Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 10, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/176/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1502899940
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2010:1502899940.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: N. E., nar.

XX.X.XXXX, bytom G. 3, E., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Bilkovičom, Strojnícka 8, Bratislava
proti žalovaným: 1. K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, E., 2. N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX,
E., 3. N. V., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, E., za účasti vedľajšieho účastníka: Slovenská kancelária
poisťovateľov,Trnavská82,Bratislava,zastúpenázozákonaAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,IČO:00
151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 218.641,70 €, takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh proti žalovaným v 2. a 3. rade z a m i e t a.

Náhradu trov konania im nepriznáva.

2. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 33.395 € (1.006.060.- Sk)
do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

3. Žalovaný 1. j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov
konania 82,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Žalovaný 1. j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok
1.669.50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a žiadal mimoriadne
zvýšenie odškodnenia v rozsahu 5.884.800.- Sk, t.j. 40-násobku základného bodového ohodnotenia,
ktoré vykonal súdny znalec. Konečným žalobným petitom žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 218.641,70 € ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.
Skutkový základ žaloby preukazoval rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 21.9.2001 č.k. 1T

63/01, posudkom Okresného úradu Bratislava V, odboru sociálnych vecí zo dňa 17.12.2001, posudkom
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 7.2.2002 a zo dňa 2.2.2010, doplneného
vyjadrením znalca zo dňa 19.10.2010. Právne argumentoval ustanoveniami § 427 a nasl. Občianskehozákonníka, ustanoveniami vyhl.č. 423/1991 Zb., vyhl.č. 32/1965 Zb. a právnym názorom vysloveným v
rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 23/96.

Žalovaný v 1. rade svoju zodpovednosť za škodu na zdraví žalobcu uznával, namietal však primeranosť
výšky odškodnenia, ktoré žalobca požadoval.

Žalovaní v 2. a 3. rade žiadali návrh voči ním zamietnuť poukazujúc na to, že v čase vzniku škody
na zdraví žalobcu, t.j. pri dopravnej nehode, neboli prevádzkovateľmi motorového vozidla. Ďalej

argumentovali tým, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v príčinnej súvislosti so skutkom, zo spáchania
ktorého boli uznaní vinnými a odsúdení v trestnom konaní poukazujúc na to, že poškodený žalobca
sa tiež zúčastnil trestného činu neoprávneného používania motorového vozidla spolupáchateľstvom
rovnako intenzívne, nemal žiadne zábrany, mal vedomosť o tom, že 1. žalovaný auto odcudzil a napriek
vedomosti, že 1. žalovaný pred jazdou požil alkohol, predsa s ním do odcudzeného auta s úmyslom
odviesť sa sadol dobrovoľne. Trestnej zodpovednosti sa vyhol len vzhľadom na svoj fyzický vek.

Vedľajšíúčastníkoznačenývzáhlavítohtorozsudku,naktoréhodňom1.1.2002prešliprávaapovinnosti
Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a ktorý je zo zákona zastúpený Slovenskou poisťovňou, a.s., od 1.1.2003 s
obchodným menom Allianz - Slovenská poisťovňa, .a.s., ktorý dopravnú nehodu zo dňa 5.8.1999 eviduje

ako poistnú udalosť č. XX/XXX/XXXXX ( staré číslo PU XXX/XX/XXXXX/XX) na pobočke v Pezinku,
žiadal návrh ako bezdôvodný zamietnuť poukazujúc na spoluvinu poškodeného žalobcu na spôsobenej
škode v tom, že napomáhal odcudzeniu motorového vozidla a napriek vedomosti o tom, že 1. žalovaný
nie je držiteľom vodičského oprávnenia a je pod vplyvom alkoholu, jazdil s ním v aute, čím vzal na seba
riziko vzniku škody.

Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listín predložených účastníkmi konania, s
obsahom trestného spisu 1T 63/01 Okresného súdu v Malackách, nariadil znalecké dokazovanie na
odstránenie nejasností pri posudzovaní nárokov poškodeného žalobcu. Vykonaným dokazovaním zistil
tento skutkový stav:

Dňa 5.8.1999 v čase okolo 21,30 hod došlo k dopravnej nehode, keď 1. žalovaný K. V. po tom, čo požil
alkoholické nápoje (v čase dopravnej nehody mal hladinu alkoholu v krvi vo výške 0,55 promile ), riadil
ako nevodič osobné motorové vozidlo zn. G. XXXL ev.č. E. XX-XX po pozemných komunikáciách a v
dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojím schopnostiam a nesprávnej technike jazdy havaroval

tak, že vozidlo prednou ľavou stranou narazilo do stredového zvodidla, kde sa odrazilo, zmenilo smer
jazdy, stratilo stabilitu, prevrátilo sa na strechu, potom do priekopy, kde zostalo v polohe na streche.

Pri tejto dopravnej nehode poškodený žalobca utrpel a) trieštivú zlomeninu 1. driekového stavca L1 s
posunom úlomkov, b) vykĺbenie medzistavcového spojenia medzi 12. hrudníkovým stavcom Th 12 a 1.
driekovým stavcom L1, c) úplné prerušenie miechy s ochrnutím dolnej polovice tela, d) pomliaždenie
ľavého bedrového kĺbu. Tieto porania boli zadokumentované a zanechali trvalé následky. Pri nehode
bol zranený aj N. V., X.žalovaný.

Počas prvých 9 hodín po úraze bol žalobca zakliesnený v deformovanom vozidle. Na lekárske
ošetrenie bol prevezený dňa 6.8.1999, kde sa podrobil základnému fyzikálnemu, röntgenologickému
a neurologickému vyšetreniu. Po rozpoznaní poranení bol urgentne operovaný. Operácia spočívala v
napravení úlomkov stavca chrbtice do správneho postavenia, uvoľnení tlaku úlomkov zlomeniny na

chrbticu a vo fixácii stavcov pomocou kovovej dlahy. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií. Rana sa
hojila bez infekcie. V spolupráci s urológom boli riešené obtiaže s močením, ktoré spôsobilo poranenie
miechy, v spolupráci s psychológom boli riešené reaktívne depresívne stavy poškodeného. Fyzický stav
po operácii sa nekomplikoval, začala rehabilitačná liečba, počas ktorej žalobca absolvoval individuálne
liečebné telesné cvičenia, dychovú gymnastiku, posilňovanie svalstva horných končatín a kondičné

cvičenia. Absolvoval nácvik samostatného presunu na vozík a nácvik sebaobslužnosti. Dňa 6.10.1999
bol prijatý na špecializované pracovisko v Kováčovej. Počas liečby pretrvával obraz ochrnutia dolnej
polovice tela. Žalobca intenzívne posilňoval svalstvo hornej polovice tela a zdokonaľoval sa v narábaní
s vozíkom a v nácviku sebaobsluhovania. V zadnej časti sedacieho svalu vpravo došlo k vytvoreniupreležaniny, ktorá bola vyriešená plastickým operačným zákrokom. O tri roky bol hospitalizovaný na
urologickom oddelení pre opakované zápaly obličiek a močových ciest a zhoršenie schopnosti močenia.
Jednalo sa o komplikáciu zapríčinenú poruchou nervového zásobovania močového mechúra v dôsledku

poranenia miechy a ochrnutia dolnej polovice tela. Podstúpil operáciu v celkovej anestézii. V roku 2005
bol operovaný. Operácia spočívala v odstránení kovovej dlahy, ktorou boli spevnené zlomené stavce
chrbtice. Operácia prebehla bez komplikácií, rana sa zahojila bez infekcie.

Súdny znalec N.. N. G., I. z odboru chirurgia - traumatológia v posudku č. XXXXXX-XX/XX zo dňa

2.2.2010 vyslovil, že vyššie zadokumentované poranenia pod písm. a) až c) sa z lekárskeho hľadiska
považujú za poranenia ťažké, ktoré si vyžiadali bolestivejší priebeh liečenia a operačné riešenie.
Napĺňajú charakter zmrzačenia, straty pracovnej spôsobilosti, ochrnutia oboch dolných končatín,
podstatného oslabenia funkcie zmyslových orgánov - citlivosti dolných končatín, poškodenia dôležitého
orgánu. miechy, mučivých útrap a trvalej poruchy zdravia. Poranenie pod písm. d) sa z lekárskeho
hľadiska považuje za ľahké, ktoré ak by bolo jediné, by si nevyžiadalo žiadne zvlášť bolestivé liečebné

postupy ani operácie. Poranenie miechy, ktoré utrpel poškodený žalobca pri dopravnej nehode, spočíva
v ochrnutí. Z posudkového hľadiska znalec vzniknutý stav posúdil ako mučivé duševné útrapy, keď
si poškodený uvedomoval svoju nezvratnú a jednoznačne nepriaznivú prognózu, t.j. ochrnutie dolnej
polovice tela. Keďže podstatou ochrnutia dolnej polovice tela od pásu dole je aj strata citlivosti tejto časti
tela, žalobca prípadné bolesti v nohách paradoxne necíti. Z hľadiska bolesti v pravom slova po úraze

nastal stav, kedy žalobca paradoxne žiadnu bolesť v oblasti tela pod miestom prerušenia miechy necítil.

Počas liečenia predmetných poranení sa vyskytli 2 komplikácie, ktoré priamo súvisia s jeho zdravotným
stavom, t.j. vznik preležaniny v oblasti oboch sedacích svalov, z ktorých jedna si vyžiadala chirurgické
riešenie -plastickú operáciu a vznik kameňov v močových cestách v dôsledku opakovaných zápalov

močových ciest, ktoré boli zapríčinené poruchou nervového zásobenia močového mechúra.

Znalec bodovo ohodnotil poranenia žalobcu v bode a) až c) vo výške 320 + 175 + 100 bodov.
Odškodnenie bolesti poranenia a) navýšil o polovicu, keďže si vyžiadalo bolestivejší a dlhodobý spôsob

liečby v trvaní od 30.8.1999 do 29.3.2000, t.j. 7 mesiacov, v bodoch b) a c) navýšil hodnotenie o
50%, keďže poranenia si vyžiadali operačný výkon a celkové bodové hodnotenie určil v rozsahu 3.
Operáciu kožného defektu nehojacej sa preležaniny na sedacom svale vpravo a odstránenie kovovej
dlahy spevňujúcej zlomené stavce hodnotil v rozsahu 3 bodového rozpätia. Bolesť tak bodovo ohodnotil
v rozsahu 857,55 bodu. Vedľajší účastník namietal sčítaciu chybu s tým, že ohodnotenie bolesti

predstavuje 856,876 bodu.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku poúrazovej paraplégii a chronickej
pyelonefritíde a nedomykavosti zvieračov močového mechúra s inkontinenciou moču určil v rozsahu
2150 bodov. Vedľajší účastník za správne považoval iba hodnotenie poúrazovej paraplégie v rozsahu

1900 bodov, argumentujúc, že položka II, 316 chronická pyelonefritída a nedomykavosť zvieračov
močového mechúra s inkontinenciou moču ohodnotenú 250 bodmi v zmysle metodiky hodnotenia je
následok, ktorý svojimi znakmi je už zahrnutý v pojme položky II, 304. Podľa doplňujúceho vyjadrenia
znalca k tejto námietke v položke II. 316 je zahrnutý „ počasný ( chronický ) zápal močových ciest a
druhotné ochorenie obličiek “. Jedná sa o zápalové ochorenie, ktoré nie je zahrnuté ani subsumované

v súbore príznakov pri poúrazovej paraplégii, ale je s poúrazovou paraplégiou v priamej príčinnej
súvislosti. Ide o ochorenie iného systému-obličiek, ktorého podstatou nie je poškodenie nervového
systému- miechy, ale chronické zápalové poškodenie obličkovej panvičky - chronická pyelonefritída.

Znalec ďalej konštatoval, že v posudku nie sú zahrnuté žiadne zranenia ani následné komplikácie,

ktoré by sa dali jednoznačne charakterizovať ako zranenia alebo komplikácie, ktoré vznikli v dôsledku
neposkytnutia odborného lekárskeho ošetrenia bezprostredne po nehode. Konštatoval, že podľa
charakteru, rozsahu a lokalizácie poranení žalobcu, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 5.8.1999, nie
je veľmi pravdepodobné, že by sa jeho zdravotný stav vyvíjal podstatne iným spôsobom, ak by mu bolo
lekárske ošetrenie poskytnuté skôr ako po cca 9 hodinách.

Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že zdravotný stav poškodeného žalobcu je z hľadiska
trvalých následkov, t.j. ochrnutia dolnej polovice tela ustálený a je zrejmé, že tento stav je trvalý.Prognóza zdravotného stavu je nepriaznivá, z odborného hľadiska nie je odôvodnený predpoklad, že by
mohlo dôjsť k zlepšeniu trvalých následkov poranení.

Poškodený žalobca závery znalca akceptoval bez pripomienok a vzhľadom na zmenu bodového
hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zmenil konečnú sumu odškodnenia,
ktorého sa proti žalovaným domáhal. Zotrvával však na mimoriadnom zvýšení odškodnenia v rozsahu
40-násobku základného bodového ohodnotenia.
Podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení platnom

od 1.4.1999 bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania
alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorazové ( § 1 ).
Podľa § 2 citovanej vyhlášky odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia (ods. 1).

Za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné
psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti
z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví
počtom bodov.... ( ods. 2 )

Podľa § 4 sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu
bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku ( ods.1). Suma zodpovedajúca
základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov,
ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti
a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä

možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania
a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti
trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 ( ods. 2 ).
Lekár podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského
uplatnenia základným počtom bodov. Lekár hodnotí iba následky vzniknuté v dôsledku posudzovaného

poškodenia. Ak vzniknú následky v organizme (orgáne, končatine), funkcia ktorého bola už skôr
porušená zmenami (vrodenými alebo získanými) znižujúcimi možnosť spoločenského uplatnenia,
ohodnotí lekár nové sťaženie rozdielom bodového hodnotenia stavu zisteného po poškodení, následky
ktorého sa teraz posudzujú, a stavu pred poškodením. Ak nemožno stav zmien pre úrazom presne zistiť,
nesmie výsledný počet bodov prekročiť 3/4 sadzby uvedenej v tabuľke.

Podľa § 7 výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk
za jeden bod (ods. 1). Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť
nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk ( ods.2 ). V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu

ustanovenú v odsekoch 1 a 2 ( ods. 3).
Podľa § 9 posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený (ods.1).
Podľa § 13 vyžiadanie posudkov podľa predpisov o znalcoch nie je touto vyhláškou dotknuté.
Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka ( ObčZ) každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 ObčZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (ods. 3).
Podľa ustanovenia § 430 ObčZ namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa.

Podľa § 438 ObčZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne ( ods.
1 ). V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu
podľa svojej účasti na spôsobení škody ( ods. 2 ).Podľa § 441 ObčZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 444 ObčZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia
Pokiaľ ide o základ žaloby, protiprávnosť konania žalovaného 1, príčinná súvislosť medzi jeho zavinením
a poškodením zdravia žalobcu bola vyriešená právoplatným odsudzujúcim trestným rozsudkom
Okresného súdu v Malackách č.k. 1T 63/01-268, ktorý voči 1. žalovanému nadobudol právoplatnosť dňa
21.2.2002. Žalovaný 1. bol uznaný vinným z trestného čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods.

2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 204 písm. d/ Trestného zákona. Súd je v zmysle § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.
Súd je teda viazaný tým, že vinným z ublíženia na zdraví, ktorého odškodnenia sa žalobca v tomto
konaní domáha, je 1.žalovaný. Žalovaný zodpovedá namiesto prevádzateľa podľa § 430 ObčZ. Jeho
zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa nemôže zbaviť. Žalovaný 1. neuniesol dôkazné

bremeno postačujúce na jeho liberáciu. Preto s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mal súd preukázané
listinnými dôkazmi ako aj jeho výpoveďou súd dospel k záveru, že žalobcov nárok čo do základu je proti
1. žalovanému dôvodný.

Znalecký posudok N.. Z. G., vypracovaný pre potreby trestného konania ustálil, že polytraumatizmus

žalobcu kombinovaný s poúrazovým šokom ťažkého stupňa je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou. Túto príčinnú súvislosť potvrdil aj posudok znalca N.. N. G., I., odborného lekára chirurga,
znalcazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgiaatraumatológia,vypracovanéhoprepotreby
tohto konania.

Podľa § 444 ObčZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú

slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných
utrpení, strastí a obmedzovania v osobnom živote. Vyhláška č. 32/1965 Zb. účinná v čase vzniku
nároku poškodeného žalobcu zvlášť upravuje podmienky odškodnenia za bolesť a zvlášť podmienky
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť,
nie za bolesť budúcu, ktorá sa odškodňuje v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Dôvody

umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť je potrebné vyvodzovať predovšetkým z
okolností vymedzených v bode I. ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich
prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby
nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje
vtedy, ak má škoda na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné

úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh.

Inak vyjadrené pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie

účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho
životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Priznanie nároku na náhradu za bolesť
nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.

V konaní mal súd za preukázané, že K. V., 1. žalovaný, inicioval prepravu cudzím motorovým vozidlom,
ktoré po požití alkoholu sám riadil a po dopravnej nehode neposkytol zranenému náležitú pomoc.
Znaleckým posudkom v trestnom konaní bolo preukázané, že ako vodič použil nesprávnu techniku
jazdy, jazdil rýchlosťou výrazne vyššou ako bola primeraná. V dôsledku neopatrného predbiehania
sa dostal do šmyku, stratil kontrolu nad vozidlom, ktoré sa viackrát prevrátilo, v dôsledku čoho utrpel

žalobca vyššie uvedené zranenia. Žalovaný vodič mal možnosť zabrániť dopravnej nehode včasným
reagovaním na zvodidlá a jazdou primeranej rýchlosti. P. Q.. G. J. neprijal jeho obranu o dôvode zmeny
smeru ovplyvňovaním spolujazdcom sprava, teda poškodeným žalobcom. Žalovaný bezprostredne
pred riadením motorového vozidla požíval alkohol. Výška alkoholu zistená v jeho krvi ( približne0,55 promile ) podľa vyjadrenia znalca zodpovedá štádiu podnapitosti v dolnom rozpätí. Táto sa
prejavuje zhoršenou schopnosťou hĺbkového plastického videnia, poruchami pri udržaní rovnováhy a
oneskorenými reakciami. Žalovaný vedel, že spôsobom svojej jazdy môže ohroziť alebo narušiť zdravie

iných ľudí a spôsobiť škodu na majetku, pričom bez primeraných dôvodov sa spoľahol, že k tomu
nedôjde. Konal teda vo vedomej nedbanlivosti pokiaľ ide o ublíženie na zdraví, v priamom úmysle pokiaľ
ide o ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. Bol uznaný za vinného z ublíženia na zdraví žalobcu. V
čase nehody bol vodičom odcudzeného motorového vozidla, teda zodpovedá za spôsobenú škodu ako
vodič motorového vozidla a zároveň v zmysle § 430 ObčZ namiesto prevádzateľa motorového vozidla,

keďže použil motorové vozidlo bez vedomia prevádzateľa. Jeho zodpovednosť je krytá poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle vyhlášky č. 423/1991 Zb.
v platnom znení. U žalovaného 1. došlo teda k súbehu trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti
zaškodu,ktorémôžuexistovaťvedľaseba,zároveňkaždáznichmôževzniknúťaexistovaťsamostatne.

Zodpovednosť žalovaných 2. a 3. v občianskoprávnej rovine súd posudzoval podľa ustanovenia § 415

v spojení s ustanovením § 420 ObčZ, keď napriek vedomosti o požití alkoholu a o tom, že žalovaný
vodič nie je držiteľom vodičského oprávnenia, nezabránili mu v jazde, ale naopak jazdili spolu s ním. V
trestnoprávnej rovine obaja žalovaní napomáhali odcudzeniu motorového vozidla, teda konali v úmysle
priamom, žalovaný 2. v nepriamom úmysle, pokiaľ ide o neposkytnutie pomoci. Neposkytnutie pomoci
podľa záverov znalca rozsah škody na zdraví nezväčšilo, neovplyvnilo.

Všeobecná zodpovednosť podľa § 420 ObčZ je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané
nedbanlivostné zavinenie. To znamená, že poškodený musí preukázať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno
smerujúce k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca, ktorý ak sa chce exkulpovať, musí preukázať, že

na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie vinu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
tieto predpoklady zodpovednosti: porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu ),
vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,

zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané
zavinenie).

Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za

podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 ObčZ sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.

Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a
nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a

vznikom škody je otázkou skutkovou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna ujma
následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu. Príčinou škody môže byť len také protiprávne
konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Vychádzajúc z uvedeného súd nevzhliadol
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných 2. a 3., ktoré síce naplnilo skutkovú
podstatu trestného činu a založilo ich trestnoprávnu zodpovednosť, avšak dôsledkom tohto ich

protiprávneho činu nebola škoda na zdraví žalobcu. Žalovaný 2. bol uznaný vinným z trestného
činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom a z trestného
činu neposkytnutia pomoci, žalovaný 3. iba z trestného činu neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla spolupáchateľstvom.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd uzavrel, že všetky podmienky pre uplatnenie občianskoprávnej
zodpovednosti u žalovaných 2. a 3. vo vzťahu k žalobcovi neboli splnené. Absentovala príčinná súvislosť
medzi ich protiprávnym konaním a vznikom ujmy na zdraví žalobcu.
Rozsah nárokov poškodeného na náhradu škody, ktoré možno aplikovať i v prípade zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, rieši ustanovenie § 441 ObčZ.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca si vedome sadol do automobilu riadeného
1.žalovaným,ktoréhovnímanieareakčnéschopnostibolioslabenépožitímalkoholu. Napriekvedomosti
o požití alkoholu žalovaným a o tom, že žalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia, nezabránil
mu v jazde, ale naopak jazdil spolu s ním. Navyše počas jazdy na sedadle vedľa vodiča nebol pripútanýbezpečnostným pásom, čím nepochybne prispel k zväčšeniu rozsahu škody, ktorú utrpel na zdraví.
Vychádzajúc zo skutkových okolností súd dospel k záveru, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená
aj jeho zavinením, preto musí znášať škodu pomerne (§ 420 a 441 ObčZ ). Mieru spoluzavinenia žalobcu

súd ustálil v rozsahu 25%.
Dôkazne bolo preukázané, že žalobca pri autonehode utrpel škodu na zdraví. Súd pri posudzovaní
nárokunaodškodňovaniebolestiasťaženiaspoločenskéhouplatneniaskúmalcharakteraspôsobliečby
poškodenia zdravia žalobcu, pričom vychádzal z posudku. o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia, vypracovaného dňa 2.2.2010 N.. N. G., I., znalcom z odvetvia chirurgia a traumatológia a

doplneného vyjadrením znalca zo dňa 19.10.2010, ktorý ohodnotil bolestné 856,876 bodmi a sťaženie
spoločenského uplatnenia 2150 bodmi. Z posudku vyplynulo, že poranenia a) až c) sa považujú za
poranenia ťažké, ktoré si vyžiadali bolestivejší priebeh liečenia a operačné riešenie. Poranenia miechy,
ktoré utrpel poškodený žalobca, spočíva v strate pohyblivosti a citlivosti dolnej polovice tela, teda v
ochrnutí. Z hľadiska bolesti v pravom slova zmysle nastal po úraze stav, kedy paradoxne žalobca žiadnu
bolesť v oblasti tela pod miestom prerušenia miechy necítil. Z posudkového hľadiska vzniknutý stav bol

posúdený ako mučivé duševné útrapy, keď si poškodený uvedomoval svoju nezvratnú a jednoznačne
nepriaznivú prognózu, t.j. ochrnutie dolnej polovice tela.. V súčasnosti žalobca trpí bolesťami v oblasti
hrudníkovej a driekovej chrbtice, ktoré súvisia s poraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode a sú
spôsobené preťažením okolochrbticového svalstva a medzistavcových priestorov. Bolesti v nohách
žalobca necíti.

Počas liečenia poranení žalobcu sa vyskytli 2 komplikácie, a to vznik preležaniny v oblasti oboch
sedacích svalov a opakované zápaly močových ciest, ktoré boli zapríčinené poruchou nervového
zásobovania močového mechúra. Preležanina v pravom sedacom svale si vyžiadala plastickú operáciu.

Bolestné sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením
jeho následkov. Ide teda tak o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samotnom poškodení ako aj pri liečení
poškodenia a po ňom. Napokon ide aj o bolesť, ktorú trpí poškodený pri rehabilitačnej starostlivosti. Za
bolesti sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového
ústrojenstva, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.

Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Súdny znalec ohodnotil bolesť žalobcu, spôsobenú úplným prerušením miechy s ochrnutím dolnej
polovice tela, trieštivou zlomeninou 1. driekového stavca (L1) s posunom úlomkov a vykĺbením
medzistavcového spojenia medzi stavcami Th 12 - L1 základným bodovým ohodnotením 595 bodmi.

S prihliadnutím na bolestivejší a dlhodobý spôsob liečby žalobcu na FRO v nemocnici a neskôr na
špecializovanom pracovisku v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej a na operačné výkony,
ktoré si poranenia vyžiadali, znalec hodnotenie poškodenia na zdraví zvýšil o polovicu. Súčasťou
hodnotenia bolesti bola tiež operácia kožného defektu nehojacej sa preležaniny na sedacom svale
vpravo a odstránenie kovovej dlahy spevňujúcej zlomené stavce v celkovom počte 67,50 bodu. Z

hľadiska posudkového tak odškodnenie bolesti poranení, ktoré utrpel žalobca, predstavuje v peňažnom
vyjadrení pri 856,876 bodoch a pri 60.- Sk za jeden bod zaokrúhlene sumu 51.413.- Sk.

Ošetrujúci lekár N.. A. Z., chirurg a N.. V. G., primár úrazovej chirurgie ohodnotili dňa 7.2.2002 základné
bolestné počtom 527 bodov a základné sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1925 bodov. Súdny

znalec N.. N. G., I., bolesť ohodnotil základným počtom bodov a jej odškodnenie v niektorých položkách
čiastočne zvýšil o polovicu v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, keď zohľadnil, že
poškodenie na zdraví si vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, pri liečbe nastali komplikácie a povaha
zranenia si vyžiadala operačný výkon. Možno prisvedčiť žalobcovi, že psychické útrapy, ktoré prežíval
po nehode počas liečby a samotný šok z úrazu jeho psychiku poznačili. Pokiaľ znalec v posudku uviedol,

že vzniknutý stav možno posúdiť ako mučivé duševné útrapy, keď si poškodený uvedomoval svoju
nezvratnú a jednoznačnú nepriaznivú prognózu, v prejednávanej veci však absentovali dôkazy o tom,
že duševné reakcie žalobcu na postihnutie organizmu neboli len prechodného rázu. Vyhodnotením
jednotlivých dôkazov, najmä posudkov o zraneniach žalobcu, predloženej zdravotnej dokumentácie, ako
ajvýpovedesamotnéhožalobcuažalovaných,súddospelkzáveru,ženebolipreukázanéžiadnedôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili mimoriadne zvýšiť odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods.
3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Zvýšenie odškodnenia bolestného o polovicu v danom prípade súd považoval za
dostatočné a primerané. V závislosti od stupňa zásahu do zdravia žalobcu súd rozhodol tak, že zaviazal
1. žalovaného uhradiť žalobcovi pomernú časť náhrady za utrpenú bolesť vo výške zodpovedajúcejznaleckémubodovémuohodnoteniu,zníženúomieruspoluúčastižalobcuvovýške25%, čopredstavuje
v peňažnom vyjadrení sumu 38.560.- Sk { 51.413.- Sk ( 856,876 bodov x 60.- Sk/bod) - 12.853.- Sk }. U
žalobcu najdôležitejšou zložkou liečenia bola dlhodobá rehabilitačná liečba, ktorá už bola zohľadnená v

bodom odškodnení bolesti, zvýšenom oproti základnému ohodnoteniu o polovicu.

Pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd bol
povinný skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou
ujmou na zdraví a ako sa následkom tejto ujmy tieto predpoklady zmenili.

V prejednávanej veci išlo o prípad, keď k poškodeniu zdravia žalobcu došlo vo veku takmer 15 rokov. Po
utrpenom poškodení zdravia mu zostali trvalé následky, ktoré spočívajú v nezvratnom, úplnom a trvalom
ochrnutídolnejpolovicetelaadolnýchkončatíntak,žežalobcajedoživotneodkázanýnainvalidnývozík.
Súčasťou tohto poškodenia zdravia je aj neschopnosť poškodeného ovládať močenie vlastnou vôľou.
Následky poranení sú trvalé a nemenné. Na zmene zdravotného stavu žalobcu po dopravnej nehode sa

nepodieľali žiadne iné nemoci alebo úrazy. Zdravotný stav poškodeného žalobcu je z hľadiska trvalých
následkov, t.j. ochrnutia dolnej polovice tela, ustálený od ukončenia liečenia v Národnom rehabilitačnom
centre v Kováčovej dňa 29.3.2000. Od tej doby bolo zrejmé, že zdravotný stav poškodeného je trvalý. Z
odborného lekárskeho hľadiska nie je odôvodnený predpoklad, že by mohlo dôjsť k zlepšeniu trvalých
následkov poranení.

Súd uzavrel, že v prípade žalobcu celkovo ide o jedinca s ťažkým zdravotným poškodením, ktorý si
vyžaduje pomoc inej osoby, ktorý má obmedzenú schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony a
nevyhnutné práce v domácnosti zníženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku
narušenia telesných funkcií. Nemá však narušenú schopnosť dorozumievať sa, má umožnený styk

so spoločenským prostredím a sprístupnené informácie. Ide o trvalé následky na zdraví žalobcu,
ktoré majú charakter vážnej poruchy zdravia, preto v prípade odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia dospel súd k záveru, že základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského je vzhľadom
na obmedzenia žalobcu v spoločenskom uplatnení nedostačujúce. Prihliadal k tomu, že žalobca je
obmedzený v pohybe nad obvyklú mieru, poranenie zasiahlo do jeho osobného života i do jeho

ľudskej dôstojnosti, napr. odkázanosťou na pomoc iných pri základných hygienických úkonoch a pod.
Súd považoval za dôvodné vzhľadom na vyššie uvedené zvýšiť odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia a za primerané považoval zvýšenie na 10-násobok celkového bodového hodnotenia 2150
bodov. Pri hodnote 60.- Sk za bod je za 2150 bodov náhrada 129.000.- Sk, jej desaťnásobok 1.290.000.-
Sk. Takto ustálené odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd znížil o mieru spoluúčasti

žalobcu na škode vo výške 25%, t.j. o sumu 322. 500.- Sk a uložil žalovanému platobnú povinnosť vo
výške 967.500.- Sk. Rozsah zvýšenia na 10- násobok lekárskeho ohodnotenia, z ktorého vychádzal, súd
považoval za primerané povahe následkov poškodenia zdravia a ich predpokladanému vývoju za stavu,
že iné dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca netvrdil, nepreukazoval. Jeho tvrdenia tak ostali iba vo
všeobecnej rovine tvrdení o obmedzení v spoločenskom, súkromnom a pracovnom živote. Bolo možné

prisvedčiť žalobcovi, že negatívne následky úrazu ovplyvňujú jeho bežný život. Sťaženie spoločenského
uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie
nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Aj keď žalobca neuviedol, aké mal predpoklady pre
životné a spoločenské uplatnenie pred ujmou na zdraví, je možné konštatovať, že žalobca je čiastočne

obmedzený v účasti na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom a športovom živote. Ujma na zdraví,
ktorú utrpel vo veku takmer 15 rokov, mu obmedzovala resp. obmedzuje voľbu či výkon povolania,
obmedzuje voľbu budúceho životného partnera resp. možnosti uspokojovania ďalších životných či
spoločenských potrieb. Podľa posudku odboru sociálnych vecí Okresného úradu Bratislava V žalobca sa
považujezaobčanasťažkýmzdravotnýmpostihnutímso100%mieroufunkčnejporuchy.Zjehoťažkého

zdravotnéhopostihnutiavyplývajúsociálnedôsledkyvoblastimobilityavoblastinevyhnutnýchživotných
úkonov a nevyhnutných prác v domácnosti. Žalobca má zníženú pohybovú schopnosť samostatne sa
premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, pohybuje sa pomocou mechanického vozíka.
Má obmedzenú schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony, je odkázaný na pomoc inej osoby. V
oblasti komunikácie nemá narušenú schopnosť dorozumievať sa, má umožnený styk so spoločenským

prostredím a sprístupnené informácie. Uvedené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sú
kompenzovateľné peňažným príspevkom podľa zákona o sociálnej pomoci.S prihliadnutím na vyššie uvedené súd uzavrel, že boli splnené podmienky pre zvýšenie odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení platnom od 1.4.1999.

Priznané odškodnenie považoval súd za primerané a korektné s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré
v konaní vyšli najavo vrátane obrany žalovaných 2. a 3., ktorá bola relevantná pri úvahách o príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaných a vznikom škody, pri posudzovaní vzťahu príčiny a následku.

Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, súd zamietol nárok

prevyšujúci odškodnenie priznané súdnoznaleckým posudkom. V časti o mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol nárok žalobcu prevyšujúci 10-násobok základného
bodového ohodnotenia.

V záverečnom vyjadrení ku skutkovým okolnostiam, k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke
vedľajší účastník z opatrnosti vzniesol námietku premlčania žalobou uplatnených nárokov.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka ( ďalej len ObčZ ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (ods. 1). Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva (ods. 2, prvá veta ).

Podľa § 101 ObčZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 ObčZ právo na náhradu na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba.
Na začatie jej plynutia je potrebné rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho
vedomosti o škode určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej

miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, ako aj vedomosti o
tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednostnom subjekte. Pri posudzovaní otázky,
kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej
vedomosti poškodeného o týchto prvkoch.

Pokiaľ ide o posúdenie premlčania nároku na bolestné uplatňovaného žalobou zo dňa 30.10.2002, s
prihliadnutím na posudok ošetrujúceho lekára zo dňa 7.2.2002 o bodovom hodnotení úrazu žalobcu
zo dňa 5.8.1999 a zmenenou dňa 1.3.2010 v spojení so znaleckým posudkom zo dňa 2.2.2010, súd
vychádzal z úvahy, že akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť,
že týmto okamihom (ustálením zdravotného stavu) je bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy vyhotoví

ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, že čas spôsobenia bolesti je
daný dňom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, že pri nároku na bolestné začína plynúť premlčacia
doba po skončení liečenia. Posudok zo dňa 7.2.2002 súd považoval za doklad potvrdzujúci vytrpenú a
zistenúbolesť,dátumjehovyhotovenianebolrelevantnouskutočnosťouprezačiatokplynutiapremlčacej
doby. Pokiaľ žalobca dňa 30.10.2002 predložil súdu posudok o bolestnom zo dňa 7.2.2002, v tomto bola

zohľadnená operácia kožného defektu nehojacej sa preležaniny na sedacom svale žalobcu, vykonaná
dňa 22.2.2000.

V roku 2005 (deň operácie nebol uvedený ani preukázaný prepúšťacou správou ) sa žalobca podrobil
odstráneniu kovovej dlahy spevňujúcej zlomené stavce, ktorú znalec v posudku zo dňa 2.2.2010 bodovo
hodnotil 26,25 bodmi. Po vyliečení z následkov týchto operácii žalobcovi začala plynúť dvojročná
premlčacia doba pre uplatnenie nároku na bolestné za každú operáciu.

Nároky z operácie žalobcu vykonanej dňa 22.2.2000, bodovo ohodnotenej pre nárok na bolestné v
posudku zo dňa 7.2.2002 a opakovane hodnotenej v posudku zo dňa 2.2.2010 podľa prepúšťacích
správ zo dňa 5.10.1999 a 29.3.2000, uplatnené žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2002, by mohli byť
považované za premlčané, avšak iba pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobca dozvedel o škode.Pokiaľ ide o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, tento nárok sa v zmysle § 4 ods. 1 cit.
vyhlášky odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé následky pre životné

úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho zdravotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie
jeho spoločenských úloh. Z hľadiska premlčania nároku je rozhodujúce, kedy sa trvalé následky ustálili
resp. kedy sa už dali s konečnou platnosťou lekárom ohodnotiť. Žalobca posudkom zo dňa 7.2.2002
preukazoval, že jeho zdravotný stav po úraze (autonehode) je trvalý. Posudkom súdneho znalca zo dňa
2.2.2010malsúdpreukázané,žezdravotnýstavžalobcuzhľadiskatrvalýchnásledkov(ochrnutiadolnej

polovice tela ) bol ustálený od ukončenia liečenia v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej dňom
29.3.2000. Pri nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia premlčacia doba začína
plynúť v nasledujúci deň po dni, keď sa trvalé následky ustálil resp. keď sa už dali s konečnou platnosťou
lekárom ohodnotiť.

Žalobca dňa 1.3.2010 pôvodnú žalobu zmenil vzhľadom na zmenu bodového hodnotenia utrpenej ujmy

na zdraví. Súd teda konal o zmenenom návrhu iba pokiaľ ide o výšku požadovanej náhrady vychádzajúc
zo skutkových okolností uvedených v pôvodnom návrhu.

Poisťovňa (vedľajší účastník) zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla Škoda 110 L ev.č. BHA 66-42, ktorého vodičom bol v čase nehody 1.

žalovaný, uhradila Všeobecnej zdravotnej poisťovni pomernú časť vynaložených nákladov zdravotnej
starostlivosti. Poškodenému žalobcovi neboli priebežne odškodňované dôsledky poškodenia jeho
zdravia, keďže poisťovni neboli predložené žiadne doklady preukazujúce výšku jeho nárokov.

Vedľajší účastník síce vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov, avšak nekonkretizoval, ktorý

nárok a z akých dôvodov považuje za premlčaný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
žalobca si uplatňoval právo zo zodpovednosti za škodu už v trestnom (adhéznom) konaní. Rozsudkom
Okresného súdu v Malackách č.k. 1T 63/01-282 zo dňa 21.9.2001 bola matka vtedy ešte maloletého
žalobcu odkázaná s celým nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Predmetný rozsudok vo vzťahu k 1. žalovanému nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2002, vo vzťahu k

2.žalovanému dňa 25.10.2001 a vo vzťahu k 3.žalovanému dňa 24.10.2001.

S prihliadnutím na vyššie uvedené preto nároky žalobcu z úrazu, ktorý utrpel dňa 5.8.1999 a ktoré si
uplatnil žalobou, podanou na súde dňa 30.10.2002, súd považoval za uplatnené v rámci subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby majúc za to, že vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá sa žalobca

dozvedel najskôr dňa 21.9.2001. Podľa názoru súdu v tento deň žalobca nadobudol skutočnú vedomosť
o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda vedomosť o zodpovednostnom subjekte.

Žalovaný v 2. a 3. rade mali v konaní plný úspech. Podľa zásady úspechu ( § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len O.s.p. ) im vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné
bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo vzťahu k nim úspech nemal. Keďže v tomto konaní si nárok na
náhradu trov konania neuplatňovali ( § 151 O.s.p. ), súd im náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov žalobcu, ktorý mal vo vzťahu k 1. žalovanému úspech len čiastočný, súd rozhodol §

150 O.s.p. Vychádzal zo skutočnosti, že o mimoriadnom zvýšení odškodnenia môže rozhodnúť len súd,
pričom rozhodnutie je závislé od úvahy súdu. Okolnosti, za ktorých žalobca utrpel ujmu na zdraví a
mieru jeho spoluzavinenia na tejto ujme súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktorú
mu náhradu trov, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. bol na náhradu trov, ktoré vznikli štátu zaplatením znalečného nekrytého
preddavkami vo výške 82,68 € zaviazaný 1.žalovaný.

Žalobca je v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení platnom v čase podania žaloby oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd preto podľa

§ 2 ods. 2 citovaného poplatkového zákona na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal podľa výsledku
sporu 1.žalovaného. Výška poplatku 1.669,50 € ( 50.303.- Sk ) bola určená podľa položky č. 1 písm. a/
sadzobníka súdnych poplatkov sadzbou 5% z prisúdenej istiny 33.395 € (1. 006 060.- Sk ).Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde,

písomne v piatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods.
2 písm. a/ až f/ O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky a znalečné, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods.
3 O.s.p. ).