Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2009

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/184/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707214452
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2009:6707214452.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa

P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., D. H. XXX/XX,. občan SR, zastúpený J.. E. V., advokátom,
A. K. Z., S. č. X,. proti odporcom 1. I.. J. V., C.., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom Z., N. XXX/XX,. občan
SR, 2. I.. M. V., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom Z., N. XXX/XX, občianka SR, obaja zastúpení A. K. U.
& P., s.r.o., so sídlom Z., N. S. XX,. IČO: XXXXXXXX,. 3. I.. M. P., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom B. L.
XX,. t.č. bytom B., M. XXX/XX,. občan SR a 4. M.. A. P., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom B. L. XX,. t.č.
bytom B., M. XXX/XX,. občianka SR, o uloženie povinnosti umožnenia vstupu na susediaci pozemok a
na stavbu na ňom stojacu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 439,50 €, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcom v 3. a 4. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podaným návrhom doručeným súdu 17.12.2007 žiadal navrhovateľ spolu aj s manželkou
navrhovateľkou v 2. rade D. M. voči odporcom 1. - 4. určiť, že im patrí právo prechodu, prejazdu cestnými

vozidla a zriadenia inžinierskych sietí vedených cez pozemky a stavbu mosta na nich zriadenom, ktoré
sú v podielovom spoluvlastníctve odporcov. V priebehu konania požiadal o zmenu návrhu a zároveň
zobral návrh voči navrhovateľke v 2. rade späť. Uznesením zo dňa 20.2.2008 súd zmenu žaloby pripustil,
konanie o žalobe navrhovateľky v 2. rade zastavil a rozhodol aj o trovách konania navrhovateľky v 2.
rade.

Navrhovateľ sa zmeneným návrhom domáhal určenia, že mu patrí ako vlastníkovi nehnuteľností a to

stavebných pozemkov vedených na liste vlastníctva č. 1044 pre kat. úz. B., parcelné č. 837/1 o výmere
561 m2 a parcelné č. 837/2 o výmere 831 m2 ako aj jeho obchodným partnerom, stavebnej obsluhe,
komunálnej obsluhe, rodinným príslušníkom a návštevám právo prechodu, prejazdu cestnými vozidlami,
zriadenia nevyhnutných inžinierskych sietí vedených cez pozemky a stavby mosta na ňom zriadenom,
ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve odporcov 1., 2., 3., 4. vedených na liste vlastníctva č. 1608 pre
kat. úz. B. a to parcely č. 216/2 - ostatné plochy o výmere 226 m2, parcely č. 226/5 - ostatné plochy
o výmere 9 m2 a parcely 1172/22 - vodné plochy o výmere 394 m2 cez most zakreslený na doplnku

k územnému plánu domov obce B.. Svoj návrh odôvodňoval tým, že je vlastníkom stavebných parciel,
na ktoré má znemožnený prístup práve z toho dôvodu, že odporcovia sú vlastníkmi prístupového mostu
na jeho parcelu a bránia mu v prechode na túto stavebnú parcelu. Premostenie postavili stavebníci a
to odporcovia na vlastné náklady svojpomocne tak, že kúpou nadobudli označené pozemky od ObceB.. Táto však nevykonala v súlade s verejným záujmom opatrenia na zriadenie verejnej komunikácie
ku všetkým stavebným pozemkom, ktoré boli zahrnuté v územnom pláne obce a ani si nevyhradila
verejnú správu k stavbe mosta a ku komunikácii, ktorá na ňom bola zriadená aj v prospech ostatných

vlastníkov pozemkov a potencionálnych stavebníkov. Takéto správanie Obce B. považoval navrhovateľ
za nedbalosť s tým, že je takýmto rozhodnutím a postupom dotknutý. V stavebnom konaní, ktoré bolo
spojené s miestnym zisťovaním a konalo sa 8.11.2007 odporcovia 3. a 4. nesúhlasili so sprístupnením
mosta a pokiaľ ide o odporcov 1. a 2. títo sa k tomuto ani nevyjadrili. V dôsledku záporného stanoviska
spoluvlastníka stavby mosta a príslušných pozemkov stavebný úrad nemohol vydať rozhodnutie a

to stavebné povolenie pre navrhovateľa. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ niekoľkokrát snažil osloviť
odporcu v 1. rade za účelom uzavretia nájomnej zmluvy, resp. odpredaja 1/3-iny stavby mosta. V
počiatočnom štádiu odporca v 1. rade budil dojem nedostatočnej solventnosti s tým, že mal záujem
o kúpu tohto pozemku. Následne však tieto rokovania neviedli k úspešnému vyriešeniu celej situácie.
Keďže na vydanie stavebného povolenia je potrebné zabezpečiť príjazdovú komunikáciu a stavebné
inžinierske siete, ktoré nie je možné realizovať žiadnym iným spôsobom podal si navrhovateľ žalobu

na tunajší súd. Pôvodnú žalobu odôvodňoval s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka s tým, že vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba, obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. V priebehu konania navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že jediným riešením a právnou kvalifikáciou, z ktorej

vychádzajú pri uplatňovaní si tohto nároku súdnou cestou je zriadenie vecného bremena, nakoľko celá
situácia je riešiteľná len cez vecné bremeno.

Právny zástupca odporcov 1. a 2. žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval
na nedôvodnosť žaloby s tým, že samotný petit je nevykonateľný. Navyše poukazoval na to, že petit

znie na určenie a na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem. Podľa neho, keďže opiera
navrhovateľ nárok o ustanovenie § 127 OZ sa jedná o žalobu na plnenie, avšak v zmysle takéhoto
ustanovenia nie je možné zriadiť právo prechodu, prejazdu na stavebnú parcelu navrhovateľa. Okrem
toho umožniť zriadenie inžinierskych sietí je nad rámec rozhodovania súdu, nakoľko sa zasahuje do
rozhodovacej činnosti správnych orgánov a nie je na mieste, aby súd o takomto niečom rozhodoval.

Podľa vyjadrenia klientov títo nesúhlasia ani so zriadením vecného bremena hoci zákon ani zriadenie
vecného bremena rozhodnutím súdu v tomto prípade nepripúšťa a to najmä z toho dôvodu, že si tu
stavajú svojpomocne rodinný dom a tento rodinný dom budujú z toho dôvodu, aby žili v kľudnom,
zdravom prostredí. Výkon ich vlastníckeho práva by bol obmedzovaný a rušený stavebnými prácami
navrhovateľa a jeho rodiny. Práve zakúpením pozemkov v tejto lokalite a rozhodnutím stavať rodinný

dom v tejto lokalite sledovali odporcovia 1. a 2. to, že budú bývať v kľudnej, tichej lokalite bez rušivých
vplyvov. Okrem toho poukazovali aj na to, že čerpajú úver z B. O., kde v prípade ak by umožnili zriadiť
vecné bremeno prejazdu cez sporné nehnuteľnosti došlo by k znehodnoteniu ceny zálohu a tým by
mohlo dôjsť zo strany banky k odstúpeniu od zmluvy a predčasnej splatnosti celého úveru. Vzhľadom
na finančnú situáciu si takéto konanie dovoliť nemôžu.

Rovnako aj odporcovia v 3. a 4. rade s podaným návrhom nesúhlasili. Oni v danej lokalite bývajú, majú
tam vybudovaný rodinný dom, ktorý užívajú. Podľa ich vyjadrenia sú k stavebnej parcele navrhovateľa
aj iné prístupové cesty, ktoré sú možno o 200-250 m dlhšie než táto prístupová cesta. Okrem toho
poukazoval aj na to, že navrhovateľ nadobudol stavebnú parcelu od pôvodného vlastníka pána Š., ktorý

má susediaci pozemok, ku ktorému prichádza cez potok po moste, z ktorého by sa dalo prejsť aj na
parcelu vlastnícky patriacu navrhovateľovi. Most, cez ktorý prichádzajú k svojim nehnuteľnostiam bol
dokončený niekedy v rokoch 2001-2002 a stavebne sa na ňom podieľali len odporcovia v 3., 4. rade
spolu s odporcami v 1. a 2. rade. Následne odporca v 3. rade uviedol, že prejavil ochotu dohodnúť sa
s navrhovateľom za finančné vyrovnanie za užívanie tohto pozemku, ale len v prípade ak s ním bude

súhlasiť aj odporca v 1. rade pán J. V..

Navrhovateľ k návrhu pripojil zápisnicu z prejednania stavebného konania zo dňa 8.11.2007. Zo
zápisnice sa zisťuje, že stavebný úrad konštatoval, že stavebník - navrhovateľ nemá zabezpečený
prístup, s ktorým by vlastník dotknutého pozemku súhlasil a tento je rozhodnutý postúpiť predmetnú vec

na vyriešenie súdu, stavebný úrad do doby vydania súdneho rozhodnutia spojené územné stavebné
konanie preruší. Zároveň uložil v lehote jedného mesiaca stavebníkovi podať návrh na príslušný súd.
Súčasťou zápisu je prezenčná listina, z ktorej sa zisťuje, že sa dostavil za stavebný úrad pán U., M. -
navrhovateľa a za Obec B. pán M..Rozhodnutím zo dňa 12.11.2007 O. B. S. O. Ú. - O. S. S. Z. prerušil stavebné konanie, pričom odkázal
stavebníka P. M. na súd.

Z výpisu z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. 1691 pre Obec B., kat. úz. B. bolo zistené, že
navrhovateľ je vlastníkom v celosti parciel parcelné č. 837/1 o výmere 561 m2 - záhrady a parcely č.
837/2 o výmere 831 m2 - záhrady. Titul nadobudnutia je dohoda a darovacia zmluva V XXXX/XX-XX/
XX, kúpna zmluva XXXX/XX., darovacia zmluva V XXXX/XX,. kúpna zmluva V XXXX/XX. a darovacia

zmluva V XXX/XX.

Z listu vlastníctva č. 1608 pre Obec B., kat. úz. B. bolo zistené, že spoluvlastníkmi parciel parcelné č.
216/2 o výmere 226 m2 ako ostatné plochy, parcelné č. 216/5 o výmere 9 m2 - ostatné plochy a parcely
č. 1172/22 o výmere 394 m2 - vodné plochy sú odporca v 1. a 2. rade v polovici na základe kúpnej
zmluvy V XXXX/XX a odporca v 3., 4. rade v polovici na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX.

Navrhovateľ k návrhu pripojil fotodokumentáciu zachytávajúcu prístupovú cestu k ich stavebnému
pozemku a to most s kópiou doplnku k Ú. B. z októbra 2001, kde farebne zachytil parcelu vlastnícky
patriacu jemu, potok T. a premostenie a prístupovú cestu.

Na výzvu súdu zaslal O. Ú. Z., O. D. A. C. H. stavebné povolenie na stavbu premostenie
potoka T. pre prístup na súkromné pozemky. Stavebné povolenie je zo dňa 17.1.2001 a nadobudlo
právoplatnosť 14.2.2001. Stavebné konanie bolo vydané na žiadosť stavebníkov I.. M. P. a I.. J. V.. Z
uvedeného rozhodnutia vyplýva, že toto nebolo doručené ďalším vlastníkom stavebných parciel, teda
navrhovateľovi. Kolaudačné rozhodnutie na povolenie užívania stavby premostenie potoka T. pre prístup

na súkromné pozemky bolo vydané 4.4.2003 Obcou B. a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
28.4.2003. Rozhodnutie nebolo doručované navrhovateľovi.

Zároveň stavebný úrad doplnil na výzvu súdu aj stavebné povolenie pre odporcov 3. a 4. pre I.. M. P. s
manželkou A.. Stavebné povolenie na stavbu rodinný dom a garáž bolo vydané 22.1.2001 právoplatnosť

nadobudlo 15.2.2001 a kolaudačné rozhodnutie na povolenie užívania stavby rodinný dom a garáž bolo
vydané 4.4.2003, právoplatnosť nadobudlo 7.4.2003.

Navrhovateľ k návrhu pripojil aj projektovú dokumentáciu k stavbe rodinného domu na parceliach
837/1, 837/2 preukazujúcich zabezpečenie inžinierskych sietí s tým, že žumpa má stáť na pozemku

a elektroinštalácie majú byť vedené vzduchom. Taktiež je tu zachytená prístupová cesta cez most
vybudovaný svojpomocne odporcami 1.-4.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podaným návrhom po pripustení zmeny žiadal navrhovateľ určiť, že jemu obchodným partnerom,
stavebnej obsluhe, komunálnej obsluhe, rodinným príslušníkom a jeho návštevám patrí právo prechodu,
prejazdu cestnými vozidlami a zriadenia nevyhnutných inžinierskych sietí a vedení cez pozemky a cez
stavbu mosta na nich zriadenom, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve odporcov a ktoré sú evidované

a zapísané na liste vlastníctva č. 1608 pre kat. úz. B.. Zo znenia petitu návrhu vyplýva, že navrhovateľ
žiadalprostredníctvomurčeniauložiťodporcomurčitúpovinnosť.Podľanázorusúdusavdanomprípade
nejedná o určovaciu žalobu hoci petit znie na určenie, ale o žalobu na plnenie v súlade s ustanovením
§ 80b O.s.p. Na takomto určení ako je formulovaný petit návrh nie je daný naliehavý právny záujem.
Naopak v danej veci sa jedná o žalobu o plnenie, kde navrhovateľ žiadal uložiť odporcom povinnosť

umožniť jemu a ďalším osobám tam špecifikovaným strpieť právo prechodu, prejazdu ako aj zriadenia
inžinierskych sietí. Vzhľadom k tomu, že žaloba o určenie v súlade s ustanovením § 80c O.s.p. nie je na
mieste a navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem súd návrh aj z tohto dôvodu zamietol.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní

umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich
stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.Podľa ustanovenia § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom

priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.

Tak ako je vyššie uvedené hoci navrhovateľ žiadal určiť, že mu patrí právo prechodu, prejazdu cestnými
vozidlami a zriadení nevyhnutných inžinierskych sietí vedených cez pozemky vlastnícky patriace

odporcom súd má za to, že sa jedná o žalobu na plnenie v zmysle ustanovenia § 80b O.s.p. Navrhovateľ
svoj nárok odôvodňoval s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nie je
možné v danej veci aplikovať toto zákonné ustanovenie, nakoľko úprava zhrnutá v ustanovení § 127
Občianskeho zákonníka upravuje tzv. vlastnícke vzťahy. Ide tu o právnu úpravu susedských vzťahov,
ktoré vznikajú predovšetkým medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Ods. 3 tak ako je upravený v

Občianskom zákonníku hovorí o povinnosti vlastníkov susediacich pozemkov umožniť na nevyhnutnú
dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich zriadené. Jedná sa o
také prípady, keď si to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie týchto susediacich pozemkov
a stavieb. V žiadnom prípade sa nejedná o umožnenie vstupu na stavebný pozemok za účelom výstavby
rodinného domu a s ním súvisiacich stavieb a ani na riešenie prístupu pre navrhovateľa, jeho rodinu,

známych, obchodných partnerov a podobne. Jedná sa tu o úpravu umožnenia vstupu najmä v súvislosti
s výkonom takých práv, ktoré by sa bez vstupu na tento pozemok, prípadne na stavbu nemohli vôbec
alebo sčasti vykonať a bez ktorých by susediace pozemky a stavby nemohli byť riadne udržiavané a
obhospodarované, napr. omietnutie alebo oprava stavby domu a podobne. Vzhľadom k tomu súd mal za
to, že nie je naplnená zákonná podmienky v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka

na umožnenie takéhoto vstupu pre navrhovateľa na susediaci pozemok, ktorým je pozemok odporcov
1. a 2.

Vzhľadom na právnu kvalifikáciu prednesenú na pojednávaní dňa 19.2.2009 zo strany právneho
zástupcu navrhovateľa súd sa zaoberal aj ustanoveniami § 151m a nasledujúcich Občianskeho

zákonníkaatozriadeniavecnéhobremena.Takakovyplývazvyššiecitovanéhozákonnéhoustanovenia
je možné zriadiť vecné bremeno jednak písomnou zmluvou na základe závetu v rámci dedičského
konania, schválením dohody dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Taktiež vecné
bremeno môže byť nadobudnuté vydržaním a v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka je možné zriadiť aj v prípade ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku,

aby mu bol zabezpečený prístup k stavbe. Podľa Občianskeho zákonníka je možné zriadiť vecné
bremeno podľa zákona pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, zrušení a vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stavbe na cudzom pozemku § 135c ods. 3 OZ a práve
s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie podľa § 151o ods. 3 OZ. V danom prípade
sa nejedná ani o jeden zákonný spôsobom zriadenia vecného bremena, preto neprichádza do úvahy

zriadenie takéhoto vecného bremena. Pri § 151o ods. 3 OZ je potrebné uviesť, že navrhovateľ nie
je vlastníkom stavby, ale len vlastníkom stavebného pozemku. Keďže nemá zabezpečený prístup
na stavebný pozemok, kde má zámer stavať stavbu nie je možné zriadiť vecné bremeno cez toto
zákonné ustanovenie. § 151o ods. 3 OZ jednoznačne hovorí o vlastníkovi stavby. Keďže na danom
pozemku navrhovateľa nie je žiadna stavba, nie je možné cez toto zákonné ustanovenie zriadiť vecné

bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcely vlastnícky patriace odporcom. Z týchto
dôvodov, keďže sa nejedná ani o jeden zo zákonných spôsobov zriadenia vecného bremena, súd návrh
ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danej veci nejde o práva vyplývajúce zo
susedských vzťahov neprichádza do úvahy podľa občianskeho zákonníka zriadenie vecného bremena a
navyše tak ako znie petit návrhu nejedná sa o určovaciu žalobu, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný

v celom rozsahu zamietol.

V konaní boli úspešní odporcovia, pričom odporcovia v 3. a 4. rade si náhradu trov konania nežiadali
priznať. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. ajpri trovách konania sa jedná o návrhové konanie. Keďže odporcovia 3. a 4. nepožadovali priznať žiadnu
náhradu trov konania súd im náhradu trov konania nepriznal.

Odporcovia v 1. a 2. rade boli zastúpení A. K. U. & P., s.r.o. a žiadali v rámci konania priznať náhradu trov
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Jednalo sa o prípravu a prevzatie zastúpenia, jeden úkon
48,66€,účasťnapojednávaniachvdňoch1.4.a25.5.20081-inavovýške12,16€,účasťnapojednávaní
dňa 23.10. 48,66 €, účasť na pojednávaní dňa 19.2.2009 z dôvodu zmeny tarify 53,49 €. Nakoľko je
právna kancelária platcom DPH o čom doložili doklad z tarifnej odmeny žiadali priznať 19% DPH a tiež

náhradu režijných paušálov. Jedná sa tu o zastúpenie viac ako jednej osoby, preto pri odporkyni v 2.
rade bola priznaná odmena z hodnoty úkonu o 20% zníženej v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004. Za prípravu a prevzatie zastúpenia 38,92 €, účasť na dvoch pojednávaniach bez
pojednávania veci 9,72 € , účasť na pojednávaní dňa 23.10.2008 38,92 €, 19.2.2009 42,80 . Zvýšená
tarifná odmena o DPH a náhrada režijných výdavkov spolu vo výške 198,90 € a so zastúpením za
odporcu v 1. rade 240,60 €, spolu súd priznal odporcom 1. a 2. náhradu trov konania vo výške 439,50

€, ktoré je navrhovateľ povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia uhradiť odporcom. Trovy
právneho zastúpenia boli priznané v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení v
súlade s ustanovením § 10 vyhlášky a § 11 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky. Pri odporkyni v 2. rade bola
tarifná odmena znížená o 20% v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 vyhlášky. Tarifná odmena zvýšená
o DPH bola priznaná v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky a náhrada režijných výdavkov § 16

ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 5 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).