Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 5, 2010

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/105/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2196899988
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI:

Uznesenie

B. súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ludvík Doucha, nar. 8.12.1950, bytom Trnava, Olympijská
20,protiodporcom:1.TeréziaKožíková,nar.6.3.1953,bytomPiešťany,Štefánikova107,2.ViliamKožík,
nar. 24.10.1949, bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Štefan Bartovic, so sídlom Piešťany,
Kukučínova 8, o zaplatenie 3.851,32 Eur s príslušenstvom, odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava, zo dňa 4.2.2010 č.k. 27C/105/1996-277, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i
n n ý zaplatiť odporcom oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 3.612,13
Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 120,08 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcov, do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 3.666,98 Eur, do rúk právneho zástupcu odporcov do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 142 ods. 1 a § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p., ako i príslušných ustanovení vyhl. MS SR č. 240/1990 Zb., č. 163/2002 Z.z. a č.
655/2004 Z.z. vecne odôvodnil tým, že odporcovia mali v konaní plný úspech a v časti, v ktorej bol návrh

späťvzatý nedali svojím správaním príčinu na jeho späťvzatie a preto im vznikol nárok na plnú náhradu
trov spočívajúcich zo súdneho poplatku vo výške 3.060,- Sk (101,57 Eur) a trov právneho zastúpenia vo
výške 3.565,41 Eur. Priznanú náhradu trov spočívajúcu z trov právneho zastúpenia prvostupňový súd v
odôvodnení preskúmavaného uznesenia podrobne špecifikoval podľa jednotlivých poskytnutých úkonov
právnej služby. Okrem odmeny vo výške 82.398,- Sk t.j. 2.735,11 Eur odporcom priznal tiež náhradu
cestovných výdavkov celkom vo výške 8.529,48 Sk, t.j. 283,13 Eur a náhradu za stratu času v celkovej

výške 16.484,- Sk t.j. 547,17 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Ako
odvolací dôvod uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že súdu predložil doklady
preukazujúce jeho zlú finančnú situáciu. Má 59 rokov, je nezamestnaný, ako cudzinec na Slovensku
nezískal prácu, ani podnikanie, nevybudoval si žiaden majetok, jeho manželka je onkologický pacient,

lieči sa už 11 rokov, čo je finančne veľmi náročné. Žiadal preto, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov
na náhradu trov konania nemá právo. Okrem toho namietal, že pri výpočte výšky odmeny právneho
zástupcu súd vychádzal z nesprávne uvedeného petitu návrhu vo veci samej, keď súd v rozhodnutí
uvádza, že navrhovateľ si okrem iného uplatňuje „úrok vo výške 123.500,- Sk za obdobie od 15.1.1994do 24.7.1995“, keď on si uplatňoval úrok vo výške 15% z čiastky 123.500,- Sk za dané obdobie. Ďalej
namietal, že súd na výpočet odmeny právneho zástupcu odporcov nesprávne aplikoval § 17 ods. 2
vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z., § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2002 Z.z., keď súd za situácie, že advokát

zastupoval oboch odporcov, nemal tarifnú odmenu násobiť dvomi, nakoľko išlo o jeden hmotnoprávny
nárok. Odporcom mal priznať základnú sadzbu tarifnej odmeny bez vynásobenia dvomi zníženú o 20%.
Ako ďalšie odvolateľ namietal, že odporcom boli priznané trovy právneho zastúpenia za písomné
podanie zo dňa 7.5.2004, hoci toto podanie nie je úkonom právnej služby. Okrem toho za pojednávanie,
ktoré bolo odročené bez pojednávania patrí odmena vo výške 1 tarifnej odmeny a nie vo výške 1 tarifnej

odmeny ako to priznal súd. Za nesprávny označil tiež postup prvostupňového súdu ak odporcom priznal
náhradu za stratu času na trase Trnava - Piešťany a späť v rozsahu 4 polhodín, čo nezodpovedá
skutočnosti. Aj pri dodržaní predpisov cesta z Trnavy do Piešťan trvá maximálne 30 minút. Za každú
cestu z Trnavy a späť mali preto byť priznané za stratu času dve začaté polhodiny.

Odporcovia proti predmetnému uzneseniu odvolací návrh nepodali. Vo svojom písomnom vyjadrení k
odvolaniu navrhovateľa, podanom prostredníctvom ich právneho zástupcu, podľa obsahu navrhli, aby

odvolací súd vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň si uplatnili náhradu trov
odvolacieho konania v sume 232,95 Eur za jeden úkon právnej služby plus režijný paušál. Zdôraznili, že
odpustenie náhrady trov konania navrhovateľovi, ako to požaduje v odvolaní, by bolo neprimerane tvrdé
voči odporcom. Návrh bol podaný bez právneho dôvodu, konanie bolo hlavne vďaka navrhovateľovi
neprimerane dlhé, z čoho pramenia aj vysoké trovy. Podľa nich súd vychádzal zo správne stanovenej

tarifnej hodnoty, keď vychádzal zo sumy 116.025,- Sk po zmene petitu. Tvrdenie navrhovateľa, že
súd nesprávne aplikoval ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2002 Z.z. označili za absurdné. Podľa nich súd
správne aplikoval ustanovenia o priznaní odmeny za účasť na odročenom pojednávaní. Odmenu vo
výške 1 za účasť na odročenom pojednávaní sa uplatňuje až od 1.1.2005 účinnosťou vyhl. č. 655/2004
Z.z. Namietali tiež posledný argument odvolateľa s tým, že za menej ako 30 minút sa trasa Piešťany,

Kukučínova ulica - Trnava, Vajanského námestie nedá bez porušenie predpisov vykonať. K tomu pripojili
výpis z plánovača ciest, z ktorého vyplýva, že táto trasa trvá cca 47 minút.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má

zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v prevažnej časti
nedôvodné a iba v nepatrnej časti je potrebné priznať mu úspech.

1. Ako prvé odvolateľ požaduje, aby pri rozhodnutí o trovách konania boli zohľadnené jeho osobné,

rodinné a majetkové pomery v dôsledku ktorých by odporcom náhrada trov konania nebola priznaná.

V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predpokladom výnimočného využitia vyššie citovaného ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné
osobitného zreteľa. Ide pritom o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o
náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu
pritom môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov

konania.

Ako už odvolací súd vo svojom predchádzajúcom uznesení zo dňa 18.8.2009 č.k. 24Co/170/2009-261
uzavrel, v danej veci neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
náhrady trov konania odporcom. Navrhovateľ v danom konaní neuniesol svoje dôkazné bremenoa nepreukázal, že odporcovia mu dlžia žalovanú sumu, pričom naopak odporcovia dôkaznými
prostriedkami preukázali, že žalovanú čiastku navrhovateľovi už pred podaním návrhu vrátili. Žiadna
z okolností daného prípadu preto podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňuje aplikáciu cit. § 150

ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov konania. Druhou skupinou okolností, ktoré sú rozhodné pre
aplikáciu§150ods.1O.s.p.narozhodnutieotrováchkonaniasúokolnostinastraneúčastníkovkonania,
pri ktorých je potrebné prihliadnuť najmä na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania, teda nielen účastníka na jednej strane. Samotnú skutočnosť, že navrhovateľ
je nezamestnaný, nevlastní väčší majetok a jeho manželka je onkologický pacient, bez ďalšieho

podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné považovať za výnimočný prípad hodný osobitného
zreteľa odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov konania úspešným odporcom. Prvostupňový súd preto
postupoval správne, ak na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 (v meritórne
rozhodnutej časti) ako i § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (v časti, ktorá bola čiastočne zastavená pre
späťvzatie návrhu).

2. Odvolateľ ďalej namieta, že prvostupňový súd pri výpočte odmeny právneho zástupcu odporcov

vychádzal z nesprávne určeného predmetu konania. Z odôvodnenia preskúmavaného uznesenia je
zrejmé, že súd pri výpočte odmeny advokáta odporcov vychádzal z hodnoty úkonu 116.025,- Sk istiny,
teda z takej, ktorá tvorila predmet konania po jeho čiastočnom späťvzatí. Úroky z omeškania, ako na to
poukazuje odvolateľ, prvostupňový súd pri výpočte odmeny advokáta odporcov nezohľadňoval. Je ale
pravdou, že v prvom odseku odôvodnenia preskúmavaného uznesenia z prvej vety vypadla časť textu,

kedy za slovami úrok vo výške malo nasledovať „15% z“ 123.500,- Sk... Toto pochybenie však nemalo
vplyv na rozhodnutie prvostupňového súdu.

3. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou odvolateľa pokiaľ tvrdil, že pri aplikácii § 17
ods. 2 vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z. a § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. mala byť odporcom
priznaná základná sadzba tarifnej odmeny bez vynásobenia dvomi a znížená o 20%, keďže išlo o jeden

hmotnoprávny nárok. Obe citované ustanovenia v podstate zhodne zakotvujú, že základná sadzba
tarifnej odmeny sa zníži o 20% ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V
danom prípade advokát zastupoval oboch odporcov, pričom každému z nich poskytoval úkony právnej
služby, čiže od každého z nich mu vznikol nárok na odmenu za poskytnuté právne služby, ale vzhľadom
na to, že zákonodarca považoval poskytnutie úkonov právnej služby v jednej veci dvom alebo viacerým

klientom za menej náročné zakotvil, že túto odmenu je potrebné znížiť o 20%. Ak teda advokát zastupuje
dvochaviacerýchklientov,jepotrebnézaúkonyprávnejslužbyprekaždéhoznichpriznaťodmenu,ktorá
sa ale v zmysle cit. ust. znižuje o 20%. Takýto výklad opakovane už zaujala i súdna prax. Prvostupňový
súd v preskúmavanom rozhodnutí preto v tomto smere postupoval správne a ani táto odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí.

4. Ako ďalší argument odvolateľ namietal, že úkon právneho zástupcu odporcov -písomné podanie zo
dňa 7.5.2004 nie je úkonom právnej služby. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa nestotožnil.
Podanie právneho zástupcu odporcov zo dňa 7.5.2004 (na č.l. 89 spisu) je právnym rozborom veci a je
potom úkonom právnej služby v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) a e) vyhl. č. 163/2002 Z.z.

5. Ako ďalšie odvolateľ namieta, že za pojednávanie, ktoré bolo odročené bez pojednávania patrí

odmenavovýške1tarifnejodmenyanievovýškesúdomprvéhostupňapriznanej1.Prvostupňovýsúdv
preskúmavanom uznesení priznal odporcom odmenu za ich zastúpenie advokátom na pojednávaní dňa
18.3.2004 v 1 s poukazom na § 16 ods. 1 písm. e) v spojení s § 16 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. Z obsahu
spisu bolo zistené, že predmetné pojednávanie bolo odročené ihneď bez jeho otvorenia (č.l. 84 spisu).

V zmysle § 16 ods. 3 veta druhá v tom čase účinnej vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z., za zastúpenie

a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez pojednávania veci patrí len štvrtina odmeny. Z
citovaného vyplýva, že v tomto mal odvolateľ pravdu a za toto pojednávanie bolo potrebné odporcom
priznať náhradu trov nie v rozsahu 3.305,- Sk, ale v rozsahu 1.652,50 Sk.6. Ako ostatné odvolateľ namieta, že pri výpočte náhrady za stratu času súd nesprávne priznal náhradu
za trasu Trnava - Piešťany a späť za štyri začaté polhodiny, keď podľa neho táto cesta trvá maximálne
30 minút a náhrada mala byť priznaná maximálne za dve začaté polhodiny.

Právny zástupca odporcov k vyjadreniu k odvolaniu pripojil z internetovej stránky mapy Google výpis
z trasy autom z Piešťan ulice Kukučínovej do Trnavy na ulicu Vajanského, z ktorého vyplýva, že táto
trasa v rozsahu 38,3 km trvá približne 47 minút. Rovnako odvolací súd si z rovnakej stránky zabezpečil
prehľad trás všeobecne z Piešťan do Trnavy, podľa ktorého každá z troch trás trvá viac ako 30 minút
(38 minút, 42 minút, 46 minút). Námietka odvolateľa teda v tomto smere neobstojí a prvostupňový súd

správne pri náhrade za stratu času cestou advokáta odporcov z Trnavy do Piešťan a späť vypočítal
náhradu vždy za 4 začaté polhodiny.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd dospel
k záveru, že súdom prvého stupňa priznanú náhradu trov konania odporcom je potrebné znížiť výlučne
o čiastku 1.652,50 Sk, t.j. 54,85 Eur. Trovy konania odporcov potom predstavujú sumu 3.612,13 Eur.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil tak,

že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom oprávneným solidárne, náhradu trov konania vo
výške 3.612,13 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcov (§ 149 ods. 1 O.s.p.). I keď, ako bolo uvedené
vyššie, pomery navrhovateľa neodôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcom podľa § 150
ods. 1 O.s.p., odvolací súd ale považoval za potrebné na pomery navrhovateľa prihliadnuť pri určovaní
paričnej lehoty, teda lehoty na zaplatenie trov konania. S použitím § 160 ods. 1 O.s.p. potom odvolací

súd určil dlhšiu ako trojdňovú lehotu na ich zaplatenie, v rozsahu 30 dní, aby umožnil navrhovateľovi i
vzhľadom na výšku priznaných trov, zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov.

Navrhovateľ bol v odvolaní vzhľadom na celkovú výšku priznaných trov, úspešný iba v nepatrnej časti. V
dôsledku toho s použitím § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vznikla navrhovateľovi
tiež povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov tohto odvolacieho konania. Trovy odporcov spočívajú

z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu o
trovách konania, ktorý je potrebné oceniť podľa § 14 ods. 2 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.,
keďže ide o vyjadrenie k odvolaniu nie vo veci samej a odmena za takýto úkon potom prislúcha vo
výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Celková tarifná odmena v danej veci v zmysle § 10 ods. 1
vychádzajúc z predmetu konania 116.025,- Sk resp. 3.851,32 Eur potom činí 70,545,- Eur, po znížené

o 20% 54,436 Eur, pri zastupovaní dvoch účastníkov x 2 t.j. 112,87 Eur, k čomu si advokát odporcov
vyčíslil tiež tzv. režijný paušál, ktorý v roku 2010 je 7,21 Eur. Celková odmena prináležiaca odporcom v
odvolacom konaní tak predstavuje sumu 120,08 Eur.

S poukazom na znenie § 14 ods. 2 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vyjadrenie k odvolaniu proti
rozhodnutiu nie vo veci samej sa oceňuje odmenou vo výške 1 základnej tarifnej odmeny, a v zmysle §

10 ods. 2 cit. vyhl. za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba
týka určená pri začatí poskytovania právnej služby. Podľa odvolacieho súdu je potom potrebné i pri
určovaní odmeny v odvolacom konaní, hoci prebieha už len o trovách konania, vychádzať naďalej z
tarifnej hodnoty predmetu konania zníženej na polovicu. V dôsledku toho trovy odvolacieho konania
neboli priznané odporcom vo vyššom rozsahu uplatnenom ich advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.