Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 4, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/223/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108238725

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25 C 223/2008-129-

1108238725

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky B. bývajúcej
v Bratislave, M. zastúpenej JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom v Bratislave,
Nezábudková 22, proti odporcovi SOLVEX s. r. o., IČO: 35 809 728, so sídlom v Bratislave,
Šustekova 13-15, zastúpeného JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom, so sídlom v Zlatých Moravciach,
Hviezdoslavova 37, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.422,78 Eur k rukám právneho

zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Gajdoša.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd 21. novembra 2008 domáhala určenia, že okamžité

skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu je neplatné, pracovný pomer trvá naďalej a odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku. Svoj návrh v časti
týkajúcej sa náhrady mzdy upravila podaním z 2. októbra 2009 a 22. apríla 2010, keď žiadala uložiťodporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 9.128,18 Eur s príslušným úrokom z omeškania,
ktorú zmenu petitu súd pripustil uznesením na pojednávaní súdu dňa 28. mája 2010. uviedla, že u
odporcu pracovala na základe pracovnej zmluvy z 1.1.2007 v znení dodatku z 27.3.2007 ako

referentka, kým s ňou odporca listom z 16.9.2008 okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu hrubého
porušenia pracovnej disciplíny. Tá mala primárne spočívať vo svojvoľnom opustení pracoviska dňa
13.10.2008 a v následnej absencii v práci v dňoch 14. a 15.10.2008, ktoré dôvody sa však podľa
navrhovateľky nezakladali na pravde. Za klamlivé a účelové označila navrhovateľka aj ďalšie tvrdenia
odporcu v okamžitom skončení pracovného pomeru a jej takmer sústavnej komunikácii cez služobné

komunikačné prostriedky s inými osobami o veciach prevažne osobného charakteru, prípadne o jej
verbálnom prezentovaní prevažne negatívnych postojov k práci.

Odporca, v písomnom vyjadrení zaslanom prostredníctvom právneho zástupcu s návrhom
navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že v okamžitom
skončení pracovného pomeru jednoznačne vymedzil dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny
navrhovateľky, ktorého sa dopustila v dňoch 13.-15.10.2008, keď bez ospravedlnenia absentovala v

práci a pre odporcu nepracovala. Tvrdenia navrhovateľky o čerpaní dovolenky so súhlasom nadriadenej
Ing. S. považoval za nepravdivé. Kedže navrhovateľka spôsobila neprítomnosťou v práci odporcovi
škodu a narušila plnenie jeho úloh pri výkone podnikateľskej činnosti, odporca toto jej konanie
oprávnene vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za prekvapivé považoval odporca
navrhovateľkou predložené lekárske potvrdenia, ktorými navrhovateľka až dodatočne preukazovala

svoju neprítomnosť v práci. Hoci dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bola
neospravedlnená trojdňová absencia navrhovateľky v práci, odporca poukázal aj na jej vzťah a postoj
k práci, na jej využívanie fondu pracovného času a komunikačných prostriedkov, ktoré jej boli zverené
v súvislosti s plnením pracovných úloh. Na týchto tvrdeniach právny zástupca odporcu zotrval počas
celého konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, štatutárnej zástupkyne odporcu,
výsluchom svedkov I. a K., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou z 1.1.2007,
dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 27.3.2007, okamžitým skončením pracovného pomeru
datovaného 16.9.2008, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 23.10.2008, informáciou zo
Slovenskejpoštyzo17.2.2010 a21.5.2010,fotokópiamipriepustiekocelodennomošetreníavýmenným

listom - poukaz z 14.10.2008, fotokópiou lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky,
potvrdenia o mzdových nárokoch navrhovateľky za rok 2008, listom Sociálnej poisťovne z 14.5.2010,
listom Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava II z 13.5.2010 a listom Všeobecnej zdravotnej
poisťovne z 18.6.2010, oboznámil sa s prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania a ostatným
obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy z 1. januára 2007 na pozícii referent
s miestom výkonu práce na Obchodnej ulici 31, Bratislava. Pracovný pomer bol uzavretý na neurčitý
čas. Účastníci sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy dňa 27.3.2007, s účinnosťou od 1.4.2007, ktorá
dohoda sa netýkala podstatných náležitostí pracovnej zmluvy.

Listom datovaným 16.9.2008 odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou podľa §

68 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala
navrhovateľka dopustiť tým, že v dňoch 13. až 15. 10.2008 nechodila do práce a svoju neprítomnosť
riadne neospravedlnila. Z odôvodnenia bližšie vyplýva, že po príchode do práce do prevádzky v
priestoroch OD Tesco navrhovateľka z pracoviska odišla a nevykonávala prácu, na ktorú bola pracovne
zaradená. Opustenie pracoviska riadne nadriadenému neoznámila, ani ho nepožiadala o uvoľnenie z

práce. Následne nepracovala ani v dňoch14. a 15. 10.2008, keď ani v týchto dňoch svoju neprítomnosť v
práci nijako neospravedlnila a nepreukázala. Neospravedlnené vynechanie troch po sebe nasledujúcich
pracovných dní považoval odporca za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odporca prihliadal
aj na zistenie, že v dobe od 22.9 do 10.10.2008 navrhovateľka takmer sústavne počas pracovnej
doby komunikovala cez služobné komunikačné prostriedky s tretími osobami o prevažne problémoch

súkromného charakteru, osočovala predstaviteľov zamestnávateľa a porušovala zásadu zachovávaniamlčanlivosti. V spojitosti s postojom navrhovateľky k práci a k plneniu príkazov a povinností, dospel k
záveru, že nie je možné trvať na jej ďalšom zamestnávaní.

List s okamžitým skončením pracovného pomeru adresovaný navrhovateľke na adresu Budatínska

77, Bratislava, s poznámkou doporučene do vlastných rúk, bol dňa 16.10.2008 podaný na pošte
Bratislava I, bolo mu pridelené podacie číslo 00 360 287 a bol príjemcovi doručovaný prostredníctvom
doručovateľky pošty Bratislava V. podľa oznámenia Slovenskej pošty, a.s. ho prevzala adresátka
osobne, keď totožnosť osoby nemusela byť overovaná pracovníkom Slovenskej pošty v súlade s bodom
16.8. Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk).

Navrhovateľka oznámila odporcovi listom datovaným 23.10.2008 do rúk Ing. T., prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne, že trvá na tom, aby ju odporca ďalej zamestnával. V liste uviedla, že svoju
neprítomnosť na pracovisku v dňoch 13.až 15.10.2008 riadne vykázala, keď 13.10.2008 po návšteve
lekára sa na pracovisko dostavila, informovala o celodennom ošetrení a o nevyhnutnosti následného
pokoja na lôžku, za účelom ktorým požiadala o poskytnutie dovolenky namiesto práce neschopnosti.
Konateľka spoločnosti s týmto postupom vyslovila súhlas. Ďalšie okrajové skutočnosti v okamžitom

skončení pracovného pomeru označila za bezpredmetné, účelové a ničím nedoložené. Naviac,

s odkazom na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce zo strany odporcu nedošlo v tomto
smere k žiadnemu písomnému upozorneniu pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh.

Z výpovede navrhovateľky a prednesu jej právnej zástupkyne súd zistil, že navrhovateľka spočiatku
zotrvala na tvrdeniach uvedených v žalobe a liste odporcovi z 23.10.2008. Potvrdila neprítomnosť v

práce v dňoch 13.10.2008 až 15.10.2008. Dňa 13.10.2008 v ranných hodinách navštívila svojho
ošetrujúceho lekára a dostavila sa na pracovisko na Obchodnej ulici v Bratislave oznámiť konateľke
odporcu, že je chorá. Keďže vo firme bolo zvykom vypisovať si dovolenky a "Pn-ky" dodatočne,
konateľke v priestoroch prevádzky v OD Tesco len oznámila, že je chorá a že v stredu 15.10.2008 dá
vedieť, či bude práceneschopná alebo nastúpi do práce. Ohľadne dňa 14.10.2008 navrhovateľka sprvu

uviedla, že jej telefonoval manžel konateľky za účelom podania informácie o strate peňazí z pokladne na
pobočke v Tescu, s čím však navrhovateľka nesúhlasila. Na ďalšie okolnosti vzájomnej komunikácie v
tentodeňsa nepamätala.Dňa15.10.2008,keďsadostavilanaprevádzkuodovzdaťkľúčeodprevádzky,
ju konateľka bez ďalšieho obvinila z krádeže peňazí, po ktorom obvinení sa psychicky zrútila. Oficiálny
doklad potvrdzujúci práceneschopnosť odovzdala až 16.10.2008, potom, ako jej tento doklad vystavil

ošetrujúci lekár.

V priebehu ďalšieho konania navrhovateľka upravila svoju výpoveď. Uviedla, že pokiaľ žiadala o súhlas
s poskytnutím dovolenky, mala tým na mysli dovolenku so začiatkom až od 16.10.2008, pretože na
13.10.2008 mala k dispozícii potvrdenie od ošetrujúceho lekára a na dni 14. a 15.2008 mala rovnako
lekárom vystavené potvrdenie - odporúčanie na pokoj na lôžku; o čerpanie dovolenky v týchto dňoch

preto nežiadala. Navrhovateľka upravila svoju výpoveď aj pokiaľ išlo o telefonický kontakt zo strany
riaditeľa spoločnosti p. S. dňa 14.10.2008. Žiadal ju, aby sa dostavila na prevádzku v Petržalke, zrejme
kvôli pracovnej disciplíne. Pokiaľ išlo o samotné okamžité skončenie pracovného pomeru, to osobne
neprevzala. Hoci ho odporca adresoval do vlastných rúk na jej meno a adresu jej trvalého pobytu,
prevzala ho jej matka a ešte v ten istý deň jej ho odovzdala, pretože navrhovateľka sa v tom čase

zdržiavala v byte na Muškátovej ulici v Ružinove. Zmenu adresy bydliska, ktorá bola dovtedy na
Budatínskej ulici v Bratislave, zamestnávateľovi neoznamovala.

Ku skutočnostiam, ktoré mali byť podporným dôvodom na okamžité skončenie pracovného
pomeru navrhovateľka uviedla, že skype používala ako prostriedok komunikácie v rámci spoločnosti.
Nevyužívala ho teda na súkromné účely a korešpondenciu. Na skype, rovnako ako do počítača sa

mohol prihlásiť ktokoľvek zo spoločnosti, pretože prihlasovanie nebolo viazané na konkrétne heslo.
Ona sama sa prihlasovala pod menom Solvex, mohla však prihlasovacie údaje prepísať. Pokiaľ sa
v rámci skypovej korešpondencie objavilo meno M., navrhovateľka nevylúčila, že pod týmto menom
mohol vystupovať aj niekto iný. Prostredníctvom skype komunikovala aj s kamarátkami, ktoré boli však
súčasne aj jej kolegyňami. Takou bola aj L. z Travel Centrum, s ktorou diskutovali prevažne o pracovnýchzáležitostiach, keďže od tohto centra nakupovali zájazdy. Neskôr navrhovateľka svoju výpoveď upravila
a pripustila, že skype nevyužívala len čisto pracovne, keď jeho prostredníctvom komunikovala s L. aj so
svojim priateľom M. aj o súkromných veciach. Zamestnávateľ jej však v tomto smere nič nevytkol.

Konateľka odporcu vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka pracovala na pobočke na kamennom
námestí, v priestoroch OD Tesco. O jej neprítomnosti na pracovisku dňa 13.10.2008 sa dozvedela
od niektorého zo zamestnancov, sama totiž v priebehu dňa nezisťuje, či je zamestnanec v práci
alebo nie. Očakávala, že sa jej navrhovateľka ozve, a že sa jej ozve aj dňa 14.10.2008. Sama si
nespomínala, či v týchto dňoch kontaktovala navrhovateľku a žiadala od nej vysvetlenie. V spoločnosti

bolo zvykom poslať mail, SMS alebo telefonicky informovať o dôvode náhlej neprítomnosti v práci,
inak bolo potrebné požiadať o voľno, resp. dovolenku písomne, asi jeden týždeň vopred. Po príchode
na pracovisko v Tescu dňa 14.10.2008 konateľka zistila, že navrhovateľka sa počas pracovnej doby
venovala "skypovaniu" a hľadala si nové zamestnanie. V tento deň niekedy poobede napísal riaditeľ
spoločnosti navrhovateľke SMS a žiadal ju, aby sa dostavila na Šustekovu ulicu v Petržalke za účelom
zdôvodnenia jej neprítomnosti v práci. Navrhovateľka však do predmetných priestorov neprišla. Keďže

navrhovateľka sa nedostavila do práce ani nasledujúci deň 15.10.2010, kontaktovala ju prostredníctvom
SMS a žiadala o opätovné podanie vysvetlenia ohľadne jej absencie, a to v priestoroch prevádzky na
Šustekovej ulici. Navrhovateľka sa napokon v predmetný deň dostavila na prevádzku na Kamennom
námestí, z ktorej po odovzdaní kľúčov konateľke odišla. Nasledujúci deň 16.10.2008 sa konateľka
opätovne stretla s navrhovateľkou, tento krát na pracovisku na Obchodnej ulici. Pri tomto stretnutí

jej konateľka odovzdala oficiálny list, ktorý sa obsahovo zhodoval s predmetom predchádzajúcej
SMS správy; navrhovateľka na neho nereagovala. V poobedňajších hodinách predložila potvrdenie o
návšteve lekára vystavené na 16.10.2008, pričom až neskôr odovzdala potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa konateľka rozhodla z dôvodu, že je pre
ňu neprijateľné, aby navrhovateľka bez ospravedlnenia nevykonávala prácu v priebehu troch po sebe

nasledujúcich dní, naviac na prevádzke, ktorá je pre odporcu veľmi dôležitá, pretože sa nachádza v
centre mesta. V dôsledku jej absencie na pracovisku v dňoch 13.-15.10.2008 tu pracovala len jedna
zamestnankyňa, čo spôsobilo odporcovi určité straty.

Pokiaľ išlo o hodnotenie navrhovateľky ako zamestnankyne konateľka odporcu uviedla, že
navrhovateľka pred nástupom do spoločnosti nemala žiadne skúsenosti s prácou v oblasti cestovného

ruchu. Spočiatku pracovala v kolektíve, v priestoroch na Obchodnej ulici a jej náplň práce spočívala v
predávaní zájazdov. Niekedy v priebehu roku 2008 ju preradili do priestorov na kamennom námestí,
kde už pracovali len dve zamestnankyne. Sústreďovala sa na tzv. predaj Ticket portal, t.j. predaj lístkov
formou objednávky na kultúrne podujatia. Pridelenú prácu vykonávala úplne štandardne, nebolo to nič
výnimočné, niekedy robila aj chyby, pričom konateľka sa pamätala, že dva alebo trikrát nebola s jej

prácou spokojná a vytkla jej nedostatky ústnou formou; písomné upozornenie jej však nedávala.

Z výpovede svedkyne I. súd zistil, že pracovala u odporcu na pozícii samostatný odborný referent, s
miestom výkonu práce na Obchodnej ulici v Bratislave. Pamätala sa ako navrhovateľka prišla ráno
dňa 13.10.2008, cca do 10.00 hod. na pracovisko s tým, že je chorá, pričom mala lekárom vystavené
potvrdenie.Chcelasaskonateľkou.P.S.dohodnúť,čisizoberiedovolenkualebobudepráceneschopná.

Pani S. bola v tom čase na prevádzke v Tescu na Kamennom námestí. Okrem navrhovateľky pracovala
v týchto priestoroch aj pani Barbara, avšak svedkyňa nevedela uviesť, či predmetná pracovníčka bola
prítomnánaprevádzkeajvuvedenýdeň.Svedkyňasastretlasnavrhovateľkounásledneaž15.10.2008,
keď prišla spolu s mamou na pracovisko na Obchodnej ulici. Povedala jej, že je chorá, že je PN a
prišla podpísať nejaké dokumenty ohľadne straty peňazí na pracovisku v Tescu. Držala v rukách listiny,

avšak svedkyňa nevedela bližšie uviesť, čo bolo ich obsahom a čoho sa týkali. Tieto listiny odovzdala
do škatule s príjmovými dokladmi, faktúrami, pn-kami. Následne došlo k menšej výmene názorov medzi
konateľkou a matkou navrhovateľky. Svedkyňa vyjadrila presvedčenie, že konateľka odporcu mala
vedomosť o tom, že dňa 13.10.2008 bola navrhovateľka chorá. O tejto skutočnosti ju informovali a
ona následne požiadala, aby navrhovateľke tlmočili žiadosť dostaviť sa do priestorov prevádzky na

Kamennom námestí. Na inom mieste svedkyňa uviedla, že im konateľka dňa 13.10.2008 sama uviedla,
že navrhovateľka bola chorá. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či konateľka spoločnosti mala
vedomosť a zisťovala prítomnosť navrhovateľky v práci v dňoch nasledujúcich t. j. 14.-15.10.2008.Z výpovede svedka K. súd zistil, že u odporcu pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a spolu s
konateľkou spoločnosti bol priamym nadriadeným navrhovateľky, prideľoval jej prácu. Ako referentka
cestovného ruchu navrhovateľka komunikovala so zákazníkmi, mala na starosti predaj zájazdov a

celú súvisiacu agendu, zúčastňovala sa aj služobných ciest. Pokiaľ išlo o hodnotenie navrhovateľky
ako zamestnankyne svedok uviedol, že v posledných mesiacoch neplnila svoje pracovné povinnosti
s absolútnou precíznosťou. Poukázal pritom na služobnú cestu na Kréte, ktorej sa navrhovateľka
zúčastnila spolu so zamestnankyňou Luciou. V priebehu tejto pracovnej cesty ju upozorňoval a vytýkal
určité nedostatky.

Ku skutočnostiam predchádzajúcim okamžitému skončeniu pracovného pomeru svedok uviedol, že od
niektorého zo zamestnancov spoločnosti mal vedomosť, že sa navrhovateľka nenachádzala dňa
13.10.2008 na prevádzke na kamennom námestí. Keďže však nevedel bližšie dôvody jej neprítomnosti,
očakával že svoju absenciu riadne odôvodní a preukáže. O vysvetlenie neprítomnosti v práci
žiadal navrhovateľku až dňa 14.10.2008, následne aj 15.10.2008 v zaslanej SMS správe, ktorej
obsahom bol aj príkaz konateľky spoločnosti, aby sa dostavila na prevádzku na Šustekovej ulici v

Bratislave. Od konateľky spoločnosti mal vedomosť, že navrhovateľka sa dňa 16.10.2008 dostavila na
pracovisko na Obchodnej ulici, pričom nevedel, že by svoju neprítomnosť v práci v dňoch 13.-15.10.2008
nejako vysvetlila alebo ospravedlnila, resp. informovala vedenie spoločnosti o svojom ochorení alebo
dovolenke. Prax v spoločnosti bola totiž taká, že zamestnanec musel písomne požiadať o voľno, resp.
dovolenku, či už formou vypísania dovolenkového lístka, príp. formou mailu, na ktorú žiadosť musel

dostať zo strany vedenia súhlas. V neočakávaných prípadoch vedenie spoločnosti akceptovalo aj
telefonické nahlásenie dovolenky, s následným preukázaním jej dôvodov.

K návrhu na radikálne riešenie neprítomnosti navrhovateľky v práci v podobe okamžitého skončenia
pracovného pomeru viedla svedka nielen neospravedlnená neprítomnosť navrhovateľky v práci v
priebehu troch po sebe nasledujúcich dní, ale aj jej neseriózny prístup k práci. Svedok totiž zistil,

že navrhovateľka počas pracovnej doby komunikovala s tretími osobami prostredníctvom skype
prevažne o veciach nesúvisiacich s prácou, o čom mali svedčiť výpisy komunikácie medzi ňou a
osobou označovanou ako L.odľa svedka však hlavným dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru s navrhovateľkou bola jej neospravedlnená absencia v práci a neochota vysvetliť a preukázať
jej dôvody. Dodatočne predkladané potvrdenia od lekára považoval preto v tomto smere za účelové.

Svedok podotkol, že z obsahu pracovnej náplne navrhovateľky vyplývala povinnosť plniť určité úlohy
pre zamestnávateľa. Preto pokiaľ sa navrhovateľka na pracovisko v priebehu troch pracovných dní
nedostavila a nepracovala, jej pracovné úlohy ostali nesplnené.

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojom prednese namietala účelovosť výpovede svedka K.
ž dôvodu, že sa o viacerých rozhodných okolnostiach okamžitého skončenia pracovného pomeru

dozvedel sprostredkovane od konateľky spoločnosti a jeho výpoveď preto úplne nekorešponduje
s výpoveďou štatutárnej zástupkyne odporcu. V ďalšom zotrvala na tvrdení, že v spoločnosti mali
vedomosť o neprítomnosti navrhovateľky v práci z dôvodu jej ochorenia, ktorú skutočnosť preukazovala
najmä výpoveď svedkyne I.. Ostatné tvrdenia uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru
považovala za účelové, obsah skypovej korešpondencie a doručenie príkazu konateľky spoločnosti za

nepreukázaný.

Z fotokópií priepustiek, výpisu zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, z oznámenia Všeobecnej
zdravotnejpoisťovnez18.6.2010aSociálnej poisťovnez14.5.2010 vyplýva,ženavrhovateľkavobdobí
od 13.-15.10.2008 absolvovala návštevu u všeobecnej lekárky MUDr. J., Nemocnica Svätého Michala,
a.s. Bratislava len dňa 13.10.2008 s diagnózou J06.0 akútna laryngofaryngitída a bol jej vystavený

recept na ATB Klacid. Všeobecná lekárka jej na priepustku z tohto dňa napísala celodenné ošetrenie.
Podľa výmenného lístka - poukaz na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie z 14.10.2008 jej
bol odporúčaný všeobecnou lekárkou kľud na lôžku 2 dni, a to 14.10 a 15.10.2008. Dňa 16.10.2008
absolvovala navrhovateľkaďalšiunávštevulekárky,stým,žejutátouznalazadočasnepráceneschopnú
a vystavila jej potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce") zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnanec
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 81 písm. a) a b) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne
a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj

predstavený podľa osobitného predpisu, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať
pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, žer návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru.

Na jeho platné uskutočnenie, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa vyžaduje písomná
forma, uvedenie jasného a konkrétneho dôvodu jeho skončenia a jeho doručenie druhému účastníkovi.

Čo sa týka dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa tento nastane
v prípade, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za trestný čin alebo ak sa dopustil konania,
ktoré so zreteľom na jeho intenzitu, má za následok porušenie pracovných povinností (závažným

spôsobom) a nie je žiaduce, aby jeho pracovný pomer trval ďalej, čo aj len do skončenia výpovednej
doby. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým
spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné príčiny, ktoré viedli zamestnávateľa k tomuto
spôsobu skončenia pracovného pomeru, pričom tento nemožno dodatočne meniť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk, pretože

jeho právne účinky nastávajú až okamihom jeho doručenia druhému účastníkovi.

Pred tým, ako prikročil k samotnému skúmaniu oprávnenosti návrhu navrhovateľky na určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyhnutne sa zaoberal otázkou, či boli splnené
všetky podmienky pre jeho uplatnenie zo strany odporcu.

Tu súd zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňalo požiadavku písomnej formy a bol v

ňom jasne a zrozumiteľne vymedzený aj jeho dôvod. Pokiaľ navrhovateľka namietala spôsob jehodoručenia, t.j. že jej nebol doručený do vlastných rúk, tu súd vychádzal z oznámenia Slovenskej pošty
a.s., podľa ktorého zásielka s okamžitým skončením pracovného pomeru bola doručovaná ako zásielka
do vlastných rúk, pričom ju prevzal jej adresát, t.j. navrhovateľka, osobne. Táto skutočnosť vyplývala

napokon aj z fotokópie potvrdenia o prevzatí, na ktorom sa nachádza podpis "Z." s poznámkou "OS".
Pokiaľ navrhovateľka, resp. jej právna zástupkyňa tvrdili opak, nijako nevyvrátili pravdivosť hlásenia
Slovenskej pošty a.s., prostredníctvom ktorej odporca doručoval zásielku s okamžitým skončením
pracovného pomeru, resp. na podporu svojich tvrdení neoznačili a nepredložili žiadne dôkazy. Súd mal
preto za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené v súlade

s ustanoveniami Zákonníka práce.

Následne súd mohol pristúpiť k skúmaniu opodstatnenosti samotného žalobného návrhu navrhovateľky.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu datovaného 16.9.2008 (správne malo byť z
16.10.2008, ktorá skutočnosť je zrejmá z jeho obsahu) vyplýva, že ho odporca uskutočnil primárne
z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou, ktorá mala spočívať v tom,
že v dňoch 13. až 15.10.2008 navrhovateľka nechodila do práce a svoju neprítomnosť riadne

neospravedlnila. Po príchode do prevádzky v OD Tesco v Bratislave z pracoviska odišla, a to bez
oznámenia nadriadenému, resp. bez žiadosti o uvoľnenie. Prácu nevykonávala ani v ďalších dňoch a to
14. a 15. 10.2008, pričom svoju absenciu neospravedlnila a prípadný zákonný dôvod nepreukázala.

Navrhovateľka skutočnosti uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru popierala, keď svoju
neprítomnosť v práci vo vymedzenom období považovala za riadne ospravedlnenú potvrdeniami od

všeobecnej lekárky M., a to priepustkou o celodennom ošetrení z 13.10.2008 a výmenným lístkom
s odporúčaním ostať v kľude na lôžku dňa 14. a 15.10.2008. o skutočnosti, že je chorá informovala
konateľku spoločnosti, keď sa s ňou stretla na prevádzke v OD Tesco, pričom ju o poskytnutie
dovolenky na uvedené dni nežiadala, dožadovala sa jej až na dni nasledujúce od 16.10.2008.
súd tieto tvrdenia navrhovateľky považoval za nedôveryhodné a to najmä v kontexte o ostatnými

vykonanými dôkazmi a skoršími vyjadreniami navrhovateľky (v žalobe a v oznámení o trvaní na ďalšom
zamestnaní). Podľa nich totiž dňa 13.10.2008 mala navrhovateľka navštíviť svojho lekára, dostaviť sa
na pracovisko na Obchodnej ulici, oznámiť svojej nadriadenej priamo v jej kancelárii, že je chorá a
požiadať ju o poskytnutie dovolenky, s odôvodnením, že "bude radšej čerpať dovolenku namiesto
práceneschopnosti". Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka v priebehu konania svoju výpoveď

čiastočnepozmenila,keďtvrdila,že očerpaniedovolenkyvdňoch13.-15.10.2008 nepožiadala,pretože
v tom čase disponovala lekárskymi potvrdeniami.

V tejto súvislosti súd udáva, že zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky, ako aj z písomného
oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľka skutočne navštívila svoju
všeobecnú lekárku len dňa 13.10.2008, kedy ju lekárka ošetrila a vystavila priepustku s poznámkou

"celodenné ošetrenie". Keďže sa navrhovateľka následne

Dostavila na pracovisko, ktorá skutočnosť vyplýva nielen z obsahu okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ale aj z výpovede samotnej navrhovateľky, nemohlo v jej prípade ísť o ošetrenie trvajúce
celý deň. Pokiaľ ide o neprítomnosť v priebehu 14.-15.10.2008, navrhovateľka nijako nepreukázala
nielen pravdivosť pôvodného tvrdenia o tom, že jej bol zo strany konateľky spoločnosti poskytnutý

ústny súhlas na čerpanie dovolenky, ale ani pravdivosť zmenenej výpovede, ktorej súd naviac neuveril.
Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že zamestnanci spoločnosti žiadali o čerpanie dovolenky
zásadne písomnou formou, len výnimočne telefonicky, pričom museli dostať súhlas s poskytnutím
dovolenky zo strany vedenia spoločnosti. Obdržanie takého súhlasu zo strany vedenia spoločnosti
navrhovateľka v konaní nepreukázala.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky v zmenenej časti výpovede, tu súd udáva, že z obsahu jej zdravotnej
dokumentácie, ani z oznámenia zdravotnej poisťovne nevyplýva poskytnutie lekárskeho ošetrenia v
dňoch 14. a 15. 10. 2008. Naviac, výmenný lístok s odporúčaním ostať v kľude na lôžku nemožno
považovať za lekársky uznanú práceneschopnosť alebo za potvrdenie o absolvovaní lekárskeho
vyšetrenia tak, ako sa mylne domnievala navrhovateľka.Pokiaľ navrhovateľka odvodzovala vedomosť zamestnávateľa o tom, že je chorá od obsahu výpovede
svedkyne I. tu súd udáva, že výpoveď svedkyne bola na určitých miestach rozporuplná (svedkyňa
na jednej strane na otázku, či p. S. zisťovala 13.10.2008, čo sa deje s navrhovateľkou uviedla, že

"P. Yalamová im povedala, že navrhovateľka je chorá" a na strane druhej na otázku, či oznamovala p.
Yalamovej, že 13.10.2008 bola navrhovateľka chorá odpovedala, že "p. Yalamová volala z prevádzky
v Tescu a vtedy jej povedali, že navrhovateľka je chorá") a na niektorých miestach dokonca v rozpore s
ostatnými vykonanými dôkazmi (svedkyňa na jednej strane uviedla, že navrhovateľka sa dostavila na
pracovisko dňa 15.10.2008 spolu s matkou, oznámila jej, že je PN a vhodila do škatule určenej aj na

PN-ky nejaké doklady v papierovej forme, o ktorých bližšom obsahu však svedkyňa nevedela, pričom
z výpovede navrhovateľky a konateľky odporcu vyplynulo, že dňa 15.10.2008 navrhovateľka prišla do
prevádzky v Tescu len odovzdať kľúče od prevádzky a potvrdenie o práceneschopnosti odovzdala až
po jeho vystavení dňa 16. 10.2008). Súd výpoveď svedkyne preto v kontexte ostatného vykonaného
dokazovania považoval za nepresvedčivú.

S poukazom na vyššie uvedené posúdil súd neprítomnosť navrhovateľky na pracovisko za

neospravedlnenú minimálne v dňoch 14. a 15. 10.2008, pričom pokiaľ ide o jej absenciu dňa 13.10.2007
dospel k záveru, že ak mala navrhovateľka absolvovať skutočne ošetrenie v trvaní celého dňa, tak ako to
vyplýva z vystaveného lekárskeho potvrdenia, jej následná prítomnosť na pracovisku pravdivosť dĺžky
trvania tohto ošetrenia popierala.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu, ktorá zahŕňa aj povinnosť zamestnanca dostaviť sa na

pracovisko na začiatku pracovnej smeny, odchádzať z neho po jej skončení a v priebehu jej trvania byť
k osobnej dispozícii zamestnávateľovi, patrí medzi základné povinnosti každého zamestnanca. Keďže
navrhovateľka ako zamestnankyňa preukázateľne a vedome absentovala na pracovisku v dňoch 14. a
15. 10.2008 a časť smeny dňa 13.10.2008, dopustila sa porušenia pracovnej disciplíny, ktorá sa aj v
zmysle ustálenej súdnej judikatúry považuje za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

Pri hodnotení adekvátneho postihu za vyššie uvedené porušenie základnej povinnosti zamestnanca
sa súd musel zaoberať komplexnejšie aj osobou navrhovateľky, prihliadať na pracovnú pozíciu, ktorú
zastávala, na intenzitu a spôsob porušenia jej povinnosti, ako aj na následky, ktoré jej konanie spôsobilo
zamestnávateľovi. Vychádzal pritom zo zistenia, že navrhovateľka zastávala pozíciu referentky pri
predajizájazdovalístkovnakultúrnepodujatia cez Ticketportal.Povznikupracovnéhopomerupôsobila

najskôr na prevádzke odporcu na Obchodnej ulici, kde pracovala v kolektíve, neskôr bola preradená na
prevádzku v OD Tesco na Kamennom námestí. Z výpovede konateľky odporcu vyplynulo, že pracovala
štandardne, zvláštnym spôsobom nevynikala. V jej práci sa niekedy vyskytli nedostatky a chyby, ktoré
jej konateľka ústnym spôsobom vytkla. Iné výraznejšie výhrady voči jej práci nemala. Naopak, svedok
K., ktorý bol rovnako nadriadeným navrhovateľky uviedol, že pracovný výkon navrhovateľky v čase pred

okamžitým skončením pracovného pomeru poklesol, svoje pracovné povinnosti si neplnila s absolútnou
precíznosťou, nehľadela na záujmy spoločnosti, ale skôr na záujmy svoje. Tieto nedostatky jej ústnym
spôsobom vytkol. Neskôr zistil, že počas pracovnej doby sa okrem plnenia pracovných úloh venovala aj
komunikácii s tretími osobami prevažne o súkromných záležitostiach. Navrhovateľka posledne uvedenú
skutočnosť sprvu namietala, avšak v priebehu konania napokon pripustila, že skypovú korešpondenciu

využívala aj na súkromné účely (viď výpoveď na č.l. 94). Súd ďalej zistil, že na prevádzke, na ktorú bola
navrhovateľka zaradená v priebehu roku 2008, pracovali len dvaja zamestnanci vrátane navrhovateľky,
táto sa nachádzala v centre mesta, preto bola pre odporcu obzvlášť dôležitá.

Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k názoru, že navrhovateľka sa svojou
neprítomnosťou v práci dopustila porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Je pravdou, že

z hľadiska plnenia pracovných povinností nedošlo zo strany vedenia spoločnosti k vyjadreniu závažnej
nespokojnosti na jej adresu; to však nie je podmienkou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Táto
skutočnosť zároveň nič nemení na tom, že navrhovateľka vedome absentovala a nevykonávala prácu na
ekonomicky a podnikateľsky dôležitom pracovisku odporcu, na ktorom pôsobili len dvaja zamestnanci.
Musela si byť preto vedomá, že jej výpadok z práce, aj keď len na určité časové obdobie automaticky

ovplyvní ďalší chod tohto pracoviska. Pokiaľ sa aj následne dostavila na pracovisko, sama uviedla,že prácu nevykonávala, pričom však súčasne neoznámila a nepodala vysvetlenie svojej absencie a z
pracoviska odišla.

Zohľadniac tieto skutočnosti,považovalsúd okamžitéskončeniepracovnéhopomeruzostranyodporcu

za dôvodné, keď prihliadol aj na stanovisko konateľka a riaditeľa spoločnosti o miere závažnosti k
porušenia pracovných povinností zo strany navrhovateľky, jeho dopade na spoločnosť a na nemožnosť
ďalšieho zamestnávania navrhovateľky. So zreteľom na tieto zistenia súd návrhu navrhovateľky
nevyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pre úplnosť súd udáva, že sa bližšie nezaoberal aj inými skutočnosťami uvedenými v okamžitom
skončení pracovného pomeru, ako boli osočovanie nadriadených, porušovanie zásady mlčanlivosti,

negatívnepostojenavrhovateľkykpráci,keďtieto,akouviedolajodporcaajehoprávnyzástupca, neboli
primárnymi dôvodmi ukončenia pracovného vzťahu s navrhovateľkou a slúžili len na dokreslenie celej
situácie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnému odporcovi priznal
náhradu trov konania voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala v celkovej výške 1.422,78 Eur,

keď náhrada trov konania spočívala v trovách právneho zastúpenia odporcu. Tie pozostávajú z

1. 4 úkonov právnej služby á 53,49 Eur, za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, písomné vyjadrenie

k žalobe (§ 14 ods. 1 písm. b), účasť na konaní pred súdom v dňoch 2.10.2009

a 23.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), ktoré boli účtované podľa § 11 ods. l

vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len "vyhláška"), keď navrhovateľke v tom čase ešte

neprináležala náhrada mzdy v konkrétnom vyjadrení,

2. 2 úkonov právnej služby á 307,43 Eur za účasť na konaní pred súdom v dňoch

28.5.2010 a 4.10.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), ktoré boli účtované zo

substrátu 9,128,18 Eur (výška náhrady mzdy navrhovateľky, ktorú žiadala v zmysle

pripustenej zmeny petitu dňa 28.5.2010) t.j. 253,94 Eur a podľa § 11 ods. 1 vyhlášky

t.j. 53,49 Eur, spolu 307,43 (253,94 + 53/49),

3. cestovného podľa § 15 písm. a) vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 vyhl. č. 644/2004 Z.z.

za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom zn. Nisan Almera na trase Zlaté

Moravce- Bratislava a späť, čo je 250 km, dňa 2.10.2009, pri priemernej spotrebe

paliva 6,7 l/100 km, cene benzínu 1,18 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za l km:

0.183 Eur, t.j. 0,183x250=45,75 a (6,7x1,18) : 100 = 0,0791 x 250 = 19,78, teda spolu

65,52 Eur,

4. cestovného podľa § 15 písm. a) vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 vyhl. č. 644/2004 Z.z.

za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom zn. Nissan Almera na trase ZlatéMoravce- Bratislava a späť, čo je 250 km, dňa 23.4.2010, 28.5.2010 a 4.10.2010, pri

priemernej spotrebe paliva 6,7 l/100 km, cene benzínu 1,25 Eur/l a sadzbe základnej

náhrady za l km: 0.183 Eur, t.j. 0,183x250=45,75 a (6,7x1,25) : 100 = 0,08375 x 250 =

20,94, teda spolu 66,69 Eur x 3 = 200,06 Eur,

5. náhradu za stratu času za cestu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/60 výpočtového

základu dňa 2.10.2009 v rozsahu á 11,59 Eur, pričom za jednu cestu Zlaté Moravce-

Bratislava v trvaní 80 min. (nie 120 min),t.j. 11,59 x 6 polhodín, t.j. 69,54 Eur,

6. náhradu za stratu času za cestu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/60 výpočtového

základu dňa 23.4.2010, 28.5.2010 a 4.10.2010 v rozsahu á 12,02 Eur, pričom za jednu

cestu Zlaté Moravce- Bratislava v trvaní 80 min. (nie 120 min),t.j. 12,02 x 18

polhodín, t.j. 216,36 Eur,

7. 3 x režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za úkony v r. 2009 á 6,85 Eur t.j.

20,85 Eur, 3 x režijný paušál za úkony v r. 2010 á 7,21 Eur, t.j. 21,63 Eur.

Na objasnenie súd uvádza, že pri stanovení základu tarifnej odmeny pre úkony uskutočnené právnym

zástupcom odporcu v roku 2009 a dňa 23.4.2010 vychádzal súd zo základu určeného podľa § 11
ods. 1 vyhlášky, keďže v danom čase ešte nebola predmetom konania presne vyčíslená náhrada
mzdy navrhovateľky; tá sa stala predmetom konania až po rozhodnutí o pripustení zmeny petitu dňa
28.5.2010. po pripustení zmeny petitu v časti náhrady mzdy vychádzal potom súd zo základu, do
ktorého patrila aj tarifná odmena vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Súd neuznal náhradu trov

právneho zastúpenia odporcu za úkony - porada s klientom l x v roku 2009 a 2x v roku 2010, keď
uskutočnenie týchto úkonov právny zástupca odporcu nijako nepreukázal a ani bližšie neuviedol, v
ktorých dňoch sa mali uskutočniť. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu ani náhradu za stratu
času v rozsahu požadovaných 40 minút (ako rozdiel 120-80), nakoľko podľa informácií z internetovej
stránky www.viamichelin.com cesta motorovým vozidlom na trase Zlaté Moravce - Bratislava trvá 80

minút (nie 120 minút), a teda z hľadiska rozsahu straty času nepresahuje tri polhodiny.

Právny zástupca odporcu požiadal o úhradu trov právneho zastúpenia na účet vedený v Tatra banka
a. s. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať

návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 4. októbra 2010 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť:

Henčeková A.