Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 1, 2008

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/214/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605212423
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2008:2605212423.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľov: 1. J. C., nar.

XX.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom Š. H. XX. a 2. M. C., nar. X.X.XXXX,. štátny občan SR, bytom
Š. H. XX,. obidvaja navrhovatelia zastúpení advokátom Mgr. M. S., so sídlom Advokátskej kancelárie
V. P. - T. XX, S. proti odporcom: 1. J. B., nar. XX.X.XXXX, štátny občan SR, bytom Š. H. XX a 2. T.
B., nar. XX.X.XXXX, štátny občan SR, bytom Š. H. XX, obidvaja odporcovia zastúpení Advokátskou
kanceláriou K., s.r.o., so sídlom H. XXX/X, S., IČO: XX. XXX. XXX,. v zastúpení advokátkou J. K. o
určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom v 1. a 2. rade
náhradu trov konania v sume 7.482,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet
Advokátskej kancelárie K., s.r.o., so sídlom H. XXX/X,. S..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom zo dňa 31.10.2005, doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2005,
ktorý doplnili a upresnili podaním zo dňa 5.4.2007, domáhali určenia, že bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemkov parc. č. 9917/6 zastavaná plocha - garáž vo výmere 11 m2, parc. č. 9917/8 zastavaná plocha
- hnojisko vo výmere 2 m2, parc. č. 9917/9 zastavaná plocha - pivnica vo výmere 8 m2 a parc. č.

9917/10 zastavaná plocha - hospodárska budova vo výmere 4 m2, všetky sa nachádzajúce v obci a
k.ú. Š. H., odčlenené od pozemku parc. č. 9917/3, evidovaného na LV č. 613 geometrickým plánom
č. 240-241-072-2005, vyhotoveným Geodéziou B., a.s., P 241 S., sú navrhovatelia v 1. a 2. rade.
V odôvodnení návrhu uviedli, že sú podieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. 9917/2 o výmere 680
m2 - zastavané plochy a rodinného domu súpisné č. 92, ktorý je postavený na zhora uvedenom
pozemku, všetko zapísané na LV č. 441 vedenom pre obec a k.ú. Š. H.. Uvedené nehnuteľnosti
nadobudli dedením a darovaním a takisto dedením a darovaním nadobudli s rodinným domom súvisiace

stavby, a to hospodársku budovu, pivnicu a hnojisko a spoločne s nebohým otcom navrhovateľa v 1.
rade postavili garáž. Tieto doplnkové stavby sa sčasti nachádzajú i na dodatočne vytvorenej parc. č.
9917/3, ktorej vlastníctvo prešlo, v čase dávno po postavení predmetných stavieb, na základe neúplnej
kúpnej zmluvy na odporcov. Uvedené stavby boli postavené prevažne ich právnymi predchodcami na ich
pozemku a sčasti odporcami spoločne s ich právnymi predchodcami na ich pozemku, a preto odporcovia
pozemky uvedené a vyznačené na geometrickom pláne č. 240-241-072-2005 Geodézie, a. s., B. užívali
oprávnene. Po dodatočnom rozdeľovaní pripadol pozemok parc. č. 9917/3 bratovi navrhovateľa J.

J., nar. v roku 1931, s ktorým navrhovateľ jednal o odkúpení príslušnej časti novovzniknutej parcely,
aby navrhovatelia mohli zdedené a darované stavby nerušene užívať. J. J. s užívaním príslušnej
časti pozemku v terajšej reálnej hranici danej oplotením súhlasil. Skôr, ako mohlo dôjsť k právnemu
usporiadaniu zomrel. Odporkyňa v 2. rade T. B. pôvodne súhlasila s vyporiadaním a pripravil sa i kúpnazmluva, avšak neskôr sa rozhodla a v roku 2003 kúpila od V. J., pozostalej vdovy po J. J., spornú parc.
č. 9917/3. Ďalej uviedli, že spornú časť pozemkov navrhovatelia a ich právny predchodcovia užívali
ako vlastnú a neskoršie zdedenú a darovanú prevažne od roku 1940 až 1945 a v prípade garáže od

roku 1974. Boli v dobrej viere, že sú to pozemky nimi zdedené a ním darované a v časti garáže nimi
užívané ako bezplatne prenajaté s tým, že dodatočne budú odkúpené na základe dohody z nebohým J.
J.. Vzhľadom na uvedené majú za to, že uplynutím desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej
držby nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.

Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom navrhovateľov v 1. a 2. rade nesúhlasili a ich návrh žiadali v celom
rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, obsahom spisu Štátneho notárstva v Senici sp. zn.
D 4124/92, obsahmi spisov Okresného súdu Senica sp. zn. D 471/97 a 7C/29/2004, výpismi z LV č.
441 a LV č. 613 pre obec a k.ú. Š. H., potvrdeniami obce Š. H. zo dňa 21.7.2005 a 28.3.2007, kúpnou

zmluvou zo dňa 11.12.2002, geometrickým plánom zo dňa 20.6.2005 č. 240-241-072-2005, prehlásením
odporcov, notárskou zápisnicou N 547/75 zo dňa 27.11.1975, oznámením Správy katastra S. zo dňa
24.4.2008 a zistil tento stav veci:

Súd mal preukázané zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Senici sp. zn. D 1971/80 z rozhodnutia č.k.

D 1791/80-23 zo dňa 23.12.1980, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.1981 (tento spis je súčasťou
spisu bývalého Štátneho notárstva v Senici sp. zn. D 4124/92), že v predmetnom konaní
bolo prejednané dedičstvo po nebohej E. C., rodenej T., nar. XX.X.XXXX,. zomrelej XX.XX.XXXX,.
ktorá zanechala závet. Závetnými dedičmi sa stali J. C., nar. XX.X.XXXX. - syn a jeho manželka M.
C., nar. X.X.XXXX. - nevesta, bez povinnosti výplaty deťom z prvého manželstva J. J. a T. B., rodenej

J., ktorí závet poručiteľky uznali v plnom rozsahu a nežiadali výplatu. J. C. a jeho manželka M. C.
týmto rozhodnutím nadobudli parc. č. 9917/2 - zastavaná plocha o výmere 680 m2 a dom súpisné č.
92 postavený na tejto parcele každý v podiele 1-iny a poľnohospodársku pôdu užívanú socialistickým
sektorom, zapísanú vo vl. č. 477 parc. č. 9780/56, pod B 4/b v 1 - ine a vo vl. č. 501 parc. č. 9791/15,
pod B 6/a v 1 - ine.

Súd mal preukázané zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. D 471/97, že osvedčením o dedičstve
č.k. D 471/97-33, D not 398/97-S zo dňa 2.3.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.1998,
bolo prejednané dedičstvo o poručiteľovi J. C., nar. XX.XX.XXXX,. zomrelom XX.X.XXXX.. Výlučným
dedičom po poručiteľovi sa stal J. C., nar. XX.X.XXXX. - syn. Na základe tohto osvedčenia o dedičstve

nadobudol okrem iného do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. 441- parc. č. 99172/2 -
dom súpisné č. 92 zo zastavanou plochou vo výmere 680 m2 v podiele 1 - iny.

Súd mal preukázané zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 7C/29/2004, že ide o konanie, v ktorom
sa navrhovatelia J. B., nar. XX.X.XXXX. a T. B., nar. XX.X.XXXX. domáhajú voči odporcom J. C., nar.

XX.X.XXXX. a M. C., nar. X.X.XXXX. určenia hraníc medzi pozemkami parc. č. 9917/3 a parc. č. 9917/2
v k.ú. Š. H. a vydania parc. č. 9917/3 vo výmere 206 m2. Vo výpovedi na pojednávaní v predmetnej
veci dňa 31.3.2005 navrhovateľ v 1. rade J. C. uviedol, že vedel, že užíva cudzí pozemok, a to časť parc.
č. 9917/3 a z toho dôvodu ju chcel od odporcov i odkúpiť, k čomu však v konečnom dôsledku neprišlo.
Skôr než od odporcov chcel časť parc. č. 9917/3 odkúpiť od švaginej V. J..

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. 441 pre obec a k.ú. Š. H. parc. č. 9917/2 - zastavaná plocha vo
výmere 680 m2 a domu súpisné č. 92 postaveného na tejto parcele, a to navrhovateľ v 1. rade v podiele
3-ín a navrhovateľka v 2. rade v podiele 1-iny. Výlučnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.

613 pre obec a k.ú. Š. H. parc. č. 9917/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 206 m2 sú na základe
kúpnej zmluvy vloženej na Správe katastra pod V XXXX/XX odporcovia v 1. a 2. rade. Podľa výpisu z
pozemkovej knihy vl. č. 582 k.ú. Š. H. boli navrhovatelia v 1. a 2. rade vlastníkmi parc. č. 9916 a
domu súpisné č. 174 vo výmere 680 m2. Predmetná parc. č. 9916 bola prečíslovaná na parc. č. 9917/2,
ktorá má výmeru 680 m2 a je na nej postavený dom súpisné č. 92. Obec Š. H. vydala potvrdenie zo dňa

27.6.2007, že dom súpisné č. 92 na parc. č. 9917/2 v k.ú. Š. H. mal pôvodne č. 174 a bol postavený
na parc. č. 9916, teda pôvodná parc. č. 9916 je totožná s parc. č. 9917/2. Pozemky parc. č. 9917/1
a parc. č. 9917/3 boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihy vo vl. č. 1476 k.ú. Š. H. ako parc. č.
9917 - záhrada vo výmere 9á 89m2. Pod B1 bola zapísaná ako vlastníčka E. C., rodená T. v celosti. Nazáklade darovacej zmluvy zo dňa 17.5.1957 bolo vložené vlastnícke právo pod B2 a) na J. J. v 1-
ine, pod B2 b) na J. B. v 1-ine a pod B2 c) na T. B. v 1-ine. Súčet výmery parc. č. 9917/1 a parc. č.
9917/3 je totožný s výmerou pôvodnej parc. č. 9917 zapísanej v pozemkovej knihe vo vl. č. 1476. Z

uvedeného vyplýva, že parc. č. 9917/3, ktorej časti sa navrhovatelia domáhajú, nevznikla z pôvodnej
parc. č. 9916, ale rozdelením parc. č. 9917 na parc. č. 9917/1 a parc. č. 9917/3, a to na základe
obnovenia pozemnoknižného stavu k D 1791/80, čo mal súd preukázané i oznámením Správy katastra
S. zo dňa 24.4.2008. Hospodárska budova, pivnica a hnojisko sú čierne stavby, ktoré boli postavené
sčasti na cudzom pozemku bez stavebného povolenia a neboli ani predmetom dedičského konania.

Tieto stavby teda navrhovateľ v 1. rade nemohol zdediť. Garáž bola postavená sčasti na pozemku
odporcov v 1. a 2. rade a navrhovatelia v 1. a 2. rade nepredložili súdu žiadny doklad, z ktorého by bolo
preukázateľné, že na stavbu tejto garáže bolo vydané stavebné povolenie. Vlastníkom stavby môže byť
iná osoba ako je vlastník pozemku, avšak vlastník stavby vlastníctvo k pozemku postavením stavby
nenadobúda. Hospodárska budova bola postavená predtým než odporcom v 1. a 2. rade a J. J. ich
matka darovala pôvodnú parc. č. 9917. Navrhovatelia v 1. a 2. rade, teda vždy vedeli, že predmetné

stavby sú postavené na pozemku odporcov v 1. a 2. rade a z toho dôvodu sa i snažili časť parc. č.
9917/3 odkúpiť, čo uviedli už v samotnom návrhu na začatie konania. Navrhovatelia v 1. a 2. rade
užívajú nehnuteľnosť odporcov v 1. a 2. rade parc. č. 9917/3 tým spôsobom, že na tomto pozemku sa
nachádzajú ich drobné stavby. Navrhovatelia v 1. a 2. rade odmietajú túto nehnuteľnosť odporcom v 1.
a 2. rade vydať, preto sa odporcovia domáhajú ochrany svojho práva súdnou cestou v konaní vedenom

na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7C/29/2004. V tomto konaní bol vyhotovený geometrický plán,
ktorým bola určená hranica medzi parc. č. 9917/3 patriacou odporcom v 1. a 2. rade a parc. č. 9917/2
patriacou navrhovateľom v 1. a 2. rade. Hranica ide cez stavby, a to garáž, hnojisko a hospodárska
budova. Na pozemku odporcov v 1. a 2. rade sa nachádza i pivnica navrhovateľov v 1. a 2. rade. Pokiaľ
ide o starú hospodársku budovu a hnojisko, tieto boli postavené právnymi predchodcami navrhovateľov

v 1. a 2. rade, neboli predmetom darovania a ani dedičstva, na základe ktorého by sa navrhovatelia v
1. a 2. rade stali vlastníkmi týchto nehnuteľností. Navrhovatelia v 1. a 2. rade vybudovali pivnicu bez
stavebného povolenia a bez toho, aby odporcovia o tomto vedeli. J. J. nikdy nevlastnil parc. č. 9917/3
v celosti, vlastnil len podiel 1-iny tejto parcely, ktorí odporcovia v 1. a 2. rade odkúpili kúpnou zmluvou
zo dňa 11.12.2002 od dedičky J. J.. Navrhovatelia teda vedeli, že nie sú vlastníkmi parc. č. 9917/3, a že

túto vlastnia v 1-ine odporcovia v 1. a 2. rade a 1-inu vlastní, resp. vlastnil J. J.. Súd považoval tvrdenia
navrhovateľov v 1. a 2. rade, že spornú časť nehnuteľností užívali v dobrej viere za účelové, pretože
jednak už v návrhu na začatie konania a taktiež vo výpovedi na pojednávaní v predmetnej veci uviedli,
že chceli časť parc. č. 9917/3 od odporcov v 1. a 2. rade odkúpiť, z čoho teda jednoznačne vyplýva, že
v držbe týchto nehnuteľností nemohli byť v žiadnom prípade dobromyseľní.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade nebol
podaný dôvodne. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona
(ex lege) pri splnení zákonom požadovaných predpokladov a to musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
držba musí byť oprávnená, musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, pričom u
nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná a držiteľ musí byť pri užívaní dobromyseľný v tom, že

mu vec patrí. Vzhľadom k tomu, že v danej veci navrhovatelia v 1. a 2. rade nepreukázali, že boli v držbe
predmetných nehnuteľností oprávnení a dobromyseľní súd ich návrh v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľov v 1. a 2.
rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom v 1. a 2. rade, ktorí mali v konaní plný úspech,
náhradu trov konania v sume 7.482,- Sk pozostávajúcej zo sumy 250,- Sk zaplatenej na poplatku za

výpis z LV č. 613 a zo sumy 7.232,- Sk predstavujúcej trovy právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzala z hodnoty
predmetu sporu v sume 1.400,- Sk, teda z hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania.Súd pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal taktiež z hodnoty predmetu sporu v sume
1.400,- Sk. Jeden úkon právnej služby potom predstavuje sumu 500,- Sk v zmysle ustanovenia § 10

ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len Vyhláška).

Vzhľadom k tomu, že advokátka zastupovala v konaní pri spoločných úkonoch odporcov v 1. a 2. rade,
teda 2 osoby, jeden úkon právnej služby za zastupovanie každého z odporcov v 1. a 2. rade prestavuje
sumu 400,- Sk (500,- Sk - 20 % = 400,- Sk), pretože v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Vyhlášky sa

základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb, pričom z uvedeného vyplýva, že v danej veci jeden úkon právnej služby za zastupovanie
obidvoch odporcov v 1. aj 2. rade predstavuje sumu 800,- Sk (400,- Sk x 2 osoby = 800,- Sk).

Trovy právneho zastúpenia odporcov v 1. a 2. rade ich právna zástupkyňa vyčíslila v sume 9.001,16 Sk,
súd jej však priznal len sumu 7.232,- Sk, ktorá pozostáva zo sumy 4.800,- Sk za 6 úkonov právnej služby

po 800,- Sk v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 Vyhlášky za zastupovanie odporcov v 1. a 2.
rade (prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 10.5.2007, písomné podanie na súd - vyjadrenie k
návrhu zo dňa 14.5.2007, účasť na pojednávaní dňa 21.5.2007, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo
dňa 12.7.2007, účasť na pojednávaní dňa 16.4.2008 a účasť na pojednávaní dňa 1.10.2008), zo sumy
200,- Sk (800,- Sk : 4 = 200,- Sk) za 1/4 úkonu právnej služby v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1,

§ 13 ods. 3 a § 14 ods. 4, veta druhá Vyhlášky za zastupovanie odporcov v 1. a 2. rade (účasť na
pojednávaní dňa 10.9.2008 - pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci), z režijného paušálu v
sume 1.282,- Sk v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky (4 úkony á 178,- Sk v roku 2007 a 3 úkony á 190,-
Sk v roku 2008), zo sumy 950,- Sk predstavujúcej 19 % DPH z tarifnej odmeny podľa § 18 ods. 3
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (19 % zo sumy 5.000,- Sk = 950,- Sk), teda náhrada trov právneho

zastúpenia odporcov v 1. a 2. rade predstavuje celkom sumu 7.232,- Sk (4.800,- Sk + 200,- Sk + 1.282,-
Sk + 950,- Sk = 7.232,- Sk). Súd odporcom v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia o
vyúčtovanú vyššiu sumu DPH počítanú z celej vyúčtovanej čiastky, nakoľko právnej zástupkyni odporcov
v 1. a 2. rade patrí v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky DPH len z tarifnej odmeny určenej podľa § 9 až 14f
tejto vyhlášky a o vyúčtovanú vyššiu sumu 1.282,- Sk predstavujúcu duplicitne počítaný režijný paušál.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).