Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 8, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/90/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107214209
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa B. R., občana

SR, bytom T., N. T. č. XX proti odporcovi M. T., M. N. č.X o zaplatenie 793.585,-Sk takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 21.5.2007 domáhal zaplatenia 90.000,-Sk, po pripustení
zmeny žalobnej žiadosti dňa 1.7.2008 sumy 793.585,-Sk, titulom vydania bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že odporca mu prenechal dohodou č. I dňa
2.4.1992 do dočasného užívania parc.č. 2315/68 a parc.č. 2315/69 v k.ú. T., za účelom výstavby
hromadných garáží zapísané na LV č.1. Od 29.9.1993, kedy bola dohoda č. II o dočasnom užívaní

vypovedaná už žiadna ďalšia dohoda uzavretá nebola a napriek tomu si odporca účtoval na nájomnom
ďalších 51.000,-Sk. Odporca porušil zákon č. 465/1991 ( § 17 ods.2 písm.c/), zák.č. 306/1992
( § 15d ods.2), zák.č. 138/1991 ( § 2 ods.2,5, § 9 ods.2 písm.a/, § 14 ods.1,2,4). Odporca nebol
oprávnený prenechať pozemky do dočasného užívania, lebo v tom čase nebol ich vlastníkom. Za
obdobie od podpisu dohody č. I dňa 9.4.1992 do zániku zmluvy dňa 30.6.1994 navrhovateľ uhradil
odporcovi celkove sumu 236.250,-Sk ( dňa 9.4.1992 sumu 26.250,-Sk, dňa 2.2.1993 sumu 37.500,-
Sk, dňa 4.5.1993 sumu 22.500,-Sk, dňa 30.9.1993 sumu 22.500,-Sk, dňa 17.12.1993 sumu 52.500,-
Sk a dňa 15.7.1994 sumu 75.000,-Sk.) Odporca si mohol v zmysle vyhl.č. 465/1991 Zb. uplatniť

nájomné vo výške 3,50,-Sk /m2, čo je pri výmere pozemku 900 m2 čiastka 146.250,-Sk. Pozemky
neboli vlastníctvom odporcu a preto je tento povinný vydať celú zaplatenú sumu 236.250,-Sk a úrok z
omeškania zo sumy 230.265,-Sk vo výške 17,6% ročne od 1.7.1994 do 31.5.2008 v sume 563.320,-
Sk, t.j. spolu 793.585,-Sk.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že mali s navrhovateľom uzavreté 3 zmluvy
o nájme parc.č. 2315/68 a 2315/69, pričom navrhovateľ neplatil riadne dohodnuté nájomné. Preto sa
odporca obrátil so žalobou na Okresný súd v Žiline sp.zn. 19Cb 1704/97, v ktorej žalovali navrhovateľa

o zaplatenie 555.000,-Sk nájomného za užívanie pozemkov a za obdobie od 1.7.1994 do 31.7.1996 a
titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.8.1996 do 28.8.1997. V uvedenom spore
boli úspešní. Vec je právoplatne skončená a v tomto konaní bolo uvedené, že odporca je vlastníkom
týchto pozemkov, aj na základe čoho. V tejto žalobe sa navrhovateľ domáha niečoho, o čom už bolo
právoplatne rozhodnuté. Nájomné bolo stanovené na základe dohody na 100,-Sk/m2. Odporca vzniesol
námietku premlčania.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a zástupcu odporcu, oboznámil spis Okresného
súdu v Žiline sp.zn. 19Cb 1704/97, potvrdenia o zaplatení nájomného odporcom z obdobia 9.4.1992-
14.7.1994 a zistil tento skutkový stav :

rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 19Cb 1704/97- 186 zo dňa 20.5.1999 v právnej veci
navrhovateľa M. T. proti odporcovi B. R. bol B. R. zaviazaný zaplatiť M. T. 375.000,-Sk so 17,6% úrokom
z omeškania od 18.9.1996 do zaplatenia a v časti o zaplatenie sumy 180.000,-Sk titulom vydania
bezdôvodného obohatenia bol návrh zamietnutý. Predmetom sporu bolo neplatenie nájomného za
užívanie pozemkov, zapísaných v LV č. 1 ako parc.č. 2315/68 o výmere 422 m2 a parc.č. 2315/69 o

výmere 478 m2, nachádzajúcich sa v k.ú. T., patriacich navrhovateľovi. Pozemky vznikli odčlenením
z pôvodnej parc.č. 2315/10 v k.ú. T., zapísanej pôvodne na LV č. 3945 a prešli do vlastníctva M. T.
priamo zo zákona č. 138/1991 Zb ( § 14 ods.4 cit. predpisu. ) V odôvodnení rozhodnutia je uvedené,
že M. T. bolo vlastníkom týchto pozemkov a bolo oprávnené ich prenajímať. Dňa 20.4.1994 bola
uzavretá s B. R. nájomná zmluva, na dobu určitú, do 30.6.1994. Nájomca pozemky užíval aj po skončení
nájmu a prenajímateľ sa nedomáhal ich vypratania, pôvodná nájomná zmluva sa predĺžila priamo zo

zákona podľa ust. § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka a cyklus obnovovania pôvodnej nájomnej zmluvy
pokračoval až do skončenia výpovednej lehoty dňa 31.7.1996. M. T. malo teda podľa tohto rozhodnutia
právo na nájomné za obdobie od 1.7.1994 do 31.7.1996 a to vo výške stanovenej dohodou účastníkov.
Súd preto zaviazal B. R. na zaplatenie 375.000,-Sk z titulu nájomného za čas od 1.7.1994 do 31.7.1996,
spolu s úrokom z omeškania 17,6% z dlžnej sumy od 1.8.1996 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol,

lebo M. T. neunieslo dôkazné bremeno, že B. R. užíval predmetné pozemky aj po 1.8.1996. Konanie vo
veci 19Cb 1704/97 bolo právoplatne skončené dňa 12.10.2000, rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
23Co 507/2000-240 zo dňa 27.6.2000, ktorým bol rozsudok súdu I. stupňa potvrdený.

Podľa § 159 ods.2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 159 ods.3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplateného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkon obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3
roky; ak ide o úmyselné obohatenie, za 10 rokov, odo dňa, keď k nemu došlo.

V danom prípade mal súd preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ sa domáhal
bezzákladného nároku. Navrhovateľ za obdobie od 9.4.1992 do 30.6.1994 zaplatil odporcovi sumu

236.250,-Sk, na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy s M. T. zo dňa 20.4.1994 do 30.6.1994,
predmetom ktorej bol nájom parc.č. 2315/68 a 2315/69 v k.ú., T., zapísané v LV č.1. Nájomca pozemky
užíval aj po skončení nájmu a prenajímateľ sa nedomáhal ich vypratania, pôvodná nájomná zmluva
sa predĺžila priamo zo zákona podľa ust. § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka a cyklus obnovovania
pôvodnej nájomnej zmluvy pokračoval až do skončenia výpovednej lehoty dňa 31.7.1996. M. T. malo

podľa rozhodnutia Okresného súdu v Žiline sp.zn. 19Cb 1704/97 právo na nájomné za obdobie od1.7.1994 do 31.7.1996 a to vo výške stanovenej dohodou účastníkov, na 15.000,-Sk mes., t.j. za
celé obdobie v sume 375.000,-Sk. Platnosť predmetných nájomných zmlúv ako aj otázka preukázania
vlastníckeho práva M. T. k pozemkom bola predmetom právoplatne ukončeného sporu na Okresnom

súde v Žiline, sp.zn. 19Cb 1704/97.

V tomto rozhodnutí bolo priznané M. T. právo na nájomné k predmetných pozemkom, čo znamená, že
otázka vlastníckeho práva k nim bola v konaní v žalobe na plnenie skúmaná ako predbežná otázka a M.
T. svoje vlastnícke právo k pozemkom preukázalo. V danom prípade teda navrhovateľ plnil na základe
platne uzavretej nájomnej zmluvy a zo strany odporcu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. K

bezdôvodnému obohateniu by došlo, ak by chýbal právny dôvod na plnenie zo strany navrhovateľa, čo
všakniejetentoprípad.Navrhovateľsavtomtokonanídomáhal,abysúdvpodstateopätovnepreskúmal
platnosť nájomných zmlúv, výšky dohodnutého nájomného a vlastníckeho práva odporcu k pozemkom,
čo však už nie je možné, lebo tieto skutočnosti už boli predmetom preskúmania v inom súdnom spore
a o základe nároku, uplatneného navrhovateľom, sa už právoplatne rozhodlo. Z týchto dôvodov súd
nevykonal žiaden dôkaz, navrhnutý navrhovateľom na preukázanie týchto skutočností ( výsluch Ing.

P., predloženie LV na pozemky, a pod.). Navrhovateľ nepreukázal, že sa odporca bezdôvodne obohatil
a preto otázka priznania úroku z omeškania zo sumy 230.265,-Sk ( zaplatené bolo len 236.250,-Sk)
neprichádza do úvahy.

Ak by aj k bezdôvodnému obohateniu došlo, z vyššie uvedeného je zrejmé, že by navrhovateľ ani
vtedy nebol v tomto spore úspešný. Navrhovateľ žiadal vydať obohatenie ( v sume 236.265,-Sk),

ktoré spočívalo v uhradených platbách v celkovej výške len 236.250,-Sk, zaplatených od 9.4.1992 do
15.7.1994.

Právo môže byť vykonané po prvý raz, až keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Vzťah
medzi navrhovateľom a odporcom je občiansko-právny a vzťahuje sa naň ust. § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ zmeškal lehoty na uplatnenie práva. A by nejaké bezdôvodné obohatenie

existovalo, musel by si svoje právo na súde uplatniť včas, najneskôr k 16.7.1996 u poslednej splátky, v
prípade prvej splátky k 10.4.1994. Žaloba prišla na súd až 21.5.2007 a odporca sa dovolal premlčania,
takže premlčaný nárok nemožno priznať, ani v časti úroku z omeškania. Ak je premlčaná istina, nemožno
najejzákladeznejpriznaťúrokzomeškania. Súdvzhľadomnavyššieuvedené žalobuvcelomrozsahu
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. Úspešnému odporcovi trovy konania
nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).