Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2009

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/140/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807209738
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Stanislavy Markovej v právnej veci navrhovateľa R. E., trvale bytom E., C.
XXXXXX, t.č. bytom E., B. X, zastúpenému JUDr. Petrom Debnárom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Kollárska4protiodporkyniR.K.,bytomI.,Y.R.XXX/XX,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, zo dňa
29. mája 2009, č.k. 6C/140/2007 - 148 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách štátu m e n í tak, že navrhovateľ a odporkyňa sú p
o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu, každý v sume 40,10 eur, v lehote

30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva
odporkyne prikázal X-izbový byt č. XX na X. poschodí, vchod XX, na ulici Y. R. XX/XX v I., číslo
súpisné XXXXX na parcele č. XXXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
v podiele XX/XXXX v k.ú. I., zapísaný na LV č. XXXX, vedený na Správe katastra v I.. Do výlučného
vlastníctva navrhovateľa prikázal rodinný dom súpisné č. XX na parcele číslo XXX o výmere XXX m2

- zastavané plochy a nádvoria, parcelu číslo XXX - záhrady o výmere XXX m2 a parcelu číslo XXX
- záhrady o výmere XXXX m2, v k.ú. I., zapísané na LV č. XXX, vedenom na Správe katastra v I..
Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi z titulu vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov sumu
3.800 eur do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľa a odporkyňu zaviazal zaplatiť spoločne
a nerozdielne na účet Okresného súdu v Prievidzi súdny poplatok vo výške 1.536 eur a trovy štátu
vo výške 80,20 eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,

že účastníci konania boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené dňa XX.XX.XXXX, rozsudok o
rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Počas trvania manželstva účastníci
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva veci uvedené vo výroku rozsudku. Nakoľko účastníci sa
celkom nedohodli na spôsobe rozdelenia veci a na zostatkových hodnotách vecí patriacich do BSM, súd
nariadil na okolnosť zistenia výšky zostatkových hodnôt znalecké dokazovania. Znaleckým posudkom
č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaným znalcom Q.. G. E., znalcom z odboru stavebníctvo,
oceňovanie nehnuteľností, bola stanovená hodnota rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXXv I. na sumu 21.800 eur. Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola stanovená
hodnota bytu, nachádzajúceho sa na ulici Y. R. XX/XX v I., vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku na sumu 29.400 eur. Znalecké posudky

neboli účastníkmi namietané. Pri spôsobe rozdelenia veci prvostupňový súd vychádzal z toho ako
účastníci tieto nehnuteľnosti užívali. Z takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že hodnota
veci patriacich do BSM je vo výške 51.200 eur, preto čiastku 3.800 eur zaviazal odporkyňu vyplatiť
navrhovateľovi z titulu vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. Oboch účastníkov zaviazal zaplatiť štátu trovy, ktoré

vznikli vyplatením znalečného ustanovenému znalcovi vo výške 80,20 eur za vyhotovenie znaleckých
posudkov po odpočítaní záloh, ktorú zaviazal účastníkov zaplatiť spoločne a nerozdielne s odkazom na
ust. § 148 ods. 1 O.s.p.. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c/ Zákona o
súdnych poplatkoch. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 150 O.s.p. tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že obaja účastníci mali v konaní úspech iba
čiastočný a konanie sa muselo uskutočniť, keď účastníci neboli spôsobilí vyporiadať si BSM mimosúdne,

a preto vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch účastníkov.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci, a to navrhovateľ proti výroku o trovách
konania, trovách konania štátu a zaplatení súdneho poplatku a odporkyňa proti celému rozhodnutiu
prvostupňového súdu.

Navrhovateľ v odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil vo

výroku o náhrade trov konania a právneho zastúpenia tak, že navrhovateľ a odporkyňa budú zaviazaní
zaplatiť každý na účet Okresného súdu v Prievidzi súdny poplatok vo výške 768 eur a každý trovy
štátu vo výške 40,10 eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby odporkyňa
bola zaviazaná zaplatiť mu trovy konania a právneho zastúpenia v sume 1.620,95 eur na účet jeho
právnehozástupcu.Poukázalpritomnaskutočnosť,žesaniekoľkokrátpokúšalsodporkyňouvyporiadať

bezpodielové spoluvlastníctvo mimosúdne, prvostupňovému súdu bola dokonca právnou zástupkyňou
odporkyne predložená aj písomná dohoda o vyporiadaní BSM v znení, aké navrhoval, avšak odporkyňa
ju odmietla podpísať napriek tomu, že bola pre ňu výhodná. Odporkyňa bezdôvodne namietala zaujatosť
sudkyne,marilapojednávaniasvojouneprítomnosťou,nepreberalapredvolania,takžesvojímsprávaním
zapríčinila,žesúdnekonanietrvalotakmer3rokyavzniklipriňomvysokéfinančnénáklady.Vkonečnom

dôsledku bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, preto žiadal, aby odporkyňa bola povinná zaplatiť
mu trovy konania a právneho zastúpenia.

Odporkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že X-
izbový byt nachádzajúci sa v I. na ulici R. XX/XX nebude považovať za nehnuteľnosť patriacu do masy
BSM a predmetom vyporiadania tak bude len rodinný dom súp.č. XX v I. s tým, že tento rodinný dom

bude prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľovi a navrhovateľ bude zaviazaný vyplatiť jej 1-
icu z trhovej ceny tohto rodinného domu. Prvostupňovému súdu vytýkala, že nesprávnym spôsobom
ustálil rozsah BSM, keď nedôvodne do masy BSM zaradil X-izbový byt nachádzajúci sa na ulici R. XX/
XX v k.ú. I.. V tejto súvislosti poukázala na písomné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, v
ktorom navrhovateľ prehlásil, že od mája XXXX nežije s ňou v spoločnej domácnosti, neužíva predmetný

byt, z čoho podľa jej názoru vyplýva, že navrhovateľ v máji XXXX opustil trvalým spôsobom spoločnú
domácnosť a preto ona ako jediný subjekt práv a povinností k predmetnému bytu mala právo tento
byt odkupovať do vlastníctva bez účasti navrhovateľa. Vyslovila názor, že z tejto skutočnosti vyplýva,
že zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorú spolu s navrhovateľom dňa XX.XX.XXXX ako kupujúci
s Mestom I. ako predávajúcim uzavreli, je neplatná, práve z dôvodu, že jej účastníkom nemal byť

navrhovateľ. Vyslovila názor, že túto skutočnosť, ktorá má zásadný právny význam pre posúdenia
rozsahu vyporiadavanej masy BSM mal prvostupňový súd posúdiť v rámci vyriešenia predbežnej otázky
a mal dospieť k záveru, že predmetný byt nepatrí do masy BSM. Poukázala na skutočnosť, že od
mája XXXX navrhovateľ v predmetnom byte nebýva, od mája XXXX uhrádza všetky poplatky spojené
s užívaním bytu. Tieto okolnosti vie potvrdiť jej matka A. P., ktorú ako svedkyňu navrhla vypočuť, avšak

tento dôkaz jej bol prvostupňovým súdom odmietnutý. Na záver uviedla, že navrhovateľ podal návrh na
rozvod manželstva až v roku XXXX, teda XX rokov potom, čo opustil spoločnú domácnosť, jeho konanie
označila ako špekulatívne s úmyslom dostať sa k peniazom z bytu, ktorý viac ako XX rokov neužíval.Navrhovateľ v písomnom vyjadrení odporkyne žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že sporný byt jednoznačne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
nakoľko bol zakúpený počas trvania manželstva, pričom na kúpnu cenu bytu mu poskytla finančné

prostriedky jeho matka. Nakoľko obaja boli nájomcovia bytu, obom im vzniklo zo zákona právo
predmetný byt odkúpiť a obaja sú ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu zapísaní na liste vlastníctva.
Uviedol, že je pravdou, že v byte nebýval, avšak bolo to z dôvodu, že odporkyňa nadviazala známosť s
iným mužom, ktorého si do bytu nasťahovala, pričom on doposiaľ stále býva v podnájme.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa je potrebné vo výroku o trovách konania štátu podľa § 220 O.s.p. zmeniť a v zostávajúcej
časti je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.
Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

V prejednávanej veci účastníci v odvolaní nekonkretizujú odvolací dôvod, z obsahu odvolania odporkyne
však možno ustáliť, že napáda rozhodnutie prvostupňového súdu z dôvodu uvedeného v § 205 ods.
2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/

O.s.ú. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam),
odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) a navrhovateľ odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm.
f/.

Odôvodnenie odvolania proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. odôvodniť tým,

žesúdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnéna
zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.

V prejednávanej veci odporkyňa vytýkala prvostupňovému súdu predovšetkým skutočnosť, že do masy
bezpodielového spoluvlastníctva zahrnul aj byt nachádzajúci sa v I. na ulici R. XX/XX. Tvrdila pritom
až v odvolaní, že predmetný byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti
s tým vyslovila právny názor, že prvostupňový súd mal ako predbežnú otázku skúmať skutočnosť,
že navrhovateľ v tomto byte od roku XXXX nebýval, preto podľa § 708 v spojitosti s § 707 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa stala jedinou nájomníčkou tohto bytu a ako jediná bola oprávnená uzavrieť
zmluvu o prevodu vlastníctva k tomuto bytu. Tvrdila, že pokiaľ zmluvu o prevode vlastníctva bytu s
Mestom I. dňa XX.XX.XXXX uzavrela ona a jej bývalý manžel, je z uvedeného dôvodu táto kúpna zmluva
neplatná. V súvislosti s tým vytýkala prvostupňovému súdu, že nevykonal dôkaz výsluchom jej matky A.
P., ktorá mala preukázať skutočnosti, že navrhovateľ v tomto byte od roku XXXX nebýval. Poukazovala

pritom aj na prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom navrhovateľ prehlásil, že od mája XXXX nežije
v spoločnej domácnosti s odporkyňou a preto od tejto doby ani neužíva sporný byt nachádzajúci sa v
I. na ulici R. XX/XX.

Uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je opodstatnené vtedy, ak
súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú však potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z

uvedeného vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy, ale iba tie, ktoré sú potrebnéna zistenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade odvolací súd s pripojeného spisu zistil,
že skutočnosť, že navrhovateľ od mája XXXX nežil s odporkyňou v spoločnej domácnosti v byte
nachádzajúcom sa v I. na ulici R. XX/XX nebola medzi účastníkmi sporná a preto nebolo v konaní

potrebné vykonať navrhovaný dôkaz výsluchom odporkyninej matky.

Zo spisu vyplýva, že odporkyňa v konaní pred prvostupňovým súdom napriek predloženému prehláseniu
zo dňa XX.XX.XXXX nenamietala, že byt v I. na ulici R. XX/XX nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Napriek takémuto prehláseniu a ňou uvádzanej skutočnosti, že navrhovateľ
od mája XXXX nežil s ňou v spoločnej domácnosti, uzavrela bez námietok kúpnu zmluvu o prevode

vlastníctva k tomuto bytu, kde ako kupujúci spolu s ňou vystupoval aj navrhovateľ. V priebehu
konania sama prostredníctvom právnej zástupkyne predložila navrhovateľovi návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde tento byt bol zahrnutý do majetku tvoracieho masu
bezpodielového spoluvlastníctva.

Vlastníctvo nehnuteľností sa preukazuje zápisom v katastri nehnuteľnosti, pričom sa vychádza z toho,
že vlastníkom nehnuteľností je osoba zapísaná v liste vlastníctva, pokiaľ nie je preukázaný opak. V

prejednávanej veci z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I. vyplýva, že predmetný byt je zapísaný ako
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania; ako titul nadobudnutia bytu je zapísaná zmluva o
prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi účastníkmi konania ako kupujúcimi
a Mestom I. ako predávajúcim. Pri ustálení, či predmetný byt tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, prvostupňový súd vychádzal zo zápisu v liste vlastníctva, pričom v predmetnom konaní o

vyporiadaní BSM prvostupňový súd nemohol ako predbežnú otázku skúmať platnosť zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX z hľadiska uvádzaného odporkyňou, a to už z toho dôvodu, že
Mesto I., ktoré vystupovalo ako jeden z účastníkov tejto zmluvy, nebolo účastníkom tohto konania.

Po preskúmaní odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. §

132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické, ani faktické rozpory, pričom prvostupňovému
súdu nemožno vyčítať nesprávne hodnotenie ním vykonaných dôkazov. Odvolací súd teda nezistil
opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p., keď nezistil, že by prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ani že by prvostupňový súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov nevyplynul, prípadne že by nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na
zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd použil správne ustanovenia Občianskeho

zákonníka, preto odvolací súd nezistil ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

Preto rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku týkajúceho sa veci samej ako vecne
správny potvrdil.

Prvostupňový súd správne rozhodol aj o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 1.536 eur, kde podľa
§ 2 ods. 2 písm. c/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sú poplatníkmi obaja účastníci v konaní o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia
prvostupňový súd správne zaviazal účastníkov k tejto povinnosti spoločne a nerozdielne.

Za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania, keď
žiadnemu z účastníkovi nepriznal podľa § 150 O.s.p. náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom prvostupňového súdu, že pokiaľ medzi účastníkmi nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového

spoluvlastníctva mimosúdne, je v záujme oboch účastníkov, aby bezpodielové spoluvlastníctvomanželov bolo vyporiadané súdnou cestou a preto je dôvodné, aby každý z účastníkov si sám hradil
trovy konania.

Za nesprávne však považoval odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania

v časti, v ktorej zaviazal účastníkov konania k povinnosti zaplatiť trovy konania štátu v sume 80,20 eur,
spočívajúcich vo vyplatenom znalečnom súdnemu znalcovi, spoločne a nerozdielne. Medzi účastníkmi
konania sa nejedná o procesné spoločenstvo a zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že
by účastníci k tejto povinnosti mali byť zaviazaní solidárne, preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p.
rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania štátu zmenil tak, že každého z

účastníkov zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu v Prievidzi trovy štátu vo výške 40,10 eur, v lehote
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď
úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si navrhovateľ náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.