Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 7, 2005

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/114/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920201565
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2005:7920201565.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudkyňou JUDr. Evou Frankovou, v právnej veci navrhovateľa: J. P., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom K., ul. O. XX,. zast. JUDr. I. R., advokátkou Advokátskej kancelárie K., Š. XX,. proti
odporcom: 1. T. H., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. sídl. K., B. XXXX/XX,. t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníkom JUDr. M. I., vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu, 2. Š. H., nar. XX.X.XXXX,. bytom
B. č. XX,. 3. M. N., nar. XX.X.XXXX,. bytom T., T. XXXX/4, 4. M. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. XXX,.
odporcovia v 2., 3. a 4. rade zastúpení JUDr. Ľ. R., L. XX,. K., o neplatnosť dedičskej dohody t a k t o

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že dohoda uzavretá medzi dedičmi - odporcami v 1., 2. a 3. rade v dedičskom konaní po
por.M.H.,rod.S.,zomrelejdňa10.8.1998,vedenejpodsp.zn.D976/99,Dnot155/99naOkresnomsúde

v Trebišove JUDr. P. H., súdnym komisárom v K. C., o ktorej bolo vydané osvedčenie dňa 24.2.2000,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2000 je n e p l a t n á.

Odporcovia v 1. až v 4. rade súd povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 24.643,- Sk na účet JUDr. I. R. vedený v S. a.s. s názvom JUDr. I. R., č.ú. XXXXXXXX/XXXX,.
VS: XXXX,. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodnýmnávrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľdomáhalvyslovenianeplatnostiprávnehoúkonu.
V priebehu konania požiadal o pripustenie zmeny návrhu a súd uznesením sp.zn. 13C 114/04-71 zo

dňa 17.10.2005 pripustil zmenu návrhu, v zmysle ktorej sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti
dohody uzavretej medzi dedičmi v dedičskom konaní po neb. M. H., rod. S., zomrelej 10.8.1998, ktoré
konanie sa viedlo na Okresnom súde v Trebišove pod sp.zn. D 976/99, Dnot 155/99, a ktoré konanie
viedol súdny komisár JUDr. P. H..

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Navrhovateľ tvrdil, že dohoda uzavretá medzi dedičmi v dedičskom konaní po neb. poručiteľke M. S. je
podľa jeho názoru neplatná z toho dôvodu, že odporca v 1. rade v čase, keď takúto dohodu s ostatnými
dedičmi uzavrel vedel, že sa voči nemu vedie exekučné konanie, bolo mu doručené upovedomenie o
začatíexekúcieatedavedelajto,ženesmiesosvojimmajetkomnakladať, napriektomusavdedičskom
konaní zriekol svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech brata. Podľa navrhovateľa je takýto právny
úkon z tohto dôvodu podľa § 39 OZ neplatný. Odporca v 1. rade totiž svojim konaní obišiel z. č. 233/99
Z.z., a preto obsah aj účel takejto dedičskej dohody zákonu odporuje.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili a poukázali na to, že dedičskú dohodu uzavreli zákonným spôsobom
a v čase prejednávania dedičstva nemali vedomosti o akýchkoľvek podlžnostiach odporcu v 1. rade,
ako ani o tom, že sa voči nemu vedie exekúcia a má zakázané nakladať so svojim spoluvlastníckympodielom. Tieto skutočnosti odporca v 1. rade zamlčal, a preto odmietajú znášať následky za konanie
ich príbuzného.

Súd v priebehu konania zistil, že odporca v 1. rade sa na adrese trvalého bydliska dlhšiu dobu
nezdržiava. Následne zistil, že býval v K. na ul. B., no po vykonaní šetrenia zistil, že ani na tejto adrese
sa nezdržiava. Podľa § 29 ods. 2 OSP mu súd preto v konaní ustanovil opatrovníka, ktorý sa oboznámil
s obsahom súdneho spisu, vykonanými dôkazmi a rozhodnutie ponechal na zváženie súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným dedičským spisom Okresného
súdu v Trebišove sp.zn. D 976/99, pripojeným spisom Okresného súdu Košice II. sp.zn. 30C 448/97,
ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že v minulosti poskytol odporcovi v 1. rade peňažnú pôžičku, a to
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.7.1997 vo výške 53.450,- Sk. Odporca v 1. rade po uplynutí

lehoty splatnosti pôžičku nevrátil. Obrátil sa so žalobou na Okresný súd Košice II., ktorý v konaní č.k.
30C 448/97 zaviazal odporcu v 1. rade na vrátenie pôžičky s príslušenstvom v plnom rozsahu.

Táto skutočnosť vyplýva aj zo spisu Okresného súdu Košice II. sp.zn. 30C 448/97, a to konkrétne z
rozsudku zo dňa 9.12.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.1999.

Z výpovede navrhovateľa ďalej vyplynulo, že odporca v 1. rade napriek existujúcemu právoplatnému
a vykonateľnému rozhodnutiu Okresného súdu Košice II. svoju povinnosť voči nemu nesplnil, a preto
podal návrh na vykonanie exekúcie k súdnej exekútorke JUDr. R. Ď., ktorá v exekučnom konaní proti
odporcovi v 1. rade vymohla iba okolo 5.000,- Sk. Pri zisťovaní majetku odporcu v 1. rade dospela

k tomu, že odporca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 315
k.ú. B. a vlastní 1/6-inu na týchto nehnuteľnostiach. Doručila mu preto upovedomenie o začatí exekúcie
kde mu zakázala so svojim spoluvlastníckym podielom disponovať. Odporca v 1. rade však napriek
tomuto zákazu v dedičskom konaní po svojej neb. matke M. H., rod. S., ktoré sa viedlo na Okresnom
súde v Trebišove pod č.k. D 976/99 uzavrel dedičskú dohodu, na základe ktorej všetky nehnuteľnosti

nadobudol odporca v 2. rade bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov. Poukázal ďalej na to, že v
tomto dedičskom konaní bol odporca v 1. rade zastúpený svojou neterou, M. S., odporkyňou vo 4. rade
a tvrdil, že splnomocnenie, ktoré sa nachádza v dedičskom spise nebolo podpísané odporcom v 1. rade,
ale zrejme niekým iným z rodiny, aby sa takýmto spôsobom dosiahlo to, že sporná nehnuteľnosť nebude
exekučne postihnutá. Navrhovateľ tvrdil, že takéto konanie odporcu v 1. rade odporuje zákonu, a preto

dedičské osvedčenie je neplatným právnym úkonom a dedičská dohoda je neplatným právnym úkonom.
Svojim návrh chcel navodiť stav, aby sa v katastri nehnuteľnosti obnovil pôvodný zápis vlastníckych
vzťahov, a to taký, že odporca v 1. rade by opäť bol zapísaný za podielového spoluvlastníctva sporných
nehnuteľností v podiele 1/6-iny, z ktorého podielu by jeho pohľadávka bola uspokojená.

Právnyzástupcanavrhovateľapoukázalnato,žededičskádohodauzavretávrámcidedičskéhokonania
sa prieči zákonu, konkrétne § 47 Ex.por., podľa ktorého po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
je povinnému uložená povinnosť zákazu disponovania so svojim majetkom až do ukončenia exekúcie
v danej veci. Podľa jej názoru tomuto záväzku zodpovedá povinnosť skutočne nenakladať s majetkom
povinnejosoby,leboináčbytotoustanovenieexekúčnehoporiadkunemalovýznamaanižiadenzmysel.

Poukázala ďalej na to, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a osvedčenie o dedičstve je len
rozhodnutie, ktoré deklaruje skutočnosť, ktorá nastala skôr. Ďalej poukázala aj na to, že v dedičskom
spise chýba plná moc, na základe ktorej by odporca v 1. rade T. H. splnomocnil odporkyňu vo 4. rade
M. S. na jeho zastupovanie v dedičskom konaní. V takomto prípade nebolo možné vydať ani dedičské
rozhodnutieakjedenzdedičovzákonnýmspôsobom zastúpenýnebolalebosaprejednávaniadedičstva

sám nezúčastnil. Podľa nej je táto skutočnosť ďalším dôvodom neplatnosti dedičskej dohody uzavretej
medzi odporcami vo forme osvedčenia o dedičstve zo dňa 24.2.2000.

Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil. Prehlásil, že sa s odporcom v 1. rade nestretáva, nekomunikujú
spolu, nevie kde býva ani kde sa zdržiava. Od apríla r. 2003 ho vôbec nevidel. Potvrdil, že v dedičskom

konaní po neb. matke M. H., rod. S. zomr. 10.8.1999, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod č.k. D
976/99, podiel odporcu v 1. rade nadobudol na základe dohody uzavretej s ostatnými dedičmi on.
Dedičia sa dohodli, že spornú nehnuteľnosť získa bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov. Tvrdil,
že pri prejednávaní dedičstva bol brat, odporca v 1. rade, zastúpený odporkyňou vo 4. rade M. S.,ktorej brat udelil plnomocenstvo. Prehlásil, že v čase prejednávania dedičstva po neb. matke o dlžobách
svojho brata vedomosti nemal, nevedel ani to, že sa voči nemu vedie exekúcia a má uložený zákaz
disponovania so svojim majetkom.

Výsluchom odporkyne v 3. rade súd zistil, že s návrhom tak isto nesúhlasí. Odporcovia v 1. a 2. rade sú
jej bratia a odporkyňa vo 4. rade je jej dcéra. V dedičskom konaní po neb. matke uzavrela s ostatnými
odporcami dohodu, na základe ktorej všetok majetok zdedil odporca v 2. rade. Poukázala na to, že ešte
za života neb. matky sa všetci súrodenci dohodli, že po ich smrti rodičovský dom ostane odporcovi v 2.

rade. Poukázala aj na to, že neb. rodičia v minulosti finančne pomáhali odporcovi v 1. rade ako aj jej,
keď jej zakúpili družstevný byt a všetci boli uzrozumení s tým, že po smrti prichádza do úvahy posledný
brat, ktorý by mal byť takýmto spôsobom uspokojený. Tvrdila, že v čase prejednávania dedičstva, o
obchodných záležitostiach svojho brata, odporcu v 1. rade, vedomosti nemala a nevedela ani o tom, že
má akékoľvek dlžoby voči navrhovateľovi, ktorého vôbec nepozná. Nemala vedomosti ani o tom, že má
sa voči odporcovi v 1. rade vedie exekučné konania, v rámci ktorého mu bol uložený zákaz disponovať

so svojim majetkom. Potvrdila tak isto, že odporca v 1. rade sa na prejednávaní dedičstva po matke
osobne nezúčastnil, splnomocnil svoju neter, odporkyňu vo 4. rade, ktorá ho v konaní zastupovala.
Splnomocnenie jej udelil písomne.

Výsluchom odporkyne vo 4. rade súd zistil, že odporca v 1. rade a v 2. rade su jej strýkovia a odporkyňa

v 3. rade je jej matka. Potvrdila, že v dedičskom konaní po neb. starej matke svojho stýka, odporcu v
1. rade, zastupovala, a to na základe písomnej plnej moci, ktorú jej udelil. Plná moc bola spísaná na
Obecnom úrade v Bieli kde podpis odporcu v 1. rade bol úradne osvedčený. Takúto plnú moc odovzdala
notárovi prejednávajúcemu dedičstvo, JUDr. P. H. a v rámci dedičského konania došlo k schváleniu
dohody dedičov o tom, že majetok poručiteľky bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov nadobudne

odporca v 2. rade. Aj táto odporkyňa prehlásila, že v čase prejednávania dedičstva po starej matke o
dlžobách strýka voči navrhovateľovi vedomosti nemala a nevedela ani o tom, že sa voči nemu vedie
exekučné konania a má uložený zákaz disponovať so svojim majetkom.

Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu v Trebišove, sp.zn. D 976/99 súd konštatuje, že

sa na tunajšom súde viedlo dedičské konania po neb. M. H., rod. S., v rámci ktorého konania bolo
skonštatované, že poručiteľka nezanechala závet ani listinnú o vydedení a dedičmi zo zákona v 1.
skupine sú jej deti, a to M. N., rod. H., Š. H. a T. H.. Z tohto dedičského spisu súd zisťuje, že osvedčením
o dedičstve D 976/99, Dnot 155/99 zo dňa 24.2.2000 došlo k schváleniu dohody medzi dedičmi, na
základe ktorej nehnuteľnosti zapísané v k.ú. B. na LV č. 315, ako par.č. 903 dom č.s. 59 zastavaná

plocha bez výmery, zapísané pod B1 v 1-ici nadobúda syn poručiteľky Š. H. k vlastníckemu podielu
poručiteľky v celosti bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.3.2000. Súd konštatuje, že súčasťou tohto spisu je aj splnomocnenie, ktoré udelil
T. H. M. S. k tomu, aby ho v dedičskom konaní po neb. matke zastupovala. Podpis odporcu v 1. rade
bol overený Obecnom úradom v Bieli, čo vyplýva zo splnomocenstva.

Po prevedení dokazovania dospel súd k nasledovnému právnemu nézoru:

Podľa § 482 ods. 1,2 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Z dedičského spisu po neb. M. H., rod. S. súd konštatuje, že bola uzavretá dohoda medzi dedičmi
v konaní o čom bolo vydané osvedčenie, obsahom ktorého bola dohoda, že majetok poručiteľky
bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov nadobudne jej syn, odporca v 2. rade. Súd zistil, že v

dedičskom konaní boli účastníkmi konania všetci tí, ktorí v prípade dedenia zo zákona prichádzali do
úvahy ako dedičia.

Podľa § 473 ods. 1 OZ v prvej skupine dedia totiž poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.

Odporcovia v 1., 2. a 3. rade boli deťmi poručiteľky, preto mali byť v konaní všetci dedičmi, čo sa
aj stalo. Súd v konaní síce zistil, že odporca v 1. rade sa osobne prejednania dedičstva nezúčastnil,
ale splnomocnil odporkyňu vo 4. rade, svoju neter, ktorej udelil písomnú plnú moc. Z vykonanéhodokazovania však vyplynulo a samotná odporkyňa vo 4. rade to v konaní prehlásila, že takúto plnú
moc notárovi prejednávajúcemu dedičstvo doložila až dodatočne a keďže na písomne udelenej plnej
moci chýba dátum overenia podpisu na Obecnom úrade v Bieli, súd má pochybnosti o tom, či takáto

plná moc bola udelená pred prejednávaním dedičstva alebo až po prejednaní a založená dodatočne
do dedičského spisu. Pokiaľ teda notár prejednal dedičstvo so splnomocnenou zástupkyňou bez
predloženia písomnej plnej moci obišiel zákon, nekonal so všetkými účastníkmi konania, a teda nemohol
ani schváliť dohodu dedičov a vydal osvedčenie o dedičstve, ktorým zákon obišiel.

Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 4, ak ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 3 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku

ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117).

Citované zákonné ustanovenia dávajú možnosť veriteľovi domáhať sa žalobou na súde neúčinnosti
právnehoúkonu,ktorýbolurobenýjehodlžníkomvúmysleukrátiťhopriuspokojovaníjehovymáhateľnej
pohľadávky voči nemu. V danom prípade však navrhovateľ nemal na mysli podať odporovateľnú žalobu,

ani sa nedomáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, hoci mu takúto možnosť zákon ponúkal.
Vychádzal však z toho, že dedičskú dohodu jeho dlžník, odporca v 1. rade, urobil už v čase, keď
bol v postavení dlžníka voči nemu a keď sa už voči nemu viedlo exekučné konanie, v rámci ktorého
mu exekútor doručením upovedomenia o začatí exekúcie zakázal nakladať so svojim majetkom, teda
bol si vedomí toho, že pokiaľ sa v dedičskom konaní zbaví svojho spoluvlastníckeho podielu, a to aj

takým spôsobom, že uzavrie dohodu so všetkými dedičmi, aby jeho podiel nadobudol brat bez jeho
výplatnej povinnosti obchádza zákon, zmenšuje svoj majetok a znemožňuje svojmu veriteľovi, teda
navrhovateľovi, aby uspokojil svoju pohľadávku, ktorú voči nemu mal. Ide teda o taký postup a také
konanie odporcu v 1. rade v súvislosti s uzavretím spornej dedičskej dohody, ktoré evidentne odporuje
zákonu,obchádzahoabolourobenéprávevčase,keďmutakýtozákazbolúradnýmspôsobomuložený.

To, či ostatní odporcovia mali alebo nemali vedomosti o jeho dlžobách voči navrhovateľovi, v čase, keď
dedičskú dohodu s ním uzatvárali na veci nič nemení a z právneho hľadiska to žiaden význam nemá.
Práve preto bol súd toho názoru, že právny úkon, ktorý urobil v dedičskom konaní, ktorý spočíval v
uzavretí dedičskej dohody je z týchto dôvodov neplatný, ba čo viac aj z toho dôvodu, že odporca v 1.
rade v dedičskom konaní nebol bez pochýb zákonným spôsobom zastúpený a to z dôvodov, ktoré súd

uviedol v odôvodnení tohto rozsudku vyššie, preto súd rozhodol tak, ako to je vo výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému účastníkovi priznal právo na
náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh
vo veci samej 2.000,- Sk, za odvolanie v danej veci 1.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia. Trovy

právneho zastúpenia boli vyčíslené jednak podľa vyhl.č. 163/02 Z.z. ako aj podľa vyhl. č. 655/04 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb takto: 3 x 1.280,- Sk + 3 x režijný
paušál 128,- Sk (príprava, prevzatie zastúpenia, podanie vo veci samej dňa 9.7.2003, vyjadrenie zo
dňa 30.10.2003), 2 x 1.560,- Sk za účasť na pojednávaniach dňa 14.1.2004 a 29.9.2004 + 2 x 136,- Sk
režijný paušál, účasť na pojednávaní, ktoré sa neuskutočnilo dňa 23.6.2004 - 340,- Sk + 136,- Sk režijný

paušál, podanie odvolania dňa 23.11.2004 - 1.360,- Sk + 136,- Sk režijný paušál, účasť na pojednávaní
dňa 6.7.2005 - 1.154,- Sk + 220,- Sk DPH + 150,- Sk režijný paušál + 29,- Sk DPH, spolu 10.741,- Sk.
Náhrada cestovného za cestu na pojednávanie dňa 14.1.2004 z Košic do Trebišova a späť autobusom
- 250,- Sk (§ 20 vyhl.č. 163/02 Z.z.), strata času v tento deň t.j. Košice - Trebišov 50 km - 2 polhodiny
= 2x567,- Sk = 1.134,- Sk x 2 = 2.268,- Sk, spolu cestovné a náhrada straty času za tento deň činia

2.518,- Sk.

Cestovné dňa 23.6.2004 na pojednávanie osobným motorovým vozidlom Volkswagen Polo EVČ
KE790CP z Košíc do Trebišova a späť, pri cene pohonných hmôt s DPH 35,30 Sk /Natural 95, pri
priemernej spotrebe 6,5 l /100 km, pri cene za 1 km (35,30 x 6,50 /100) x 2,3 SK / km a pri 50 km to

činí 3.118,- Sk.Cestovné za deň 29.9.2004 vyššie uvedeným motorovým vozidlom, pri cene pohonných hmôt s DPH
33,80 Sk /Natural 95, činí cestovné 3.108,- Sk (33,80 x 6,50 / 100) x 2,2 Sk / km, pri 50 km to činí
3.108,- Sk.

Cestovné dňa 6.7.2005 z Košíc do Trebišova a späť tým istým motorovým vozidlom, pri cene pohonných
hmôt 35,10 Sk /Natural 95 činí 2.158,- Sk (35,10 x 6,5 /100) x 2,3 Sk /km = 2.158,- Sk, spolu trovy
konania činia 24.643,- Sk (10.741,- Sk + 3.000,- Sk + 10.902,- Sk).

Podľa § 149 OSP uložil súd odporcom trovy konania zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).