Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2010

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/98/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805206541
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Ing. Ladislava Makovníka - MIKA, so sídlom v Rožňave,
Šafárikova 70, IČO: 35125721, proti žalovanej O., bytom S., zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom,
Rožňava, Nám. baníkov 17/33, o zaplatenie 1.459,94 € (43.982,40 Sk) istiny s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 9C 98/2003-199 zo 16.12.2008 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 4.673,- Sk (155,12 €) so

6 % úrokmi z omeškania od 28.9.2005 do zaplatenia.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako aj vo výrokoch o
trovách konania a trovách štátu a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.673,- Sk so 6 % úrokmi
z omeškania od 28.9.2005 do zaplatenia a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť

nahradiť štátu zálohované trovy konania (trovy štátu) v sume 10.615,- Sk a žalovanú v sume 1.312,- Sk
na účet súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy
konania v sume 19.276,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 43.982,40 Sk (1.459,94 €) spolu s „penále“ vo výške 0,5 % za každý
deň omeškania od 24.8.2005 do zaplatenia, titulom nezaplatených platieb za spotrebovanú elektrickú
energiu v prenajatých nebytových priestoroch na Šafárikovej 83 v Rožňave. Vykonaným dokazovaním

mal preukázané, že žalobca ako prenajímateľ (vlastník budovy) základe zmluvy o nájme nebytových
priestorov z 1.7.2002 prenajal žalovanej ako nájomkyni nebytové priestory nachádzajúce sa v budove
na Šafárikovej 83 v Rožňave, v ktorých mala zriadenú predajňu mäsa, že žalovaná si nezabezpečila
samostatné meranie spotreby elektrickej energie, preto jej spotreba bola vykazovaná na spoločnom
elektromeri spolu s predajňou Jednoty SD Revúca, ktorá bola nájomcom iných nebytových priestorov
v predmetnej nehnuteľnosti, že v r. 2004 Východoslovenská energetika a.s. Košice zistila, že za

obdobie od 12.6.2002 do 15.6.2004 nebola uhrádzaná spotreba elektrickej energie za odberné miesto
Šafárikova 83, Rožňava, teda v budove vo vlastníctve žalobcu, v ktorej mala žalovaná prenajaté
nebytové priestory, a nedoplatok v sume 136.186,- Sk bol doúčtovaný žalobcovi faktúrou č. 5200054481
dodatočne (čo mal preukázané zo správy Východoslovenskej energetiky a.s. Košice a zo zápisu o
doúčtovaní spísaného 8.2.2005 medzi žalobcom a Východoslovenskou energetikou a.s. Košice), a
žalobca vyúčtovaný nedoplatok uhradil v splátkach a rozpočítal spotrebu elektrickej energie medzi

Jednotu SD Revúca vo výške 2/3 z celkovej fakturovanej sumy a medzi žalovanú, ktorá na ňu pripadajúci
podiel vo výške 1/3 z fakturovanej sumy, t.j. v sume 43.982,40 Sk žalobcovi doposiaľ neuhradila.
Zistil tiež, že žalovaná užívala nebytové priestory od 1.7.2002 do 9.11.2003, kedy predmetné nebytové
priestory dala do podnájmu Erike Molnárovej. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medziúčastníkmi dňa 1.7.2002 mu vyplynulo, že v zmluve bolo aj dojednanie týkajúce sa spôsobu uhrádzania
nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu, avšak v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Rožňava pod č.k. 10C 103/2006 bolo preukázané, že zmluva o prenájme nebytových priestorov z

1.7.2002 je neplatná z dôvodu chýbajúceho súhlasu Mesta Rožňava podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990
Zb. Súd prvého stupňa preto uplatnený nárok právne posúdil podľa zásad o vydaní bezdôvodného
obohatenia vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, vychádzajúc z ust. § 107
ods. 1 OZ skúmal, či nárok nie je premlčaný. Po zistení, že žalovaná užívala nebytové priestory od

1.7.2002 do 9.11.2003, pričom žaloba bola podaná na súde 6.10.2003 (správne 6.10.2005), námietke
premlčania čiastočne vyhovel, keďže dospel k záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok za obdobie od
1.7.2002 do 5.10.2003 je premlčaný. Dôvodnosť a výšku žalobcom uplatneného nároku za obdobie
od 6.10.2003 do 9.11.2003 posúdil podľa záverov znaleckého posudku C.., po zistení druhu a počtu
elektrospotrebičov používaných žalovanou v uvedenom období, dennej spotreby spotrebičov 19,97 kWh
a ceny elektrickej energie v r. 2003 3,80 Sk/kWh, vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia získaného

žalovanou za obdobie od 6.10.2000 do 9.11.2003 po zaokrúhlení v sume 4.673,- Sk (1.644,735 +
3.027,84 Sk). Zaviazal preto žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.673,- Sk spolu so 6 % úrokmi z
omeškania od 28.9.2005 (odo dňa doručenia výzvy z 18.8.2005 na zaplatenie dlžnej sumy žalovanej)
do zaplatenia, v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. a s prihliadnutím na
vznesenú námietku premlčania vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov náhradu trov konania pomerne
rozdelil.Keďžežalobcamalvkonaníčiastočnýúspechvrozsahu11%ažalovanábolavkonaníúspešná
v rozsahu 89 %, priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 78 % z celkových trov konania (89
-11) t.j. v sume 19.276,- Sk, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom podľa § 10 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. O náhrade

trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že podľa výsledku konania (pomeru úspechu vo
veci) uložil obom účastníkom žalobcovi v sume 10.615,- Sk a žalovanej v sume 1.312,- Sk povinnosť
nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli zaplatením znalečného za podaný znalecký posudok z rozpočtových
prostriedkov štátu.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205

ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať
náhradu trov konania, lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pokiaľ vzal za vierohodné tvrdenie žalovanej, že používala len jednu mrazničku, hoci sama
priznala, že odoberala aj od iných firiem, pričom on poukázal na to, že nie množstvo je dôležité, ale druhy
výrobkov, ktoré sa musia podľa zákona samostatne skladovať, a preto sa museli chladničky používať

všetky, a aj vyjadrenie veterinárnej správy potvrdzuje, že žalovaná dodržiavala predpisy a skladovanie
bolo v poriadku, čo znamená, že musela používať všetky chladničky. Uviedol, že žalovaná sa v
skutočnosti obohacovala niekoľkokrát, a to neplatením elektriny, braním záloh od svojej zamestnankyne
za elektrickú energiu a účtovaním si nájmu za priestory, ktoré nevlastnila, preto z tohto dôvodu žiadal
okresný súd, aby v prípade vznesenej námietky premlčania žalovanou, danú námietku neakceptoval,

lebo výkon práva v tomto prípade by bol šikanózny, t.j. sledoval by účel poškodenia druhej strany,
t.j. konanie proti dobrým mravom. Mal za to, že v tomto konkrétnom prípade podmienka úspešnosti
námietky premlčania je preňho mimoriadne tvrdá, ktorú si nezapríčinil, a svoje právo si nemohol za
žiadneho relevantného dôvodu na súde uplatniť, lebo nemohol vedieť, že žalovaná neuzavrela zmluvu o
odbere elektrickej energie, a dozvedel sa o tom až vtedy, keď žalovaná odovzdala kľúče a mal nastúpiť

nový nájomca, a nevedel prihlásiť odber, pričom tu pochybili aj elektrárne. Podľa jeho názoru aj v prípade
platnosti zmluvy by si v skutočnosti žalovaná svoju povinnosť aj tak nesplnila, lebo ju nechcela, preto
žiadal, aby súd v ostatnej časti zaviazal žalovanú k náhrade škody, ktorú úmyselným konaním v rozpore
s dobrými mravmi spôsobila.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd odvolanie podľa §

218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odmietol, lebo podľa jej názoru odvolanie nespĺňa zákonom predpokladané
náležitostiodvolania,najmäznehoniejejasné,zakéhoodvolaciehodôvoduvzmysle§205ods.2O.s.p.
ho žalobca podáva a vzhľadom na ust. § 205 ods. 3 O.s.p. tento odvolací dôvod po uplynutí odvolacej
lehoty žalobca už nemôže ani doplniť. Prípadne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, keďže odvolanie žalobcu považovala za neodôvodnené

a neopodstatnené a tvrdenia v ňom uvedené za účelové a nepreukázané. Mala za to, že v priebehudokazovania pred súdom prvého stupňa bolo bez všetkých pochybností dokázané, že neplatnosť
predmetnej nájomnej zmluvy zavinil nerešpektovaním platných právnych predpisov práve žalobca,
taktiež jej tvrdenia ohľadom množstva odoberaného tovaru boli potvrdené vykonanými dôkazmi, a to

najmä písomnými vyjadreniami od dodávateľom a výsluchmi účastníkov, a na základe vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj námietku premlčania.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a odvolanie
žalobcu proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 4.673,- Sk (155,12 €) podľa § 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p. odmietol, lebo žalobcovi uvedeným výrokom, ktorým bolo jeho žalobe sčasti vyhovené,

nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, ani sa jeho postavenie v dôsledku uvedeného
rozhodnutia nijak nezhoršilo, preto z procesného hľadiska žalobca nemôže mať žiadny záujem na
to, aby rozsudok v uvedenom výroku bol odvolacím súdom zmenený alebo zrušený. Z uvedeného
dôvodu odvolanie proti rozsudku v tejto časti muselo byť odmietnuté, ako podané neoprávnenou osobou
(niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený).

V ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, odvolací súd

prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212
ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov a zistil, že
súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, a okrem toho
postupom súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok vo výroku, ktorým
bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu,

podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil tým, že nesprávne posúdil námietku premlčania uplatnenú žalovanou, pokiaľ túto akceptoval a

neposudzoval jej prípadný rozpor s dobrými mravmi, to znamená uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie) a vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu (vyvodzuje právne závery). Nesprávnym právnym posúdením
veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na

správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale
ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne
právne závery.

Súd prvého stupňa uplatnený nárok správne posudzoval podľa zásad o bezdôvodnom obohatení
upravených v ust. § 451 a nasl. OZ a námietku premlčania vznesenú žalovanou podľa ust. § 107 ods.

1 a 2 OZ, ktoré právne predpisy však na daný skutkový stav nesprávne aplikoval, lebo nesprávne
zistil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a neposúdil plynutie objektívnej premlčacej doby,
ani prípadný rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ a nezistil
rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, preto dospel k predčasnémuzáveru, že žalobcom uplatňovaný nárok za obdobie od 1.7.2002 do 5.10.2003 je premlčaný. Okrem
toho odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ním súd prvého stupňa zamietol žalobu vo zvyšnej
časti, t.j. žalobcom uplatňovaný nárok za obdobie od 1.7.2002 do 5.10.2003, nezodpovedá požiadavkám

vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto je rozhodnutie v tejto časti aj nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. je preto opodstatnené.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Pre vznik záväzku na vydanie bezdôvodného
obohatenia na strane obohateného sa zásadne nevyžaduje, aby takýto prospech bol získaný
protiprávnym úkonom, a nevyžaduje sa teda ani zavinenie (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), a
nie je ani rozhodujúce, či obohatený sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel, lebo
ide o tzv. objektívnu zodpovednosť. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať

(§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodnýmobohatením;aktoniejedobremožné,najmäpreto,žeobohateniespočívalovovýkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle §
451 OZ dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové
hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo,

keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986).

Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia treba uplatniť v zákonom stanovenej premlčacej
dobe, inak sa právo premlčí a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať (§ 100 OZ). Pri právach na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované
premlčacie doby, a to subjektívnu (v ods. 1) a objektívnu (v ods. 2 § 107 OZ). Začiatok ich plynutia je

stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie.
Z ust. § 107 ods. 1 OZ vyplýva, že pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby k
uplatneniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment,
kedy sa oprávnený skutočne dozvedel o okolnostiach rozhodujúcich pre uplatnenie tohto práva. Táto
(subjektívna) vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom,

kto bezdôvodné obohatenie získal, pritom musí byť skutočná, a nie iba predpokladaná. Nie je pritom
podstatné a rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa
mohol o svojom práve alebo mal dozvedieť pri vynaložení riadnej starostlivosti. Pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby (trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného
obohatenia), je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

Súd prvého stupňa pri posúdení premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
a opodstatnenosti žalovanou uplatnenej námietky premlčania nepostupoval dôsledne podľa § 107 ods.
1 a 2 OZ a uvedených zásad. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ ním zamietol žalobcom
uplatňovaný nárok za obdobie od 1.7.2002 do 5.10.2003, nie je zrejmé, z akého dôvodu považoval nárok
v tejto časti za premlčaný, keď súd prvého stupňa bez ďalšieho vychádzal (nesprávne) z názoru, že

subjektívna premlčacia doba ustanovená v § 107 ods. 1 OZ začala plynúť dňom 1.7.2002 (kedy žalovaná
začala užívať nebytové priestory) a nezisťoval, kedy sa žalobca skutočne dozvedel (bez ohľadu na to,
že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovanej, preto z uvedených dôvodov musel byť rozsudok vo výroku, ktorým bola
žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu

zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie za účelom
zistenia vyššieuvedených skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne posúdenie otázky premlčania
nároku a v tejto súvislosti i posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, t.j. zistiť, kedy

sa žalobca skutočne dozvedel, že žalovaná získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie (tento
okamih podľa názoru odvolacieho súdu treba stotožniť s dňom, kedy žalobcovi bola doručená faktúra
Východoslovenskej energetiky a.s. Košice za neoprávnený odber elektrickej energie v prenajatých
nebytových priestoroch na Šafárikovej 83 v Rožňave v žalovanom období, ktorú žalobca zaplatil, pokiaľ
sa nepreukáže, že o neoprávnenom odbere elektriny sa skutočne dozvedel, resp. vedel už skôr), a

posúdiť tiež plynutie objektívnej premlčacej doby v závislosti od okamihu, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej skutočne došlo. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov podľa
zásad uvedených v § 132 a nasl. súd prvého stupňa opätovne posúdi, či žalobcom uplatnený nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu náhrady za spotrebovanú elektrickú energiu v prenajatých
nebytových priestoroch užívaných žalovanou v období od 1.7.2002 do 5.10.2003, za ktorú žalovaná
neplatila žiadnu finančnú náhradu, je dôvodný, prípadne zistí aj výšku nároku, vyporiada sa tiež so

skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, súčasne posúdi, či uplatnená námietka premlčania nie
je v rozpore s dobrými mravmi, a opätovne vo veci rozhodne.

Dovolanie sa premlčania dlžníkom vo vzťahu k ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, je v súdnej praxi vykladané

tak, že zásadne neodporuje dobrým mravom, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči
nemu, lebo inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je zákonným inštitútom, a teda
použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek nároku, ktorý sa podľa práva premlčuje. Uplatnenie premlčacej
námietky sa prieči dobrým mravom len v tých (výnimočných) prípadoch, keď by bolo výrazom zneužitia
tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik

nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní
s rozsahom a povahou ním uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.

Súd prvého stupňa nové rozhodnutie odôvodní úplne a presvedčivo v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
tak, aby bolo preskúmateľné a súčasne sa vyporiadalo so všetkými skutkovo a právne relevantnými
otázkami riešenými v konaní, ako aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, a rozhodne v ňom aj

o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.