Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 30, 2009

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/7/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5605209065
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa P.

P. L., so sídlom v L. M., B. XXX/X,. IČO: XX. XXX. XXX, zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom
v L. M., ul. X.. M. XXXX/XX,. proti odporcom v 1. rade J. K., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom L. M., P. S.
XXX/XX, zastúpeného JUDr. M. D., advokátom so sídlom v Ž., A. R. XX,. v 2. rade J. S., nar. XX.. XX..
XXXX,. bytom M., Z. XXXX/X,. zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v B. B., N.. S. XX,. v konaní
o zaplatenie 1 599,78 eur (48 195,-Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 323,91 eur so
6 % úrokmi z omeškania ročne od 11. 11. 2005 do zaplatenia a 189,60 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania

ročne od 21. 05. 2007 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 01. 12. 2005 navrhovateľ uplatnil voči odporcom v 1. a 2. rade náhradu škody 18 802,-
Sk so 6 %-mi úrokmi z omeškania ročne od 11. 11. 2005 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil
tým, že odporcovia v 1. a 2. rade vlastnia v obci Z. P. rodinný dom č. XX,. ktorý susedí s rodinným domom

č. XX. v ktorom má navrhovateľ prevádzku. V mesiacoch február a marec 2005 zo strechy rodinného
domu odporcov spadol na pozemok, kde má prevádzku navrhovateľ, sneh a v súvislosti s odprataním
tohto snehu navrhovateľ vynaložil 18 082,-Sk. Odpratanie snehu realizoval I. Z. D.. Navrhovateľ musel
zabezpečiť rýchle odpratanie snehu, nakoľko tento bránil v prechode vysokozdvižnému vozíku, ktorý
navrhovateľ používal pri nakladaní a vykladaní tovaru. Navrhovateľ upozornil odporcu v 1. rade, aby
urobil technické zátarasy tak, aby nedochádzalo k zosuvu snehu na jeho dvor, na čo však odporca v
1. rade vôbec nereagoval.

Podaním zo dňa 15. 05. 2007 navrhovateľ rozšíril návrh o sumu 29 393,-Sk s 8,5 %-mi úrokmi z
omeškania ročne od 17. 05. 2007 do zaplatenia. Poukázal na to, že odporcovia napriek jeho upozorneniu
neuskutočnili opatrenia na zabránenie zosuvu snehu z ich strechy. V dňoch 08. 02. 2007 a 09. 02.
2007 došlo opäť k zosuvu snehu z rodinného domu odporcov na parcelu č. 808 k. ú. Z. P., ktorú užíval
navrhovateľ na podnikateľské účely a znovu bol nútený zabezpečiť odpratanie snehu prostredníctvom
firmy I. Z. D.. Odpratávanie snehu sa muselo uskutočniť ručne v dôsledku malých vzdialeností medzi

susediacimi budovami a za odpratanie a odvoz snehu navrhovateľ zaplatil 29 393,-Sk dňa 16. 02. 2007.
Súd uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 17. 05. 2007, pripustil zmenu návrhu.Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili a žiadali tento zamietnuť. Poukázali na to, že neboli
splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. V dôsledku

porušenia prevenčnej povinnosti spočívajúcej v tom, že nemali na streche svojho rodinného domu
vybudované zachytávače snehu, nevznikla navrhovateľovi žiadna škoda. Pokiaľ sneh spadol zo strechy,
tento nepoškodil majetok navrhovateľa, teda zámkovú dlažbu, ani žiadne objekty nachádzajúce sa
na pozemku navrhovateľa. Navrhovateľovi vznikla škoda až jeho konaním, keď si objednal externé
odpratanie snehu živnostníkom J. Z. D., pričom bolo možné sneh odpratať spôsobom obvykle

zaužívaným v obci, t. j. jeho zhrnutím do potoka pretekajúceho popred rodinné domy. Pokiaľ by bol
navrhovateľ postupoval týmto obvyklým spôsobom, neboli by mu vznikli žiadne výdavky. V priebehu
konania odporcovia vybudovali zábrany na streche svojho rodinného domu, ale odporca v 1. rade
uviedol, že nebolo preukázané, či tieto zábrany majú vôbec schopnosť zabrániť spadnutiu snehu,
nakoľko od nainštalovania zábran doteraz neboli také poveternostné podmienky, ktoré by to mohli
preveriť. Odporca v 1. rade tvrdil, že nebolo nutné odpratávať sneh z pozemku navrhovateľa ručne, ale

bolo možné použiť k tomu aj stroj typu UNC. Poukázal aj na to, že podľa jeho názoru nebolo potrebné
také dôkladné čistenie pozemku ako tvrdil navrhovateľ, pretože po tomto pozemku sa neodvážali
vysokozdvižným vozíkom fľaše s vínom. Okrem toho navrhovateľ pri vybudovaní zámkovej dlažby sám
zrušil kanál, ktorý viedol popri rodinnom dome odporcov a slúžil na odvádzanie vody, ktorá stiekla zo
strechy domu, prípadne aj odvádzanie vody z roztopeného snehu.

Predchádzajúce rozhodnutia prvostupňového súdu zo dňa 21. 03. 2006 a zo dňa 08. 01. 2008 boli
zrušené Krajským súdom v Žiline, naposledy uznesením zo dňa 04. 09. 2008, č. k. 9Co/82/2008-240.
Krajský súd vyslovil jednoznačne právny záver, že je daná zodpovednosť odporcov v 1. a 2. rade za
škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že zabezpečil odpratanie snehu, ktorý na jeho pozemok spadol

v dôsledku oteplenia zo strechy rodinného domu odporcov. Prvostupňový súd, ktorý je v zmysle § 226
O. s. p. viazaný názorom odvolacieho súdu, preto vychádzal z právneho záveru, že odporcovia tým,
že nemali vybudované zachytávače snehu na streche svojho rodinného domu, zavinili vznik škody
odporcovi, ktorá spočívala v nákladoch na odpratanie snehu z pozemku, ktorý užíval na podnikateľské
účely.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu číslo súpisné 84, postaveného na parcele č. 808 k. ú. Z. P., každý v 1-ici. Navrhovateľ
užíva susednú nehnuteľnosť a to rodinný dom súpisné číslo XX,. postavený na parcele KN č. 805 k. ú.
Z. P., zapísaný na LV č. 1553 k. ú. Z. P., ktorú nehnuteľnosť vlastní v celosti jeho manželka. Nájomnou

zmluvou, uzavretou dňa 20. 12. 1999, si navrhovateľ od manželky L. P. prenajal uvedené nehnuteľnosti
na podnikateľské účely. Navrhovateľ mal v spornom období, t. j. v rokoch 2005-2007 v objekte v Z. P.
umiestnenúplniacutechnológiunaúpravuvínapriestoryvZ.P.využívalvýlučnenapodnikateľskéúčely.

V konaní bolo nesporne zistené, že navrhovateľ zabezpečil zo svojho pozemku odpratanie snehu

spadnutého zo strechy rodinného domu odporcov prvýkrát dňa 23. 02. 2005, druhýkrát 17. 03. 2005
a v roku 2007 v dňoch 08. 02. 2007 a 09. 02. 2007. Množstvo spadnutého snehu navrhovateľ
dokumentoval fotografiami, ktoré si vyhotovil pre vlastnú potrebu. Nakoľko iným spôsobom už nie je
možné zistiť množstvo spadnutého snehu, súd vychádzal pri rozhodovaní o výške náhrady škody z tejto
fotodokumentácie.

Navrhovateľ zabezpečil odpratanie snehu vo všetkých uvedených prípadoch tou istou firmou -
podnikateľom I. Z. D. so sídlom v L.. M.. Podľa údajov v živnostenskom registri I. Z. v predmete
podnikania nemal zimnú údržbu a navrhovateľ sa na svedka I. Z. obrátil pravdepodobne z toho dôvodu,
že sa poznajú. Nejednalo sa teda o špecializovanú firmu na odpratávanie snehu. V súčasnom období

je už problematické zistiť počet hodín potrebných na odpratanie snehu, pokiaľ by toto odpratávanie
vykonávala na to špecializovaná firma. Dokazovanie v tomto smere by bolo časovo aj finančne náročné
a teda nehospodárne, a preto súd v súlade s ustanovením § 136 O. s. p. určil výšku nákladov potrebných
na odpratanie snehu voľnou úvahou. Súd pritom vychádzal z faktúr vystavených podnikateľom I. Z. a z
výpovede svedka M. T., ktorý podniká v danej oblasti. Vzhľadom na výpoveď svedka T. súd vychádzal

z predpokladu, že odpratávať sneh bolo potrebné ručne. Podľa názoru súdu by nebolo vylúčené
ani odpratávanie snehu mechanizmom - strojom UNC, keď bolo zistené, že tento stroj nemá väčšiu
hmotnosť ako naložený vysokozdvižný vozík, ktorý sa bez problémov pohyboval po zámkovej dlažbe a
túto nepoškodil. Na druhej strane nebolo overené v praxi, či takýto spôsob vyvážania snehu by moholmať za následok poškodenie zámkovej dlažby alebo nie, a preto súd pri určovaní výšky náhrady škody
vychádzal z predpokladu, že sneh sa musel odpratať ručne.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Obč. zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny poškodenia.

Podľa § 450 Obč. zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.

Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie
nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa údajov uvedených vo faktúre vystavenej podnikateľom I. Z. za odpratanie a odvoz snehu dňa 23.
02. 2005, odpratávanie trvalo 12 hodín, keď stojné vozidla bolo vyfakturované za 6 hodín, pričom sneh

sa odvážal do vzdialenosti 16 km. Takéto množstvo práce súd považoval, vzhľadom na zdokumentované
množstvo snehu spadnutého zo strechy domu odporcov na pozemok navrhovateľa, za primerané - z
tejto faktúry možno usudzovať, že odpratávanie snehu zadokumentovaného na fotografiách založených
v spise pod č. l. 54 a 55 bolo zabezpečené dvoma osobami a odpratávanie trvalo 6 hodín. Vyfakturovanú
cenu za odpratávanie (200,-Sk/hod.) za odvoz snehu a stojné považoval súd za primeranú, pričom

obdobné náklady by navrhovateľ mal aj v prípade, ak by bol použil špecializovanú firmu, napr. firmu
podnikateľa Martina T.. Pokiaľ teda navrhovateľ žiadal priznať za odpratávanie snehu dňa 23. 02. 2005
náhradu škody 4 046,-Sk, súd tento nárok považoval za dôvodný a uplatnenú škodu za primeranú.

Podľa fotodokumentácie založenej v spise pod č. l. 56-58 bolo dňa 17. 03. 2005 nutné odpratať z

pozemku užívaného navrhovateľom v prednej časti pozemku obdobné množstvo snehu ako 23. 02.
2005.Väčšiemnožstvosnehuvšakbolopotrebnéodprataťzozadnejčastimedziprevádzkovoubudovou
navrhovateľa a zadnými stavmi odporcov. Tento sneh síce neprekážal pohybu vysokozdvižného vozíka,
ale bolo ho potrebné odpratať z toho dôvodu, aby z roztopeného snehu voda nestekala po dolnej
časti pozemku, kde sa pohyboval vysokozdvižný vozík. Súd však zohľadnil, že sám navrhovateľ zrušil

odtokový žľab, ktorý pôvodne slúžil na odvádzanie vody zo zadnej časti pozemku popri rodinnom dome
odporcov a prednú časť svojho pozemku navrhovateľ vydláždil tým spôsobom, že voda nemala možnosť
odtekať popri rodinnom dome odporcov, ale stredom jeho pozemku. Vzhľadom na množstvo snehu v
zadnej časti pozemku súd voľnou úvahou ustálil, že oproti prácam, ktoré boli vykonané dňa 23. 02.
2005, bolo dňa 17. 03. 2005 v dôsledku odpratania snehu v zadnej časti pozemku, potrebné zabezpečiť

ďalšiu osobu, ktorá by sneh odpratávala 8 hodín, prípadne dve osoby po 4 hodiny. Súd preto priznal
navrhovateľovi, aj s poukazom na ustanovenie § 450 Obč. zák., náhradu škody rovnajúcej sa odmene
za 20 hodín práce po 200,-Sk, čo po pripočítaní DPH je 4 760,-Sk. Za odvoz snehu súd priznal náhradu
trak, ako vo faktúre zo dňa 23. 02. 2005, t. j. 16 km v cene 476,-Sk. Pokiaľ vo faktúre za odpratanie snehu
dňa 17. 03. 2005 je fakturovaný odvoz snehu do vzdialenosti 80 km, jedná sa o neúčelne vynaložené

náklady. Stojné vozidla súd priznal v zmysle faktúry, t.j, za 4 hodiny po 100,-Sk a po pripočítaní DPH
476,-Sk. Celkom súd priznal navrhovateľovi náhradu škody, ktorá mu vznikla odprataním snehu dňa 17.
03. 2005 vo výške 5 712,-Sk.

Navrhovateľ tvrdil, že obdobná situácia nastala aj v roku 2007 a dokumentoval fotografiami, že 08. 02.

2007 aj 09. 02. 2007 musel opäť zabezpečiť odpratanie snehu. Bežným porovnaním fotodokumentácie
spadnutého snehu v roku 2007 založenej v spise pod č. l. 117-126 s fotografiami dokumentujúcimi
množstvo spadnutého snehu v roku 2005 (č. l. 54-58 spisu) je nesporné, že v roku 2007 bolo
potrebné odpratať podstatne menšie množstvo snehu. Navrhovateľ opäť na odpratanie snehu použil
zamestnancov firmy I. Z., pričom z predložených faktúr vyplýva, že v roku 2007 podnikateľ Ivan Z.

vyfakturoval navrhovateľovi práce v tej istej cene, ako v roku 2005. Vzhľadom na množstvo snehu
zadokumentovaného na fotografiách založených v spise pod č. l. 117-120, po zohľadnení výpovede
svedkaM.T.súdustálil,žedňa08.02.2007byspadnutýsnehdokázalaodprataťjednaosobaza8hodín,
resp. 2 osoby za 4 hodiny. Súd potom priznal navrhovateľovi náhradu škody vzniknutej odprataním
snehu dňa 08. 02. 2007 vo výške rovnajúcej sa odmene za 8 hodín práce po 200,-Sk + DPH, t. j. 1

904,-Sk. Za odvoz snehu priznal súd náhradu do vzdialenosti 16 km tak, ako pri prvom odpratávaní v
roku 2005, čo je 476,-Sk a skutočne vyfakturované stojné vo výške takisto 476,-Sk, spolu 2 856,-Sk.
Navrhovateľ zabezpečil odpratanie snehu prostredníctvom podnikateľa I. Z. aj 09. 02. 2007, pričom z
fotodokumentácie založenej v spise pod č. l. 121-126 vyplýva, že v prednej časti pozemku, po ktorej sapohyboval vysokozdvižný vozík, spadlo podstatne menej snehu ako 08. 02. 2007. Na druhej strane však
dňa 09. 02. 2007 je zadokumentovaný pád snehu v zadnej časti, a potom súd ustálil, že na odpratanie
spadnutého snehu dňa 09. 02. 2007 bolo potrebné obdobné množstvo práce a času ako na odpratanie

snehu dňa 08. 02. 2007, čo vo finančnom vyjadrení je 2 856,-Sk.

Vzhľadom na uvedené dôvody potom súd priznal navrhovateľovi náhradu škody, ktorá mu vznikla
zabezpečením odpratania snehu v roku 2005 spolu vo výške 9 758,-Sk, čo po prepočítaní konverzným
kurzom v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, je 323,91 eura. V súvislosti s odprataním snehu v roku 2007 súd
navrhovateľovi priznal náhradu škody 5 712,-Sk, čo po prepočítaní je 189,60 eura. Spolu súd priznal
navrhovateľovi náhradu škody 513,51 eura. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať ešte náhradu
škody vo výške 32 725,-Sk, čo je 1 086,27 eura, súd návrh zamietol. Pri rozhodovaní o výške nároku
súd zohľadnil objektívne nevyhnutný počet hodín potrebný na odpratanie snehu a v zmysle § 450 Obč.
zák. aj to, ako ku škode došlo. Navrhovateľ totiž odporcom neoznámil danú situáciu a nevyzval ich, aby

prípadne vlastnými prostriedkami zabezpečili odpratanie snehu. Navrhovateľ teda neumožnil odporcom,
najmä odporcovi v 1. rade, aby predišiel vzniku škody, hoci navrhovateľovi táto povinnosť vyplýva z
ustanovenia § 415 Obč. zákonníka.

Navrhovateľ okrem istiny žiadal priznal aj úroky z omeškania a to zo sumy 624,11 eura (18 802,-Sk) vo

výške 6 % ročne od 11. 11. 2005 do zaplatenia a zo sumy 975,67 eura (29 393,-Sk) vo výške 8,5 %
ročne od 17. 05. 2007 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

Navrhovateľ vyzval odporcov na náhradu škody 18 802,-Sk listom zo dňa 28. 10. 2005, ktorým určil
odporcom lehotu splatnosti do 10. 11. 2005. Nakoľko v tejto lehote priznaná náhrada škody 323,91 eura
nebola zaplatená, dňom 11. 11. 2005 sa odporcovia v 1. a 2. rade dostali do omeškania. Ku dňu 11. 02.

2005 bola určená Národnou bankou Slovenska úroková sadzba (predtým diskontná sadzba) vo výške
3 %, a preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od 11. 11. 2005 vo výške 6 % ročne zo sumy
323,91 eura do zaplatenia.

Výzva na náhradu škody vzniknutej odprataním snehu spadnutého zo strechy rodinného domu odporcov

v roku 2007, bola odporcom doručená na pojednávaní dňa 17. 05. 2007; touto výzvou bolo podanie
navrhovateľa zo dňa 15. 05. 2007, obsahujúce zmenený a doplnený návrh. Navrhovateľ týmto podaním
žiadal zaplatiť náhradu škody 29 393,-Sk do 3 dní. Nakoľko v tejto lehote odporcovia dlh nezaplatili,
dostali sa do omeškania dňom 21. 05. 2007. Ku tomuto dňu bola určená Národnou bankou úroková
sadzba vo výške 4,25 %, a preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z priznanej sumy 189,60

eura vo výške 8,5 % ročne od 21. 05. 2007 do zaplatenia. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z
omeškania aj za obdobie od 17. 05. 2007 do 21. 05. 2007, v tejto časti súd návrh zamietol, nakoľko
nebol dôvodný.

Podľa § 438 ods. 1 Obč. zák. ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

V predmetnej veci bola škoda spôsobená tým, že zo strechy rodinného domu, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve odporcov v 1. a 2. rade, spadol sneh na pozemok užívaný navrhovateľom. Z toho
dôvodu za škodu zodpovedajú obidvaja odporcovia navrhovateľovi spoločne a nerozdielne.

Účastníci si uplatnili náhradu trov konania v zmysle § 151 O. s. p. Vzhľadom na výsledok konania, keď
ani jeden z účastníkov nemal v konaní plný úspech, resp. úspech v prevažnej časti, súd v zmysle § 142
ods. 2 O. s. p. ani jednému z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ si povinní dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).