Rozsudok Judgement was issued on Friday, August 28, 2009

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/63/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105227812
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa J. Z., bytom M., P. č. XXX/
XX, zastúpeného JUDr. Vierou Šantovou, advokátkou so sídlom Nitra, Sládkovičova č. 1 proti odporcovi
K. B., bytom K. č. XXX, zastúpenému Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Bánovce nad Bebravou,
Novomeského č. 1322/16, o zaplatenie 2.633,67 eur ( 79.342,- Sk ), na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudkuOkresnéhosúduBánovcenadBebravouzodňa12.septembra2008,č.k.4C/63/2008-48,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu22.930,50
Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.930,50 Sk od 20.07.2005 do zaplatenia a so 6
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 18.000,- Sk od 20.07.2005 do 18.04.2008, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 56.411,50 Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania
od 20.07.2005 do zaplatenia návrh zamietol. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru,
že nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorú mu spôsobil odporca dňa 18.03.2005 tým, že mu
ublížil na zdraví s dobou liečenia do 6 týždňov, je čiastočne dôvodný. V časti odškodnenia bolesti

navrhovateľa ako poškodeného a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia v súvislosti s ublížením na
zdraví vychádzal z lekárskeho posudku - 63 bodov a hodnoty jedného bodu podľa § 5 ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z.z. vo výške 300,- Sk. Za dôvodný potom považoval podľa § 444 Občianskeho zákonníka
nárok navrhovateľa na zaplatenie 18.900,- Sk titulom odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Pri posudzovaní ďalšieho uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie rozdielu medzi
predpokladaným zárobkom a vyplatenými nemocenskými dávkami vychádzal zo špeciálnej úpravy §
445 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 86 a § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Mal za to, že uvedené zákonné ustanovenia neviažu stratu na zárobku z dôvodu občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu na zdraví na trvanie pracovného alebo iného obdobného pomeru. Aj zisk
živnostníka ( ktorým je i navrhovateľ ) z jeho podnikania sa považuje za jeho zárobok. Jeho nárok
na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti je časovo obmedzený obdobím jeho
práceneschopnosti, a preto návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Pri určení výšky náhrady za stratu
na zárobku počas pracovnej neschopnosti navrhovateľa vychádzal z Potvrdenia Sociálnej poisťovne
zo dňa 23.04.2008 o výške denného vymeriavacieho základu navrhovateľa určeného na základe jeho

daňového priznania. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1,2, § 520, § 566, § 567 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal čiastočne úspešnému odporcovi náhradu trov konania vovýške 8.509,- Sk, ktorá suma predstavuje 42,2 % z odporcom vynaložených trov konania a vychádza z
pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa výroku, ktorým bol návrh o zaplatenie 56.411,50 Sk so 6
% ročným úrokom z omeškania od 20.07.2005 do zaplatenia zamietnutý a výroku o náhrade trov
konania podal včas odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Dôvodil, že prvostupňový súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok v napadnutej časti vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.. Uviedol, že vymeriavacím
základomprevýpočetnemocenskýchdávokprenavrhovateľajezaplatenépoistnézdaňovéhopriznania
za rok 2004, nakoľko poistná udalosť nastala v roku 2005. Podľa jeho názoru toto daňové priznanie
súd prvého stupňa nesprávne posúdil a vyhodnotil, a preto stanovil nesprávnu výšku vymeriavacieho
základu navrhovateľa. Domnieval sa, že z Potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany vyplýva,
že denným vymeriavacím základom pre nemocenské dávky za rok 2005, vychádzajúci z daňového

priznania navrhovateľa za rok 2004, je suma 37.740,- Sk. Ďalej uviedol, že navrhovateľ mal v mesiacoch
marec, apríl, máj 2005, kedy bol práceneschopný, vykonávať práce pre firmu Izocomp, a preto sa
domáha rozdielu medzi predpokladaným zárobkom, ktorý by za tieto práce dosiahol a vyplatenými
nemocenskými dávkami. Uplatnil námietky proti výroku o náhrade trov konania v tom smere, že súd mal
náhradu trov konania pomerne rozdeliť alebo vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania, nakoľko zo strany navrhovateľa sa jednalo o účelné uplatňovanie práva.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov

a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti vecne správny, a preto ho podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p..

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písm. a) - f) citovaného zákonného ustanovenia.

V preskúmavanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní výslovne vytýka prvostupňovému súdu
nesprávne právne posúdenie veci ( § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ) a nesprávne skutkové zistenia, ku
ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov ( § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. ).

Odvolací dôvod, uplatnený navrhovateľom ( § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ), spočíva v mylnej aplikácii
( výkladu ) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený
skutkový stav vôbec nemožno aplikovať ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti
nároku a dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť
rozhodnutia vo veci samej. Nesprávne právne posúdenie veci videl navrhovateľ v tom, že súd prvého

stupňa mu nepriznal náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti spočívajúcu v rozdiele
medzijehopredpokladanýmzárobkomavyplatenýminemocenskýmidávkamipočaspráceneschopnosti
za mesiace marec, apríl, máj 2005, ale vychádzal z nesprávne posúdeného denného vymeriavacieho
základu pre nemocenské na rok 2005.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady škody spôsobenej mu na zdraví
spočívajúcej jednak v odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ( základ tohto nároku
ani jeho výška nebola medzi účastníkmi sporná ), jednak náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti navrhovateľa. Tento nárok navrhovateľa nebol, čo do základu medzi účastníkmi sporný,
sporná bola len jeho výška. Navrhovateľ sa v priebehu celého prvostupňového konania i vo svojom

odvolaní domáhal vyplatenia rozdielu medzi jeho predpokladaným zárobkom vo firme Izocomp a
vyplatenými nemocenskými dávkami.

Vdanejvecijepodstatné,ženovelouObčianskehozákonníka(zákonč.404/2004 Z.z.)saod1.augusta
2004 zmenila právna úprava náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti tak, že podstatou

tohto nároku už nie je rozdiel medzi priemerným mesačným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred
vznikom škody a nemocenským, ale suma úrazového príplatku ako dávky poskytovanej z úrazového
poistenia za podmienok vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení ( § 13 ods. 3 písm. a) zákona č.
461/2003 Z.z. ). Úrazový príspevok sa vypočítava na dni ( § 86 zákona č. 461/2003 Z.z. ), a to zdenného vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých
v rozhodnom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak zákon o sociálnom poistení
neustanovuje inak s tým, že sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Významné pre určenie

rozhodujúceho obdobia je vznik nároku. Rozhodujúcim obdobím na zistenie vymeriavacieho základu je
kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Sumaúrazovéhopríplatkupredstavuje55%dennéhovymeriavaciehozákladuodprvéhodotretiehodňa
dočasnej pracovnej neschopnosti a 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti ( § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. ).

Pokiaľ súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.08.2004 ( ku vzniku nároku došlo 20.07.2005 ) a ust. § 85 až § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení posudzoval danú vec právne správne.

Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.,

uplatnený navrhovateľom, nie je daný.

Podstata druhého odvolacieho dôvodu ( § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. ), uplatneného navrhovateľom,
spočívapredovšetkýmvnesprávnompostupesúduprvéhostupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.
Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli

účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu ust. § 132 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného

ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.Nesprávnehodnoteniedôkazovbybolomožnévytknúťprvostupňovémusúduvprípade,akby
zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani
inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p..

V preskúmavanej veci navrhovateľ spochybňoval výšku svojho denného vymeriavacieho základu na rok
2005, tvrdil, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil a vyhodnotil jeho daňové priznanie za rok 2004 a
nesprávne potom stanovil výšku denného vymeriavacie ho základu.

Z obsahu spisu však vyplýva, že výšku denného vymeriavacieho základu navrhovateľa na rok 2005
nestanovil súd prvého stupňa svojvoľne, resp. podľa svojich úvah, ale vychádzal z Potvrdenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 23.04.2008, ktorá uvedené potvrdenie vyhotovila na žiadosť
navrhovateľa a tento ho ako listinný dôkaz predložil do súdneho spisu. Z tohto listinného dôkazu

vyplýva výška denného vymeriavacieho základu navrhovateľa na rok 2005 v sume 205,1087 Sk, z ktorej
správne vychádzal súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní. Z tohto dôvodu námietky navrhovateľa
o nesprávnom posúdení výšky jeho denného vymeriavacieho základu súdom nie sú dôvodné.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť

skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú sa
len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania.
Platí zásada, že každý z účastníkov ( a teda nielen navrhovateľ, ktorý sa domáha určitého práva

alebo nároku ) preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v
spore, pričom právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na súde. Odvolací súd môže hodnotenie
dôkazov, vykonané okresným súdom, preskúmavať len vtedy, pokiaľ je toto hodnotenie v rozpore s
pravidlami logického myslenia. Odvolací súd je v sporovom konaní viazaný skutkovým stavom tak, ako

hozistilsúdprvéhostupňa,dokazovanievpotrebnomrozsahuopakujelenvtedy,akmázato,žeokresný
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 213 ods. 2 O.s.p. )
a doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, navrhnutých účastníkmi, môže za podmienky, že ichnevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol alebo za podmienok ustanovených v § 205a
O.s.p. ( § 213 ods. 3 O.s.p. ).

Preskúmaním napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd vo veci vykonal všetky
účastníkmi navrhnuté dôkazy, ako aj dôkazy, ktoré sám považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci ( § 120 ods. 1 O.s.p. ) a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132
O.s.p.. Odvolací súd je podľa § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého
stupňa, neboli dôvody na opakovanie už vykonaného dokazovania ( § 213 ods. 2 O.s.p. ), ale ani na

jeho doplnenie ( § 213 ods. 3 O.s.p. ).

Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
uplatnený navrhovateľom, nie je daný.

Skutkové i právne závery, uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd považuje

za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje, v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. ne plne poukazuje.

Za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania podľa § 142 ods.
2 O.s.p., keď súd náhradu trov konania pomerne rozdelil medzi účastníkov tak, ako navrhoval vo svojom
odvolaní aj navrhovateľ. Pre pomerné rozdelenie trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia

je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu účastníkov sporového konania. Navrhovateľ bol v danej
veci úspešný na 28,9 %, neúspešný na 71,1 %, naopak, odporca bol úspešný na 71/1 % a neúspešný
na 28,9 %. Z tohto pomeru úspechu a neúspechu každého z účastníkov vyplýva, že pokiaľ súd prvého
stupňa odporcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech ( 71,1 % ), priznal pomernú časť vzniknutých trov
konania vo výške 8.509,- Sk ( 282,45 eur ), ktorá suma predstavovala 42,2 % z celkových trov konania

odporcu, je jeho rozhodnutie vecne správne.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa §
219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Odvolaním nenapadnutého výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi sumu 22.930,50 Sk s príslušenstvom, sa nedotýkal.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.. V
odvolacom konaní bol úspešný odporca, patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania. Odporca do
rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania nepodal návrh podľa § 151 ods. 1 O.s.p.,
náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a preto mu ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .