Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/171/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229202
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2009:1117229202.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľky: I.. K. P.,

bytom J. XX,. B. zastúpená advokátom J.. P. A., L. X,. B. proti odporcovi: l. M.. J. P., K. XX,. B. zastúpený
advokátom J.. M. F., Ž. X,. B., 2.B. D. "K." so sídlom v B. K. XX,. o určenie neplatnosti zmluvy prevode
družstevného bytu zo dňa 6. júla 1999 takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi v I rade náhradu trov konania v sume 664,90.- eur na účet
advokátskej kancelárie F. H. vedený v U. B. S., a.s. na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť trovy štátu vo výške 2,09 eur na účet Okresného súdu Bratislava I
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tun. súd 2.11.2005 domáhala sa navrhovateľka proti odporcovi určenia
neplatnosti zmluvy uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade, ktorou odporca v 2. rade previedol do
vlastníctva odporcu v 1. rade družstevný byt nachádzajúci sa v obytnom dome č. s.XXXX na K. ul. č.
XX,. I. posch.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 1. júla 2004, č.k. 9C 171/1995-76 určil, že zmluva o prevode
družstevného bytu zo 6. júla 1999 uzavretá medzi B. D. "K." a odporcom 1, predmetom ktorej je byt č. X
naI.poschodíobytnéhodomuB.,K.č.XX,stojacehonaparceleč.10232/2,zastavanáplochavovýmere
267 m2, kat. úz. B. S. M., zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. 4519 ako aj spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 68/1000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXXXXX, je
neplatná. Rozhodol tak po zistení, že na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava

I o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 31. mája 1978 č.j. byt - 254-7-1997/1978 navrhovateľke
a odporcovi 1/ ako manželom vzniklo právo spoločného užívania bytu v zmysle § 175 ods. 1 O.z. v
znení platnom do 1. januára 1992, nakoľko išlo o byt v dome Ľudového bytového družstva
(ďalej len "ĽBD"), na ktoré byty sa vzťahoval právny režim štátnych bytov. Predmetný byt bol následne
delimitovaný z ĽBD do B. D. "K." dňa 31. decembra 1991; týmto dňom vzniklo manželom spoločné
členstvo v družstve zo zákona, pričom nie je podstatné, kto z nich bol zapísaný v evidencii ĽBD a neskôr
B. D. "K.' ako člen družstva. V zmysle § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov vzniklo navrhovateľke právo na prevod vlastníctva bytu spoločne s odporcom 1/, preto zmluva
o prevode vlastníctva predmetného bytu uzavretú len medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ (bez účasti a
súhlasu navrhovateľky) je podľa § 39 O.z. absolútne neplatná.Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu 1/ rozsudkom z 29. júna 2005, sp. zn. 4Co 334/2004
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal z názoru, že
účastníkom vzniklo k bytu, ktorý bol pôvodne bytom ĽBD, ktorý nezdieľal režim družstevných bytov, ale

štátnych, právo spoločného užívania bytu (§ 175 ds. 1 O.Z. v znení do 1. januára 1992). Tento byt sa stal
bytom družstevným na základe delimitácie z bývalého ĽBD do B. D. "K.", kedy s prihliadnutím na § 868
O.Z. veta prvá pred bodkočiarkou vzniklo manželom P. aj spoločné členstvo v tomto družstve. nakoľko
spoločný nájom bytu manželmi, na ktorý sa dňom 1 januára 1992 zmenilo spoločné užívame bytu
navrhovateľky a odporcu 1/ (§ 871 O.z. v znení zák. 509/1991 Zb.) žiadnym spôsobom po rozvode ich

manželstva nezanikol, je zmluva prevode predmetného bytu uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom
2/ bez súhlasu navrhovateľky v rozpore s § 39 O.z., z ktorého dôvodu je absolútne neplatná.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu odporcu 1/ a napadol mimoriadnym
dovolaním rozsudok Okresného súdu Bratislava I z l. júla 2004, č.k. 9 C 171/1995-76 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2005, sp. zn. 4 Co 334/2004.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g
O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) rozsudkom zo dňa 29.4.2008
č.k. 3 M Cdo 11/2006 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2005, sp. zn. 4 Co 334/2004 a

rozsudok Okresného súdu Bratislava I z l. júla 2004, č.k. 9 C 171/1995-76 zrušil a vec vrátil Okresnému
súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že v čase, kedy účastníci nadobudli právo
spoločného užívania bytu manželmi tento byt bol bytom družstevným vo vlastníctve ĽBD. Pre byty v

domoch ĽBD platila s menšími odchýlkami všeobecná právna úprava vzťahujúca sa na byty z tzv.
štátnej výstavby, obsiahnutá v Občianskom zákonníku v znení platnom pred novelou vykonanou zák.
č. 509/1991 Zb. a v zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi. Pri vzniku práva osobného užívania
bytu sa uplatňoval "prideľovací" režim, ktorý sa vzťahoval na všetky byty ostatné podliehajúce režimu
bytového zákona (zák. č. 41/1964 Zb.), medzi ktoré patrili aj byty domoch ĽBD. Podľa § 154 ods.

1 O.z v znení do účinnosti zák. č. 509/1991 Zb. rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym
národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými
skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela
dohodu o odovzdaní prevzatí bytu (v prejednávanej veci takouto skutočnosťou bola dohoda o výmene
bytu). V súlade s "prideľovacím" režimom sa preto pre vznik tohoto práva vyžadovalo najskôr pridelenie

bytu. Samotné prideľovanie bytov upravovali ustanovenia § 4 až § 28 zák. 41/1964 Zb. o hospodárení
s bytmi {tento zákon bol zrušený zák. č. 509/1991 Zb.). Miestny národný výbor prideľoval byty, ktoré
podliehali jeho prideľovaciemu právu (takto prideľoval predovšetkým tzv. štátne byty). Podnikové byty,
byty ministerstva vnútra a byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľoval miestny národný výbor
na návrh organizácie hospodáriacej s podnikovými bytmi, na návrh orgánov ministerstva vnútra alebo

ľudového bytového družstva (viď § 24 ods. 1 zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi). V súlade s
vyššie uvedeným "prideľovacím" režimom samotným rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym
národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi právo
osobného užívania bytu ešte nevznikalo. Občanovi ním vzniklo len právo, aby s ním organizácia, ktorá s
bytom hospodári, uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Až touto dohodou bol zavŕšený proces

vzniku pravá osobného užívania bytu.

Účastníci konania uzavreli manželstvo 11. januára 1975, Predmetný byt nadobudli na základe
rozhodnutia ObNV Bratislava I zo dňa 31. mája 1978 č.j. byt - 2541997/1978, ktorým bola schválená
dohoda o výmene bytov uzavretá medzi D.. M. P. s manželkou a odporcom 1/ s manželkou, t j.

navrhovateľkou. Na základe tohoto rozhodnutia bola uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu.
Účastníkom vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi v zmysle § 175 ods. 1 O.z. (v znení do 1.
januára 1992) uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 22. júna 1978 po predchádzajúcom
schválení dohody o výmene bytu (§ 30 zák. č. 41/1964 Zb., § 188 ods. 1 O.Z., § 155 ods. 1 O.z.) So
zreteľom na vyššie uvedený "prideľovací režim", ktorý platil aj pre byty ĽBD, treba prisvedčiť správnosti

záveru súdov, že z tohoto dôvodu účastníkom nevzniklo s právom spoločného užívania družstevného
bytu manželov aj spoločné členstvo v ĽBD (§ 175 ods. 1 O.z. v znení do 1. januára 1992 Zb.). Naviac
stanovy ĽBD z roku 1975 neupravovali spoločne členstvo manželov v družstve ale len individuálne a
neprenosné členstvo. V konaní nebolo sporné, že členom ĽBD bol iba odporca , ktorý podľa potvrdeniaB. D. C. bol prijatý za člena ĽBD XX. XXXX s členským číslom XXXX, pod ktorým je zapísaný v
matrike družstva. Navrhovateľka nepreukázala vznik spoločného členstva manželov v ĽBD, ani vznik
jej individuálneho členstva.

B. D. "K." vzniklo v zmysle § 49 ak. č. 176/1990 Zb bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve
delimitáciou, t.j. odčlenením z ĽBD a zápisom do obchodného registra dňom 31. decembra 1991. Byty,
ktoré boli dovtedy vo vlastníctve ĽBD v domoch na K. ul. č. XX-XX,. teda aj predmetný byt, prešli do
vlastníctva B. D. "K.", t.j. odporcu 2/, ktoré v zmysle zák. č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom a

výrobnom družstevníctve, malo povahu stavebného bytového družstva a na byty v jeho vlastníctve
sa vzťahoval právny režim bytov stavebných bytových družstiev. v dôsledku toho sa z bytu, ktorý
bol pôvodne vo vlastníctve ĽBD a ktorý sa do 31. decembra1991 riadil režimom štátnych bytov),
stal družstevný byt. Zmena právneho režimu bytu mala za následok vznik práva spoločného užívania
družstevného bytu (do 1 januára 1992), ktoré sa dňom 1.januára 1992, kedy nadobudla účinnosť
novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 509/1991 Zb., transformovalo na spoločný nájom

družstevného bytu ( 871 O.z.)

Postavenie B. D. "K." od jeho vzniku upravovali Stanovy družstva a právne predpisy vzťahujúce sa na
byty stavebných bytových družstiev (resp. od 1. januára l992 len družstiev, keďže novela Občianskeho
zákonníka už neobsahovala pojem stavebné bytové družstvo). Z uznesenia ustanovujúcej členskej

schôdze členov - nájomníkov bytov K. č. XX-XX. vyplýva, že zároveň so vznikom družstva došlo aj k
odčleneniu členov družstva (bývalých členov ĽBD) bývajúcich v domoch na K. č. XX-XX. Podľa Stanov
družstva prijatých na zakladajúcej schôdzi družstva 29. augusta 1991 zakladajúcimi členmi sa stávajú
(len)hlavníužívateliabytovvdružstevnýchdomochK.XX,XX,XX,XX,XX.kudňuvznikudružstva(článok
1, bod 3); stanovy nepoznali spoločné členstvo manželov v družstve.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že zmenou právneho režimu bytu, ku ktorej došlo
za účinnosti Občianskeho zákonníka účinného 1. januára 1992, nedošlo k vzniku spoločného členstva
navrhovateľky a odporcu 1/ v družstve keďže k vzniku B. D. "K." došlo dňom zápisu do obchodného
registra, tj. dňom 31. decembra 1991, nemožno na uvedený právny vzťah aplikovať ustanovenie §

868 O.z. prvá veta pred bodkočiarkou účinné od 1. januára 1992 a z tohoto dôvodu nemohlo vzniknúť
spoločné členstvo účastníkov v družstve.

Predpokladom pre vznik spoločného členstva manželov ‚ družstve či už v zmysle § 175 ods. 2 O.z.
účinného do 1. januára 1992 a tiež v zmysle § 703 ods. 2 O.z. v znení po 1. januári 1992, je právo

na pridelenie družstevného bytu niektorému z manželov za trvania manželstva. V posudzovanej veci
v súvislosti so zmenou právnej formy vlastníka bytov (z ĽBD na SBD) a s prechodom členstva (z
ĽBD na SBD) nevzniklo bez ‚ďalšieho dovtedajším členom ĽBD právo na pridelenie bytov v SBD;
dovtedajší užívatelia "pokračovali" v už skôr zriadenom užívaní bytov. Z tohoto dôvodu preto nemohlo
navrhovateľke a odporcovi 1/podľa týchto ustanovení vzniknúť spoločné členstvo v družstve. K vzniku

spoločného členstva manželov v družstve nedošlo ani podľa § 703 ods. 3 0.z. účinného po 1. januári
1992 dôvodu absencie základnej podmienky pre vznik spoločného členstva manželov v družstve, ktorou
je právo na pridelenie družstevného bytu hoci len jednému z manželov, keďže účastníci už v tom čase
boli nájomcami predmetného bytu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka
účinného do 1. januára 1992 ani po 1 januári 1992 (po účinnosti novely Občianskeho zákonníka
vykonanej zák. č. 509/1991 Zb.) nemožno vyvodiť záver o vzniku spoločného členstva navrhovateľky a
odporcu 1/ v B. D. "K." Tým, že došlo k zmene režimu predmetného bytu, t.j. z družstevného bytu vo
vlastníctve ĽBD sa stal družstevný byt v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v znení po novele

vykonanej zák. č. 509/1991 Zb. účinného od 1. januára 1992, došlo k vzniku práva spoločného nájmu
družstevného bytu, nedošlo však zároveň k vzniku spoločného členstva navrhovateľky a odporcu 1/ v
družstve zmysle § 703 ods. 2 O.z. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka sa
členkou odporcu 2/ nestala, nepodala prihlášku za členku družstva, o čom svedčí aj výpis z Obchodného
registra B. D. "K.'', podľa ktorého členom družstva je naďalej iba odporca 1/.Podľa § 243d O.s.p. ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo
zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom
rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.

Súd prvého stupňa po zrušení rozsudkov súdu prvého a druhého stupňa a vo veci opätovne rozhodol
rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu.

Navrhovateľkažiadaladoplniťdokazovaniezadováženímlistínpreukazujúcichčlenstvoodporcuvl.rade

v ĽBD. Navrhla, aby odporca v l. rade preukázal svoje členstvo v ĽBD predložením prihlášky, o ktorej
kladne rozhodlo predstavenstvo družstva, dokladu o zaplatení členského poplatku. Rovnako navrhla ,
aby súd vyzval na predloženie týchto dokladov B. D. C.. Ďalej navrhla vyžiadať záznamy bytovej komisie
a predstavenstva , ako aj vyzvať odporcu v 2. rade, aby predložil všetky písomnosti, ktoré sa týkajú
predmetného bytu.

Odporca v l. rade navrhol návrh na doplnenie dokazovania zamietnuť z dôvodu, že takéto dokazovanie
je nadbytočné. Poukázal na rozsudok NS SR 3M Cdo 11/2006 , kde sa uvádza, že v konaní nebolo
sporné, že členom B. D. bol odporca I, ktorý bol podľa potvrdenia B. D. C. prijatý za člena ĽBD dňa
XX.X.XXXX.

Súd prvého stupňa navrhovateľkou navrhnuté dokazovanie nevykonal z dôvodu, že v priebehu
doterajšieho dokazovania bolo preukázané, že iné záznamy ako tie, ktoré už boli v konaní predložené
sa nezachovali. V konaní nebolo sporné, že členom ĽBD bol iba odporca 1/, ktorý podľa potvrdenia
B. D. C. bol prijatý za člena ĽBD 30. júna 1975 s členským číslom XXXX,. pod ktorým je zapísaný
v matrike družstva. Navrhovateľka nepreukázala vznik spoločného členstva manželov ĽBD, ani vznik

jej individuálneho členstva.

Z uvedených dôvodov vyplýva záver , že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu v zmysle § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. medzi odporcami 1/ a 2/ bol členom družstva iba odporca
1/, uvedená zmluva nevyžadovala súhlas navrhovateľky, preto zmluvu uzavretú s výlučným členom

družstva treba považovať za platnú. Súd preto rozhodol tak, že návrh na určenie neplatnosti zmluvy o
prevode družstevného bytu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému odporcovi v l. rade
náhradu trov konania , ktoré mu vznikli proti navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala nasledovne:

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1.000,- Sk a z trov
právneho zastúpenia .

V zmysle vyhlášky 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci

súd priznal advokátovi odmenu za 2 úkony á 200,- Sk a 2x 70,- Sk režijný
paušál.

V zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb súd priznal advokátovi odmenu za 5 úkonov á 1.281,-Sk , l úkon 320,- Sk a 6x 128,- Sk

režijný paušál.

V zmysle vyhlášky 163/2002 Z.z. súd priznal advokátovi odmenu za 3 úkony á 1.360,- Sk, l úkon 680,-
Sk a 4x 360,-Sk režijný paušál.

V zmysle vyhlášky č 665/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služiebsúdpriznaladvokátoviodmenuza3úkonyá1.154,-Ska 2x150,-Sk+190,-Skrežijnýpaušál.

V zmysle vyhlášky č 665/2004 Z.z. súd priznal advokátovi odmenu 53,49 eur a režijný paušál 6,95 eur.

Trovy právneho zastúpenia, ktoré súd odporcovi v l. rade priznal predstavujú spolu s režijným paušálom
a zaplateným súdnym poplatkom sumu 664,90 euro . Súd náhradu trov priznal v eurách z dôvodu
zavedenia meny euro v Slovenskej republike od 1.1.2009.Onáhradevkonania,ktorévzniklištátuvyplatenímsvedočnéhosvedkoviS.vovýške63,-Skzoštátnych
prostriedkov súd rozhodol podľa § 148 ods. o.s.p. a zaviazal neúspešnú navrhovateľku na zaplatenie
trov štátu. vo výške 2,09 euro. Súd vyčíslil trovy v eurách z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej

republike od.1.1.2009.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia rozsudku na podpísanom súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2/
O.s.p.