Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/239/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109232760
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Y. J., bytom P. H. č. XX/XX, L., proti odporcovi:
Johnson Controls Bratislava, s. r. o., Štúrova 4, Bratislava, IČO: 36 790 443, zast. Mgr. Roman Heinrich,
Skautská č. 12, Nitra, adresa na doručovanie Lombardiniho č. 22b Bratislava, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I, č. k. 8C 239/2009-72, zo dňa 19. 3. 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, v Bratislave, č. k.

8C 239/2009-72, zo dňa 19. 3. 2010, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,61
Eur k rukám právneho zástupcu odporcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľka je povinná zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 265,94 Eur v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 4. 9. 2009
domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a mzdových nárokov z toho
plynúcich. Dňa 18. 3. 2010 navrhovateľka ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej, návrh bez
uvedenia dôvodu zobrala späť, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 O.s.p. konanie zastavil.
O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., prvá veta, podľa ktorého
ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy konania.

Konanie súd zastavil na základe späťvzatia návrhu navrhovateľky a to bez uvedenia dôvodu. Právny
zástupca odporcu si uplatnil trovy konania na pojednávaní dňa 19. 3. 2010, kedy súd predmetné konanie
zastavil. Trovy právneho zastúpenia si v zákonom stanovenej lehote vyčíslil na sumu 265,94 Eur a súd
prvého stupňa mu priznal predmetné trovy v uplatnenej výške.

Voči uvedenému uzneseniu v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania, sa v
zákonomstanovenejlehoteodvolalanavrhovateľka,ktorástoutočasťourozhodnutianesúhlasí.Uviedla,

žekspäťvzatiunávrhunavrhovateľkoudošlo,avšakzdôvodu,žeodporcaodmietalpredložiťdokumenty,
ktoré zo zákona bol povinný navrhovateľke, ako zamestnankyni vystaviť a doručiť, pritom k tomuto
navrhovateľka predkladá do súdneho spisu výzvy s doručenkami, ktoré boli zaslané odporcovi. Z obsahu
spisu jednoznačne vyplýva, že odporca nároky navrhovateľky neuznáva a s navrhovateľkou žiadnym
spôsobom nekomunikoval. Odporca nepreukázal z akého dôvodu navrhovateľke nezaslal potvrdenie
o zamestnaní, ktoré navrhovateľka potrebuje pre účel evidencie na Úrade práce, ako aj pre zápočet

odpracovaných rokov, pre účely dôchodku ani potvrdenie o zaplatených preddavkov na daň a zdravotné
poistenie, čo navrhovateľka potrebovala pre účely spracovania daňového priznania. Počas konania
súd konanie odročil pre účel mimosúdnej dohody, na základe čoho začal odporca s navrhovateľkoukomunikovať. Navrhovateľka po tomto odporúčaní návrh na začatie konania vzala späť, čo urobila na
základe toho, že právny zástupca odporcu jej doručil všetky doklady, ktoré na základe

návrhu žiadala, a zaviazal sa vykonať všetky úkony smerujúce k zmene dátumu evidencie zamestnanca

v sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni na 25. 7. 2009. Má za to, že návrh bol podaný dôvodne
a svojim konaním práve odporca zavinil, že došlo k späťvzatiu návrhu. Na základe toho uvádza, že
súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania správne, keď navrhovateľku zaviazal k náhrade trov
konania,ktorévznikliodporcovisprebiehajúcimkonaním.Poukázalanaust.§146ods.2O.s.p.ažiadala
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporcovi náhradu trov konania neprizná.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne dňa 31. 8. 2010 vyjadril odporca, ktorý považuje rozhodnutie

súdu prvého stupňa za vecne správne. Poukazuje na skutočnosť, že meritom súdneho konania bolo
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom navrhovateľka svoj návrh rozšírila, keď
požiadala o určenie povinnosti odporcu vyplatiť náhradu mzdy a určenia, že deň skončenia pracovného
pomeru je 25. 7. 2009 a určenia povinnosti odporcu vydať zápočtový list. Súd prvého stupňa nevydal
uznesenie, ktorým by pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle ust. § 95 O.s.p., v rozsahu rozšíreného

podania navrhovateľky zo dňa 21. 10. 2009. Z procesného hľadiska preto predmetom konania aj naďalej
ostalo len určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka svojim odvolaním zavádza
odvolací súd v tom, keď uvádza, že predmetom konania mala byť nejaká povinnosť odporcu vykonať
všetky úkony smerujúce k zmene v evidencii Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Zdôrazňuje
skutočnosť, že v danom prípade, ak by aj bral odporca ohľad na podanie navrhovateľky zo dňa 21.

10. 2009, by predmetom konania boli 4 žalobné návrhy, a to určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, určenie povinnosti zaplatiť náhradu mzdy, určenie, že pracovný pomer skončil dňa 25. 7. 2009
a určenie povinnosti odporcu zaslať navrhovateľke zápočtový list. Aj v tomto prípade by prebiehajúce
súdne konanie spôsobilo prípadný neúspech odporcu len v nepatrnej časti, voči celému konaniu.
Odporca a jeho právny zástupca opakovane komunikoval s navrhovateľkou a opakovane upozorňoval,

žejehožalobajenedôvodnáapokiaľbudenariadenépojednávanie,takodporcasiuplatnítrovykonania.
Navrhovateľka však postupovala tvrdohlavo, bez právneho vzdelania, vynucovala si také úkony, na
ktoré odporca nebol povinný. Odporca postupoval s prihliadnutím na navrhovateľku, keď trovy právneho
zastúpenia počítal len zo základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške jednej trinástiny výpočtového
základu a nie z hodnoty veci, požadovanej náhrady mzdy. Súčasne si uplatnil i náhradu trov odvolacieho

konania, a to v celkovej výške 74,61 Eur za jednej úkon právnej pomoci vrátane režijného paušálu a
DPH (vyjadrenie k odvolaniu).

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľky podľa
ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom od 15. 10. 2008, bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 4.
9. 2009 domáhala voči odporcovi určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 30. 6. 2009 a určenia, že pracovný pomer navrhovateľky sa končí dňa 25. 7. 2009. Súčasne sa
domáhala náhrady mzdy vo výške 1.199,88 Eur, a taktiež sa domáhala predloženia zápočtového listu
alebo potvrdenia o zamestnaní.

Dňa 18. 3. 2010 navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, bez
uvedenia dôvodu. Súčasne uviedla, že berie žalobu pre neplatné skončenie pracovného pomeru späť.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom od 15. 10. 2008, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdnom prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne. Uvádza, že súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 146 prvá veta O.s.p.,
keď zaviazal navrhovateľku k náhrade trov konania odporcovi.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že pri zastavení konania
sa v zásade skúma, ktorý z účastníkov konania zavinil zastavenie konania. Pokiaľ sa nepreukáže, že
žaloba bola zobratá späť pre správanie odporcu, je povinnosťou navrhovateľa nahradiť trovy konania
odporcovi, pokiaľ tomuto trovy konania v súvislosti s prebiehajúcim konaním vzniknú.

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a v tej súvislosti sa domáhala i vyplatenia náhrady mzdy, predloženia zápočtového

listu a určenia dňa skončenia pracovného pomeru. Všetky tieto nároky sú však súvislé s určením
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka v podanom odvolaní uvádzala,
že svoj návrh na začatie konania zobrala späť pre správanie odporcu, ktorý jej až po začatí konania
predložil určité doklady, ktoré potrebovala. Odvolací súd považuje tieto tvrdenia navrhovateľky, v
súvislosti s rozhodnutím o trovách konania za irelevantné, nakoľko, tak ako bolo už vyššie uvedené

predmetom konania bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a s tým
súvisiace nároky a nie žaloba o vydanie dokumentov, tak ako boli špecifikované v podanom odvolaní
navrhovateľky. Keďže súd je striktne viazaný uplatneným návrhom zo strany navrhovateľa, ktorý
je disponentom tohto návrhu, a keďže v priebehu konania nedošlo k zmene uplatneného petitu a
pripusteniu zmeny petitu zo strany súdu, bolo potrebné posudzovať len navrhovateľkou uplatnený návrh,

vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným v podanom odvolaní, v súvislosti s rozhodnutím o náhrade
trov konania. Keďže navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že pre správanie sa odporcu (v
súvislosti s uplatneným petitom žaloby), došlo k späťvzatiu žaloby o určení neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval a
rozhodol správne, a preto s poukazom na ust. § 219 O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa v

napadnutej časti ako vecne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p., a vzhľadom k tomu, že odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, súd mu priznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 31. 8. 2010 a to vo výške 55,49 Eur (jedna trinástina výpočtového základu) + 7,21 Eur, ako paušálna

náhrada vrátane DPH vo výške 19 % (11,91 Eur), predstavujú celkové trovy odvolacieho konania 74,61
Eur, ktoré je navrhovateľka povinná uhradiť odporcovi, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.