Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2009

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/34/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808204018
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky U., proti odporcovi Q., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku 6C 34/2008-27 z 11.6.2008
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Z obsahu návrhu na začatie konania mu vyplynulo, že navrhovateľka ním navrhla vyporiadať
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo v dôsledku rozvodu manželstva účastníkov v
zmysle rozsudku 12C 136/2004 z 26.1.2005, pričom podľa nej jeho predmetom sú veci uvedené v

návrhu pod položkami 1 až 30 v celkovej hodnote 30.000,- Sk, ďalej investície do nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve odporcu, konkrétne do rodinného domu súp. č. XX na parc.č. XXX, zapísaného
na LV č. XXX a to do úpravy dvora, oplotenia dvora a záhrady vo výške 180.000,- Sk, tiež do výstavby
garáže, komory, prístavby ku garáži, novej ošipárne, drevárne a zriadenia betónovej pivnice v hodnote
120.000,- Sk a napokon vo forme zavedenia vodovodnej prípojky do domu z vykopanej studne v
celkovej hodnote 20.000,- Sk. Z návrhu zistil, že navrhovateľka všetky veci uvedené v návrhu žiadala

prikázať do výlučného vlastníctva odporcu a že titulom práva na finančnú náhradu z vyporiadavaného
BSM žiadala zaplatenie sumy 272.500,- Sk. Vzal do úvahy obranu odporcu, ktorý tvrdil, že 15.3.2006
uzavrel s navrhovateľkou mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM ústnou formou, o obsahu ktorej vydal
navrhovateľke potvrdenie, v zmysle ktorej sa účastníci dohodli na tom, že hnuteľné veci patriace do
BSM zostanú každému z nich tak, ako ich ku dňu uzavretia dohody užívali, pričom ani jeden z nich si
nebude nárokovať na investície vynaložené do rodinného domu druhého účastníka a že touto dohodou

sa zaviazal previesť vlastnícke právo k svojmu rodinnému domu vrátane garáže na spoločné deti a to
do 15.4.2006. Prihliadol na tvrdenie odporcu, že považuje dohodu uzavretú 15.3.2006 o vyporiadaní
BSM za platnú napriek tomu, že v tejto dohode uvedený záväzok previesť rodinný dom vrátane garáže
v kat. úz. Jovice na spoločné deti nesplnil. Oboznámil sa s kópiou rozsudku 12C 136/2004 z 26.1.2005,
výpisom z LV č. XXX kat. úz. D. a potvrdením z 15.3.2006 a dospel k záveru, že účastníci uzavreli
ústnu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 15.3.2006. Mal za to, že

bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tvorili iba hnuteľné veci a preto podľa § 149 ods. 2 a § 149a
Obč. zák. postačovala pri jeho vyporiadaní aj ústna dohoda. Táto podľa neho obsahovala vyporiadanie
všetkých hnuteľných vecí a účastníci sa v nej naviac dohodli aj na tom, že si nebudú navzájom
uplatňovať investície, ktoré boli vynaložené do rodinných domov patriacich do ich výlučného vlastníctva.
Súhlasilsnázoromodporcu,ženímnesplnenýzáväzokvyplývajúcizdohodymápodobuvymáhateľného
práva a nemá vplyv na platnosť tejto dohody. Keďže platná dohoda o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov z 15.3.2006 bránila ďalšiemu vyporiadaniu BSM v zmysle ust. § 149 ods. 3 a§ 150 Obč. zák., návrh zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkom nepriznal,
keď úspešný odporca sa vzdal práva na ich náhradu voči neúspešnej navrhovateľke.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa

§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Mala za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď návrh zamietol pre už
skôr uzavretú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 15.3.2008 (správne
15.3.2006),nakoľkotátodohodapodľanejniejeúčinná.Uviedla,žezáväzokodporcupreviesťvlastnícke
právo k jeho rodinnému domu a garáži do 15.4.2006 na deti účastníkov, ktorým bola účinnosť dohody

podmienená, bol pre ňu rozhodujúci pre uzavretie dohody, keďže do týchto objektov boli preinvestované
veľmi vysoké financie. Ich náhrady sa nedomáhala práve preto, lebo sa uspokojila s tým, že objekt,
pochopiteľne aj s preinvestovanými financiami, budú užívať jej dve deti, o čom odporca dobre vedel.
Poukázala na to, že možno by bolo šťastnejšie, keby v dohode nebola zmienka o jej podmienenej
účinnosti, ale podmienenej platnosti právneho úkonu, nič to však podľa jej názoru nemení na obsahu
dohody, v zmysle ktorého na základe takto uzavretého právneho úkonu, bez splnenia dohodnutého

záväzku odporcom, nemal súd prvého stupňa návrh zamietnuť. Poukázala tiež na to, že každý právny
úkon sa má posudzovať podľa jeho obsahu bez ohľadu na jeho pomenovanie. Dohodu o vyporiadaní
BSM pokladala za absolútne neplatnú aj preto, lebo sa nevzťahovala na všetky veci a práva patriace do
masy BSM, a to s poukazom predovšetkým na investície do rodinného domu odporcu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku ktorého bol aj neúplne zistený skutkový stav veci,
preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/ , d/, e/
a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Neúplné zistenie skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je v sporovom konaní spôsobilým
odvolacím dôvodom za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť a z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v konaní uplatnil tento odvolací dôvod,

musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré (hoci boli tvrdené) súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné, pričom vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého
stupňa.

Navrhovateľka v odvolaní nekonkretizuje, ktoré ňou navrhované dôkazy (dôkazné prostriedky) súd

prvého stupňa nevykonal, tento odvolací dôvod teda nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré bolivykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Navrhovateľka v odvolaní neuviedla, ktoré skutkové zistenia, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa sú

podľa jej názoru nesprávne a ktoré skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisu (vyvodzuje právne závery). Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O
mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny

právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak zo
skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Tento odvolací dôvod je daný.

Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Obč. zák. ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa § 149a Obč. zák. pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú
nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba

vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Občiansky zákonník uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) jeho vyporiadanie dohodou a to podľa zásad uvedených
v § 150 Obč. zák. Pre platnosť dohody je potrebná písomná forma len v prípade, ak sa dohoda medzi
manželmi týka nehnuteľnosti. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého

z manželov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve s určením rozsahu podielu každého
zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie vecí (hnuteľných
a nehnuteľných) tvoriacich predmet BSM. Súdna prax pripúšťa i možnosť platného čiastočného
vyporiadania BSM, ak je takáto dohoda (pokiaľ spĺňa predpoklady platnosti právnych úkonov z hľadiska
ust. § 37 a nasl. Obč. zák.) ako dvojstranný právny úkon právne relevantná a zakladá práva a povinnosti

na nej zúčastnených bezpodielových spoluvlastníkov. Takáto dohoda potom obstojí sama o sebe,
je autonómna a pokiaľ neustanovuje niečo iné čo by odkladalo jej účinnosť, môže z nej jeden z
účastníkov dohody voči druhému, ktorý ju nerešpektuje, uplatniť práva na súde. Platná čiastková dohoda
okrem rozdelenia niektorých z majetkových hodnôt patriacich do zaniknutého BSM medzi bývalýchbezpodielových spoluvlastníkov, musí obsahovať aj ustanovenie o vyrovnaní podielov spoluvlastníkov
(samozrejme s prihliadnutím na spoločné záväzky a pohľadávky, príp. aj na tzv. zápočty v zmysle § 150
druhá veta Obč. zák., pokiaľ boli tiež čiastočnou dohodou vyporiadané) a to buď v podobe pozitívnej

alebo negatívnej. Pozitívnym ustanovením sa v dohode určí, akým spôsobom alebo akou finančnou
sumou jeden zo spoluvlastníkov vyrovná hodnotovú nerovnosť svojho, z vyporiadania vyplývajúceho
vyššieho podielu druhému spoluvlastníkovi tak, aby hodnota oboch podielov po takomto vyrovnaní
zodpovedala predpokladu rovnosti podielov v zmysle § 150 prvá veta Obč. zák., prípadne ich inak
dohodnutému pomeru podielov. Negatívnym ustanovením sa potom rozumie ustanovenie dohody, podľa

ktorej si bezpodieloví spoluvlastníci nie sú povinní na vyrovnanie podielov nič plniť. Takéto ustanovenie
bude dohoda obsahovať len v tých prípadoch, keď bezpodieloví spoluvlastníci majú za to, že rozdelením,
či vyporiadaním spoločných vecí medzi nimi k hodnotovej nerovnosti, ktorá by nezodpovedala pomeru
ich podielov, nedošlo alebo nie je podstatná. Nemožno vylúčiť ani možnosť vzdania sa práva na
vyrovnanie podielov.

Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov,
vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva a to podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zák. Ide teda o tzv.
vyporiadanie v širšom slova zmysle.

Podľa potvrdenia, podpísaného oboma účastníkmi 15.3.2006 (č.l.19) odporca potvrdil, že so svojou
bývalou manželkou - navrhovateľkou uzavrel 15.3.2006 verbálnu dohodu o vyporiadaní BSM. Zaviazal

sa tiež vydať jej osobné veci, špecifikované v potvrdení (a zrejme netvoriace predmet BSM). Ďalej sa
bývalí manželia dohodli, že každému z nich ostane to z vecí patriacich do BSM, čo aktuálne užívali,
ako aj na tom, že si ani jeden z nich nebude nárokovať na investície vynaložené do rodinného domu
druhého účastníka.

Ak dohoda o zrušení a vyporiadaní BSM nemá písomnú formu, manželia sú povinní navzájom si vydať

písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali (§ 149 ods. 2 Obč. Zák.). V takom prípade nestačí iba
potvrdenie o tom, že k vyporiadaniu došlo, ale v potvrdení treba uviesť, akým spôsobom sa tak stalo,
najmä ak sa rozdelil spoločný majetok. Podľa ustálenej súdnej praxe zákonu nezodpovedá potvrdenie, v
ktorom by sa iba uviedlo, že spoločný majetok bol rozdelený medzi manželmi každému jednou polovicou
bez výpočtu vecí, ktoré boli v tomto pomere rozdelené.

V ďalšej časti obsiahnutej v potvrdení, ktorej výklad je medzi bývalými manželmi sporný, je uvedené, že
účinnosť tejto dohody je podmienená tým, že odporca prevedie vlastnícke právo k jeho rodinnému domu,
nachádzajúcemu sa v kat. úz. Jovice, na ul. Mlynskej č. 152 vrátane garáže na deti a to do 15.4.2006
s tým, že sa ho zaväzuje nepreviesť späť na seba.

Predmetom vyporiadania BSM podľa § 150 Obč. zák. je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo

existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle,
teda treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva a v rámci jeho vyporiadania sa musí prihliadnuť aj na to, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov.

Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých

práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods.
2 Obč. zák.).

Z ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Sankcia neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. sa viaže k náležitostiam prejavu

vôle. Prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. T. zn. vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah
vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu nepodarilo
dosiahnuť, či už vadným slovným alebo iným sprostredkovaným spôsobom, jasného vyjadrenia tejto
vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom
nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu vyjadriť.
Účinky právneho úkonu sa posudzujú v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny

sú možné len zákonným spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.

Povinnosťou súdu je z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania, skúmať
splnenie zákonných ustanovení ich prejavu vôle obsiahnutej v dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorá obsahuje sporné dojednanie o podmienení jej účinnosti záväzkom
odporcu previesť vlastnícke právo k jeho rodinnému domu na deti účastníkov a obsah tohto právneho

úkonu interpretovať v zmysle § 35 Obč. zák. Takýto výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže
byť považovaný za nahradzovanie už urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových
pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného písmom, ktorý urobili účastníci vo
vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom , ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania. Len
v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú až tak nejednoznačné

alebo nejasné, že z nich nemožno ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa
mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 Obč. zák.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nesplnený záväzok odporcu vyplývajúci z dohody účastníkov má
podobu vymáhateľného práva a nemá vplyv na jej platnosť. Tento svoj názor súd žiadnym spôsobom
neodôvodnil a v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Pokiaľ odôvodnenie napadnutého

rozsudku nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), čo spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, ktoré neumožňuje posúdenie jeho vecnej správnosti, má
to za následok, že v tomto prípade prichádza do úvahy iba jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, lebo ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože tento
súd nerešpektoval zásady uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., musí odvolací súd takéto rozhodnutie zrušiť.

Pokiaľ by tak neurobil a rozhodol by vo veci samej, zaťažil by konanie vadou, ktorá by mohla mať za
následok nesprávnosť jeho rozhodnutia.

Prvostupňový súd opätovne posúdi povahu záväzku odporcu a jeho vzťah k dohode o vyporiadaní BSM
ako celku a uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia, či ide o podmienku odkladaciu či rozväzovaciu
podľa § 36 Obč. zák. Ak znovu dospeje k názoru, že záväzok má podobu vymáhateľného práva

odôvodní, kto je z tohto práva oprávneným, za akých podmienok a podľa ktorého právneho predpisu.

Úlohou súdu prvého stupňa bude podrobne vypočuť účastníkov konania na zistenie, čo presne bolo
predmetom „uzavretej verbálnej dohody o vyporiadaní BSM“, ďalej aká bola ich skutočná vôľa pri
vyporiadaní BSM, za akých podmienok sa bývalí manželia vzdali nárokov na investície vynaložené do
rodinného domu druhého účastníka a predovšetkým, aká bola vôľa účastníkov pri podmienení účinnosti

tejto dohody záväzkom odporcu previesť vlastnícke právo k jeho rodinnému domu na deti účastníkov do
15.4.2006. Treba zdôrazniť, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi
manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní
BSM.Ažpotaktovykonanomdokazovaníbudemožnéurobiťprávnyzáver,čidohoduovyporiadaníBSM
uzavretú medzi účastníkmi možno považovať za platný právny úkon v zmysle jeho určitosti a vážnosti

vôle a či jeho predmetom bol celý majetok patriaci do BSM, vzhľadom na zoznam hnuteľných vecí,
obsiahnutý v návrhu na začatie konania a stavebné práce, ktoré podľa navrhovateľky boli zrealizované
na dome, vlastnícky patriacom odporcovi. U investícii do rodinného domu odporcu bude podľa ich
charakteru nutné zisťovať, či nimi bola zhodnotená už existujúca stavba rodinného domu odporcu, alebo
činešlooinvestície,ktorýmidošlokvznikunovýchvecí,naktorébysavzťahovalprávnyrežimodlišnýodhlavnej domovej nehnuteľnosti (garáž, nová ošipáreň, dreváreň atď.). Ak by sa preukázalo, že účastníci
počas manželstva nadobudli (postavili) samostatnú nehnuteľnosť a na jej zaplatenie (či výstavbu) použili
čo i len sčasti spoločné peniaze, treba ju zaradiť do BSM, pričom dohoda o majetkovom vyporiadaní

týkajúca sa nehnuteľností musí mať písomnú formu (§ 149a Obč. zák.).

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.