Rozsudok Judgement was issued on Friday, August 28, 2009

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/94/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107202206
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery

Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa B. I., štátneho občana SR, bytom
Z. č. XXXX/X, D., zastúpeného JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova č.
19 proti odporcovi AUTO KELLY SLOVAKIA, s.r.o., Radlinského č. 11, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36
298 026, zastúpenému JUDr. Viliamom Vaňkom ml., advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou,
Radlinského č. 578/11, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou, č.k. 4C/94/2008-211 zo dňa
15. júna 2009, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uplatneným žalobným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané mu listom odporcu dňa 22.11.2006, ktorý prevzal dňa 28.11.2006, je neplatné. Tvrdil, že
dôvod, pre ktorý s ním odporca skončil okamžite pracovný pomer, neobstojí, pretože pracovnú disciplínu
závažne neporušil.

Odporca považoval žalobný návrh za nedôvodný a žiadal jeho zamietnutie. Mal za to, že u navrhovateľa
došlokukumulatívnemuporušeniupracovnýchpovinností-§81 písm.a),c),e)Zákonníkapráce,
k porušeniu pracovného poriadku v bode 3.1 písm. e) a porušeniu príkazu vedenia odporcu 25.09.2002,
zamestnanec nehospodáril riadne s prostriedkami zamestnávateľa, nechránil jeho majetok dostatočným
spôsobom pred zneužitím a jednoznačne konal v rozpore s oprávneným záujmom odporcu.

Rozhodnutím okresného súdu zo dňa 18.06.2008 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného

pomeru,danénavrhovateľovilistomodporcuzodňa22.11.2006,doručenénavrhovateľovi28.11.2006,je
neplatné. Pracovný pomer, uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 31.12.2001, naďalej trvá. Odporcovi bola uložená povinnosť, aby navrhovateľovi zaplatil náhradu
trov konania vo výške 54.546,60 Sk, do rúk JUDr. Jána Lemeša, aby na účet Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou zaplatil trovy konania štátu vo výške 75,- Sk a súdny poplatok vo výške 3.000,- Sk. V
dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že odporca v rozpore s ust. § 70 Zákonníka práce v okamžitom
skončení pracovného pomeru skutkovo nevymedzil, kedy a ako má navrhovateľ motorové vozidlo použiť

na súkromné účely a z tohto dôvodu v tejto časti považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za
neplatné. Dokazovanie zameral na zistenie, či navrhovateľ dňa 11.11.2006 vykonal skutok uvedený v
okamžitom skončení pracovného pomeru, teda či navrhovateľ prevzal motorové vozidlo z opravy dňa
11.11.2006 z príkazu, či výslovného povolenia odporcu, a či toto konanie navrhovateľa bolo spôsobilénaplniť dôvody pre použitie ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. S poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania považoval návrh za právne dôvodný a uplatnenému návrhu vyhovel.

Krajskýsúd,konajúcioodvolaníodporcu,rozsudkomzodňa04.09.2008napadnutýrozsudokokresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 15.06.2009 žalobný návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodol, že
navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 677,33 eur, k rukám jeho

právneho zástupcu. Navrhovateľovi uložil povinnosť, aby zaplatil na účet Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou trovy konania štátu vo výške 2,48 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol,
že skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, podľa ktorého navrhovateľ
dňa 11.11.2006 prevzal služobné motorové vozidlo bez súhlasu z autoservisu a použil ho na súkromné
účely, zodpovedá zákonným požiadavkám § 70 Zákonníka práce. Mal za to, že odporca dôvodne takéto
správanie navrhovateľa kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a dôvodne pristúpil k

okamžitému skončeniu pracovného pomeru, navrhovateľ jednoznačne dňa 11.11.2006 prevzal jemu
pridelené služobné motorové vozidlo z autoservisu a vozidlom vykonal cestu do miesta svojho bydliska
a následne v pondelok do práce, čo je spolu približne 9 kilometrov. Takto vykonané cesty sú v zmysle §
220 Zákonníka práce súkromnými cestami, cestu navrhovateľa služobným vozidlom zo servisu domov
a z domu do práce nie je možné považovať za úkony potrebné na výkon práce alebo potrebné pred

začatím práce. Bolo preukázané, že navrhovateľ, ktorému bolo zverené služobné motorové vozidlo, toto
použil aj na súkromné účely dňa 12.11.2006, ktoré vozidlo bolo svedkom P. videné pri Hypermarkete
Tesco v Košiciach. Pri rozhodovaní zohľadnil, že u odporcu platil prísny zákaz používania služobných
vozidiel na súkromné účely, v tomto znení odporca vydal príkaz, s ktorým bol navrhovateľ
preukázateľne oboznámený.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby krajský
súd rozsudok okresného súdu zmenil a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané
navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 22.11.2006, doručené navrhovateľovi 28.11.2006, je neplatné.
Pracovný pomer, uzatvorený s navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa

31.12.2001, naďalej trvá. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na nesprávne právne posúdenie
veci. Uviedol, že zo svedeckých výpovedí svedkov A. M. a P. P. vyplynulo, že navrhovateľ mal na
prevzatie vozidla z autoservisu oprávnenie. Postupovali tak aj ostatní zamestnanci odporcu, ktorí
vyberali služobné motorové vozidlá z autoservisu v sobotu, čo vyplynulo z výpovede svedka L.. Svedok
P. svoje tvrdenie, že videl služobné motorové vozidlo zverené navrhovateľovi dňa 12.11.2006 pri

Hypermarkete Tesco, ničím nevedel preukázať. Navrhovateľ sa dňa 11.11.2006 nezúčastnil na brigáde,
preto použitie služobného vozidla na súkromné účely sa stalo len zámienkou na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Nedôvodne súd vyhodnotil výpoveď navrhovateľa za nedôveryhodnú. Pokiaľ v
minulosti napriek uloženému trestu zákazu viesť motorové vozidlá jazdil na služobnom vozidle za
neho kamarát, ktorý nebol zamestnancom odporcu, bolo tomu tak preto, že navrhovateľ mal súhlas

od už zosnulého bývalého spolumajiteľa spoločnosti odporcu. Domáhal sa, aby súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania zohľadnil, že je dlhodobo nezamestnaný a v dôvodoch hodných osobitného zreteľa
nepriznal náhradu trov úspešnému odporcovi.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu

potvrdil. Uviedol, že pri skončení pracovného pomeru boli splnené všetky zákonné podmienky. Tvrdenia
navrhovateľa v podanom odvolaní sú nedôvodné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Zdôraznil,
ževsúladespracovnýmporiadkom(bod3.1písm.h/)zpísomnéhopríkazukonateľaspoločnostizodňa
25.9.2002 jednoznačne vyplynulo, že u odporcu platí prísny zákaz používania služobných motorových
vozidiel na súkromné účely, ktorú skutočnosť potvrdili aj svedkovia P., M. a dokonca aj L.. Pokiaľ sa v

sobotu u odporcu vozidlá vyberali zo servisu, bolo to podmienené súhlasom zamestnávateľa. Neobstojí
ani tvrdenie navrhovateľa, že nepovažoval za bezpečné odparkovať služobné vozidlo v areáli odporcu,
pretože v tomto areáli ( teda pre neho nebezpečnom mieste ) počas víkendu nechal svoje služobné
vozidlo. Okrem tejto jazdy zo servisu do areálu odporcu bola preukázaná aj ďalšia súkromná jazda, a
to jazda do Tesca a späť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..Preskúmaním napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že prvostupňový súd vydal vo veci rozhodnutie
zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu, pričom v odvolaní nie sú tvrdené také skutočnosti, ktoré

by boli dôvodom na odlišné právne posúdenie veci a iné rozhodnutie.

Pri rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal správne zo skutočností, že povinnosť dodržiavať pracovnú
disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca. Tieto povinnosti, vyplývajúce z pracovného
pomeru založeného v danom prípade pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2001, spočívali v plnení

povinností, ktoré sú stanovené právnymi predpismi, právnym poriadkom, pracovnou zmluvou alebo
pokynom nadriadeného vedúceho pracovníka.

V prípade, ak má byť porušenie pracovnej disciplíny postihnuté rozviazaním pracovného pomeru, musí
byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce stanovuje

ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je
dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pri
závažnom porušení pracovnej disciplíny v zmysle tohto zákonného ustanovenia je dôkazné bremeno na
zamestnávateľovi, ktorý musí preukázať, že zamestnanec sa dopustil závažného porušenia pracovnej
disciplíny.

Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej veci zistené, že navrhovateľ sa dopustil skutku
uvedeného v okamžitom zrušovacom prejave. Podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
22.11.2006, dňa 11.11.2006 o 10:30 hod. navrhovateľ bez súhlasu zamestnávateľa prevzal služobné
motorové vozidlo Fiat Doblo, evidenčné číslo BN 259 AT z Autoservisu - A. Z.,

D. a používal ho na súkromné účely. Navrhovateľ skutok nepopiera, rôznymi argumentmi zdôvodňuje
svoje konanie. Uvádza, že mohol stratiť kľúče, lebo ich nemal kde odovzdať, urobil tak preto, aby mal
v pondelok ráno pripravené vozidlo na rozvoz.

Preukázané porušenie pracovnej disciplíny prvostupňový súd správne vyhodnotil ako závažné

porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré odporca dôvodne skončil s navrhovateľom pracovný pomer
okamžite. V tomto smere prvostupňový súd pri svojich právnych záveroch správne zohľadnil skutočnosť,
že u odporcu v zmysle písomného príkazu konateľa spoločnosti zo dňa 25.9.2002, s ktorým bol
navrhovateľ oboznámený, platil prísny zákaz používania služobných motorových vozidiel na súkromné
účely. Zákaz používania dopravných prostriedkov, resp. povinnosť nepoužívať dopravné zariadenia

odporcu na súkromné účely vyplýva aj z pracovného poriadku odporcu. Možnosť vyzdvihnúť služobné
vozidlo zo servisu počas víkendu bolo vždy podmienené súhlasom zamestnávateľa, čo vyplynulo z
výpovede svedkov M. a P..

Z uvedených dôvodov potom okresný súd správne uzavrel, že okamžité skončenie pracovného pomeru

s navrhovateľom je právne dôvodné, a preto správne žalobný návrh navrhovateľa zamietol.

Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto zákonného
ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V podanom odvolaní

sa navrhovateľ domáha, aby odporcovi ako úspešnému účastníkovi vo veci nebola priznaná náhrada
trov konania, a to s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a

dôkazy uplatniť. V súlade s doterajšou súdnou pracou však naďalej platí, že pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa je treba tiež prihliadať aj na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
účastníkov.

V danom prípade navrhovateľ žiada, aby bolo zohľadnené, že je nezamestnaný. Aj pokiaľ ide o

posudzovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, platí, že účastník má povinnosť svoje tvrdenia v
konaní preukázať. Navrhovateľ, ktorý je v konaní zastúpený advokátom, však žiadny dôkaz o tom, že
je v evidencii nezamestnaných, súdu nepredložil, súdu neponúkol žiadne dôkazy o svojich osobnýchani majetkových pomeroch. Za daných okolností preto ani v tejto časti nebolo odvolanie navrhovateľa
opodstatnené.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania,
trovy v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia v zmysle ust. § 151 ods. 1,2 O.s.p.
nevyčíslil, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .