Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 2, 2009

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/33/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909202972
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2009:7909202972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. T. Č., nar.

XX.X.XXXX,. bytom Z. T., U.. S. XXX/X,. zast. JUDr. M. V., advokátom, Č., P. XX,. proti odporcovi:
Slovenská republika - M. F. S. R., U.. Š. X,. XXX. XX. B. XX,. o priznanie finančnej náhrady z titulu
reštitučného nároku t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky súd z a m i e t a.

II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 162.650,20 Eur z titulu
reštitučného nároku ako náhradu za zbúrané stavby, ktoré nemožno vydať.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že bol podaný predčasne nakoľko odporca o nároku
navrhovateľky na finančnú náhradu doposiaľ nerozhodol. Odporca neodmietol poskytnúť navrhovateľke
finančnú náhradu, postupuje však v zmysle platných právnych predpisov, vyzýva navrhovateľku ako
oprávnenú osobu na predloženie potrebných dokladov a na odstránenie nedostatkov, ktoré bránia tomu,
že sa doposiaľ zo strany odporcu nevydalo žiadne rozhodnutie o priznaní resp. nepriznaní finančnej
náhrady pre ňu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, a to hlavne žiadosťou o
uplatnenie reštitučného nároku zo dňa 25.3.1992, Výmerom Povereníctva potravinárskeho priemyslu č.
721/58 - 1963-06 zo dňa 14.9.1953, znaleckým posudkom č. 25/2005 vypracovaným Doc. Ing. C. K.
CSc. dňa 20.1.2006, dodatkom k citovanému znaleckému posudku zo dňa 22.9.2006, dodatkom č. 2
citovanému znaleckému posudku zo dňa 26.2.2008, dodatkom č. 3 k citovanému znaleckému posudku
zo dňa 4.11.2008, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu JUDr.
P. S., listom zo dňa 25.3.1992 uplatnila reštitučný nárok ako oprávnená osoba. List doručila povinnej
osobe, bývalému Okresnému úradu v Trebišove, dňa 31.3.1992, čím uplatnila svoj reštitučný nárok
vo forme finančnej náhrady v zmysle z.č. 87/91 Zb. v spojitosti so z. č. 319/91 Zb. včas. Finančnú
náhradu požaduje za nehnuteľnosti, ktoré boli znárodnené a odňaté jej právnemu predchodcovi strýkovi
Š. C., na základe Výmeru Poverenníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave zo dňa 4.9.1953 pod

č. 721/58-1963/06. Ide o tieto nehnuteľnosti:1. Nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe Obce Z. S. K. vo vl. č. 836 ako parc.č. 3/2, parc.č.
9/1, parc.č. 9/3 so všetkými na nich sa nachádzajúcimi budovami s príslušenstvom, so zariadením a
prírastkom, vlastníckym právom na mene C. v celosti.

2. Nehnuteľnosti zapísané v pozk. vložke č. 933 k.ú. Z. S. K. ako parc.č. 3/4 so všetkými na nich sa
nachádzajúcimi budovami s príslušenstvom so zariadením a prírastkom, vlastníckym právom na mene
Š. C. v celosti.

Poukázala na to, že tieto nehnuteľnosti po znárodnení a odňatí v r. 1953 boli koncom 60-ich rokov

resp. začiatkom 70-ich rokov zbúrané (hospodársky liehovar, živnostenský produkčný liehovar a dom
č.s. 233) a postupom času sa zastavali rodinnými domami, spoločensko kultúrnymi stavbami, kultúrnym
strediskom a nákupným strediskom obce. Po predložení potrebných dokladov súvisiacich s uplatnením
reštitučného nároku ju odporca viackrát vyzýval na predloženie znaleckého posudku na ocenenie už
neexistujúcich stavieb. Na základe toho požiadala Doc. Ing. C. K. CSc., znalca pre odbor stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby o ohodnotenie sporných nehnuteľností. Jeho znalecký posudok č. 25/2005

zo dňa 20.1.2006 bol viackrát prepracovaný, pretože odporca mal voči nemu výhrady. Potvrdila, že
doposiaľ odporca o jej reštitučnom nároku nerozhodol a jej žiadosť nebola posúdená s konečnou
platnosťou. Poukázala na tretí dodatok k citovanému znaleckému posudku, v ktorom boli zohľadnené
určité požiadavky odporcu, týkajúce sa hodnoty zbúraných stavieb a žiadala, aby na základe neho bol
odporca zaviazaný na zaplatenie náhrady vo výške 162.653,20 Eur.

Právny zástupca navrhovateľky nepovažoval podanie návrhu za predčasný krok nakoľko medzi
účastníkmi konania nebolo sporné to, že reštitučný nárok navrhovateľky je oprávnený. Sporná bola iba
otázky výška finančnej náhrady, ktorá by jej mali vyplatiť. Potvrdil, že odporca ich niekoľkokrát písomne
vyzval na odstránenie nedostatkov resp. na predloženie dokladov, ktoré majú slúžiť ako podklad pri

rozhodovaní o reštitučnom nároku navrhovateľky. Navrhol, aby súd určil v súdnom konaní znalca, ktorý
by posúdil otázku výšky náhrady za zbúrané stavby, lebo táto skutočnosť je medzi účastníkmi konania
sporná.

Výsluchom povereného zástupcu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako oprávnená osoba si uplatnila

nárok z titulu reštitúcie v zákonnej lehote, teda včas, ktorá skutočnosť zo strany odporcu nebola nikdy
namietaná. Poukázal však na to, že po doručení žiadosti zo dňa 31.3.1992 bola viackrát vyzvaná na
predloženie potrebných dokladov, lebo jej nárok bol širokospektrálny a týkal sa aj takých vecí, ktoré
z hľadiska reštitúcie nemohli byť posúdené. Poukázal na to, že navrhovateľku vyzvali na predloženie
znaleckého posudku na určenie výšky náhrady za zbúrané stavby, ktorý dala vyhotoviť u Doc. Ing. C.

K., CSc.. Odporca nesúhlasil s výškou finančnej náhrady stanovenej znalcom na 6.500.000,- Sk, a preto
vyzýval navrhovateľku na prepracovanie znaleckého posudku. K znaleckému posudku boli vypracované
3 dodatky, ktoré však ani v jednom prípade nemohli byť odporcom akceptované, a tak doposiaľ o
nároku navrhovateľky rozhodnuté nebolo. Poukázal na z.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách
v znení neskorších predpisov, v spojení so z.č. 319/91 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a

pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitáciách, v zmysle ktorých nárok
uplatnený v tomto konaní treba posúdiť. Konkrétne poukázal na ustanovenie § 13 z. č. 87/1991 Zb. a
na tú skutočnosť, že zo strany odporcu nebolo vydané zamietavé stanovisko, a preto navrhovateľka
podala na súd žalobu predčasne. Svoje právo na súde môže uplatniť iba v tom prípade, ak by odporca
neuspokojil jej nárok a jednoročnej lehote od doručenia zamietavého stanoviska odporcu.

Zo znaleckého posudku č. 25/2005 vypracovaného znalcom Doc. Ing. C. K. CSc., dňa 20.1.2006
súd konštatuje, že nehnuteľnosti, za zbúranie ktorých navrhovateľka požaduje finančnú náhradu, boli
znalcom ohodnotené na 6.500.000,- Sk.
K znaleckému posudku bol vypracovaný dodatok dňa 22.9.2006, kde náhrada za zbúrané stavby

stanovená v rovnakej výške ako v pôvodnom znaleckom posudku.

Z dodatku č. 2 k citovanému znaleckému posudku zo dňa 26.2.2008 súd konštatuje, že po prehodnotení
niektorých skutočností a zohľadniac niektoré námietky odporcu bola všeobecná hodnota nehnuteľností,
za ktoré patrí navrhovateľke finančná náhrada určená na 5.000.000,- Sk.

Z dodatku č. 3 k citovanému znaleckému posudku zo dňa 4.11.2008 súd konštatuje, že znalec po
zohľadnení pripomienok a námietok zo strany odporcu určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností z titulu
reštitučného nároku na 4.900.000,- Sk.Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa§13ods.3z.č.87/1991Zb.omimosúdnychrehabilitáciáchvzneníneskoršíchpredpisovpísomnú
žiadosť o finančnú náhradu treba podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky
najneskôr v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka odo dňa,
keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci, alebo ktorým
bola oprávnená osoba rehabilitovaná podľa z.č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších

predpisov, alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa
vyhovelo protestu prokurátora podanému podľa § 31; inak nárok na finančnú náhradu zaniká.

Z. č. 87/1991 Zb. nadobudol účinnosť dňa 1.4.1992. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania, ale aj
z predloženej žiadosti o reštitučný nárok vyplýva, že navrhovateľka ako oprávnená osoba svoj nárok
uplatnila u povinnej osobe v zákonnej lehote, teda doručila svoju žiadosť na bývalý Okresný úrad v

Trebišove dňa 31.3.1992, čím túto zákonnú podmienku splnila.

Podľa § 8 ods. 3 z.č. 319/91 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobení orgánov štátnej
správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, ak príslušný ústredný orgán neuspokojí nárok oprávnenej
osoby, môže sa oprávnená osoba domáhať jeho priznania na súde v lehote jedného roka od doručenia

zamietavéhostanoviskaorgánuoprávnenéhouspokojiťnárokoprávnenejosoby,pokiaľosobitnýpredpis
neustanovuje inak.

V priebehu konania bolo preukázané a oboma účastníkmi konania zhodne potvrdené, že o reštitučnom
nároku navrhovateľky odporca ako povinná osoba doposiaľ nerozhodol. Zo strany odporcu nebolo

vydané rozhodnutie, ktorým by nárok posúdil kladne, resp. by vydal zamietavé stanovisko, po ktorom
by mohla nasledovať žaloba na súde v zákonnej jednoročnej lehote. Na základe toho bolo potrebné
skonštatovať, že navrhovateľka podala návrh na súd predčasne, preto musel súd jej návrh zamietnuť.
Pre úplnosť je potrebné skonštatovať, že od podania žiadosti v r. 1992 do rozhodnutia súdu v danej
veci uplynulo 17 rokov, čo je podľa názoru súdu dostatočne dlhý časový priestor k tomu, aby odporca

dôvodnosť nároku navrhovateľky posúdil a rozhodol o ňom. Súd však v tomto konaní nemôže nahradiť
rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je povinný o nároku rozhodnúť, preto bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako to je vo výroku tohto rozhodnutia.

Navrhovateľka v konaní úspech nemala, odporca trovy konania nežiadal, a tak súd účastníkom trovy

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čo sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.