Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 30, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/119/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109213384
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne Bc. T. L., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom T., S. č. XX/XX,. zastúpenej Mgr. J. L., advokátom so sídlom v T., K. P. č. XX. proti
žalovanému B. (B.) so sídlom v T., G.. V. č. X,. IČO XX. XX. XX. XX,. o určenie neplatnosti výpovede takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 19.06.2009 domáhala, aby súd určil, že výpoveď v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), ktorá jej bola dňa 27.01.2009 daná
žalovaným je neplatná. Uviedla, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 63 ods. 2
Zákonníka práce, keď jej neponúkol inú vhodnú prácu, hoci mal možnosť ju zamestnať, čo vyplýva z

organizačnej štruktúry žalovaného platnej ku dňu, keď bola výpoveď daná. Žalobkyňa má vedomosť, že
v tom čase bolo voľné miesto v T., v budove žalovaného na I. č. X,. pričom išlo o pracovné miesto vedúcej
ubytovní v posádke T., na ktoré by žalobkyňa spĺňala predpoklady. Uvedené miesto sa uvoľnilo po p. L.
dňa 1.10.2008, nakoľko táto po zmene pracovnej zmluvy nastúpila na novovytvorené miesto zástupcu
vedúceho oddelenia prevádzky ubytovní. V konečnom dôsledku žalobkyňa nepracovala u žalovaného
ani do konca výpovednej doby, prac. pomer ukončila dňom 01.02.2009 s tým, že zostatok výpovednej
doby neodpracovala pre prekážky na strane zamestnávateľa (žalovaného), ktorý jej však za toto obdobie
vyplatil náhradu mzdy. Dňa 30.4.2009 žalobkyňa odovzdala žalovanému oznámenie o trvaní na ďalšom

zamestnávaní, na ktoré žalovaný nereagoval.

Žalovaný k žalobe uviedol, že výpoveď považuje za platnú, nakoľko bola daná písomne a žalobkyňa
ju prevzala dňa 27.01.2009. Výpoveď bola daná z dôvodu nadbytočnosti, čomu predchádzalo písomné
rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.01.2009 o zrušení niekoľkých pracovných miest, nakoľko sa
organizácia žalovaného nachádzala a v súčasnosti i nachádza v procese likvidácie s predpokladom
zániku žalovaného v horizonte dvoch rokov. Žalovaný žalobkyni neponúkol iné pracovné miesto, lebo
žiadnu inú vhodnú prácu pre ňu nemal. Miesto, o ktoré mala žalobkyňa záujem - miesto vedúcej

ubytovní v posádke T. bolo v čase ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou a až do súčasnosti
je stále obsadené inou zamestnankyňou - p. L.. Pani L. zastávala túto funkciu už v minulosti s tým, že
počnúc 01.10.2008 navyše plní aj funkciu zástupcu vedúceho oddelenia prevádzky ubytovní. Uvedené
skutočnosti o kumulovanej funkcii zamestnankyne L. vyplývajú z pracovnej náplne, ktorá tvorí súčasť
jej pracovnej zmluvy.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov T. P., Ing. Š. P. a D. L., oboznámil
prečítaním organizačný poriadok žalovaného platný od 01.08.2008 a od 01.03.2009, pracovnú zmluvu
žalobkyne, výpoveď z pracovného pomeru danú žalobkyni dňa 26.01.2009, oznámenie žalobkyne o

trvanínaďalšomzamestnávanízodňa30.4.2009,rozhodnutieoorganizačnejzmenežalovanéhozodňa
15.01.2009, organizačnú štruktúru žalovaného platnú od 01.10.2008 a od 01.02.2009, príkaz riaditeľa
žalovaného na vytvorenie funkcie zástupcu vedúceho oddelenia prevádzky ubytovní zo dňa 12.06.2008,
pracovnú zmluvu zo dňa 21.12.2006 a dohodu o zmene pracovnej zmluvy zamestnankyne L. zo dňa
25.09.2008 s účinnosťou od 01.10.2008 vrátane opisu jej pracovných činností, písomné vyjadrenie

žalobkyne zo dňa 09.10.2009 a 03.11.2009 a zistil nasledný skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol dňa 01.01.2003. Žalobkyňa bola pracovne
zaradená na pozíciu "referent pre personálnu prácu". Dňa 15.01.2009 rozhodol riaditeľ žalovaného
o organizačných zmenách a zavedení novej organizačnej štruktúry v zmysle ktorej s účinnosťou od
01.02.2009 zrušil sedem pracovných miest, medzi nimi i funkciu žalobkyne. Následne došlo k skončeniu
pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j.

z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa. Písomná výpoveď bola
žalobkyni doručená 27.01.2009. Svedkyňa L. pracuje u žalovaného od 01.01.2007 na pozícii "vedúci
ubytovní v P. T.". Na príkaz riaditeľa žalovaného zo dňa 12.06.2008 bol zmenený organizačný poriadok
žalovaného s účinnosťou od 16.06.2008 v tom smere, že bola vytvorená funkcia "zástupca vedúceho
oddelenia prevádzky ubytovní". Uvedenú funkciu zastáva zamestnankyňa L., a to od 01.10.2008 kedy

medzi ňou a žalovaným došlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy, pričom jej bol zmenený druh práce,
no zároveň ako vyplýva z opisu pracovných činností jej naďalej v rámci "ostatných pracovných činností"
zostala i predchádzajúca funkcia vedúceho ubytovní v posádke T..

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na
kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, písm. b) Zákonníka práce

zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na
túto inú prácu.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať
po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Žalobkyňa si neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatnila včas, v zákonnej lehote
dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť (30.04.2009), t.j. podaním návrhu
na príslušný súd dňom 19.06.2009. V danom prípade však súd nemal preukázané, že k skončeniu

pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným došlo neplatne. Žalovaný bol nútený v dôsledku
organizačných zmien pristúpiť k zrušeniu niekoľkých pracovných miest vrátane pracovného miesta
žalobkyne. Následne jej riadne doručil písomnú výpoveď, ktorú žalobkyňa prevzala do vlastných rúk.
Nebolo preukázané, že v čase dania výpovede žalobkyni, žalovaný disponoval voľným pracovnýmmiestom. Okolnosť, na ktorú poukazovala žalobkyňa, t. j., že v rozhodnom čase mal žalovaný voľné
pracovné miesto vedúceho ubytovní v P. T. sa v procese dokazovania pred súdom ukázala ako
nepravdivá, nakoľko najmä svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že uvedené pracovné miesto už

od 01.01.2007 a doposiaľ zastáva zamestnankyňa L., pričom k žiadnej zmene na tejto pracovnej pozícii
počas tohto obdobia fakticky nedošlo. Dňom 01.10.2008 na základe rozhodnutia riaditeľa žalovaného
došlo k rozšíreniu pracovnej náplne zamestnankyne L. o ďalšiu funkciu - zástupcu vedúceho oddelenia
prevádzkyubytovní.Hocizvtomčaseplatnejorganizačnejštruktúryžalobcuvyplýva,žezamestnankyňa
L. vykonávala dve samostatné funkcie naraz, žiadnym spôsobom nebolo vyvrátené, že k takejto

kumulácii dvoch samostatných funkcií zamestnávateľ (žalovaný) pristúpiť nemohol, najmä ak vezmeme
do úvahy likvidačný proces, ktorý u žalovaného pretrvával i pretrváva. Súd pripúšťa, že rozšírenie
pracovnej náplne zamestnankyne L. o ďalšiu funkciu mal žalovaný v dohode o zmene pracovnej zmluvy
vymedziť jednoznačnejšie a zreteľnejšie, v žiadnom prípade sa však nedá pochybovať o určitosti a
zrozumiteľnosti prejavu vôle žalovaného v tomto prípade, čo potvrdili i svedkovia T. P., Ing. P. a D.
L.. O pravdivosti tvrdení žalovaného svedčí i tá skutočnosť, že počas troch mesiacov od skončenia

pracovného pomeru so žalobkyňou znovu neutvoril zrušené pracovné miesto a neprijal na toto pracovné
miesto iného zamestnanca, ani na domnelé voľné miesto neprijal žiadneho iného zamestnanca.

Na základe uvedeného súd považuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou so žalobkyňou zo
strany žalovaného za platný právny úkon a žalobu preto zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si v konaní
žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.