. k. 5Obo/206/03-194 zo 04. 05. 2004, právoplatným 15. 07. 2004, zrušil rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 54Cb/14/98-167

z 12. 06. 2003 v napadnutej časti a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým
právnym záverom, že povinnosťou prvostupňového súdu bude sa zaoberať najskôr otázkou právneho
nástupníctva na strane žalovaného a tým, či zmluva o predaji podniku bola riadne uzavretá, a až potom

sa zaoberať nárokom

na zmluvnú pokutu.

Podaním zo 16. 03. 2005 vzniesol žalobca námietku premlčania voči údajným pohľadávkam žalovaného
a predložil výpis zo živnostenského registra žalovaného u ukončení jeho podnikania.

Žalovaný sa k tejto námietke vyjadril podaním zo dňa 15. 03. 2005, v ktorom uviedol, že žalovaný

si voči žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku voči žalobcovi, avšak len do výšky žalovanej sumy podľa
§ 98 OSP. Uviedol, že všetky podmienky na vystavenie záverečnej faktúry boli splnené, čo vyplýva
aj z preberacieho protokolu. Zmluva neobsahuje ustanovenie, že žalovaný mal faktúru odsúhlasiť
s objednávateľom, a to porovnaním so stavebným denníkom. K námietke premlčania poukázal na
ustanovenia § 388 ods. 2 a § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Doplnil, že pohľadávka žalovaného

zahrňuje jednak istinu 801.007,60 Sk aj zmluvnú pokutu 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania s
platením faktúry od 15. 12. 1997 až do zaplatenia a úroky z omeškania 14,36 % ročne od rovnakého
dátumu až do zaplatenia. Podotkol, že ide o uplatnenie podľa § 98 OSP vo forme obrany a len do výšky
žalovanej sumy.

Krajský súd v Bratislave opätovne rozhodol vec rozsudkom č. k. 54Cb/14/98-310 zo dňa 21. 03. 2005,

ktorý žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal žalovanému na náhradu trov konania.
Žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, pretože žalovaný svoj záväzok
previedol zmluvou o predaji podniku na spoločnosť PSB, a. s.

Na základe odvolania žalobcu zo dňa 20. 05. 2005 Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením
č. k. 4Obo/249/2005-350 zo dňa 17. 10. 2006 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

54Cb/14/98-310 zo dňa 21. 03. 2005

a vec znovu vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že zmluva o predaji
podniku, uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou P., a. s.,

jeneplatnáažalovanýjevkonanípasívnelegitimovaný.Prikázalprvostupňovémusúduskúmaťmeritum
veci.

Podaním zo dňa 05. 02. 2007, podaným na súde v priebehu pojednávania vykonaného toho istého dňa,
navrhol žalobca zmenu žaloby - rozšírenie žaloby

na 4.756.114,- Sk za dobu omeškania s odovzdaním diela až do 03. 09. 1997 - t. j. za 156 dní spolu so
17,6 % úrokom z omeškania od 06. 03. 1998 až do zaplatenia - došlo teda o rozšírenie žaloby žalobcu o
3.782.853,- Sk a k špecifikácii uplatneného príslušenstva. Súd uznesením č. k. 54Cb/14/98-367 zo dňa

08. 02. 1997 pripustil zmenu petitu žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 02. 2007.

Uznesením č. k. 54Cb/14/98-437 zo dňa 01. 02. 2008 súd nepripustil vstup spoločností PSB, a. s. a C.,
s. r. o., ani zámenu žalovaného.Podaním z 12. 01. 2009 žalobca k faktúre žalovaného na sumu 801.000,- Sk uvádzal, že žalovaný nikdy
neurobil prejav na započítanie, okrem toho ide o nižšiu sumu ako je uvedené v žalobe. Faktúru na túto
sumu nepovažoval za riadny účtovný doklad, pretože žalovaný nedodržal postup uvedený v čl. VI. ods.

3 a čl. II. zmluvy - a to vzájomné odsúhlasenie platieb a nepredložil stavebný denník. Uviedol, že žalobca
jednoznačnezaplatilzapráceavýrobkydodanévrámcirekonštrukciepodľaprojektusumu7.407.146,40
Sk do zmluvného termínu odovzdania diela, a teda preplatil nad rámec ceny diela (6.101.428,90 Sk)
sumu 1.147.660,90 Sk. Predložil rozpis ním vykonaných úhrad pre žalovaného, ako aj subdodávateľom.
Článok IX. bod 3 zmluvy považoval za neurčité dojednanie. Poukázal na to, že prvú platbu poskytol

žalobca žalovanému ešte pred uzatvorením zmluvy dňa 23. 08. 1996,

a to 1.500.000,- Sk a žalovaný začal realizovať zmluvné práce až v januári 1997.

Už k 15. 01. 1997 bolo objednávateľom zaplatené celkom 3.894.540,- Sk.

Žalovaný sa k úhradám vykonaným subdodávateľom vyjadril podaním

z 10. 02. 2009. Bol toho názoru, že platby realizované žalobcom tretím subjektom sa netýkali zmluvy o
dielo, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zastával názor, že žalobca bol v omeškaní s platením

jednotlivých faktúr po dobu 26 dní, o ktorú dobu sa mu v zmysle čl. IX. ods. 3 zmluvy predĺžil termín
odovzdania diela. Prevzatie faktúr bolo žalobcom vykonané osobne, čo bolo potvrdené podpisom na
faktúrach. Stavebný denník bol vedený stavbyvedúcim p. P., ktorý však zomrel. Pokiaľ ide o poslednú
faktúru žalovaného uviedol, že všetky podmienky na jej vystavenie boli splnené tak, ako to ustanovuje
čl. VI. ods. 3 zmluvy. Konečná faktúra bola žalobcovi zaslaná poštou spolu so sprievodným listom,

čo dokladoval podacím lístkom pošty. Tvrdenia žalobcu o tom, že cenu diela preplatil o 1.147.146,40
Sk, nepovažoval za správne, pretože žalobca doložil platby 1.691.289,90 Sk iným subjektom a suma
158.000,- Sk bola za vyhotovenie realizačného projektu podľa faktúry č. 111196, avšak projekt nebol
predmetom zmluvy o dielo. Poukazoval ďalej na to, že celá rekonštrukcia nehnuteľností žalobcu bola
chaotická a podmienky

sa neustále menili. V areáli sa nachádzali dve nehnuteľnosti, a to ubytovňa a reštaurácia so športovým
klubom, pričom na druhej nehnuteľnosti pôsobili iné subjekty. Platby realizované tretím subjektom sa
netýkali zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. V prípade firmy I. išlo o dodávku
okien, ktorú si žalobca zabezpečoval sám a žalovaný vykonával len stavebnú prípravu potrebnú k
výmeneokien,pričomfirmaI.vykonávalalensamotnúmontážokien. Namietal,žezálohováfaktúraT.,s.

r. o. nikdy nebola vyúčtovaná a doložená, či bol tovar dodaný alebo nie. Vo faktúre je 14 ks dverí, pričom
v objekte je zadokumentovaných 45 ks. Pravdepodobne išlo o dvere určené do objektu reštaurácie a
športového klubu. Rovnako pri faktúre A., spol. s r. o. na sumu 550.000,- Sk absentuje vyúčtovacia
faktúra a doklady o tom, že bola vykonaná inštalácia zdravotechniky a kanalizácie predložené neboli. V
ďalších svojich vyjadreniach namietal, že v prípade A., s. r. o. išlo o neexistujúci subjekt - nezapísaný

v obchodnom registri. Žalovaný nemal vedomosť, že na stavbe pôsobila táto spoločnosť. Rovnako v
prípade faktúry F., s. r. o. na 180.000,- Sk namietal, že ide len o predfaktúru na kúrenárske práce
v objekte Kontakt sport klub. Z preberacieho protokolu nevyplýva, že by boli vykonané kúrenárske
práce. Bol toho názoru, že nešlo o faktúry za práce, ktoré boli zahrnuté v zmluve o dielo, uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdil, že k uzatvoreniu dodatku dňa 09. 06. 1997 došlo až po uplynutí

termínu určeného zmluvou na deň 30. 03. 1997 - t. j. v treťom mesiaci po zmluvne dohodnutom termíne
plnenia, a pri jeho podpise si žalobca bol vedomý dodatočných zmien v projekte rekonštrukcie diela.
Preto nebolo možné dielo vykonať do dňa 30. 03. 1997. Žalobca bez akýchkoľvek výhrad uzatvoril
dodatokkzmluve,ktorýmsacenadielazvýšilana6.101.428.90Sk,čopotvrdzujeneustálesarozširujúce
požiadavky na rozsah práce, čo malo aj dopad na termín dokončenia diela. Poukazoval na znenie §

370 Obchodného zákonníka, ako aj na skutočnosť, že žalobca neprevzal riadne ponúknuté plnenie
alebo neposkytol spolupôsobenie potrebné na to, aby žalovaný mohol splniť svoj záväzok. Tvrdil, že
dielo bolo pripravené na odovzdanie už 26. 06. 1997. Žalovaný ďalej opravil dlžný zostatok konečnej
faktúry na 534.629,- Sk a vyčísli zmluvnú pokutu podľa čl. IX. ods. 2 zmluvy od 15. 12. 1997 k 10. 02.
2009 na sumu 124.316.595,50 Sk. Celkový dlh žalobcu voči žalovanému teda vyčíslil ako 534.628,- Sk

istina, 124.316.595,50 Sk zmluvná pokuta a 161.141,20 Sk ako neuhradená faktúra číslo 130397/1 so
splatnosťou20. 03. 1997 za vyhotovenie projektovej dokumentácie spolu s príslušenstvom. K námietke premlčania
vznesenej žalobcom uviedol, že započítaniu nebráni, ak

je pohľadávka premlčaná, pričom poukazoval na znenie ustanovenia § 358, § 388

ods. 2 a § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že k premlčaniu nedošlo a vzniesol protinávrh
podľa § 98 OSP len do výšky sumy uplatnenej žalobcom v žalobe. V ďalšom namietal i neprimeranosť
žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty dohodnutej vo výške 0,5 % za každý deň omeškania z celkovej
ceny s poukazom

na ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka a na možnosť jej zníženia súdom, pretože výkon práva,
ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva ochranu.

Žalobca vo svojom podaní z 03. 03. 2009 poukazoval na to, že s platením faktúr v omeškaní nebol,
pretože žalobca uhradil žalovanému v predstihu celkom sumu 2.834.540,- Sk. Ďalšiu platbu vo výške
1.060.000,- Sk uhradil k 15. 01. 1997 - t. j. cca 86 %. Čo bolo predmetom zmluvy o dielo, uzatvorenej
dňa 01. 10. 1996 medzi žalobcom a žalovaným, vykladal žalobca tak, že išlo o interiérovú rekonštrukciu
(rekonštrukciu vnútorného priestoru), projekt vypravoval zhotoviteľ a predmetom zmluvy boli dodávky

prác a materiálov, z čoho malo byť zrejmé,

že predmetom projektu boli aj dodávky materiálov a výrobkov (pastové okná a hliníkové vstupné dvere
subdodávateľa I., dvere subdodávateľa T., zdravotechnika a klimatizácia subdodávateľa A. a kúrenárska
technológia

+ montáž subdodávateľa F.). Pretože išlo o dohodnutú fixnú cenu, zmluva bližšie nešpecifikovala

predmet podľa vykonaných prác a podľa dodaných výrobkov. Jedinou špecifikáciou ceny bolo členenie
podľapodlaží:suterén,prízemieaposchodie.Tvrdeniažalovanéhoozálohovýchfaktúrachpovažovalza
irelevantné, pretože žalobca predložil doklady o ich úhrade a k tvrdeniu žalovaného o ponuke prevzatia
diela vykonanej dňa 26. 06. 1997 uviedol, že stavba bola v takom stave, že ju nebolo možné prevziať.
Pritom neskôr poukazoval aj na interný list Istrobanky,

a. s. č. 27.1.1007, z ktorého je zrejmé, že dňa 02. júna 1997 bola bankou vykonaná ohliadka ešte
nedokončenej stavby.

Podaním zo dňa 06. 05. 2009 predložil žalovaný súdu niektoré časti projektovej dokumentácie s tým
tvrdením, že proces rekonštrukcie prebiehal v procese neustálych zmien a v závislosti s požiadavkami
žalobcu a v závislosti

od konkrétnej situácie na stavbe. V oznámení k ohláseniu stavieb sa napríklad nič nehovorí o zásahoch
do nosnej konštrukcie o nových rozvodoch a plynoinštalácii. Predložil pôvodnú situáciu a dve verzie
nových riešení s autentickými pokynmi žalobcu. Poukazoval i na to, že napríklad projekt dodatočnej
plynoinštalácie služobného bytu p. M. na prízemí ubytovne, o ktorú požiadal žalobca až v máji 1997,
bol na SPP schválený až 16. 05. 1997, pričom prípojka bola vedená cez interiéry hotových priestorov

ubytovne v stropných podhľadoch. Čo svedčí o tom,

že celá rekonštrukcia ubytovne nebola zo strany žalobcu riadne premyslená.

Pred začatím rekonštrukcie pred ohlásením sa napríklad neuvažovalo s výmenou zdravotechniky a po
ukončení búracích prác sa ukázala potreba vymeniť i všetky zvislé a stojaté rozvody kanalizácie aj vody
tak, ako je to zdokumentované v projekte p. L. z januára 1997. Bolo potrebné urobiť aj nové prierezy do

jestvujúcich stropov a iných nosných konštrukcií stavby.

Žalobca podaním zo dňa 05. 06. 2009 uviedol, že až keď bol žalovaný zjavne v omeškaní bol účastníkmi
podpísaný dodatok s nárastom ceny o 1.590.000,- Sk -

t. j. o viac ako 35 %. Podľa čl. V. bod 2 zmluvy sa však určením nového termínu mala zmeniť písomným
dodatkom. Žalovaný si teda mal možnosť v dodatku zmeniť aj termín odovzdania diela. Predovšetkým

žalovaný nedodržal ustanovenia zmluvy, a to neviedol stavebný denník, nedodržal zmluvne dohodnutýtermín ukončenia stavby, nedodržal stanovený postup spoločného odsúhlasovania faktúr, termíny
fakturácie, faktúry boli bez akejkoľvek kvantifikácie údajov, ani v jedinej faktúre nie je uvedená jediná
špecifikácia fakturovanej sumy. Asi 90 % z uplatnených faktúr je formulovaných všeobecne a neurčito.

Žalobca zaplatil celkom 7.401.146,40 Sk, z čoho subdodávateľským firmám 1.691.289,90 Sk a po
odrátaní A. 6.851.663,90 Sk, pričom celková upravená cena bola 6.101.428,80 Sk. Aj po odrátaní
projektu 158.056,60 Sk robí preplatok 591.663,90 Sk. Bol toho názoru, že predmetom činnosti hlavného
dodávateľa boli murárske práce a s tým súvisiaci materiál (tehly, cement, farby, obklady, dlažby a pod.)
a aj dodávateľské výkony (okná, dvere, kúrenárske práce, vzduchotechnika a dodávateľské výkony).

Žalovaný v podaní zo dňa 16. 11. 2009 uviedol, že žalobcom predložená skica nemohla byť podkladom
pre uzavretie zmluvy, pretože zahrňovala i návrh spojovacieho krčka, prídavných šatní pre športovcov so
zastavovanou plochou takmer 200 m2 a za týchto okolností by stavebným úradom muselo byť vydané
stavebné povolenie v zmysle stavebného zákona. Predloženie skice žalobcom

pre banku muselo uviesť banku do omylu, nakoľko jej rozsah nekorešpondoval s rozsahom stavebných
úpravznovembra1996anisozmluvou.AjsprávaI.hovoríozmeneúčeluvyužitiavýstavbyspojovacieho

krčka. Z čoho vyplýva, že žalobca banku informoval, že krčok realizovať bude. Tento však nikdy nebol
predmetom zmluvy o dielo. Žalobca sa zmieňuje o navýšení počtu okien a dverí o 1/3, avšak v ohlásení
stavebného úradu sa hovorí len o výmene okien a dverí. Na začiatku sa hovorilo len o zariaďovacích
predmetoch, a nie o kompletnej výmene všetkých rozvodov. Žalovaný projektovú dokumentáciu
fakturoval žalobcovi až dňa 11. 11. 1996, a nie pri podpise zmluvy. Projektová dokumentácia žalovaného

nebola vypracovaná pri podpise zmluvy, ale až neskôr.

Podaním zo dňa 27. 11. 2009 uviedol žalobca, že úver bol schválený bankou až potom, čo bola
predložená tzv. projektová dokumentácia a úverová zmluva

bola podpísaná dňa 03. 09. 1996. Žalovaný návrh zmluvy vypracoval súčasne s projektovou
dokumentáciou.

Podaním zo 07. 05. 2010 namietal žalovaný neplatnosť uzatvorenej zmluvy o dielo z dôvodu nejasného
a neurčitého predmetu plnenia. Podotýkal, že žalobca mal od banky úver na rekonštrukciu 8,5 mil. Sk a
na rekonštrukciu spojovacieho krčka 1,5 mil. Sk. Podľa stavebného zákona však výstavba spojovacieho
krčka vyžadovala stavebné povolenie. Vzniesol námietku premlčania časti žalobcom uplatneného
nároku 3.782.853,- Sk. Uviedol, že až podaním z 05. 02. 2007 navrhol žalobca rozšírenie žaloby o

3.782.853,- Sk a spolu si tak uplatnil nárok 4.759.114,- Sk. Uplatnený nárok sa týka obdobia od 01. 04.
1997 do 03. 09. 1997. Premlčacia lehota za jednotlivé obdobia uplynula v roku 2001. Znovu namietal i
neprimeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty. Tvrdil, že na stavbu bolo potrebné stavebné povolenie

v prípade vykonania stavby podľa skice - t. j. aj s prepojovacím krčkom. Nárok preto nepovažoval za
dôvodný ani v sume 976.239,- Sk.

V ďalšom konaní teda súd vykonal dokazovanie v merite veci. Vykonal pojednávania za účasti
oboch účastníkov konania. Vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov i účastníkov konania,
výsluchom svedkov Ing. arch. I. J. a Š. G., listinnými dôkazmi najmä: zmluvou o dielo, uzatvorenou medzi
žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 01. 10. 1996, dodatkom k zmluve
zo dňa 09. 06. 1996, úverovou zmluvou číslo 78000 - 128020 /4900, uzatvorenou medzi žalobcom a

I., a. s., B. na 10.000.000,- Sk dňa 03. 09. 1996, vyúčtovaním zmluvnej pokuty žalobcu z 27. 09. 1997,
zápisom o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby z 03. 09. 1997, výzvou žalovaného na prevzatie
diela z 26. 06. 1997, faktúrami žalovaného číslo:

- faktúrou č. 251096/1 zo dňa 25. 10. 1996 na sumu 1.334.540,- Sk,

splatnou 31. 10. 1996,

- zálohovou faktúrou č. 030996/1 zo dňa 03. 09. 1996 na sumu 1.500.000,- Sk,splatnou 17. 09. 1996,

- faktúrou č. 111196 z 11. 11. 1996 na sumu 158.056,60 Sk, splatnou 18. 11. 1996,

- faktúrou č. 0801971 z 08. 01. 1997 na sumu 1.060.000,- Sk, splatnou 13. 01. 1997,

- faktúrou č. 210197 z 21. 01. 1997 na sumu 119.578,- Sk, splatnou 28. 01. 1997,

- faktúrou č. 280197 z 29. 01. 1997 na sumu 130.614,30 Sk, splatnou 04. 02. 1997,

- faktúrou č. 040297 zo 04. 02. 1997 na sumu 122.860,40 Sk, splatnou 11. 02. 1997,

- faktúrou č. 110297 z 11. 02. 1997 na sumu 167.633,70 Sk, splatnou 18. 02. 1997,

- faktúrou č. 1220297 z 12. 02. 1997 na sumu 137.800,- Sk, splatnou 19. 02. 1997,

- faktúrou č. 180297 z 18. 02. 1997 na sumu 266.697,10 Sk, splatnou 25. 02. 1997,

- faktúrou č. 260297 z 26. 02. 1997 na sumu 219.953,30 Sk, splatnou 05. 03. 1997,

- faktúrou č. 050397 z 05. 03. 1997 na sumu 227.900,- Sk, splatnou 10. 03. 1997,

- faktúrou č. 060397 zo 06. 03. 1997 na sumu 270.220,- Sk, splatnou 11. 03. 1997,

- faktúrou č. 130397 z 13. 03. 1997, splatnou 20. 03. 1997, na sumu 161.141,20 Sk

za projekt,

- zálohovou faktúrou I. voči žalobcovi číslo 22/96 z 22. 10. 1996, splatnou

22. 10. 1996, na sumu 665.500,- Sk na plastové okná a hliníkové vstupné dvere,

- zálohovou faktúrou T., s. r. o. č. 62002 z 22. 01. 1997 na sumu 20.799,90 Sk,

splatnou 29. 01. 1997, za dodávku 14 ks dverí,

- vyúčtovacou faktúrou I. č. 22/97 z 23. 01. 1997 na sumu 274.990,- Sk,

splatnou 28. 01. 1997,

- zálohovou faktúrou A. S., s. r. o. č. 97/1 z 23. 01. 1997 na sumu 550.000,- Sk,

splatnou 23. 01. 1997, za zdravotechniku a kanalizácie,

- zálohovou faktúrou spoločnosti F., s. r. o. voči žalobcovi č. 970004 zo dňa

14. 02. 1997, splatnou 28. 02. 1997, na sumu 180.000,- Sk za kúrenárske práce,

vrátane príkazov žalobcu na ich úhradu,

- končenou faktúrou žalovaného č. 271197/1 z 27. 11. 1997, splatnou bez údaja

o splatnosti, na sumu 801.007,60 Sk,

- správami I., a. s. z 11. 05. 2009 a z 02. 06. 2009,

- interným oznámením I., a. s. z 27. 01. 1997,

- náčrtom - skicou, vyhotovenou Ing. arch. I. J. (na č. l. 646),

- výkresovou dokumentáciou žalovaného,

- znaleckým posudkom č. 182/95 A. Ing. A. D., vyhotoveným k 10. 03.1996 pre účel zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam na P. č. XX,

- správou M. Č. B. - R. z 26. 11. 2009,

- faktúrami subdodávateľov voči žalovanému,

- uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2K/139/06 zo dňa 16. 03. 2006,

ktorý bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku proti

Mgr. L. M..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Žalobca opieral svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.756.114,- Sk za oneskorené
odovzdanie diela žalovaným o zmluvu o dielo zo dňa 01. 10. 1996, uzatvorenú medzi žalobcom ako

objednávateľom, podnikajúcim pod dodatkom k obchodnému menu K. K., IČO: XX. XXX. XXX,. a
žalovaným ako zhotoviteľom, podnikajúcim pod dodatkom obchodného mena M. F., IČO: XX. XXX. XXX.
Predmetom zmluvy mala byť interiérová rekonštrukcia ubytovne K. K. na P. ul. č. XX. v B. v rozsahu
podľa projektu zhotoviteľa.

Práce mali byť vykonané podľa pracovného postupu a časového harmonogramu, určeného

objednávateľom v projektovej dokumentácii. Súčasťou dodávky mal byť aj zhotoviteľom na stavbe
zabezpečený stavebný denník. Čas plnenia bol dohodnutý v čl. V zmluvy, a to začatie prác 01. 10. 1996
a ukončenie prác 30. 03. 1997. Termín odovzdania diela nebol dohodnutý.

Zmluvné strany sa v č. VI bod 1 dohodli iba na zmluvnej cene za zhotovenie diela celkom 4.511.428,-
Sk v členení podľa:

- suterén 482.941,- Sk,

- prízemie 2.150.080,- Sk,

- poschodie 1.623.044,- Sk

- a 6 % DPH 255.363,- Sk.

Zmluvné strany sa dohodli na fakturovaní čiastkových platieb, a to k 01. 10. 2006 500.000,- Sk a k

04. 11. 1996 835.000,- Sk. Ďalšie čiastkové platby mali byť zaplatené podľa týždenného zhodnocovania
vykonanej práce po vzájomnom odsúhlasení s tým, že objednávateľ bude platiť osobitne za materiál
a osobitne

za práce a dodávateľské výkony, uvedené v stavebnom denníku na základe vystavenej faktúry
zhotoviteľom so stanovenou 5-dňovou lehotou splatnosti.

Zhotoviteľovi malo vzniknúť právo na vystavenie konečnej faktúry po protokolárnom prevzatí diela
objednávateľom a po odstránení všetkých nedorobkov v preberacom konaní.

Zhotoviteľ mal vyzvať objednávateľa na prevzatie diela písomne najmenej

5 pracovných dní vopred a o odovzdaní a prevzatí mal byť spísaný spoločný zápis, z ktorého bude
zrejmý stav diela v okamihu jeho prevzatia objednávateľom. Vady diela mali byť oznámené už v zápise

o odovzdaní a prevzatí.

Podľa čl. IX body 1, 2 a 3 zmluvy, pre prípad nedodržania zmluvného termínu odovzdania diela
mal zaplatiť zhotoviteľ objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deňomeškania a v prípade oneskorenia objednávateľa s úhradou faktúr čiastkových a konečnej faktúry
mal objednávateľ zaplatiť zmluvnú pokutu zhotoviteľovi 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania.
Pri oneskorení náhrady objednávateľa mal zhotoviteľ právo predĺžiť termín odovzdania diela a počet dní

omeškania bez sankcií.

V zmluve malo byť dohodnuté že vlastnícke právo k zhotovenej veci prechádza na objednávateľa až
odovzdaním, prevzatím diela a zaplatením ceny (čl. XI. zmluvy).

Dňa 09. 06. 1997 podpísali žalobca i žalovaný dodatok k zmluve o dielo

z 01. 10. 1996, ktorým sa mala navýšiť cena diela na 6.101.428,90 Sk na základe skutočne vykonaných
výkonov a dodatočných zmien v projekte rekonštrukcie.

Bližšia vecná špecifikácia predmetu v zmluve vykonaná nebola, ale zmluva odkazovala na bližšie
neurčenú projektovú dokumentáciu žalovaného. Zo zmluvy nevyplývalo žiadne ustanovenie, podľa
ktorého by konkrétne označená projektová dokumentácia s dátumom jej vyhotovenia bola súčasťou
zmluvy ani odkaz na konkrétnu projektovú dokumentáciu. Podľa tvrdenia žalobcu išlo o stavbu, na
ktorú sa nevyžadovalo stavebné povolenie, ale iba ohlásenie stavby stavebnému úradu, čo malo byť

vykonané žalobcom s pripojením skice, vyhotovenej žalovaným. Zo strany žalobcu nebolo preukázané
to, kedy bola skica vyhotovená žalovaným. Zmluva neobsahovala ustanovenie, z ktorého by vyplývalo,
že predmetom zmluvy je i projektová dokumentácia. Nebolo preukázané ani to, či žalobcom predložená
skica bola súčasťou oznámenia, vykonaného žalobcom stavebnému úradu, ktoré stavebný úrad svojím
oznámením k ohláseniu stavebných úprav zo dňa 20. 11. 1996 (č. l. 606) odsúhlasil bez námietok.

Z predmetného oznámenia starostu M. časti B. - R.

č. ÚPaV/2822/96/Ku z 20. 11. 1996 adresovaného žalobcovi nie je zrejmé, kedy žalobca vykonal
ohlásenie stavby, čo bolo jeho obsahom, ani to, či súčasťou oznámenia bol už existujúci projekt alebo
skica. Doklady boli podľa správy Mestskej časti B. - R. skartované. Z predmetného oznámenia starostu
je však zrejmé, že neboli dané pripomienky k realizácii nasledovných stavebných úprav:

- vybúranie a vymurovanie priečok,

- inštalácia zariaďovacích predmetov,

- výmena drevených okien a dverí za plastové,

- opravy vnútorných a vonkajších omietok, obkladov stien a dlažby

na prízemí a na prvom poschodí objektu „Ubytovne športového klubu“.

Oznámenie zároveň obsahovalo podmienku, že po realizácii stavebných úprav treba predložiť na MÚ
M. časti B. - R. zastavovaciu štúdiu celého areálu.

Z obsahu zmluvy samotnej však žiadne členenie podľa druhu vykonávaných prác nevyplývalo, a to ani
v rozsahu uvedenom v odovzdávacom protokole z 03. 09. 1997, resp. z listu starostu M. časti B. - R.
z 20. 11. 2006.

Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí vyhotoveného dňa 03. 09. 1997 vyplýva rozsah, resp. členenie
realizovaných stavebných úprav, a to:

- vybúranie a vymurovanie priečok,

- inštalácia zariaďovacích predmetov,

- výmena drevených okien za plastové,- opravy vnútorných a vonkajších omietok, obkladov stien a dlažby

na prízemí a na prvom poschodí.

Uvedený zápis obsahuje dátum dokončenia prác podľa zmluvy 30. 03. 1997

a údaj, že dôvody nedodržania lehôt začatia a dokončenia dodávky nie sú.

Žalovaný vykonal dňa 11. 11. 1996 faktúrou č. 111196, znejúcou na sumu 158.056,60 Sk, splatnou 18.
11. 1996, fakturáciu projektovej dokumentácie s údajom o dátume uskutočnenia zdaniteľného plnenia
až dňom 11. 11. 1996 - t. j. po termíne uzatvorenia zmluvy. Existencia projektu, ktorý mohol bližšie
vecne špecifikovať predmet zmluvy v čase uzatvorenia zmluvy teda žalobcom preukázaná nebola.
Podľa tvrdenia žalovaného bola táto žalovaným vyhotovená jednak vo forme skice, ako aj dokumentácie

vyhotovenej žalovaným v priebehu realizácie výstavby so zachytením skutočne realizovaného stavu
podľa neustále sa meniacich požiadaviek objednávateľa - žalobcu.

Žalovaný v konaní namietal aj tú skutočnosť, že samotná skica nebola dostatočným podkladom pre
vecnú špecifikáciu predmetu, neobsahovala žiadnu špecifikáciu použitého materiálu, ani jednoznačný
rozsah stavebných úprav, čo dokladoval aj odborným stanoviskom vyhotovených znalcom z odboru

stavebníctva Ing. R. H..

Rozpor medzi žalobcom a žalovaným ohľadom určenia predmetu zmluvy sa prejavil aj v rôznych
názoroch na pôsobenie subdodávateľov pôsobiacich na stavbe - t. j. či subdodávateľské faktúry platené
žalobcom boli vystavené za práce, ktoré boli premetom zmluvného plnenia žalovaného alebo nie.
Zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že na stavbe mali pôsobiť subdodávatelia

označení ako I. a T., s. r. o., F., s. r. o., A., s. r. o. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že fakturácia
niektorými subdodávateľmi bola vykonaná jednak žalobcovi ako I. - zálohová faktúra č. 22/96 zo dňa
22. 10. 1996 na sumu

665.000,- Sk, ako aj vyúčtovacia faktúra č. 02/97 na sumu 274.990,- S., T.

za dvere biele plné na sumu 20.799,- Sk, F. faktúra č. 970004 zo dňa

14. 02. 1997, splatná 28. 02. 1997 na sumu 180.000,- Sk, ako aj pre žalovaného,

a to: F. - faktúra č. 960111 z 22. 12. 1996 na sumu 500.000,- Sk, faktúra

č. 970009 zo 16. 03. 1997 za naviac práce na sumu 55.929,- Sk, faktúra č. 970025

z 08. 07. 1997 za kanalizáciu, vodu, elektroinštaláciu a slaboprúdové rozvody

na sumu 195.876,- Sk, faktúra č. 970026 z 08. 07. 1997 za naviac práce za rozvod plynu,

elektroinštaláciu I. a II. na sumu 100.077,- Sk, faktúra č. 970029 z 09. 07. 1997 na sumu 62.857,30 Sk
za kúrenárske práce, faktúra č. 970030 za kompletáž zdravotníckych zariadení na sumu 208.372,- Sk.

Z predloženej zmluvy však nie je zrejmé ani to, aké dodávky mali byť vykonané subdodávateľmi, ani to,
kedy bude vykonaná úhradu subdodávateľom žalobcom a kedy žalovaným - t. j. aký rozsah subdodávok
tretích subjektov je predmetom plnenia žalovaného. Z predloženej skice ani z obsahu zmluvy nie je

zrejmé teda žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne vymedzenie predmetu diela, nie je zrejmé množstvo a
kvalita použitého materiálu a rozpis materiálu chýba vôbec. Pokiaľ skica napríklad zachycuje stav okien
alebo dverí, nie je z nej zrejmé, ktoré

okná alebo dvere sa budú vymieňať, alebo ktoré budú novo zriadené, ktorý zo zúčastnených subjektov
bude práce vykonávať a kto platiť a zmluvne zabezpečí subdodávateľov. Napríklad zo zakreslenia okien

a dverí nie je možné zistiť, aké práce vykoná na ich rekonštrukcii žalovaný a aké subdodávateľ. Takéto
riešenie neposkytuje ani žalobcov odkaz na predmet činnosti žalovaného, keď predmetom zmluvy malibyť i podľa tvrdenia žalobcu práce v predmete činnosti žalovaného (stavebné práce), ako aj odborné
práce, ktoré do jeho predmetu činnosti žalovaného nepatria (napríklad dodávky plastových okien a ich
montáž).

Žalobca i žalovaný ako súkromní podnikatelia dňa 01. 10. 1996 podpísali zmluvu označenú ako zmluvu
o dielo. Zmluvu o dielo z právnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti upravuje
obchodný zákonník v ustanoveniach § 536 a nasledujúce ObZ.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu

za jeho vykonanie.

Podľa odseku 2, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený
výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby,
alebo jej časti.

Podľa odseku 3, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej

určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka vzniká dosiahnutím dohody medzi zmluvnými stranami o
predmete zmluvy. Predmetom zmluvy je výsledok určitej činnosti.

Výslovná požiadavka určitosti predmetu zmluvy nevyplýva iba z ustanovenia

§ 536 Obchodného zákonníka, ale aj z ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorého

právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z ustanovenia §
263 ods. 2 Obchodného zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od základných ustanovení, uvedených
pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu
právneho úkonu. Ustanovenie § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka je základným ustanovením pre typ
zmluvy o dielo, a preto nebolo možné sa od neho ani odchýliť, ani uzavrieť zmluvu bez náležitostí v

ňom uvedených.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je určenie
zmluvných strán (objednávateľ a zhotoviteľ), určenie diela

a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Výška ceny podstatnou časťou nie je, lebo zmluva môže
vzniknúť, aj pokiaľ strany prejavia vôľu ju uzatvoriť, aj bez určenia tejto ceny. Aby bolo vymedzenie

predmetu diela dostatočne určité, musí byť vymedzenie predmetu diela, a to vymedzenie po stránke
kvalitatívnej, ako aj po stránke kvantitatívnej.

V zmluve označenej ako zmluva o dielo zo dňa 01. 10. 1996 však vymedzenie predmetu diela po stránke
kvalitatívnej aj kvantitatívnej absentuje. Priamo v ustanovení čl. II. zmluvy, označenom ako predmet
zmluvy, odkazuje na bližšie neurčený projekt zhotoviteľa, na požiadavky objednávateľa a ním určené

pracovné postupy, ako aj časový harmonogram, určený objednávateľom v projektovej dokumentácii.
Pritom i z uvedeného článku je zrejmé, že projekt nemal vypracovať objednávateľ. Pokiaľ však budúce
požiadavky, pracovné postupy a časový harmonogram objednávateľa mal byť žalovaným zapracovaný
do budúceho projektu, je zrejmé, že takýto projekt nemohol existovať v čase uzatvorenia zmluvy.
Žalovaný sám poukazoval na neustále sa meniace požiadavky žalobcu, ktoré boli často zmätočné a

vykonávanie prác podľa aktuálnych požiadaviek žalobcu potvrdiliaj vypočutí svedkovia Ing. arch. I. J. a Š. G., ako aj to, že vyhotovovaný projekt žalovaného bol
vypracovaný až podľa postupne, vypracovaním viacerých variant a improvizáciou za pochodu podľa
skutočne zrealizovaných

prác ako evidencia vykonaných stavených úprav. Súd je toho názoru, že takto vypracúvaný projekt
zodpovedal aj požiadavke Mestskej časti B. - R. - „po realizácii prác predložiť zastavovaciu štúdiu celého
areálu“ a výslovne vyplýval

i zo samotného ustanovenia zmluvy - objednávateľom určené pracovné postupy,

ako aj časový harmonogram, určený objednávateľom. Predmetom zmluvy samotné vypracovanie
projektu ani nebolo. Žalobca síce tvrdil, že cena za projekt bola súčasťou ceny diela, avšak zaplatenú

faktúru na sumu 158.000,- Sk do plnenia, poskytnutého podľa zmluvy, nezahrňoval. Ďalšiu faktúru na
sumu 161.000,- Sk odmietal zaplatiť ako bezdôvodnú.

Skica vyhotovená žalovaným a Ing. arch. I. J. neobsahovala dátum vyhotovenia. Zachycovala stav, z
ktorého ani nie je možné nerozlíšiť, čo

bol zachytený existujúci stav a čo stav zamýšľaný, ktorý sa mal dosiahnuť rekonštrukciou, zahrňovala

i dostavbu prepojovacieho krčka, ktorá staticky nutne ovplyvňovala existujúce objekty. Podľa žalobcu
i žalovaného toto riešenie by bolo vyžadovalo statické posúdenie, lebo zasahovalo do nosných
konštrukcií, a vedenie stavebného povolenia. Žalobca i žalovaný však tvrdili, že krčok nebol predmetom
zmluvy, čo však zo zmluvy samotnej nevyplývalo. Napríklad i financujúca banka počítala z jedným z
možných riešení - realizáciou krčka v hodnote 1,5 mil. Sk, na čo bol poskytnutý žalobcovi úver v celkovej

výške 10.000.000,- Sk. Takéto riešenie však vyžadovalo vyjadrenie neopomenuteľných orgánov podľa
zákona č. 50/1976 Zb., ako aj stavebné povolenie. Zo skice nie je možné dedukovať rozsah ani spôsob
vykonania stavebných úprav.

Posudzovanie nutnosti stavebného povolenia síce nie je predpokladom platnosti zmluvy, zmluva však
odkazovala v časti určenia predmetu na projektovú dokumentáciu, ktorá sa podľa stavebného zákona

na ohlásenie stavby nevyžadovala. Mala však bližšie špecifikovať predmet diela.

Ďalšiu výkresovú dokumentáciu, ktorú predložil v súdnom konaní žalovaným, považoval aj žalobca
za antidatovanú a vyhotovenú žalovaným až dodatočne - t. j. ani žalobca netvrdil, že by projektová
dokumentácia žalovaného bola vyhotovená pred uzatvorením zmluvy, resp. súčasne so zmluvou.

Ani z výkladu žalobcu, že išlo o interiérovú rekonštrukciu, nevyplývalo potrebné kvalitatívne a

kvantitatívne vymedzenie predmetu diela, a ani z ďalšieho výkladu žalobcu, že predmetom činnosti
hlavného dodávateľa boli murárske práce a s tým súvisiaci materiál (tehly, cement, farby, obklady, dlažby
a pod.) a tieto boli teda predmetom zmluvy, ako aj dodávateľské výkony (okná, dvere, kúrenárske práce,
vzduchotechnika a dodávateľské výkony) subdodávateľom, z ktorých niektoré boli uhrádzané žalobcom,
nemohla neurčitosť predmetu zmluvy odstrániť. Ani z neho nevyplývalo riešenie, či zmluva zahrňovala

alebo nezahrňovala dodávateľské výkony žalobcom označených subdodávateľov a ani skutočnosť, že
cena diela mala byť dohodnutá ako fixná cena, nenahrádzala presné a určité vymedzenie predmetu
diela. Dohoda o predmete diela bola, ako sme uviedli, podstatnou náležitosťou zmluvy. Dohoda o cene
predmetu zmluvy teda nenahrádzala dohodu o predmete, aj keď zmluva rozlišovala v tvorbe ceny
diela suterén, prízemie a poschodie. Išlo však o členenie rekonštrukcie stavby podľa objektov, a nie

špecifikáciu predmetu po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke.

Pretože zmluva neobsahuje určité zachytenie požadovaného výsledku pričinením žalovaného, nie je
možné ani ustáliť, kedy nastalo riadne ukončenie diela žalovaným. Žalovaný tvrdil, že už dňa 26. 06.
1997 ponúkol dielo na prevzatie žalobcovi. Posledná fakturácia prác žalovaného okrem konečnej faktúry
bola vykonaná faktúrou č. 060397 zo dňa 06. 03. 1997 na sumu 270.220,- Sk, splatnou 11. 03. 1997.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom. Výklad však nemôže dopĺňať právny úkon.

V danom prípade súd dospel k záveru, že v zmluve, uzatvorenej dňa 01. 10. 1996 medzi žalobcom

a žalovaným, absentuje dostatočne presne určitý predmet zmluvy - kvantitatívne a kvalitatívne
vymedzenie predmetu - diela, pričom nešlo len o vadné slovné vyjadrenie svojej vôle, ktoré by bolo
možné odstrániť výkladom podľa § 266 Obchodného zákonníka. V danom prípade ani výkladom
nebolo možné dospieť k zisteniu predmetu diela po kvantitatívnej i kvalitatívnej stránke. Výkladom
nebolo možné obsah predmetného právneho úkonu doplniť. Nebolo možné ani zmluvu vyložiť na

ťarchu žalovaného podľa § 266 ods. 4 ObZ, pretože požiadavka v zmluve na postup prác podľa
pracovného postupu objednávateľa a časového harmonogramu žalobcu zachycovala jeho požadavky,
a nie žalovaného.

V dôsledku neurčitosti podstatnej náležitosti zmluvy je zmluva neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť
pôsobiacu od začiatku - ex tunc, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Z tohto dôvodu nemohlo
dôjsť ani k platnej zmene zmluvy v časti ceny diela podľa dodatku z 09. 06. 1997, uzatvoreného navyše

po uplynutí termínu vyhotovenia diela, keď už mali vzniknúť zmluvným stranám náhradné nároky. Tento
dodatok teda súd mohol považovať iba ako vzájomné odsúhlasenie hodnoty skutočne vykonaných prác
a dodávok žalovaného.

Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť ani k platnej dohode o zmluvnej pokute, uplatňovanej žalobcom
v žalobe za obdobie od 01. 04. 1997 do 03. 09. 1997, sadzbou 0,5 % za každý deň omeškania - t. j.

182,25 % ročne. Takáto výška

je navyše v rozpore aj so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka.

V časti uplatneného nároku 3.782.853,- Sk žalobca úspešne vzniesol námietku premlčania, preto v tejto
časti(nadrámec976.239,-Sk)nemoholbyťpriznanýajzdôvodupremlčanianároku.Návrhnarozšírenie
žaloby na sumu 4.759.114,50 Sk bol podaný na súde dňa 05. 02. 2007 po uplynutí premlčacej lehoty

podľa ustanovenia § 397, podľa ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky. Konanie v časti 3.638.753,- Sk bolo zastavené s právoplatnosťou 25. 07. 2003.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty ako bezdôvodnú
zamietol.

Podľa § 98 OSP, vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Žalovaný si ako pohľadávku na započítanie uplatnil iba nárok do výšky žalovanej sumy. Z tohto dôvodu
podľa § 98 OSP nešlo o vzájomný návrh, ale

lenoobranuvočižalobe.Pretonebolopovinnosťousúdurozhodovaťonárokužalovanéhosamostatným

výrokom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému súd priznal právo na náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 18.538,51 Eur.

Trovy prvostupňového konania tvoria trovy právneho zastúpenia za zastupovanie v konaní advokátmi
v celkovej výške 18.538,51 Sk v nasledovnom členení:

Podľa vyhlášky č. 193/2002 Z. z. 3 x po 14.412,39 Sk (prevzatie veci, vyjadrenie podané dňa 20. 05.
2003, pojednávania dňa 09. 06. 2003), 1 x 13.603,09 Sk (pojednávanie dňa 12. 06. 2003) z istiny 976.239,- Sk, 4 x paušál

po 128,- Sk (rok 2003), spolu 47.352,26 Sk - t. j. 1.089,15 Eur.

Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z istiny 976.239,- Sk 5 x po 14.650,- Sk (vyjadrenie 15. 03. 2005,

pojednávanie 10. 01. 2005, 14. 02. 2005, 21. 03. 2005,

05. 02. 2007), 4 x paušál po 150,- Sk (rok 2005), 1 x po 178,- Sk (rok 2007). Spolu 74.928,- Sk, čo
predstavuje 2.457,27 Eur.

Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 12 úkonov právnej pomoci po 738,61 Eur (vyjadrenie z 10. 02. 2009,
06. 05. 2009, 11. 06. 2009, 16. 11. 2009, 07. 05. 2010, 30. 08. 2010, pojednávanie 12. 03. 2009, 21. 05.
2009, 11. 06. 2009, 05. 11. 2009, 08. 07. 2010 a 02. 09. 2010), 1 x 2/3 za poradu s klientom vo výške

246,20 Eur z istiny 4.759.114,- Sk = 9.109,52 Eur, 8 x paušál po 6,95 Eur (rok 2009) - 55,60 Eur a 5 x
7,21 Eur (rok 2010) = 36,05 Eur - spolu 9.201,17 Eur.

Ďalej bola priznaná 19 % DPH zo sumy 12.747,59 vo výške 2.422,04 Eur.

Spolu trovy prvostupňového konania vo výške 15.169,63 Eur.

Ďalej boli priznané trovy odvolacieho konania z istiny 976.239,- Sk za 1 úkon (odvolanie podané dňa

21. 07. 2003) po 14.412,39 Sk a 1 x paušál 128,- Sk, t. j. spolu 14.540,39 Sk - 485,65 Eur.

Za 2 úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu podané dňa 15. 06. 2005 a pojednávanie na
odvolacom súde dňa 17. 10. 2006) po 14.650,- Sk z istiny 976.239,- Sk, 1 x paušál po 150,- Sk (rok
2005) a 1 x 164,- Sk (rok 2006). Spolu 29.614,- Sk - t. j. 983,- Eur.

Trovy odvolacieho konania boli priznané spolu s 19 % DPH vo výške

279,04 Eur. Ďalej bola priznaná aj náhrada za súdny poplatok za odvolanie vo výške 48.810,- Sk, ktorý
bol vyrubený súdom uznesením č. k. 54 Cb/14/98-183 zo dňa

05. 08. 2003, právoplatným 03. 08. 2003, čo predstavuje 1.620,19 Eur.

Spolu trovy odvolacieho konania 3.367,77 Eur.

Nebola priznaná náhrada trov odvolania za odvolanie podané dňa 10. 04. 2007 proti procesnému

uzneseniu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcu, pretože odvolanie bolo odmietnuté.

Trovy konania je žalobca povinný platiť k rukám právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní

od doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané

a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 42 ods. 3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).