Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2009

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Cb/76/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804111286
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkyMgr.JolanyFuchsovejasudcovJUDr.Jozefa

Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu METALFIN, s.r.o., so sídlom Mudroňova č.
36 Košice, IČO 36 177 211, zastúpeného Mgr. Janou Krakowskou, advokátkou, Čajakova č. 1, Košice
proti žalovanému Carmeuse Slovakia, s.r.o., so sídlom Slavec č. 179, IČO 36 198 749, zastúpenému
JUDr.KlaudiouAzariovou,advokátkou,Kmeťova26,Košiceozaplatenie500.000.-eursprísl.oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.3.2008 č.k. 11Cb/76/2004-450 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku m e n í tak, že žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému, na účet jeho právneho zástupcu, trovy konania vo výške

46.656,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je povinný uhradiť Slovenskej republike , na účet Okresného súdu Rožňava trovy konania vo
výške 706.- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 17.3.2008 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
500.000.- eur s 13% úrokom z omeškania ročne počnúc od 27.6.2003 do zaplatenia, žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 1.966.202.- Sk, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnej zástupkyni
žalobcu, Slovenskej republike priznal náhradu trov konania titulom preddavkovo zložených finančných
prostriedkov na znalecké dokazovanie vo výške 21.269.-Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

a návrh v prevyšujúcej časti o priznanie úrokov z omeškania od 1.2.2002 do 26.6.2003 zamietol.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal priznania sumy
500.000.- eur s prísl. titulom zmluvnej pokuty, dohodnutej v kúpnej zmluve č. 2001-04-01 zo dňa
1.4.2001, v ktorej sa právny predchodca žalovaného dohodol so žalobcom na odkúpení špecifikovaného
tovaru, a to vápno kusové v kvalite uvedenej v zmluve. Žalobca v žalobe uviedol, že právny predchodca
žalovaného - Kalcit spol.s r.o. so sídlom Slavec bol zrušený bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou

Carmeuse Slovakia s.r.o. Košice, ktorá prevzala všetok majetok, práva, povinnosti a záväzky zrušenej
spoločnosti v celom rozsahu a stala sa tak právnym nástupcom zrušenej spoločnosti. V čl. I bod
1.2. sa zmluvné strany dohodli, že tovar bude dodávaný kupujúcemu, t.j. žalobcovi, na ďalší predaj
do Maďarskej republiky, zmluva bola uzavretá na určitú dobu - 3 roky odo dňa jej platnosti s tým,
že na základe prejavenia záujmu kupujúcim bude platná na ďalších 5 rokov. Zmluva bola podpísaná
štatutárnymi zástupcami dňa 1.4.2001 a odberateľom kupujúceho v Maďarskej republike /ďalej iba MR/
bola spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK KFT s predpokladaným množstvom odberu 50 000 t počas

celej platnosti zmluvy. V čl. VII bod 8.3. sa žalovaný zaviazal nedodávať tovar na územie Maďarskej
republiky inej osobe než žalobcovi a v bode 8.5. sa žalovaný zaviazal v prípade nedodania objednaného
tovaru žalobcovi do 14 dní odo dňa objednávky uhradiť zmluvnú pokutu a v prípade dodania tovaru
na územie Maďarskej republiky inej osobe než žalobcovi, zaplatiť zmluvnú pokutu. Výška zmluvnejpokuty bola dohodnutá čl. VIII bod 8.7. vo výške 500.000.-eur. Dňa 18.12.2001 obdržal žalobca
objednávku od svojho odberateľa z MR na rok 2002. Medzi účastníkmi konania od platnosti a účinnosti
predmetnej kúpnej zmluvy dochádzalo k realizovaniu plnenia z predmetnej zmluvy až do januára

2002, kedy žalovaný prestal plniť záväzky, čím porušil ustanovenia čl. VIII bodov 8.3. a 8.5.Žalobca
preto vyzval žalovaného prípisom zo dňa 8.4.2002 k plneniu záväzkov vyplývajúcich z predmetnej
zmluvy a dňa 15.5.2002 žalovaný oznámil žalobcovi listom, že plnenia realizovať nebude, tak ako tieto
vyplývajú z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Súd uviedol, že keďže žalovaný neplnil zmluvnú povinnosť, ktorá
bola zabezpečená zmluvnou pokutou, nárok žalobcu na jej zaplatenie vznikol na základe neplnenia,

resp. porušenia zmluvnej povinnosti. Žalobca faktúrou č. 230601 splatnou dňa 26.6.2003 vyúčtoval
žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 500.000.- eur, ktorá nebola zaplatená.

Na základe návrhu žalobcu súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz na zaplatenie žalovanej sumy
s prísl., proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom poprel existenciu záväzku voči žalobcovi
vyplývajúceho z kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 a uviedol, že takú zmluvu vo svojich účtovných či iných

dokumentoch spoločnosti neviduje ani neevidoval. S obsahom zmluvy sa oboznámil až po tom, čo mu
bol doručený prípis žalobcu na plnenie zmluvnej pokuty a má vážne pochybnosti ohľadom spôsobu a
času uzavretia predmetnej zmluvy. Konanie bývalých konateľov spoločnosti, ktorí mali údajne podpísať
predmetnú zmluvu a tak zaviazať žalovaného na plnenie, chápe žalovaný ako akt neseriózneho a
hrubo poškodzujúceho konania bývalých konateľov spoločnosti, ktorí konali v rozpore so záujmami

spoločnosti a spôsobili žalovanému škodu. Žalovaný zmluvu neporušil, keďže o nej ani nevedel a jej
existenciu a záväzok popiera. Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 14.10.2004 uviedla, že
obranu žalovaného považuje za účelovú a v podaní zo dňa 18.11.2004 uviedla faktúry a fakturované
čiastky o plnení, uskutočnenom na základe kúpnej zmluvy č.2001-04-01, ďalej že žalovaný od zmluvy
neodstúpil a to, že neeviduje svoj dlh vo svojej účtovnej evidencii ako aj nevedomosť o záväzkovom

vzťahu je zavádzajúce a nezbavuje ho zodpovednosti z porušenia povinností, vyplývajúcich zo zmluvy.
Tvrdila, že žalovaný mal o zmluve vedomosť, keď na jej základe plnil. Keďže v spise bola založená
iba fotokópia zmluvy, žalovaný na pojednávaní dňa 18.11.2004 požadoval predloženie jej originálu a
navrhol vypočuť aj štatutárnych zástupcov, ktorí zmluvu podpísali, lebo mal dôvodnú obavu, že zmluva
bola antidatovaná.

Súd ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalovaného zo dňa 2.3.2005 vyplýva, že žalovaný nepopiera, že v
minulom období existoval obchodno-záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, avšak trval na tom,
že v nijakom prípade jeho právny základ nepochádzal z predmetnej zmluvy. Tento právny vzťah bol
realizovaný osobitnými kúpnymi zmluvami uzavretými vždy jednotlivo podľa § 409 a násl. Obchodného

zákonníka na základe písomnej, telefonickej objednávky a jej splnenia a uhradenia fakturovanej kúpnej
ceny. Tomu, že zmluva bola uzavretá dodatočne svedčia i skutočnosti plynúce z obsahu zmluvy a to, že
spoločnosť Kalcit s.r.o. v čase uzavretia zmluvy už mala uzavretú inú zmluvu na dodávku na dodávku
tovaru na územie MR. Je tiež sporné, či predmet zmluvy tak ako ho špecifikuje žalobcom tvrdená zmluva
je totožný s predmetom zmlúv realizovaných na základe objednávok. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa čl.

III bod 3.1. zmluvy malo byť miestom dodania tovaru na parite DAF Slovensko/Maďarská hranica podľa
Dohovoru ICOTERMS 2000 a z predložených dodacích listov vyplýva, že miestom dodania tovaru bolo
zrejme miesto podnikania žalovaného, pretože všetok tovar bol naložený do nákladného motorového
vozidla a že bol porušený aj čl. III bod 3.2., pretože kupujúci neoznámil predávajúcemu presné dispozície
dodania v písomnej forme najneskôr do 5 dní pred odoslaním tovaru a ani žalovaný neoznamoval

odoslanie tovaru faxovou správou kupujúcemu v deň odoslania tovaru, z čoho žalovaný vyvodzuje, že
bolo plnené na iné zmluvy, a nie na zmluvu uvádzanú žalobcom a že doba 3 roky, na ktorú bola zmluva
uzavretá, už uplynula.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.3.2005 opäť poukázal na to, že zo strany žalovaného sa jedná o účelové

uvádzanie skutočností, ktoré nie sú podkladom na preukázanie dôvodnosti predmetu sporu a najmä sa
na nich nezakladá platnosť či neplatnosť zmluvy. Uviedol, že zmluva je uzavretá v písomnej forme, plnilo
sa na jej základe a pri uzavretí zmluvy boli prítomní okrem konateľov aj ďalší dvaja členovia spoločnosti,
ktorá v tom čase vykonávala v spoločnosti žalovaného audit a jednotlivé ustanovenia sa z ekonomického
hľadiska konzultovali s auditormi. O predmetnej zmluve mali a majú vedomosť i konatelia právneho

predchodcu žalovaného, a keďže Ing. Voskár sa odvolával na to, že nemá vedomosť o uvedenej zmluve,
táto mu v rámci jednania bola daná v jeho kancelárii. Zmena konateľov nemá za následok zmenu
prijatých záväzkov.Žalovaný na pojednávaní dňa 12.4.2005 navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na pravosť podpisov
štatutárnych zástupcov a na okamih uzavretia zmluvy a ako svedkov vypočuť O. V., L. P., O.. R. a C. A.
a uviedol, že prípis žalobcu zo dňa 26.1.2004 mu vrátil s otáznikom, o čo sa vlastne jedná.

Súd ďalej uviedol, že svedok O.. D. V. vypovedal, že od r. 1992 bol spolumajiteľom spoločnosti Kalcit asi
v r. 1996 alebo 1997 bola spoločnosť predaná švajčiarskemu koncernu OMIA a konateľom spoločnosti
bol až do r. 2002 a ďalším konateľom bol L. P.. Potvrdil, že predmetnú kúpnu zmluvu podpísal on a
mal vedomosť, že dochádza k určitému narušeniu obchodných vzťahov, že sú neuhradené pohľadávky

zo strany žalovaného v prospech žalobcu, na čo upozornil i ďalšieho konateľa L. P. a nakoniec sám
pristúpil k tomu, že písomne oznámil žalobcovi, že v predmetnom vzťahu došlo k zmene pri rešpektovaní
obchodných záväzkov zo strany žalovaného. Vypovedal, že obchodné vzťahy so žalobcom boli v
predchádzajúcich rokoch bezproblémové, v prípade nedostatku finančných prostriedkov dochádzalo i k
vzájomným zápočtom. Potvrdil, že podpis na zmluve je jeho podpisom a druhý podpis je podpisom p. P.,
pri podpisovaní zmluvy boli prítomní i svedkovia, a to O.. A. a zástupca firmy HZ Košice p. E. ako auditor,

ktorý sám navrhol, aby cena bola v zmluve uvedená v eurách. Potvrdil, že zmluva bola podpísaná v deň
na nej uvedený. Na základe tejto zmluvy bolo dodávané vápno do X. v MR a okrem toho mali uzavreté aj
iné zmluvy a to cez firmu Z. v Solnoku, ktoré boli realizované na základe inej zmluvy. Okrem týchto zmlúv
existovali aj iné dohody pre iných podnikateľov v E. a pod., pričom sa jednalo o krátkodobé zmluvy a
dohody. Tovar bol do MR dodávaný cez autodopravu firmou D. a výnimočne aj inými autodopravcami. K

písomnému odovzdaniu, čo vlastne spoločnosť Carmeuse Slovakia preberá nedošlo, keďže p. P. zostal
i naďalej konateľom spoločnosti a materiály, ktoré pri odchode spracoval, odovzdal p. P. a upozorňoval
ho aj na arogantné správanie nového majiteľa k predchádzajúcim zmluvám a dohodám a v čase, keď
sa žalobca domáhal plnenia zo zmluvy, on osobne sprostredkoval stretnutie žalobcu a žalovaného v P.,
kde sa snažili o mimosúdne riešenie sporu, avšak bezúspešne.

Z výpovede svedka O.. J. R., generálneho riaditeľa žalovaného pre súd vyplynulo, že podľa jeho
vedomosti sa podľa predmetnej zmluvy nikdy neplnilo, bolo plnené na základe telefonických alebo
ústnychobjednávok,popredloženíkúpnejzmluvyvypovedal,žetútonikdynevidel,videllenjejfotokópiu,
ktorú získal právny zástupca v priebehu konania. Vo funkcii generálneho riaditeľa pracoval od 1.8.2001 a

konateľom spoločnosti Kalcit bod od 17.9.2001 a z titulu tejto funkcie zodpovedal za určitú časť vedenia,
a to v oblasti obchodu, preto mu boli známe všetky kúpne zmluvy. Potvrdil, že došlo k jednaniu so
žalobcom po ukončení dodávok za účelom riešenia dlhu žalobcu voči žalovanému, ktorý predstavuje cca
3,9 mil. Sk. Na jednaní nebol daný návrh na započítanie a ani sa žalobca k tejto zmluve a pohľadávke
uplatnenej v tomto konaní, vôbec nevyjadril. O zmluve ho neinformoval ani p. P. a nebola podchytená ani

v audite, ktorý si dala spoločnosť Carmeuse spracovať. Uviedol, že v čl. VIII zmluvy sa niektoré odstavce
opakujú a navzájom vylučujú a je v nej uvedená mena euro, ktorá v tom čase ešte neplatila.

SvedokO..C.A.,spolumajiteľžalobcuvypovedal,žemalvedomostiokúpnejzmluve,keďžebolprítomný
pri jej podpisovaní v kancelárii O.. V. v P., kde bol prítomný aj p. P., p. P. a dvaja audítori, ktorých

mená nepoznal. V zmysle tejto zmluvy sa aj plnilo, a to až do januára 2002, kedy došlo k prerušeniu
dodávok a následne k oznámeniu zo strany žalovaného, že firmu Kalcit prevzala spoločnosť Carmeuse,
ktorá zmenila svoju obchodnú politiku. Od tej doby sa dodávky neuskutočňovali. Ohľadne zmluvy sa
uskutočnilisožalovanýmrokovaniavP.kdebolprítomnýO..R.,O..V.aO..P.,ktorýponúkolprotiplnenie,
pretožemalzáujemriešiťpredmettohtosporu.Najednanísahovoriloajoinýchveciach,o.i.ajozáväzku

žalobcu voči žalovanému vo výške 3,9 mil. Sk. Následne sa opäť stretli s p. P. v P. v Z., kde sa hovorilo aj
o započítaní vo výške 8 mil. Sk, žalovaný mal takýto návrh zaslať písomne, ale nestalo sa tak. Potvrdil,
že predmetná zmluva bola podpísaná v jeho prítomnosti.

Žalovaný predložil súdu fotokópiu kúpnej zmluvy a poukázal na to, že čl. VIII je úplne rozdielny od

článku, ako je uvedený v zmluve predloženej žalobcom.

Svedok L. E. P. vypovedal, že od r. 2003 je podnikateľom a predtým, v trvaní jedného roka, bol
konateľom spoločnosti Kalcit s.r.o. v Slavci, zodpovedal za technické veci a mal oprávnenie podpisovať
zmluvy spolu s O.. V.. Vypovedal, že nemá vedomosti o tom, že by medzi účastníkmi konania bola

uzavretá zmluva, že v tom čase neovládal dobre slovenský jazyk, ale podpísal tisíce zmlúv, ktoré
mu boli predložené O.. V.. Po nahliadnutí do spisu, na č.l. 23 - originál zmluvy - uviedol, že podpis
na nej môže ale nemusí byť jeho, po ukončení trvania pracovného pomeru svoju agendu nikomu
neodovzdával. O..V.odišieldostarobnéhodôchodkuasirokskôraozmluvesnímnehovoril.Vypovedal,že svedka P. nepozná, s O.. A. sa stretol asi 3x,mali osobné stretnutie aj za prítomnosti O.. R. v R., kde
hovorili o neuhradenej faktúre, k dohode však nedošlo. Pokiaľ sa uzatvárala zmluva nad 50.000.-eur,
na podpísanie zmluvy bol potrebný aj súhlas majiteľa Z.. Nevedel sa vyjadriť ani k zmluve predloženej

právnou zástupkyňou žalovaného založenú v spise na č.l. 87.

Svedok O.. E. P. vypovedal, že je konateľom žalobcu a má vedomosti o predmetnej zmluve, potvrdil,
že bola podpísaná v kancelárii O.. R. za prítomnosti p. P. a O.. A., bolo na jej základe plnené až do
januára 2002, uviedol, že s p. P. sa stretli v Košiciach s cieľom riešiť vec mimosúdne, avšak k dohode

nedošlo. Vypovedal, že s p. P. sa stretol pri podpisovaní zmluvy 2-3x u žalovaného. Po nahliadnutí
do spisu potvrdil, že na origináli zmluvy je jeho podpis a jeho podpis je aj na zmluve založenej na
č.l.187-189. Na rozdielnosť textácie zmlúv uviedol, že sa mohlo stať´, že zmluva predložená právnou
zástupkyňou žalovaného je iba návrhom zmluvy, na ktorej sa robili korektúry, keďže boli prítomní aj
audítori a až následne bola zmluva podpísaná a to v 2-och vyhotoveniach. Keď sa dozvedeli o zmene
majiteľa žalovaného, snažili sa získať jeho stanovisko ohľadne plnenia podľa zmluvy, avšak bolo im

oznámené, že tento už nemá záujem poskytovať im služby, ale nie písomne.

Svedok O.. T. E., živnostník, vypovedal, že v rámci auditorskej spoločnosti pravidelne mesačne
navštevoval právneho predchodcu žalovaného, kde uskutočňoval audit a ak v priebehu auditu došlo k
zmene, bolo potrebné to zachytiť. Pamätal si, že upozorňoval konateľa žalovaného O..V. na to, že je

potrebné zahrnúť k cene predávaného tovaru i DPH, pretože sa jedná o odberateľa na území Slovenskej
republiky a vyžiadali si aj zmluvu, z ktorej zistili, že sa jedná o slovenského odberateľa, nevedel, či sa
zmluva prepracovala, nepamätal si ani na obsah zmluvy, pri odovzdávaní dokladov a agendy už nebol
prítomný, tento audit už vykonával niekto iný. Svedok po nahliadnutí do spisu na č.l. 215-216 uviedol, že
opravy robené písaným písmom v čl. I na str. 2 a v čl. III a IV sú robené ním a že žiadne výhrady k cene

zo strany auditora neboli vznesené. Uviedol, že v čase keď robili audit, nebola podchytená ani faktúra
pre Kalcit na 500 000.- eur. Vypovedal, že v čase uzavretia, resp. konzultácie zmluvy, bol v miestnosti
prítomný O.. V., O.. P. a on.

Svedok O.. R. E., ktorý u žalovaného aj jeho právneho predchodcu pracoval vo funkcii obchodného

riaditeľa do 31.12.2004 vypovedal, že v rámci svojej pracovnej náplne zodpovedal aj za marketing -
obchod. Pamätal si, že žalovaný dodával vápno cez firmu žalobcu do X. v MR, on osobne kúpnu zmluvu
nevidel, nebol prítomný pri jej podpisovaní, pretože tieto záležitosti mal na starosti O.. V.. Prvýkrát kópiu
zmluvy videl v r. 2003, keď mu ju ukázal O.. R.. Bolo to vtedy, keď nastal problém o plnení zmluvy a
potvrdil, že žalovaný prestal dodávať vápno žalobcovi.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, posudok bol spracovaný dňa
28.12.2006 a v závere posudku sa uvádza, že autorom podpisu znejúceho na meno O.. V. je určite
O.. V., autorom podpisu znejúceho na meno p. P. je určite p. L. P. a autorom podpisu znejúceho na
meno P. je určite O.. E. P.. Určenie doby, kedy boli podpisy na kúpnu zmluvu č. 2001-04-01 zo dňa

1.4.2001 s prihliadnutím na vek papiera a na plniacu náplň písacej pomôcky, v súčasnosti nie je možné
jednoznačne stanoviť.

Účastníci konania v priebehu konania žiadali o poskytnutie lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu,
k čomu však nedošlo, čo oznámil súdu žalobca podaním zo dňa 26.10.2007. Žalovaný v podaní

zo dňa 6.12.2007 uviedol, že v čase keď bola kúpna zmluva podpísaná, existoval aj iný kontrakt
na dodávku vápna do MR,a to so spoločnosťou UNIKRISTALL Kft. Szolnok, a to až do roku 2009,
zmluva bola podpísaná dňa 13.2.2001, vedeli o nej obaja konatelia a zmienka o nej je aj v zmluve o
prevode všetkých obchodných podielov spoločnosti Kalcit s.r.o., ktorú konatelia podpísali dňa 27.4.2001.
Žalovaný nemal za preukázané ani porušenie čl.VIII bod 3, keďže žalobca na toto tvrdenie nepredložil

dôkaz. Navrhol vypočuť všetkých vodičov motorových vozidiel uvedených v JCD, či počas platnosti
zmluvy uskutočňovali dodávky do MR a ak áno, aký tovar vozili a komu.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil podľa § 409 a násl. Obchodného zákonníka. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k právoplatnému uzavretiu kúpnej zmluvy, čo

bolo preukázané aj plnením v zmysle tejto zmluvy zo strany žalovaného v prospech žalobcu. Doplnenie
znaleckého dokazovania požadované žalovaným považoval za nedôvodné, keďže bolo preukázané, že
kúpna zmluva č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 bola podpísaná štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných
strán a ani znaleckým posudkom nebol spochybnený ani jeden z podpisov. Súd uviedol, že žalobcasvoju povinnosť riadne plnil, avšak žalovaný svoje povinnosti neplnil, a preto bola dôvodne vystavená
a doručená faktúra č. 230601 zo dňa 16.6.2003 na sumu 500.000.- eur, ktorá do dňa splatnosti,
26.6.2003 nebola uhradená, a preto je dôvodný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, ktorá bola v

predmetnej zmluve riadne dohodnutá. Súd uviedol, že i napriek námietkam žalovaného, že zmluva
nebola uzavretá spôsobom, ktorý zákon uznáva, pretože namietal a spochybňoval pravosť podpisov
štatutárnych zástupcov, súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku i podpisov na zmluve mal
za to, že po porovnaní podpisov aj na iných dokumentoch, jedná sa o podpisy totožné a teda zmluva
v čase uplatnenia nároku bola platná. Za oprávnený súd uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania

vo výške 13% ročne a to od 27.6.2003,čo je doba, od kedy sa žalobca mohol domáhať svojho práva
na súde po uplynutí lehoty splatnosti. Preto súd v časti uplatnenia úroku z omeškania za obdobie od
1.2.2002 do 26.6.2003 žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a neúspešného žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania celkom vo výške 1.966.202.-Sk,
ktorévrozsudkušpecifikovalapodľa§148ods.1O.s.p.zaviazalžalovanéhoajkúhradetrovznaleckého
dokazovania, ktoré boli preddavkovo uhradená z finančných prostriedkov štátu vo výške 21.269.- Sk.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal odvolanie žalovaný,
cestou svojej právnej zástupkyne, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b, c, d, f/ O.s.p. Uviedol, že
súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný žalovaným ohľadom určenia času podpisu predmetnej zmluvy,
čo môže mať rozhodujúci význam pre správne posúdenie veci, pretože zo skutočnosti, že zmluva

bola podpísaná štatutárnymi zástupcami sa nijako nedá zistiť čas podpisu. Žalovaný uviedol, že súd
v napadnutom rozsudku uvádza, že žalovaný namietal a spochybňoval pravosť podpisov štatutárnych
zástupcov, avšak toto nie je pravdivé, keďže žalovaný v celom konaní nenapádal pravosť podpisov
ale iba datovanie predmetnej zmluvy a uviedol, že dátum podpisu nie je kompetentný skúmať znalec
z odboru písmoznalectva, preto aj závery takéto znalca ohľadom určenia doby, kedy bola zmluva

podpísaná, sú irelevantné. Navrhol preto doplniť dokazovanie na nariadenie chemickej analýzy originálu
predmetnej zmluvy znalcom, resp. vedeckým ústavom za účelom zistenia času podpisu predmetnej
zmluvy. Nevykonaním uvedeného dôkazu je konanie zaťažené vadou, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že uzavretie zmluvy je preukázané
aj plnením v zmysle uvedenej zmluvy, žalovaný uviedol, že tento záver súdu je nesprávny, pretože k

dodávkam tovaru dochádzalo na základe ad hoc telefonických objednávok. Uviedol, že nikdy neboli
naplnené podmienky dodania tovaru dohodnuté v zmluve v čl. III, a to žalobcom ani žalovaným /
žalobca neoznamoval žalovanému presné dopravné dispozície, odolanie tovaru nebolo oznamované
faxovou správou, tovar nebol dodávaný na parite DAF Slovensko/Maďarská hranica a nedochádzalo
ani k odovzdaniu colnej deklarácie JCD/. Zo žiadnej faktúry nevyplýva, že bola vystavená na základe

predmetnej zmluvy a nie na základe telefonických objednávok, predmet dodávok je na faktúrach
definovaný inak v predmetnej zmluve, taktiež kúpna cena je stanovená v inej mene /slovenské koruny/
a v zmluve je cena dohodnutá v DEM. Žalovaný uviedol, že medzi zmluvnými stranami bol obchodno-
právny vzťah, ktorý ale nevyplýval z predmetnej zmluvy a tento existoval aj pred obdobím, v ktorom malo
dôjsť k písomnému uzavretiu predmetnej zmluvy a dodávanie tovaru je iba pokračovaním zavedenej

praxe medzi sporovými stranami. Ak súd prvého stupňa mal za to, že predmetná zmluva bola platne
uzavretá, mal sa vysporiadať aj so skutočnosťou, že existovali dve rozdielne verzie predmetnej zmluvy a
prihliadať aj na zmluvu predloženú žalovaným, ktorá bola taktiež podpísaná oboma zmluvnými stranami
a je z rovnakého dňa, odlišné sú iba ustanovenia o zmluvnej pokute. Tvrdenie žalobcu, že žalovaným
predložená zmluva je iba pracovnou verziou, nie je ničím podložené. Ak by išlo o pracovnú verziu, tak

zmluva nie je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Jej podpis potvrdil aj konateľ žalobcu. Keďže
určenie, ktorá verzia zmluvy je platná nie je možné vyvodiť žiadnym výkladom, preto v dôsledku
existencie dvoch zmlúv, ktoré upravujú zmluvnú pokutu rozdielne, nie je možné určiť, ktorá verzia sa má
na daný právny vzťah vzťahovať, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka je z dôvodu zmätočnosti
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nedôvodný. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti zo zmluvy,

súd v rozsudku ani neuviedol, ktorú konkrétnu povinnosť zo zmluvy žalovaný porušil a teda aký je
právny základ a dôvod, pre zaviazanie žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu. Napadnuté rozhodnutie
je preto nesprávne a má vadu, pre ktorú je potrebné rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alebo
žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Súd prvého stupňa nárok na zmluvnú pokutu priznal nie na základe
preukázania porušenia konkrétnej povinnosti ale len na základe vystavenia faktúry žalobcom. Pokiaľ

ide o uvedenú faktúru, táto nie je ani správne vystavená a už vôbec nie je dostatočne určitá, a preto ju
žalovaný považuje za neplatnú a nedôvodnú z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Žalovaný ďalej
uviedol, že aj v prípade, ak by sa preukázala platnosť predmetnej zmluvy, ustanovenie čl. VIII bod 8.3. je
neplatné z dôvodu neurčitosti a zmätočnosti a poukázal na znenie uvedeného bodu. V bode je uvedenéoznačenie „dodávateľ“, pričom v celom texte zmluvy sa takéto označenie neuvádza, ale zmluvné strany
sú označené kupujúci a predávajúci, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka je toto dojednanie
neplatné. Z textu zmluvy nevyplýva kto je „dodávateľ“, a teda o koho záväzok sa jedná. Takisto zo zmluvy

nevyplýva, že sa jedná o zmluvu o výhradnom predaji a zmluva ani neobsahuje podstatné náležitosti
takejto zmluvy. Poukázal na ust. §266 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje výklad prejavu
vôle, pripúšťajúceho rôzny výklad a s odkazom na uvedené ustanovenie považoval ustanovenie bodu
8.3. z dôvodu neurčitosti a nejasnosti za neplatné. Žalovaný uviedol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá
pre prípad, ak predávajúci nedodá objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky a porušenie uvedenej

povinnosti v konaní nebolo preukázané. Žalobca nepredložil žiadnu objednávku v zmysle predmetnej
zmluvy a tak sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s dodaním tovaru a žalobcovi nemohol vzniknúť
nárok na zmluvnú pokutu. Taktiež žalobca neoznámil žalovanému presné dispozície, ktoré mal zaslať
podľa bodu 3.2 v písomnej forme najneskôr do 5 dní pred odoslaním tovaru. Žiadna takáto písomná
objednávka žalovanému nebola doručená, preto žalobcovi ani nemohlo vzniknúť právo na zmluvnú
pokutu a aj keby bola predmetná zmluva platná a účinná, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy a tak mu ani nemohol
vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Okrem toho zmluvná pokuta bola dohodnutá v mene, ktorá v tom
čase neexistovala, a preto sa zmluvné strany nemohli platne dohodnúť na zaplatení zmluvnej pokuty v
eurách. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s návrhom žalobcu prednesenom na pojednávaní
dňa 11.3.2008, aby súd využil moderačné právo ohľadne zníženia zmluvnej pokuty a poukázal na to,

že súd mal prihliadnuť aj na to, že ani sám žalobca neplnil povinnosti podľa zmluvy, a preto je priznanie
zmluvnej pokuty vo výške, ako požaduje žalobca, neprimerané. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa a v prípade, že
odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, navrhol pripustiť možnosť dovolania, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalobca, cestou svojej právnej zástupkyne, vo vyjadrení zo dňa 18.8.2008 k odvolaniu žalovaného
uviedol, že toto považuje za účelové, nakoľko dôvody, o ktoré žalovaný oprel svoje odvolanie, neexistujú.
V podaní uviedol faktúry, ktorými žalovaný fakturoval žalobcovi dodávky vápna, uskutočnené po uzavretí
zmluvy zo dňa 1.4.2001, z čoho vyvodil záver, že je jednoznačné a nesporné, že sa plnilo na základe

kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 a že uvedené je aj dôkazom o vedomosti žalovaného o svojom záväzku.
Uviedol, že žalovaný neodstúpil od uvedenej zmluvy, a preto je povinný rešpektovať jej ustanovenia.
Kebysižalovanýnebolvedomýsvojejpovinnosti,takbypredmetnédodávkynerealizoval.Žalovanývšak
dodávkyrealizovalaprijímalúhraduatietomusíajevidovaťvosvojejúčtovnejevidencii,inakmážalobca
vážne pochybnosti o celkovom chode spoločnosti a o prístupe k obchodným partnerom. Ďalej uviedol,

že vychádzajúc z listinných dôkazov a svedeckých výpovedí bolo jednoznačne preukázané, uzavretie
a existencia predmetnej kúpnej zmluvy, realizácia plnenia následne po uzavretí predmetnej zmluvy,
podpisy žalobcu a žalovaného na zmluve a písomná dohoda o zmluvnej pokute v eurách pre porušenie
zmluvných povinností špecifikovaných v rámci obsahu zmluvy a dôvody, pre ktoré si žalobca uplatnil
zmluvnú pokutu. Tvrdenie žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným bol len obchodno-právny

vzťah, ktorý nevyplýval z predmetnej zmluvy, sú len dohady a špekulácie žalovaného na odpútanie
pozornosti súdu od merita veci a nezakladajú sa na relevantných podkladoch. K návrhu na doplnenie
dokazovania podľa § 213 ods. 3 O.s.p. uviedol, že súd nie je povinný vykonať každý dôkaz, ale iba
ten, ktorý má rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Žalobca má za to, že rozhodujúce skutočnosti pre
jeho nárok boli preukázané, preto je nezmyselné preukazovať skutočnosti, ktoré už boli preukázané v

rámci prvostupňového konania. Trval na tom, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, že
sa preukázal nárok žalobcu v celom rozsahu na základe už vykonaných dôkazov, ktoré boli potrebné na
preukázanie, že súd vykonal všetky nevyhnutné dôkazy, ktoré preukázali oprávnenosť nároku žalobcu.
Ak by si žalovaný nebol vedomý svojho záväzku, tak by žalobcovi nenavrhol mimosúdnu dohodu, ktorú
však je podľa neho možné uzavrieť až po vynesení rozsudku. Na jednaní dňa 19.6.2008 k uzavretiu

dohody nedošlo. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a priznať
mu trovy odvolacieho konania.

Žalovaný, cestou svojej právnej zástupkyne, v podaní zo dňa 16.9.2008 uviedol, že žalobca vo svojom
vyjadrení nevyvracia tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní a zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní.

Ďalej uviedol, že v priebehu konania boli predložené tri rôzne zmluvy, a to zmluva predložená žalobcom
spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, zmluva predložená žalovaným z rovnakého dátumu /
č.l. 187-189/ a zmluva predložená žalobcom z rovnakého dátumu /č.l. 215-217/ a existuje aj štvrtá
zmluva z rovnakého dátumu, pripojená k podaniu. Všetky uvedené zmluvy sú podpísané zmluvnýmistranami a datované. Zo všetkých týchto zmlúv len jedna obsahuje ustanovenie o zmluvnej pokute tak
ako sa jej domáha žalobca. Všetky ostatné upravujú zmluvnú pokutu rozdielne a poukázal na znenie
§ 44 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na

uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť a poukázal na závery, uvedené v odvolaní. Pokiaľ ide o jednanie
dňa 19.6.2008 uskutočnené v kancelárii právnej zástupkyne žalovaného, predmetom stretnutia bolo
rokovanie o finančnom vysporiadaní, a to nároku, ktorý má žalovaný voči žalobcovi a ktorý je predmetom
súdneho konania na Okresnom súde Košice II sp.zn. 33Cb/252/2005/.

Navýzvuodvolaciehosúdu,abyžalobcapredložilobjednávkynadodávkutovaru,ktoréboliuskutočnené
v mesiacoch január 2001, máj 2001 až december 2001 a v mesiacoch február 2002 a neskôr, žalobca
v podaní zo dňa 14.11.2008, ktoré je aj vyjadrením k podaniu žalovaného zo dňa 16.9.2008 uviedol,
že dňa 1.4.2001 bola medzi zmluvnými stranami platne podpísaná iba jediná zmluva, ktorej originál
je v súdnom spise, žiadne iné zmluvy medzi zmluvnými stranami neboli. Ak žalovaný tvrdí, že boli
uzavreté viaceré zmluvy, dôkazné bremeno na preukázanie ich uzavretia je na ňom. Bolo povinnosťou

žalovanéhoužvkonanípredsúdomprvéhostupňapredložiťoriginálytýchtozmlúv,čožalovanýneurobil.
Predložené fotokópie nemožno považovať za hodnoverný a relevantný dôkaz o existencii iných zmlúv,
na ktorý by mal súd prihliadať. Predložené fotokópie sú dokladmi, na základe ktorých sa spresňovali
ustanovenia kúpnej zmluvy predloženej žalobcom v origináli a preukazujú proces, ktorý viedol k dohode.
Nemožno prijať argumentáciu žalovaného, že ak dve zo štyroch podpísaných zmlúv - pracovných verzií

obsahujú rukou písané dodatky a doplnenia, treba ich považovať za súčasť podpísanej zmluvy, pretože
k platnosti zmluvy sa vyžaduje dohoda o celom obsahu zmluvy. Preto fotokópie dokladov predložených
žalovaným nemajú ako zmluvy minimálnu právnu silu a už vôbec nie záväznosť. Žalobca poukázal na
tvrdenie žalovaného uvedené v odpore, keď uviedol, že predmetnú zmluvu nemá vo svojich účtovných
či iných dokladoch, pričom doklady, ktoré predložil a nazýva zmluvami, mal zrejme aj v čase, keď

podával odpor. K objednávkam tovaru žalobca uviedol, že konateľ žalobcu O.. J. na pojednávaní uviedol,
akým spôsobom sa objednávky realizovali a že žalobca postupoval podľa čl. III bod 3. Existenciu,
ako aj plnenie zo zmluvy potvrdil aj bývalý konateľ žalovaného O.. D. V. ako aj obchodný riaditeľ
žalovaného O.. E.. Podľa názoru žalobcu objednávky nie sú dôkazmi, ktoré by mali rozhodujúci význam
pre posúdenie uplatneného nároku, nemajú vplyv na zistenie už preukázaného skutkového stavu inými

dôkazmi. V ďalšom zotrval na tvrdení, že obrana žalovaného je účelová, uvádza skutočnosti, ktoré nie
sú v konaní relevantné a smerujú iba k zbaveniu sa jeho zodpovednosti. Opätovne poukázal na to, že
plnenia boli zrealizované. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nedošlo k porušeniu zmluvy a že nebolo
preukázané. V rámci konania na súde prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že k porušeniu
zmluvy došlo. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy si žalovaný musel zvážiť svoje možnosti pri plnení

zmluvných povinností a nezaväzovať sa k zmluvnej pokute tam, kde nemohol dostatočne predvídať
prekážky. Poukázal na znenie bodu 8.3. v ktorej sa žalovaný zaviazal nedodávať tovar na územie
MR inej osobe než žalobcovi počas platnosti tejto zmluvy. Porušenie tejto povinnosti bolo preukázané
svedeckými výpoveďami aj žalovaným, keď do súdneho spisu založil zmluvy uzavreté s maďarskými
spoločnosťami. V bode 8.5. sa žalovaný zaviazal, že v prípade ak predávajúci nedodá objednaný tovar

do 14 dní odo dňa objednávky kupujúcim zaväzuje sa predávajúci uhradiť zmluvnú pokutu. Uvedené
porušenie bolo preukázané listinami, a to listom žalobcu adresovanom žalovanému zo dňa 8.4.2002, v
ktoromtrvánaobjednávkerealizácieplnenízkúpnejzmluvy,listzodňa15.5.2002adresovanýžalobcovi,
v ktorom žalovaný odmietol realizovať dodávky podľa zmluvy s odôvodnením, že nový majiteľ stanovil
nové zásady obchodnej politiky ako aj svedeckými výpoveďami, a to aj konateľa žalovaného O.. V..

Pokiaľ ide o menu, v ktorej bola v zmluve zmluvná pokuta dohodnutá, toto je vecou zmluvných strán.
Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Právna zástupkyňa žalovaného v podaní zo dňa 29.1.2009 poukázala na rozhodnutie NS SR, podľa
ktorého pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál alebo jej

odpis alebo fotokópiu. Uplatnila náhradu trov konania a zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní
a následnom podaní.

V podaní zo dňa 1.4.2009 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že vo veci sa vedie aj trestné konanie,
v ktorom boli bývalému konateľovi predložené ďalšie dôkazy vo veci a považoval za potrebné zaslať

žalovanému list, ktorý mu bol doručený dňa 31.3.2009, a preto ho žalovaný nemohol ako dôkaz uplatniť v
konaní pred súdom prvého stupňa, a ktorý považuje za spôsobilý na podanie návrhu na obnovu konania,
a tým skôr za dôkaz, ktorý možno uplatniť v odvolacom konaní. Z predloženého dôkazu vyplýva, že
predmetná zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáha zmluvnej pokuty vo výške 500.000.- eur bolapodpísaná buď v dôsledku omylu vyvolaného žalobcom , čo má za následok jej neplatnosť, resp. ide o
simulovaný právny úkon, ktorého jediným cieľom je obohatiť sa na úkor žalovaného. Konateľ žalovaného
p. Knapp podpísal zmluvy nevedome, čiže chýba podstatná zložka právneho úkonu jednej zmluvnej

strany, a to samotná vôľa.

Odvolací súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby žalobca predložil súdu preklad znenia telefaxu zo
dňa 18.12.2001, ktorý zasielala spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. žalobcovi a ktorý tvoril prílohu
žaloby a aby uviedla, či uvedený telefax žalobca považuje za objednávku, uplatnenú voči žalovanému

na rok 2002 a v prípade, že sa jedná o inú objednávku uplatnenú žalobcom u žalovaného na dodávky
v roku 2002, aby túto predložila odvolaciemu súdu.

Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 9.6.2009 uviedla, že v prílohe zasiela preklad telefaxu zo
dňa18.12.2001ažeuvedenýtelefaxžalobcapovažujezaobjednávkuodsvojhoodberateľazMaďarskej
republiky na rok 2002.

Na výzvu odvolacieho súdu, aby žalovaný predložil faktúry na dodávky realizované pre žalobcu pred
1.4.2001 a oznámil v akej mene bola kúpna cena uhrádzaná do 1.4.2001 a po tomto dátume, právny
zástupkyňa žalovaného v podaní zo dňa 21.7.2009 uviedla, že v archíve žalovaného sa nenachádza
žiadna dokumentácia týkajúca sa vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, a to ani zmluva ani faktúry ani

žiadne iné podklady. Existencia zmluvy nebola zachytená ani v právnych auditoch, ktoré si dal žalovaný
urobiť pred zlúčením so spoločnosťou KALCIT s.r.o. To, že bol vzťah medzi spoločnosťou KALCIT s.r.o.
a žalovaným, bolo zrejmé z vyjadrení zamestnancov právneho predchodcu žalovaného, ktorí potvrdili
priebeh a realizáciu dodávok vápna na základe telefonických objednávok.

Vo vyjadrení zo dňa 3.8.2009 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že z úradného prekladu znenia
telefaxu, ktorý dňa 18.12.2001 zaslala žalobcovi spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. a ktorý
žalobca považuje za objednávku podľa kúpnej zmluvy č.2001-04-01 vyplýva, že tento v žiadnom prípade
nemôže byť považovaný za objednávku podľa predmetnej zmluvy, z jeho obsahu vyplýva, že ide o
žiadosť o predlženie zmluvy, je adresovaný žalobcovi a ani nebol adresovaný žalovanému. Jeho znenie

preukazuje tvrdenie žalovaného počas celého konania, a to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a
žalovaným nebol založený predmetnou zmluvou, ale na základe iného právneho vzťahu, a teda ide
o simulovaný právny úkon, ktorý je neplatný a že uvedená zmluva bol antidatovaná a vyhotovená
dodatočne. Maďarský odberateľ v telefaxe požadoval predĺženie aktuálnej zmluvy do 31.1.2002 a
uzatvorenie novej zmluvy na rok 2002, pričom v kúpnej zmluve č. 2001-04-01 je dohodnutá doba trvania

na 3 roky s dodávkou na jeden rok v množstve 16 666 ton a poukázala na množstvo tovaru uvedené v
telefaxe, a to 700 - 800 ton na rok 2002. Ako dôkaz tvrdenia žalovaného, právna zástupkyňa v prílohe
predložila úradne preloženú kúpnu zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft.
a KALCIT s.r.o. z 1.4.2001 a vyhlásenie Q. C., ktorý je podpísaný aj na telefaxe adresovanom žalobcovi.
Uvedenédôkazynavrhlavykonaťpodľa§205aods.1písm.d/O.s.p.,keďžeideodôkazy,ktoréžalovaný

nemohol predložiť bez vlastného zavinenia. Opätovne poukázala na skutočnosti, z ktorých vyplýva, že
realizované dodávky neboli uskutočnené podľa podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve č. 2001-04-01.
V ďalšom zotrvala na tvrdení o neurčitosti a zmätočnosti zmluvných ustanovení o zmluvnej pokute, a
preto tieto považovala podľa § 37 Občianskeho zákonníka za neplatné. Navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa a v prípade, ak by

odvolací súd rozsudok potvrdil, navrhla pripustiť proti nemu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené, vrátane konania ktoré mu predchádzalo.

Predmetomkonaniajenárokžalobcunazaplateniezmluvnejpokutyvovýške500.000.-eurzaporušenie
zmluvnej povinnosti dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 1.4.2001 v čl. VIII v bode 8.3. a 8.5.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli predložené dve rôzne vyhotovenia kúpnej zmluvy zo dňa

1.4.2001, na ktorých nie sú rukou vpísané žiadne údaje a dve vyhotovenia sú s ručne vpísanými
poznámkami.V kúpnej zmluve, ktorá tvorila prílohu žaloby, a je založená v spise na č.l. 21-23, /rovnakého znenia sú
aj zmluvy založené v spise na č.l. 71-73, 302-304 a 498-500/ je dohodnuté dodanie 50 000 ton vápna
na dobu 3 rokov, zmluvná pokuta vo výške 500.000.- eur za porušenie povinnosti podľa bodu 8.3, a to

nedodávať tovar na teritórium uvedené v č.l.1.2. tejto zmluvy inej osobe než odberateľ a bodu 8.5., a to
pre nedodanie objednaného tovaru do 14 dní odo dňa objednávky, a v čl. VIII sú duplicitne uvedené
body označené ako 8.4., 8.5., 8.6. 8.7. a to v rôznom znení.

V zmluvách založených v spise na č.l. 187-189, 215-217, 502-504, 505-507 a 508-510 je uvedené

rovnakéznenie,podľaktoréhoboladodávkadohodnutávmnožstve45000tonnadobu3rokov,zmluvná
pokuta bola dohodnutá vo výške 10% z predpokladaného objemu dodávok podľa bodu 1.3 zmluvy a
zmluvná pokuta bola dohodnutá iba pre prípad porušenia bodu 8.3., a to nedodávať tovar na teritórium
uvedené v č.l. 1.2. tejto zmluvy inej osobe než odberateľ.

Z uvedených zmlúv, sú v zmluvách založených v spise na č.l. 215-217 a č.l.508-510 rukou napísané

rôzne poznámky, pričom zmeny sa netýkajú množstva dohodnutého tovaru ani výšky zmluvnej pokuty
a podmienok, za ktorých sa táto dojednáva.

Všetky uvedené zmluvy boli podpísané konateľmi oboch spoločnosti, čo títo vo výpovediach na súde
prvého stupňa nepopreli, je na nich dátum 1.4.2001, cena vo výške 72 DEM/t, ako predajca je uvedená

spoločnosť KALCIT s.r.o. Slavec, ako kupujúci je uvedený žalobca, v bode 1.2. je dohodnuté, že tovar
je dodaný kupujúcemu na ďalší predaj na území Maďarskej republiky, v bode 1.3. je uvedený odberateľ
ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft.

Podstatný rozdiel medzi uvedenými zmluvami je v množstve tovaru, ktorý sa má dodať za 3 roky a vo

výške zmluvnej pokuty.

Podľa tvrdenia žalovaného ani jedna z uvedených kúpnych zmlúv nie je evidovaná v jeho evidencii ako
ani v právnym audite a nebolo na ich základe plnené. Uviedol, že žalovaný plnil žalobcovi na základe
samostatných objednávok, a to ako pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy tak aj po jej uzavretí.

Porovnaním znenia uvedených zmlúv odvolací súd zistil, že v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalobca
ako prílohu žaloby a ktorá je založená na č.l. 21-23, sú zohľadnené niektoré rukou vpísané poznámky
uvedené na kúpnych zmluvách založených v spise č.l. 215-217 a 505-507 a je v nej uvedená iná
zmluvná pokuta, a to vo výške 500.000.- eur, takže možno predpokladať, že uvedená kúpna zmluva

bola konateľmi účastníkov konania podpísaná neskôr, i keď na všetkých zmluvách je uvedený rovnaký
dátum ich vyhotovenia.

Podľa tvrdenia žalovaného sa však jednalo o antidatovanú kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodávky
pre spoločnosť ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft neboli realizované.

Odvolací súd preto posudzoval, či dodávky, realizované pre žalobcu, boli realizované na základe
uvedenej kúpnej zmluvy a či došlo k porušeniu povinnosti, za ktoré žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú
pokutu.

Žalobca v konaní tvrdil, že právny predchodca žalovaného mu dodával vápno až do januára 2001, z
čoho vychádzal aj súd prvého stupňa a predložil súdu prehľad nákupov vápna, faktúry a dodacie listy
k uvedeným dodávkam. V prehľade je pri poslednej dodávke uvedený dátum 16.1.2002 (č.l. 70).

Z predložených faktúr (č.l. 79-104)však odvolací súd zistil, že posledná dodávka bola realizovaná dňa

20.9.2001 a iba splatnosť faktúry bola dňa 16.1.2002. Celková cena za dodaný tovar bola vo výške
810.608.- Sk. Odvolací súd tiež zistil, že na predmetných faktúrach je ako kupujúci a zároveň ako
konečný príjemca uvedený žalobca, identifikovaný DRČ, okrem jednej faktúry č. 215821 z 20.9.2001 na
sumu 47.438,60 Sk, na ktorej nie je uvedený žiaden konečný príjemca.

Vychádzajúc z faktúr predložených žalobcom, žalovaný prestal žalobcovi dodávať vápno v septembri
2001, pričom žalobca prvýkrát zaslal žalovanému žiadosť o vysvetlenie vzniknutej situácie a
zdôvodnenie odmietavého stanoviska k realizácii dodávok až telefaxom zo dňa 8.4.2002.Ak spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., mala od žalobcu odoberať cca 16 666 ton vápna ročne, /50
000tonna3roky/jepozoruhodné,prečožalobcanežiadalrealizovaťdohodnutédodávkyužvseptembri,
resp. októbri 2001, ale urobil tak až v apríli 2002, teda až po takmer 6-mesiacoch.

Žalovaný v odvolacom konaní predložil kúpnu zmluvu zo dňa 1.4.2001 /č.l.576-586/, uzavretú medzi
spoločnosťou ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft. ako kupujúcim a spoločnosťou KALCIT s.r.o. (právny
predchodca žalovaného) ako predávajúcim, v ktorej bolo dohodnuté, že kupujúci preberie v období
od 1.4.2001 do 31.12.2001 mesačne maximálne 500 ton vápna, za rok 2001 v rozsahu maximálne 4

000 ton. V uvedenej zmluve je žalobca uvedený ako platobné miesto spoločnosti KALCIT s.r.o., bez
akýchkoľvek práv a povinnosti pri realizácii dodávok, ktorých nositeľom je iba kupujúci a predávajúci.
Zároveň predložil Vyhlásenie Q. C., pracovníka ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft., v ktorom prehlásil, že na
dodávkuvápnamalaspoločnosťuzavretúzmluvusospoločnosťouKALCITs.r.o.naobdobieod1.4.2001
do konca roka 2001, a to priamo, bez spolupôsobenia tretích osôb a uviedol, že medzi žalobcom a ÓAM
ÓZDI ECÉLMUVEK kft. neexistovala ani v r. 2001 ani v r. 2002 žiadna kúpna zmluva.

Uvedené dôkazy odvolací súd považoval za prípustné, keďže žalovanému, pri zlučovaní spoločností,
neboli predložené doklady o uvedenom obchodnom vzťahu jeho právnym predchodcom, spoločnosťou
KALCIT s.r.o., a od svojho maďarského obchodného partnera ich získal až po rozhodnutí súdom prvého
stupňa.

Ako vyplýva z uvedených dôkazov, spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. mala uzavretú kúpnu
zmluvu na rok 2001 so spoločnosťou KALCIT s.r.o., a pri realizácii dodávok neboli žiadne problémy, čo
potvrdil vo vyhlásení p. Q. C., zástupca uvedenej spoločnosti. To znamená, že dodávky pre uvedenú
spoločnosť pokračovali aj v období apríl 2001 - september resp. december 2001, a to od zmluvného

partnera, spoločnosti KALCIT spol. s r.o., o čom žalobca ako platobné miesto, musel mať vedomosť.

Z predložených dôkazov odvolací súd ďalej zistil, že ani na jednej zo žalobcom predložených faktúr nie
je uvedené, že je vystavená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001, že konečným odberateľom je
spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., že pri objednaní a realizácii dodávok boli splnené podmienky

dohodnuté v zmluve (body 3.1.-3.5.). Ďalej odvolací súd zistil, že celková cena dodávok realizovaných
žalovaným pre žalobcu podľa žalobcom predložených dokladov za obdobie od 15.5.2001 do 20.9.2001
bola vo výške 810.608.- Sk a dodaných bolo 441 ton vápna (č.l. 70), pričom podľa kúpnej zmluvy, na
základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu malo byť ročne dodaných 16 666 ton vápna,
čo mesačne je cca 1 388 ton, teda množstvo dodané právnym predchodcom žalovaného žalobcovi za

obdobie apríl až september, teda za 6 mesiacov, a to 441 ton, nezodpovedalo ani dodávke za jeden
mesiac. V kúpnej zmluve uzavretej medzi ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft. a KALCIT s.r.o. bolo dohodnuté
pre rok 2001 množstvo maximálne 4 000 ton.

Z takto vykonaného dokazovania odvolací súd nemal za preukázané, že plnenie, ktoré bolo medzi

účastníkmi konania v období od mája 2001 do septembra 2001 realizované, bolo podľa znenia kúpnej
zmluvy zo dňa 1.4.2001, na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu. Nie je sporné,
že uvedená kúpna zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá, keďže konatelia oboch zmluvných
strán potvrdili svoje podpisy na zmluve, avšak bez ohľadu na dátum jej uzavretia, z vykonaného
dokazovania vyplýva, že sa na jej základe neplnilo a že ani nebola vôľa na jej základe plniť, že žalobca

bol vo vzťahu medzi právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft.,
iba platobným miestom predávajúceho, na ktoré mal kupujúci uhrádzať kúpnu cenu za dodané vápno.
Preto uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného
na dodávku vápna pre spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatným právnym úkonom, pretože úkon nebol urobený vážne s tým, že na jeho základe

bude plnené.

V rámci komplexného posúdenia veci odvolací súd posudzoval aj prípad, ak by kúpna zmluva z 1.4.2001
uzavretá medzi účastníkmi konania v znení pripojenom k žalobe, bola platná, či podľa nej žalobcovi
vzniklo právo na zmluvnú pokutu podľa bodu 8.3. a 8.5.

Žalobca v tomto konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa kúpnej zmluvy z 1.4.2001 založenej v
spise na č.l. 21-23, a to podľa bodu 8.3. a 8.5.Zapodstatnéprevznikprávažalobcunazaplateniezmluvnejpokutyodvolacísúdposudzoval,čižalobca
uplatnil u žalovaného objednávku, ktorá nebola splnená do 14 dní od jej uplatnenia.

V konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní, žalobca za objednávku na dodanie
tovaru považoval telefax spoločnosti OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. zo dňa 18.12.2001, adresovaný
žalobcovi, ktorý bol pripojený k žalobe, a ktorého slovenský preklad /č.l.562/ žalobca zaslal odvolaciemu
súdu v prílohe prípisu zo dňa 9.6.2009. V konaní žalobca nepredložil žiaden iný dôkaz na svoje tvrdenie,
že objednávku vápna, ktoré malo byť ďalej dodané spoločnosti ÓAM ÓZDI ECÉLMUVEK kft., uplatnil

u žalovaného.

Spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. telefaxom zo dňa 18.12.2001 /č.l.27 a v preklade na č.l.562/
oznámila žalobcovi, že ceny a dodacie podmienky sú pre ňu akceptovateľné, žiadala preveriť možnosť
predĺženia aktuálnej zmluvy do 31.1.2002, až do uzatvorenia zmluvy na rok 2002 a uviedla, že v zmluve
na rok 2001 je uvedené maximálne množstvo 500 t a prípadne bude potrebovať väčšie množstvo cca

700-800 t.

Z uvedeného telefaxu vyplýva, že spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., mala uzatvorenú kúpnu
zmluva iba na rok 2001 a o zmluve na rok 2002 sa iba jednalo. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy
predloženej žalovaným, táto bola uzavretá so spoločnosťou KALCIT s.r.o. a nie so žalobcom. Pre rok

2001 mala spoločnosť v uzavretej zmluve dohodnuté množstvo 500 ton mesačne a pre rok 2002
uvažovala s množstvom 700-800 ton. Pritom podľa kúpnej zmluvy z 1.4.2001 uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným na obdobie troch rokov, na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, bolo
výslovne dohodnuté, že ďalším odberateľom dodávky podľa tejto zmluvy bude spoločnosť OÁM ÓZDI
ACÉLMUVEK kft. a v zmluve dohodli dodávku 50 000 ton na 3 roky, čo činí cca 16 666 ton ročne.

Žalobca v konaní netvrdil, že so spoločnosťou OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft mal uzavretú kúpnu zmluvu
na rok 2001 ani na rok 2002 a ako vyplýva, z vyššie uvedeného, spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK
kft. mala zmluvu na dodávku vápna uzavretú so spoločnosťou KALCIT s.r.o., a nie so žalobcom.

Telefax spoločnosti OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. adresovaný žalobcovi, odvolací súd nepovažuje za
objednávku uplatnenú žalobcom u žalovaného podľa kúpnej zmluvy z 1.4.2001, na základe ktorej
žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu.

Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie, že u žalovaného uplatnil objednávku, ktorú by žalovaný v r. 2002 nesplnil, a teda že
porušil zmluvnú povinnosť, dodať objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky /čl.VIII bod 8.5./, a
preto žalobcovi nevzniklo právo na zmluvnú pokutu pre porušenie bodu 8.5.

Pokiaľ ide o porušenie povinnosti dodávať tovar na územie Maďarskej republiky /bod 8.3/, žalobca za

porušenieuvedenejpovinnostipovažovalto,žepotom,akovr.2002žalovanýodmietolplniťdodávkypre
žalovaného, tieto plnil priamo pre spoločnosť OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. Ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, v r. 2002 dodávky pre uvedenú spoločnosť neplnil žalovaný, ale spoločnosť so sídlom
v Maďarskej republike. V konaní preto nebolo preukázané ani porušenie ďalšej povinnosti, a to, že
žalovaný dodával v r. 2002 tovar priamo spoločnosti OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. Okrem toho, ak

v kúpnej zmluve predloženej žalobcom a uzavretej medzi ním a právnym predchodcom žalovaného
bolo dohodnuté, že dodávky sú určené výlučne pre odberateľa OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., a keďže
žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že si takéto dodávky pre uvedenú spoločnosť u žalovaného objednal,
aj keby právny predchodca žalovaného takéto dodávky realizoval, odvolací súd to nepovažuje za
porušenie zmluvnej povinnosti, ale iba by tým predchádzal škode, ktorá mohla vzniknúť spoločnosti

OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. nedodaním tovaru.

Okrem toho odvolací súd má za to, že žalobcovi bolo známe, že dodávky realizované pre spoločnosť
OÁM ÓZDI ACÉLMUVEK kft., neboli dodávané na základe kúpnej zmluvy, z ktorej žalobca uplatňuje
nárok na zmluvnú pokutu, ale na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi uvedenou spoločnosťou

a právnym predchodcom žalovaného, v ktorej bol žalobca označený iba ako platobné miesto
predávajúceho.Okrem toho zmluvná pokuta, ktorá bola v uvedenej kúpnej zmluve dohodnutá, bola neprimerane vysoká
a dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi. Zisk žalobcu z kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001, na základe
ktorej žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu /ak by bola platne uzavretá/, by bol rozdiel medzi

kúpnou cenou, za ktorú žalobca tovar predal spoločnosti ÓAM OZDI ACÉLMUVEK kft. a cenou, za ktorú
od žalovaného vápno kúpil.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, zmenil tak, že žalobu zamietol.

V konaní bol úspešný žalovaný, preto podľa § 224 ods. 1a § 142 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný
nahradiť žalovanému, ako aj štátu, trovy konania, a to pokiaľ ide o žalovaného, podľa § 149 O.s.p.
na účet jeho právnej zástupkyne. Táto si v podaní zo dňa 29.1.2009 uplatnila trovy konania vo výške
19.923,32 eur titulom náhrady súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 8.501,68
eur a na pojednávaní dňa 6.8.2009 tieto zvýšila o odmenu za jeden úkon vo výške 1.701,08 eur a

režijný paušál 6,95 eur, t.j. celkom vo výške 30.133,03 eur. Z uplatnených trov právneho zastúpenia,
za účelné trovy konania odvolací súd považoval odmenu za právne služby za 3 úkony po 42.850.- Sk
- prevzatie a príprava veci, podanie vo veci zo dňa 3.7.2008 a zo dňa 14.12.2008, režijný paušál 3 x
190.- SK, 19% DPH z odmeny vo výške 24.424,50 Sk, 1 úkon po 1.422,53 eur - účasť na pojednávaní
na odvolacom súde dňa 6.8.2009, DPH z odmeny vo výške 270,28 eur a režijný paušál 6,95 eur. Za

trovy konania odvolací súd považuje aj náhradu súdneho poplatku za odpor vo výške 600.000,- Sk
a súdneho poplatku za odvolanie vo výške 600.210,- Sk, čo celkom činí 1.354.354,50 Sk, čo v novej
mene činí 44.956,33 eur a 1.699,76 eur, teda celkom vo výške 46.656,09 eur. Odmenu za podanie zo
dňa 16.9.2008 odvolací súd nepovažoval za účelné trovy konania, keďže v ňom boli uvedené tvrdenia
a názory, uvedené už v predchádzajúcich podaniach. Odvolací súd nepovažuje za oprávnený ani nárok

žalovaného na priznanie DPH z režijného paušálu, keďže sa nejedná o úkon, ktorý by tvoril výkon,
znamenajúci pridanú hodnotu poskytnutej právnej pomoci. Neúspešný žalobca je tiež podľa § 148 ods.
1 O.s.p. povinný nahradiť štátu, na účet Okresného súdu Rožňava, trovy znaleckého dokazovania vo
výške 706.- eur, ktoré boli preddavkovo uhradené z prostriedkov štátu.

Peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené v rozhodnutí, sa odo dňa zavedenia eura považujú
za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu /§9 ods. 2
zák.č.659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.