Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 25, 2009

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/84/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7803899926
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.AndrejaŠalatuasudcovJUDr.Táne

Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu V.. D. D., F., T., zast. JUDr. Ľubicou Lukáčovou,
advokátkou, Advokátska kancelária, Prievidza, M. Hodžu 10/3, proti žalovaným 1) I. a 2) N., obom N.,
obom zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, o náhradu škody,
za účasti vedľajšej účastníčky Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO:
36 062 235, zást. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151
700 Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o odvolaní
účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava 9C/84/2003-405 z 2.12.2008 v znení opravného

uznesenia 9C/84/2003-433 z 25.2.2009

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, vo zvyšnej časti tak, že žalovaní sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 17 539,25 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej časti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, vo výroku o trovách konania účastníkov a
štátu a výroku o súdnom poplatku zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi330000Sk,uhradiťnaúčetsúduštátomzálohovanétrovykonania10817Skasúdnypoplatok

16 500 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a vo zvyšnej časti štátom zálohovaných trov
dokazovania štát nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonal dokazovanie o. i. výsluchom účastníkov konania (zápisnica o pojednávaní 18.11.2003 č.l.52
p.v.-55), svedka I. (zápisnica o pojednávaní 27.10.2006 č.l.143-144), vodiča osobného motorového
vozidla (ďalej len vozidlo) Škoda 105L, oboznámením správy (č.l.38) Č. p.: ORP-49-375/DI-2003
Okresného riaditeľstva PZ Okresného dopravného inšpektorátu v Rožňave z 25.9.2003, oboznámením
obsahu spisu ČVS: OÚV-554/20-ZV-99 Ha Okresného úradu vyšetrovania PZ Zvolen a obsahom

znaleckého posudku (ďalej len ZP) č.255/99, podaného Ing. Petrom Škripkom v prípravnom konaní. Pri
posúdení zodpovednosti miery účasti prevádzateľov na vzniknutej škode zo stretu dvoch prevádzateľov
vozidla Škoda Felícia a vozidla Seat Alhambra vychádzal z § 431 OZ. Zo ZP č.89/2006 (č.l.93-122)
Žilinskej univerzity v Žiline Ústavu súdneho inžinierstva mu vyplynulo, že príčinou dopravnej nehody bola
nesprávna technika jazdy žalovaného v 2.rade, ktorý začal predbiehať pred ním idúce vozidlo Škoda
105Ltak,žeohrozilzanímidúcevozidlo,pretožesinevšimol,žejeužtýmtovozidlompredbiehaný,takže
žalobca za týchto okolností nemohol zabrániť dopravnej nehode, že prípadné prekročenie povolenej

rýchlosti z jeho strany nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a že z hľadiska
príčiny dopravnej nehody pohyb vozidla Škoda 105L je z technického hľadiska nepodstatný. Zistil, žežalovaná v 1.rade od 26.2.1997 bola prevádzkovateľkou vozidla Škoda Felícia, ktoré nadobudla formou
leasingu v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou a používala ho na jej vykonávanie, preto
dospel k záveru, že vozidlo nepatrí do BSM žalovaných, teda iba ona je jeho prevádzkovateľkou, preto

podľa § 427 OZ zodpovedá za vzniknutú škodu, vychádzajúc z princípu objektívnej zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, keďže ide o zodpovednosť vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku a na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené
konanie. Zdôraznil, že aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto
dopravného prostriedku (§ 427 OZ), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť vodiča vozidla za

škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodnej udalosti poškodeným porušením právnej povinnosti (§ 420
OZ) a že podľa § 438 OZ nie je vylúčená solidárna zodpovednosť prevádzkovateľa a vodiča vozidla.
Uzavrel, že škoda na zdraví u žalobcu je v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky vozidla
Škoda Felícia, ako aj s konaním žalovaného v 2.rade, ako vodiča tohto vozidla, preto medzitýmnym
rozsudkom právoplatne určil, že žalovaní spoločne a nerozdielne v plnej miere zodpovedajú za škodu
na zdraví vzniknutú žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody 11.4.1999, vychádzajúc z § 431 a § 438

OZ. Pri posúdení výšky uplatňovaných nárokov vychádzal z vyhl.č.32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Podotkol, že žalobca sa domáhal
náhrady škody na zdraví za 2 samostatné nároky, mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a
sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU) a že dôvodnosť týchto nárokov, ako aj dôvodnosť
priznania zvýšenia u oboch nárokov podľa § 7 ods.3 vyhl. bolo potrebné posudzovať jednotlivo u

každého nároku zvlášť. Oboznámil sa s posudkami o základnom bodovom hodnotení SSU z 10.12.2002
(fotokópia č.l.23) a 27.6.2001 (fotokópia č.l.24) a so ZP č.6/2007 z 21.7.2008 (č.l.224-268) MUDr. Petra
Krokavca, znalca z Odboru: Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie: Chirurgia Traumatológia a dodatkom
č.1 z 3.10.2008 (č.l.366-368), z obsahu ktorého mu vyplynulo, že ohľadom bolestného zdravotný stav
žalobcu možno hodnotiť ako ustálený dňom ukončenia práceneschopnosti, t. j. 10.4.2000, takže z toho

vyplýva, že odo dňa nasledujúceho, teda od 11.4.2000 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
lehota na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného podľa § 106 ods.1 OZ, keďže žalobca
mal vedomosť o tom, že mu vznikla škoda na zdraví, kto za ňu zodpovedá a pre uplatnenie daného
nároku nie je rozhodujúce kedy bol posudok o bolestnom vypracovaný, premlčacia lehota začala plynúť
11.4.2000 a uplynula 11.4.2002, pričom žaloba bola podaná na súde 23.6.2003, z týchto dôvodov preto

námietke premlčania vyhovel a žalobu ohľadom mimoriadneho zvýšenia bolestného zamietol, pretože
dospel k záveru, že tento nárok žalobcu je premlčaný. Ďalej reprodukoval podstatnú časť záverov, ku
ktorým v uvedenom ZP a dodatku k nemu dospel MUDr. Krokavec a poukázal na to, že znalec upravil
pôvodný počet bodov z titulu SSU celkove na 550, pričom výška odškodnenia je 60 Sk za 1 bod (§ 7
ods.1 vyhl.), takže po vynásobení tohto počtu sumou 60 Sk, základné bodové ohodnotenie je 33 000

Sk. Prihliadol na to, že vedľajšia účastníčka žalobcovi poskytla náhradu zodpovedajúca základnému
bodovému hodnoteniu a to z titulu bolestného 28 200 Sk a z titulu SSU 2 x 65 400 Sk, pretože toto
hodnotenie bolo zvýšené o 100 %. Citujúc znenie § 4 ods.1 cit. vyhl. uviedol, že pri odškodňovaní SSU
sa vychádza zo základného počtu bodov, že zvýšenie odškodnenia (§ 7 ods.3 vyhl.) je prípustné v
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského, kultúrneho,

športového, fyzického života je v dôsledku poškodenia zdravia je veľmi výrazne obmedzené v porovnaní
s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Zistil, že v čase úrazu v dôsledku dopravnej nehody
žalobca mal 33 rokov, bol ženatý, avšak jeho manželstvo po úraze bolo rozvedené a mal. deti na čas
po rozvode boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, že od r.1992 sa venoval výlučne podnikaniu,
spočiatku podnikal ako fyzická osoba, od r.1998 bol spoločníkom a konateľom v Medicentrum, s. r.

o. a Medicentrum - Zvolen, s. r. o. a venoval sa výrobe, oprave, inštalácii a dodávke elektrických
strojov a prístrojov, najmä zdravotníckej techniky, nástrojov a potrieb. Ďalej zistil, že pred úrazom sa
venoval športu, bol pozývaný na priateľské a mimoligové zápasy, rekreačne sa tiež venoval bicyklovaniu,
plávaniu, lyžovaniu, a zo správy (č.l.397) Slovenskej basketbalovej asociácie v Bratislave z 28.11.2008
vyplýva, že v období r.1990-1997 bol členom kádra klubov, ktoré boli účastníkmi druhej najvyššej

slovenskej basketbalovej ligy, bol registrovaným hráčom basketbalového oddielu Slávia Vysokej školy
lesníckej vo Zvolene, z potvrdenia (č.l.400) Športového klubu ZSNP s. r. o. Žiar nad Hronom z 10.7.2001
vyplýva, že od 1.1.1998 do 30.4.1999 bol hráčom tohto basketbalového oddielu a z potvrdenia (fotokópia
č.l.22) z 30.5.2003 Klubu športového potápania Calypso Zvolen vo Zvolene vyplýva, že od r.1997 bol
členom tohto klubu a do 10.9.1998 zúčastňoval sa na teóriách výcviku v bazéne, ale aj na otvorenej

vode, potápal sa v Chorvátsku, na Richňave, v Šútove a hlavne na Elbe a po úraze, od 1.11.2000
sa stáva predsedom tohto športového klubu a začína sa venovať organizačnej činnosti. Zo ZP I. a z
Konzultačného psychiatrického posudku (č.l.336-345) z 8.7.2008 I., znalkyne z Odboru: Zdravotníctvo
a farmácia, Odvetvie: Psychiatria mu vyplynulo, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k zhoršeniukvality života žalobcu, že u neho bola zistená obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice stredne ťažkého
stupňa, že ako dôsledok dopravnej nehody možno považovať chronifikáciu obtiaží v krčnom úseku
chrbtice vo forme cervikokraniálneho a cervikobrachiálneho syndrómu, že výkon bežných činností v

jeho osobnom a pracovnom živote je odvodený od somatických ťažkostí a jeho denný režim musí byť
prispôsobený aktuálnym obtiažam, že jeho psychické ťažkosti sú v príčinnej súvislosti s úrazom z
r.1999 v tom zmysle, že následky havárie zmenili kvalitatívne vedenie spôsobu jeho života v zmysle
zníženia možnosti a šírky spektra koníčkov, športu, zníženej výkonnosti a zvýšenej unaviteľnosti, že
obmedzený spôsob života podmienil sekundárne vznik depresívnych a úzkostných stavov ako následok

zmenenej kvality života a prežívania a že jeho psychický stav prognosticky závisí od somatického
stavu a od toho, ako bude prebiehať jeho kvalita života. Vychádzajúc zo záverov ZP MUDr. Krokavca
v spojení s konzultačným posudkom I. priznal žalobcovi 10 násobné zvýšenie základného bodového
hodnotenia odškodnenia z titulu SSU, t. j. 330 000 Sk, nad rámec už vyplatených položiek na základe
posudkov vystavených I. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, dospejúc k záveru, že v dôsledku dopravnej
nehody došlo u neho k zhoršeniu kvality života a poškodením jeho zdravia došlo k obmedzeniu možnosti

výkonu povolania v dôsledku zvýšenej unaviteľnosti a zníženej výkonnosti a k zníženiu možnosti a
šírky vykonávania športových aktivít, keďže sa už nemôže venovať športovému potápaniu, nemôže
lyžovať, hrávať basketbal a zo športov je lekársky preňho odporúčané iba plávanie, nenáročná turistika a
cyklistika a iba v obmedzenom rozsahu môže vykonávať bežné činnosti v osobnom a pracovnom živote.
Výrok o náhrade trov konania oprel o § 142 ods.2 O. s. p., výrok o povinnosti žalovaných spoločne

a nerozdielne uhradiť súdny poplatok o § 2 ods.2 zák.č.71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a výrok o
povinnosti žalovaných uhradiť štátom zálohované trovy konania o § 148 ods.1 O. s. p.

Proti časti výroku I., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a proti výroku o trovách konania podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Pokiaľ ide o výrok, týkajúci sa veci samej, konkrétne tú jeho časť,
ktorou sud žalobu vo zvyšnej časti, t. j. čo sa týka nároku na priznanie mimoriadneho odškodnenia

za bolestné podľa § 7 ods.3 vyhl. zamietol, nakoľko vyhovel vznesenej námietke premlčania, uviedol,
že sa domnieva, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom
podania odvolania podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., že tento právny názor je podľa neho v
zásadnom rozpore s formuláciou § 106 OZ, v ktorom je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
konštruovaný tak, že je nevyhnutné splnenie 2 podmienok súčasne, a to že sa poškodený dozvie 1)

o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti) o vzniknutej
škode určitého rozsahu a druhu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobe na
súde a 2) kto za škodu zodpovedá, že v jeho prípade bola podmienka uvedená pod č.1, splnená až
momentom vydania posudku, a to pokiaľ ide o bolestné 27.6.2001, a v prípade SSU 10.12.2002, kedy
sa dozvedel o výške škody, ktorá mu vznikla na zdraví, hoci je pravdou, že sa o nej mohol dozvedieť i

skôr, lebo bez lekárskeho posudku o bodovom hodnotení bolestného, resp. SSU, nie je možné podať
žalobu o mimoriadne zvýšenie odškodnenia a špecifikovať požadovanú sumu odškodnenia, že pokiaľ
ide o podmienku uvedenú pod č.2, dokonca sa domnieva, že o tom, kto za škodu zodpovedá sa s
určitosťou dozvedel až momentom právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, t.j. 19.12.2006, nakoľko až
do právoplatnosti tohto rozsudku žalovaní svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú mu pri dopravnej

nehode 11.4.1999 v konaní popierali a spochybňovali, preto - vzhľadom na uvedené - nepovažoval svoj
nárok na náhradu škody ohľadom bolestného za premlčaný. Ďalej uviedol, že považuje požadovanú
výšku mimoriadneho odškodnenia za bolestné za primeranú, pričom poukázal na dôvody prezentované
v rámci prvostupňového konania a zdôraznil, že bolestné sa podľa súdnej praxe mimoriadne odškodňuje
vtedy,akbolestispôsobujúsťaženiezdravotnejpohodypoškodeného,akosúzávažnépsychickézmeny,

poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy z obmedzenia pohybu
alebobezvládnosti,žeužzoznalcomuvedenýchjednotlivýchpoložiekprihodnoteníbolestnéhovyplýva,
že dôvody na mimoriadne zvýšenie bolestného sú u neho dané, citoval z popisu na str.22, 24,26 a
z tabuľky na jej konci, str.27, 29 a 34 ZP a tvrdil, že z popisu utrpených poranení je zrejmé, že u
neho v ich dôsledku došlo k značnému sťaženiu zdravotnej pohody v zmysle závažných psychických

zmien, porúch nervového ústrojenstva, stavov únavy, závratov alebo iných fyzických útrap z obmedzenia
pohybu, preto podľa § 7 ods.3 vyhl. (citoval jej znenie), zo všetkých uvedených dôvodov, s prihliadnutím
na vytrpené bolesti pri samotnej nehode a pri odstraňovaní následkov poškodenia zdravia, sťaženie
zdravotnej pohody a celkové strádanie pokladal za primerané zvýšiť základné bodové hodnotenie
bolestného v rozsahu 235,625 bodov na požadovaný 30 násobok. Pokiaľ ide o zvýšenie náhrady za

SSU, poukázal do pozornosti, čo je zrejmé z jeho vyšetrenia znalcom na str.20 ZP, čo znalec konštatuje
na str.30,31 a 35 ZP, že z uvedeného je zrejmé, že prejavy trvalých následkov dopravnej nehody z
11.4.1999 ho obmedzujú v činnostiach popísaných v žalobe, ako aj prezentovaných na pojednávaniacha mal za to, že súd pri rozhodovaní o výške odškodnenia za SSU nevzal do úvahy všetky skutočnosti,
ktoré v konaní preukázal, lebo z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že nezohľadnil jeho obmedzenia
v rodinnom, spoločenskom, ako aj bežnom každodennom živote, keďže je obmedzený pri bežných

životných úkonoch, osobnej hygiene, obliekaní, domácich prácach (žil sám, staral sa o 2 deti, teraz
má trojročné dieťa, o ktoré sa nemôže starať tak, ako by chcel), ako aj v oblasti mobility, tým, že pre
bolesti nemôže viesť motorové vozidlo na dlhšie trasy, že z uvedených dôvodov (najmä z dôvodov
uvedených v konzultačnom posudku) je tiež zrejmé, že následky úrazu ho obmedzili i v plnohodnotnom
rodinnom a manželskom živote, ako aj v intenzite a šírke možností spoločenských kontaktov, preto

považoval priznané odškodnenie vo výške 10 násobku za neprimerane nízke, vzhľadom na okolnosti,
ktoré boli v priebehu konania preukázané. Uviedol ďalej, že sa domnieva, že rozhodnutie nevychádza
z § 7 ods.3 vyhl., nakoľko súd zvýšenie nepokladá za primerané a neprihliadol na všetky skutočnosti,
ktoré boli ním v konaní preukázané. Poukázal ďalej na to, že SSU sa podľa bežnej praxe odškodňuje
vtedy, ak má škoda na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony
poškodeného, že pod SSU treba rozumieť jednak vylúčenie alebo obmedzenie účasti poškodeného na

plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie,
či priamo znemožnenie výkonu povolania, v porovnaní s možnosťami uplatnenia postihnutého v čase
pred vzniknutou ujmou a s prihliadnutím na to, že nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu,
za účelom dosiahnutia spravodlivej nápravy, považoval za primerané povahe poškodenia na zdraví,
svojmu veku a trvalým následkom zvýšiť hodnotenie SSU v rozsahu 550 bodov na požadovaný 30

násobok a súčasne poukázal i na dôvody uvedené vo vyjadrení z 19.11.2008. Napokon uviedol, že sa
domnieva, že súd aj pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nestotožnil sa s jeho názorom, pretože mal aplikovať § 142 ods.3 O. s. p., lebo konkrétna výška
priznaného odškodnenia je závislá od ZP, ako aj od úvahy súdu, ktorý v danom prípade individuálne
posúdi, v akom rozsahu došlo k zníženiu kvality jeho života následkom úrazu a súčasne podotkol, že

nijaký právny predpis neustanovuje, aká konkrétna výška mimoriadneho odškodnenia za bolestné a
SSU jednotlivým žalobcom prináleží, čo ani nie je možné, nakoľko prípad každého žalobcu v týchto
konaniach je vysoko individuálny a závisí od konkrétneho posúdenia každého prípadu, že skutočnosť, že
pri rozhodovaní o náhrade za bolesť a za SSU má súd pri trovách konania rozhodovať podľa § 142 ods.3
O. s. p. potvrdil v rozhodnutí R 28/1970 NS SR, že podľa § 18 ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách

advokátov ak je predmetom konania zaplatenie peňažnej sumy výška náhrady trov sa stanoví z hodnoty
priznanej rozhodnutím súdu vo veci samej, preto sa domnieval, že súd mal o trovách konania rozhodnúť
tak, že mal mu priznať plnú náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zast., vypočítaných
z priznanej sumy. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol rozsudok podľa § 220 ods.1 O.
s. p. zmeniť tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 41 662,52 € (1 255 125

Sk) a nahradiť mu tiež trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ktorých výška bude vyčíslená v
písomnom vyhotovení rozsudku.

Žalovaní podali proti rozsudku včas odvolanie, čo do výroku o trovách konania a čo do výroku o trovách
štátu vrátane povinnosti zaplatiť súdny poplatok, uviedli, že s touto časťou rozsudku nie sú spokojní,
a že majú za to, že súd nerozhodol správne o trovách konania, keď sa neriadil dôsledne zásadou

úspešnosti účastníkov konania a že rozsudok z dôvodov, ktoré bližšie rozviedli, v napadnutej časti je
potrebné považovať za nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov, čo v konečnom dôsledku znamená
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom jeho postupom, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle §
205 ods.2 písm. a) O. s. p. s poukazom na § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. Z uvedených dôvodov navrhli
zmeniť rozsudok v rozsahu napadnutia v zmysle § 220 O. s. p. tak, že sa im prizná právo na náhradu trov

konania 150 000 Sk, voči žalobcovi vrátane trov prvostupňového konania, ako aj konania odvolacieho a
štátu sa neprizná právo na náhradu trov konania, ani právo na súdny poplatok z ich strany, alternatívne
navrhli rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie v zmysle § 221 ods.1 písm.
f), h) ods.3 O. s. p.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaní uviedli, že majú za to, že s odvolacími námietkami žalobcu

sa už vysporiadal súd a pokiaľ nevyhovel jeho nárokom tak, ako si ho uplatnil, podľa ich názoru rozhodol
správne, výhrady - na rozdiel od žalobcu - majú, čo do vyhovujúcej časti rozsudku, čo však nie je
predmetom tohto podania. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania uviedli, že aj oni si myslia, že tento nie
je správny a nie je v súlade so zákonom, avšak z úplne iných dôvodov, než to uviedol žalobca, pričom
poukázali na dôvody nimi podaného odvolania.Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie,
pozostávajúce z výsluchov žalobcu, žalovaných, predložených listinných dôkazov, pozostávajúcich z
posudku MUDr. Hudeca o bolestnom a SSU, ako aj účastníkov dopravnej nehody a taktiež ustanovil

znalca z odvetvia Chirurgia - traumatológia, ktorý mal posúdiť zdravotný stav žalobcu pred a po
dopravnej nehode, ako aj popísať priebeh jeho liečenia s dôrazom na vytrpenú bolesť, vysloviť názor,
kedy bolo možné zdravotný stav hodnotiť ako ustálený a stanoviť posudok o bolestnom a SSU a taktiež
mal vysloviť názor, či a aké trvalé následky nastali u neho v dôsledku uvedenej dopravnej nehody.
Poukázala na to, že tak žalovaní, ako aj ona vzniesli námietku premlčania v časti bolestného, vzhľadom

ku skutočnosti týkajúcej sa ustálenia zdravotného stavu, že uvedené skutočnosti potvrdil aj znalec,
ktorý v ZP uviedol, že zdravotný stav bolo možné hodnotiť ako ustálený v júni 2001 a zároveň uviedol,
že samotný posudok o bolestnom vypracovaný MUDr. Hudecom považuje za nadhodnotený, že v
časti posudku o SSU si znalec privolal konzultantku z odvetvia psychiatrie, vzhľadom na figurujúcu
pol.č.252 (Vážne duševné poruchy), ktorej hodnotenie 300 bodmi považovala za korektné, že celkový
počet bodov týkajúcich sa SSU stanovil znalec na 500 a zároveň sa vyjadril aj k prognóze prípadného

ďalšieho nepriaznivého vývoja zdravotného stavu a uviedol, že obmedzenie v osobnom, pracovnom,
spoločenskomakultúrnomživotejeodvodenéodvynútenéhodennéhorežimužalobcuažepodvplyvom
správnej životosprávy, optimálneho sedenia a nepreťaženia chrbtice môže byť jeho zdravotný stav
optimálny. V súlade s vykonanými dôkazmi mala za to, že súd správne vyhodnotil dôkazy a na základe
takto vyhodnotených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Rozsudok, pokiaľ ním bola žalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 330
000 Sk, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v
uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal

odvolanievrozsahuvyplývajúcomz§212ods.1,3O.s.p.azistil,žepokiaľbolažalobaohľadomnáhrady
za SSU vo zvyšnej časti zamietnutá, nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 219), ani na
jeho zrušenie (§ 221 ods.1), preto ho v tejto časti zmenil tak, že žalovaným uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 17 559,58 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcom uplatnený odvolací dôvod je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd vec nesprávne právne posúdil, lebo na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ale
ho nesprávne vyložil.

Podľa § 11 ods.1 zák.č.437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č.273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových,podnikovýchaobčianskychzdravotnýchpoisťovnívzneníneskoršíchpredpisov(účinného
od 1.8.2004, čl. III) na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z

povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Poškodenie zdravia žalobcu bolo spôsobené 11.4.1999, preto bolo potrebné vychádzať z vyhl.č.32/65
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení v znení vyhl.č.84/67 Zb.,
č.78/81 Zb., č.47/95 Z. z. a č.19/99 Z. z. (ďalej len vyhl.).

Podľa § 6 ods.1 vyhl. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného

počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.Podľa ods.2 cit. ust. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane
zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na
zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo

stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom
a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či
ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Odškodnenie SSU je náhradou tzv. nemateriálnej škody a má slúžiť na to, aby si postihnutý mohol
obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v

živote a treba ním rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a
rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo
znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho
sebavzdelávania.

Čo sa týka možnosti primeraného zvýšenia odškodnenia za SSU, podľa ustálenej súdnej praxe vyhl.
upravuje 2 prípady, v ktorých možno odškodnenie primerane zvýšiť.

Základné odškodnenie za SSU (§ 6 ods.1 vyhl.) už samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho
životných a spoločenských potrieb a úloh, teda pre účasť na tých formách spoločenského života, ktoré
slúžia rozvoju jeho osobnosti, preto priznanie tohto odškodnenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú objektívne obmedzené jeho možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Primerané zvýšenie podľa § 6 ods.2 vyhl. predpokladá už existenciu skutočností umožňujúcich záver,
že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením.

Postup podľa § 7 ods.3 vyhl. je však svojou povahou výnimočný, lebo kvalitatívne predstavuje zmenu
podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými môžu byť, napr. zmarenie
alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia, príp. prínosu poškodeného

v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového života alebo podstatné obmedzenie
uspokojovania životných potrieb. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch
definované a nie sú ani taxatívne, ani demonštratívne uvedené, ide o neurčitý pojem, ktorý bližšie nie je
obsahovo vymedzený, jeho obsah i rozsah sa môže meniť v závislosti od okolností konkrétneho prípadu
a preto rozhodnutie súdu o aplikácii tohto právneho výrazu, ktorý sa kvalitatívne i kvantitatívne premietne

do použitia ust. zákona, musí byť vždy výsledkom jeho cieľavedomej a vyčerpávajúcej úvahy.

Posúdenie, či v konkrétnej veci je potrebné aplikovať § 6 ods.2 alebo § 7 ods.3 vyhl. závisí od stupňa
a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti,
pričom rozsah, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného
zreteľa podstatne prevyšuje rozsah a intenzitu predpokladanú v § 6 ods.2.

Súd musí vždy skúmať aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie pred
vzniknutou ujmou na zdraví a vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže sumu
zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo SSU hodnotené v lekárskom posudku primerane
zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia a to bez akéhokoľvek obmedzenia, najmä bez
ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom, podľa zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy,

avšak musí takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy riadne odôvodniť s prihliadnutím na
mimoriadnu povahu a okolnosti konkrétneho prípadu. Pojem mimoriadne nemožno chápať tak, že na
zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods.3 vyhl. vzniká nárok len mimoriadne významnému športovcovi,
umelcovi, politikovi či inak významne spoločensky angažovanej osobe, ale pri tomto odškodňovaní sa
vychádza z predpokladov, ktoré mal poškodený v čase poškodenia zdravia a nie je namieste porovnávať

aká náhrada (koľkonásobné zvýšenie odškodnenia) bola prisúdená inému poškodenému, či priznaním
nižšej náhrady ponechávať priestor pre oveľa ťažšie prípady, lebo každý človek je individuálnou
osobnosťou, s vnútornými danosťami, ovplyvnený prostredím, v ktorom žije a práve z tohto dôvodu
je každý prípad osobitný a pre správne posúdenie, do akej miery stratil poškodený predpoklady pre
uplatnenie v živote a spoločnosti následkom poškodenia zdravia (a či pri zvýšení náhrady aplikovať §

6 ods.2 alebo § 7 ods.3 je nevyhnutné podrobne skúmať spôsob jeho života pred úrazom a po ňom,
lebo len tak je možné spravodlivo uvážiť, aká náhrada je pre toho - ktorého poškodeného primeraná,
pretože zvýšenie náhrady nad vyhl. ustanovený limit (§ 7 ods.2) je prípustné iba v celkom výnimočnýchprípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy je to primerané povahe poškodenia na zdraví, pričom
výnimočnosť sa viaže len ku konkrétnemu poškodenému a o výnimočný prípad ide nielen vtedy, ak bol
poškodený vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a známou osobnosťou, ale

aj ak vtedy, ak sa jeho život od základov zmenil, nič z toho, čo v minulosti pred poškodením zdravia robil
už v pôvodnom rozsahu robiť nedokáže, hoci pred poškodením zdravia bol aktívnym členom rodiny a
tej (aj keby úzkej) spoločnosti, v ktorej sa pohyboval, ak prišiel o možnosť prežívať radosti zo záľub a
rodinného života, preto je nepodstatné, čím bol pred poškodením zdravia, dôležité je len to, že vzhľadom
na následky poškodenia zdravia u neho možno konštatovať, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa,

odôvodňujúci zvýšenie odškodnenia i nad ustanovené sumy v § 7 ods.2 vyhl.

Záver súdu, že zistené skutočnosti odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za SSU podľa § 7 ods.3 vyhl. iba
na 10 násobok a že pre navrhované zvýšenie na 30 násobok nie sú splnené podmienky, nie je v súlade
s uvedenými zásadami súdnej praxe a nezohľadňuje nepriaznivé dôsledky (ako ich uvádza jednak súd
v odôvodnení rozsudku a jednak na ne podrobne poukazuje žalobca v odvolaní), ktoré má poškodenie
zdravia spôsobené žalobcovi na jeho životné úkony a na uspokojovanie i plnenie jeho životných a

spoločenských potrieb a úloh, preto odvolací súd dospel k záveru, že u žalobcu sú splnené podmienky
pre zvýšenie odškodnenia za SSU na požadovaný 30 násobok.

Základný počet bodov, ktorým bolo SSU ohodnotené je 550, čo sa rovná sume 1 094,50 € (1,99 € x
550) a zvýšenie na 30 násobok sa rovná sume 32 835 €. Vedľajšia účastníčka z titulu SSU zaplatila
žalobcovi 4 341,76 €, právoplatne mu bolo z toho istého titulu prisúdených 10 953,99 €, takže má ešte

nárok na zaplatenie 17 539,25 €.

Pokiaľ však bola žaloba ohľadom zvýšenia náhrady za bolesť zamietnutá, neboli splnené podmienky na
potvrdenie rozsudku (§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), preto ho v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Záver súdu, že pre uplatnenie nároku nie je rozhodujúce, kedy bol posudok o bolestnom vypracovaný

nemá oporu ani v platnom práve, ani v ustálenej súdnej praxi.

Podľa § 106 ods.1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 9 ods.1 vyhl. posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Vo vzťahu k § 106 ods.1 OZ, súdna prax, pokiaľ ide o škodu na zdraví, sa ustálila na takom výklade, že

pojem „dozvie sa o škode“ použitý v tomto ust. vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom
úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol
svoj nárok na náhradu celej škody uplatniť aj na súde - s vyhliadkami na plný úspech v spore -, pričom
tak môže urobiť až vtedy, keď má k dispozícii lekársky posudok, v ktorom sú ohodnotené zmeny v jeho

zdravotnom stave.

Žalobca sa o škode na zdraví, pokiaľ ide o bolestné, dozvedel až z lekárskeho posudku o bolestnom,
vystaveného 27.6.2001, lebo až v tom čase bol jeho zdravotný stav ustálený a žalobu na súd podal
23.6.2001, teda ešte pred uplynutím dvojročnej tzv. subjektívnej lehoty, preto jeho nárok na náhradu za
bolesť a na zvýšenie tejto náhrady nemôže byť premlčaný.

Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude preto opätovne o nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za
bolesť, ale tiež aj o trovách konania účastníkov a štátu, ako aj o súdnom poplatku rozhodnúť a v
odôvodnení,zodpovedajúcompožiadavkámvyplývajúcimz§157ods.2O.s.p.,savyrovnaťsovšetkými
skutočnosťami uvedenými v odvolaniach účastníkov.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.).Podľa čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2Ústavykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabezzbytočnýchprieťahov
avjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.Verejnosťmožnovylúčiť
len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa čl.6 ods.1
Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia,pričomobsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem čl.46 ods.1 Ústavy, čl. 36 ods.1
Listiny a čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva
na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon
pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by im
odoprel právo, na základe ich odvolania, namietať správnosť právneho názoru odvolacieho súdu.

Súdsaupozorňujenanutnosťopravy(§164O.s.p.)úvodnejčastipísomnéhovyhotovenianapadnutého
rozsudku, lebo v ňom nie je uvedené meno a priezvisko sudcu (§ 157 ods.1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.