Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2009

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4Cb/65/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105225945
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2009:2105225945.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľa: M., S.., so

sídlom V. M. X,. XXXXX M., Taliansko, číslo administratívno-ekonomického registra: XXXXXX,. právne
zastúpený advokátkou JUDr. M. K., Š. XX,. XXX. XX B. proti odporcovi: J., s.r.o., so sídlom A. D.
XXXX/XX,. XXX. XX. P., IČO: XX. XXX. XXX. o zaplatenie 4.553,- eura (pôvodne 137.163,70 Sk) s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.566,40 eur s 14 % úrokom z omeškania
ročne od 13.2.2005 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.188,85 eur, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 30.11.2005 domáhal zaplatenia sumy
137.163,70 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 129.417,90 Sk od 6.8.2002
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 4.899,80 Sk od 13.10.2003 do
zaplatenia a zo sumy 2.846,- Sk od 2.1.2004 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V odôvodnení

návrhu uviedol, že navrhovateľ dodal odporcovi podľa jeho objednávok tovar, a to obuv v celkovej
vyfakturovanej výške 3.566,40 eur, pričom odporca tovar riadne prevzal a platby zaň neuhradil ani na
dodatočné výzvy navrhovateľa.

V rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňom 1.1.2008 postúpená na Okresný súd
Piešťany.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, vyjadreniami navrhovateľa, výpisom s obchodného
registra na navrhovateľa a odporcu, faktúrami preloženými do slovenského jazyka spolu s
medzinárodnými nákladnými listami, predžalobnou výzvou, korešpondenciou medzi účastníkmi,
vyjadrením odporcu, emailovou objednávkou a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpisu z obchodného registra na navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ je obchodná spoločnosť
s ručením obmedzeným, ktorá sa zaoberá najmä výrobou a obchodovaním s obuvou, odevnými
doplnkami, koženými a športovými doplnkami.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ s odporcom nemali uzatvorenú písomnú kúpnu
zmluvu na vyfakturovaný tovar, ktorý navrhovateľ dodal odporcovi.
Navrhovateľ uviedol, že tovar dodaný vo faktúre č. 291 a 652 nebol písomne objednaný, avšak zmluvné

strany medzi sebou komunikovali aj telefonicky, pričom ak by neboli dodané vzorky obuvi objednané
odporcom, mal tieto navrhovateľovi vrátiť.
Podľa faktúry č. 291 zo dňa 23.7.2002 bol navrhovateľom odporcovi vyfakturovaný tovar podľa
prepravného dokladu č. 543 z 23.7.2002, a to vzorky obuvi v množstve 5 párov z každej verzie v celkovej
hodnote 74,- eur. Na faktúre sa nenachádza dátum jej splatnosti.

Podľa faktúry č. 652 zo dňa 29.9.2003 bol navrhovateľom odporcovi vyfakturovaný tovar podľa
prepravného dokladu č. 997 z 29.9.2003, a to vzorky obuvi v množstve 8 párov z každej verzie v celkovej
hodnote 127,40 eur. Na faktúre sa nenachádza dátum jej splatnosti.
Z e-mailovej korešpondencie medzi odporcom a navrhovateľom z dní 11.-13.11.2003 vyplýva, že
odporca kontaktoval navrhovateľa, aby si u neho objednal obuv druhu č. 1653 a 8035 v celkovom
množstve 130 párov, pričom postupne objednávku konkretizovali na konkrétny počet párov obuvi z

jednotlivých veľkostí z objednaných druhov obuvi s tým, že odporca žiadal tovar dodať pred 20.12.2003,
na čo mu však navrhovateľ oznámil, že najskôr môže tovar dodať až dňa 20.12.2003.
Podľa faktúry č. 969 zo dňa 19.12.2003 bol navrhovateľom odporcovi vyfakturovaný tovar podľa
prepravného dokladu č. 1411 z 19.12.2003, a to obuv druhu č. 8035 v množstve 70 párov a druhu č. 1651
v množstve 60 párov, v celkovej hodnote 3.365,- eur. Na faktúre sa nenachádza dátum jej splatnosti.

Podľa medzinárodného nákladného listu a colnej deklarácie bol tovar vyfakturovaný vo faktúre č. 969
odoslaný na prepravu z Talianska dňa 19.12.2003 a dňa 20.12.2003 prešiel cez colnicu P. v Taliansku.

Navrhovateľ listom zo dňa 31.1.2005 vyzval odporcu na uhradenie celkovej sumy 3.566,40 eur,
vyúčtovanej vo faktúrach č. 291, 652 a 969 do 10 dní od prevzatia tohto listu s tým, že inak budú okrem

istiny požadovať i úroky z omeškania.

Odporca listom zo dňa 2.2.2005 navrhovateľovi odpovedal, že pohľadávku navrhovateľa nepopiera, ale
túto nemôže uhradiť z dôvodu platobnej neschopnosti, ktorá je zapríčinená neuhradením pohľadávky
odporcu voči spoločnosti G., S.., V. E. X,. XXX. XX. C., Taliansko. Odporca v liste navrhol jednak

postupné splácanie pohľadávky v mesačných splátkach, alebo odplatné postúpenie pohľadávky voči
spoločnosti G., S..

Listom zo dňa 19.4.2005 navrhovateľ odporcovi oznámil, že spoločnosť M., S.. a spoločnosť G., S.. sú
dve odlišné spoločnosti s odlišnými vlastníkmi, preto odporca nemôže podmieňovať uhradenie jeho dlhu

uhradením pohľadávky spoločnosťou G..

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že odporca ani v jednom z písomných
podaní nepoprel pohľadávku navrhovateľa a účelovo sa vyhováral na obchodné vzťahy s inou talianskou
firmou, vo vzťahu ku ktorej žiadal započítať pohľadávky, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Čo sa týka

tvrdení odporcu, že dodaný tovar, a to obuv bola iného druhu, akosti a ceny a nebola kvalitná, mal
odporca nevyžiadanú objednávku obratom vrátiť resp. mal možnosť dodaný tovar reklamovať, čo však
neurobil, i keď z jeho podaní vyplýva, že pri obchodovaní s druhou talianskou firmou G. k takémuto
vráteniu chybného tovaru z jeho strany prišlo. Odporca dodaný tovar navrhovateľom nikdy písomne
nereklamoval. Podľa navrhovateľa odporca svoj dlh uznal, preto na podanom návrhu v plnom rozsahu

trvajú.

Odporca k veci uviedol, že začal obchodovať s talianskou spoločnosťou G., za ktorú s ním jednali buď
A. S. alebo C. B. s ktorými mal obchodné vzťahy a dodávali mu obuv. Čo sa týka navrhovateľa, teda
spoločnosti M. S.. o tejto spoločnosti sa navrhovateľ dozvedel na výstavách, na ktorých sa zúčastňoval,

pričom veľakrát tie isté osoby, ktoré poznal ako zástupcov spoločnosti G. zastupovali aj spoločnosť
M.. Čo sa týka dodávok tovaru navrhovateľom, odporca uviedol, že je pravdou, že so spoločnosťou
navrhovateľa bol v obchodnom kontakte a prejavil záujem o to, aby mu zaslali vzorky poľovníckych
topánok, pričom následne mu bol aj tovar uvedený vo faktúre č. 291 a neskôr č. 652 aj doručený, pričom
v jednej zásielke boli vzorky poľovníckych topánok, druhá zásielka však obsahovala vzorky detských

topánok, ktoré nežiadal zaslať. Je pravdou, že ani jednu z dodaných vzoriek nevrátil, tieto riadne prevzal.
Taktiež nereklamoval, že mu boli dodané iné vzorky ako bol dohodnutý. Väčšinou však bolo praxou, že
za vzorky sa neplatilo. K zaslaným vzorkách odporca uviedol, že tieto nemali žiadnu komerčnú hodnotu.
Vo vzťahu k emailovej objednávke z 11.11.2003 ktorú adresoval M. B. zo spoločnosti navrhovateľa,odporca uviedol, že si u navrhovateľa objednal po 65 párov topánok z druhu č. 1653 a 8035 s tým, že
následne mu oznámili, že tovar môžu dodať najskôr 20.12.2003 a aby spresnil množstvo k jednotlivým
veľkostiam, čo aj emailom zo dňa 13.11.2003 urobil. K dodaniu tohto objednaného tovaru odporca

uviedol, že jeden objednaný druh topánok mu nebol dodaný, pričom namiesto toho mu bol dodaný
iný druh a to č. 1651 v počte párov 60, pričom z objednaného druhu č. 8035 mu bolo dodaných 70
párov topánok. Dodaný tovar v tomto množstve a objeme odporca prevzal, pričom k tomuto sa vzťahuje
faktúra č. 969 zo dňa 19.12.2003. Odporca potvrdil, že na základe predmetnej faktúry vyfakturovaný
tovarprevzalakeďzistil,žejedendruhtopánokjeinýakosiobjednal,telefonickysakontaktovalspánom

A. S., ktorý mu na to uviedol, že mu uvedený druh dodal o 2 eurá lacnejšie. Odporca iným spôsobom
dodanie iného ako objednaného tovaru nereklamoval, ani ho naspäť navrhovateľovi nevrátil. Odporca
k veci doplnil, že vybavenie reklamácií, ktoré mal u spoločnosti G., táto spoločnosť podmieňovala tým,
že najprv uhradí všetky platby voči spoločnosti M..

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, tretia časť Obchodného zákonníka upravuje záväzkové

vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho

vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a
vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

Podľa § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je
predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak
tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.

Podľa§428ods.1Obchodnéhozákonníka, právokupujúcehozvádtovarusanemôžepriznaťvsúdnom

konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo:
a) kupujúci vady zistil,
b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od

doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

Podľa§436ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedodanímtovarusvadamiporušenázmluvapodstatným
spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,

b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu

patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočnéhoodkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v
primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená
nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie
ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.2.2004 do 31.7.2005, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo

k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Z vykovaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi
konania vznikol platný záväzkový vzťah na základe ústne dohodnutej kúpnej zmluvy. Vykonaným

dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva na
dodanie predmetného tovaru, avšak zo samotného tvrdenia odporcu vyplýva, že sa s navrhovateľom
ako obchodnou spoločnosťou kontaktoval a objednal si u nich najskôr vzorky obuvi a neskôr aj dodávku
väčšieho množstva obuvi, ktorá objednávka bola uskutočnená e-mailovou poštou. V zmysle ústnej
kúpnej zmluvy navrhovateľ odporcovi dodal najskôr vzorky obuvi, a to v období mesiaca júl 2002 a

september 2003, pričom odporca prevzatie tovaru špecifikovaného vo faktúrach č. 291 a 652 nepoprel,
avšak tvrdil, že tovar fakturovaný v jednej z faktúr si neobjednal, tiež uviedol, že tovar bol pochybnej
komerčnej hodnoty. Dňa 20.12.2003 bol odporcovi navrhovateľom dodaný tovar a to obuv v celkovej
hodnote 3.365,- eur, na čo bola vystavená faktúra č. 969 zo dňa 19.12.2003, pričom sa jednalo o 70
párov obuvi druhu č. 8035 a 60 párov obuvi druhu č. 1651. K tejto dodávke odporca uviedol, že si

tovar od navrhovateľa objednával, avšak objednávka bola na 70 párov obuvi druhu č. 8035 a 60 párov
obuvi druhu č. 1653, čo vyplýva, aj z e-mailovej korešpondencie medzi účastníkmi. Odporca uviedol,
že telefonicky túto skutočnosť zo zástupcami navrhovateľa konzultoval, pričom mu bolo uvedené, že na
dodaný tovar z tohto dôvodu dostal zľavu 2 eura za pár obuvi. Iným spôsobom odporca chybne dodaný
tovar nereklamoval, ani sa nedomáhal iných nárokov z vád tovaru a ani tovar nevrátil. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že čo sa týka dodaných vzoriek obuvi vyfakturovaných vo faktúrach č. 291 a 652,
podľa tvrdenia odporcu tento si ich v dodanom množstve neobjednal, avšak súčasne ani neobjednané
dodané vzorky nevrátil ani ich inak nereklamoval. Čo sa týka dodaného tovaru, a to celkovo 130 párov
obuvi, ktorý bol vyfakturovaný vo faktúre č. 969, tento si sčasti odporca objednal, jednalo sa o druh obuvi
č. 8035, avšak sčasti mu bol dodaný iný ako objednaný druh obuvi, a to namiesto druhu č. 1653, mu bol

dodaný druh č. 1651. Je teda zrejmé, že na základe ústnej kúpnej zmluvy bol sčasti odporcovi dodaný
tovar s vadami, a to čo do množstva a vyhotovenia. Čo sa týka akosti, odporca síce namietal pochybnú
kvalitu dodaných vzoriek obuvi, avšak toto ničím nedoložil, že by išlo o tovar, ktorý by sa nehodil na
obvyklýúčel,pričomzmluvnenemaliúčastnícipreukázateľnedohodnutýtovarvurčitejkonkrétnejakosti.
Odporcovi preukázateľne vzniklo právo uplatňovať si nároky z vád dodaného tovaru, pričom podľa

vykonaného dokazovania, odporca bezodkladne po tom, čo zistil vady dodaného tovaru navrhovateľovi
o tom nepodal správu, čo navrhovateľ v danom súdnom konaní namietol, že odporca nijako dodaný tovar
nereklamoval ani nevrátil, preto súd nemôže odporcovi ako kupujúcemu právo z vád tovaru priznať, a
to s poukazom na ustanovenia § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. K tomuto treba podotknúť, že
odporcovi bol síce dňa 20.12.2003 dodaný sčasti iný tovar ako si objednal, avšak telefonickým dopytom

na zástupcov navrhovateľa mu bolo oznámené, že tovar mu bol dodaný so zľavou 2 eurá za pár obuvi, s
čím sa preukázateľne odporca uspokojil, keďže iným spôsobom navrhovateľovi správu o vadách tovaru
nepodal.
Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplynulo, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi za
dodaný tovar, ktorý bol navrhovateľom odporcovi vyúčtovaný v troch faktúrach, a to č. 291 v sume 74,-

eur, č. 652 v sume 127,40 eur a č. 969 v sume 3.365,- eur, teda v celkovej výške 3.566,40 eur, nakoľko
tento tovar bol odporcovi preukázateľne navrhovateľom dodaný, odporca predmetný tovar prevzal a o
prípadných vadách tovaru odporca navrhovateľovi bez zbytočného odkladu nepodal správu v zmysle
§ 428 ods. 1 Obchodného zákonníka a i keby súd telefonický dopyt odporcu na iný druh tovaru, pododaní tovaru vyfakturovaného faktúrou č. 969, vyhodnotil ako podanie správy o vadách tovaru, odporca
spolu s týmto oznámením vád, resp bez zbytočného odkladu potom, navrhovateľovi neoznámil žiadne
svoje nároky z uplatnených vád. Podľa samotného vyjadrenia odporcu, tento sa uspokojil so zľavou z

kúpnej ceny, ktorú mu už spolu s dodaním iného druhu tovaru poskytol navrhovateľ. Ďalšie argumenty
odporcu o pochybnej komerčnej cene tovaru, jeho kvalite, alebo o tom, že nie všetky vzorky si objednal
neobstoja, nakoľko dodaný tovar riadne prevzal a ako súd vyššie uviedol vady tovaru riadne neuplatnil,
preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.566,40 eur, ktorá suma predstavuje súčet hodnôt
dodaného tovaru vyúčtovaného vo faktúrach č. 291, č. 652 a č. 969. K tomuto treba podotknúť, že

navrhovateľ sa pôvodným návrhom zo dňa 28.11.2005 domáhal zaplatenia sumy 137.163,70 Sk, čo v
prepočte konverzným kurzom ku dňu podania návrhu (1 euro = 38,46 Sk) predstavuje sumu 4.553,- eur,
teda výška uplatnenej pohľadávky návrhom bola v čase podania návrhu prepočítaná aktuálnym kurzom
slovenskej koruny a eura, pričom takýto prepočet vzhľadom na prechod na euro už nemá význam a
keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že fakturované sumy boli v eurách, súd navrhovateľovi
priznal len skutočne vyfakturované sumy, v ktorej hodnote bol aj dodaný tovar.

K argumentu odporcu, že odporca v danom čase obchodoval aj s talianskou spoločnosťou G. S. a žiadal
započítať jeho pohľadávky voči tejto spoločnosti vo vzťahu k navrhovateľovi, treba uviesť, že v danom
prípade, ide o dva samostatné právne subjekty, a i keby obe spoločnosti zastupovali rovnakí obchodní
zástupcovia, odporca vedel pri dodaní tovaru, od ktorej spoločnosti bol tovar dodaný a na prípadné iné
ako dohodnuté dodávky mohol reagovať ihneď, čo však neurobil.

Súd navrhovateľovi priznal aj uplatnené úroky z omeškania, avšak len vo výške 14 % ročne a až od
13.2.2005, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by účastníci mali zmluvne dohodnutý
úrok z omeškania, preto navrhovateľovi možno priznať len zákonný úrok z omeškania, teda o 10 %
vyšší ako je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná v zmysle § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka ku dňu 31.12.2004 vo výške 4 % ročne. Čo sa týka obdobia od kedy je odporca
povinný navrhovateľovi platiť úroky z omeškania, súd mal z priložených faktúr preukázané, že ani jedna
z nich neobsahuje označenia dňa splatnosti, preto sa odporca mohol dostať do omeškania až po tom,
čo ho navrhovateľ dodatočne vyzval na plnenie a určil mu na to lehotu, v prvom pokuse o pokonávku zo
dňa 31.1.2005. Odporca na tento pokus o pokonávku preukázateľne reagoval dňa 2.2.2005, pričom mal

určenú lehotu 10 dní na plnenie, z čoho súd vyvodil, že sa odporca dostal preukázateľne do omeškania
až dňa 13.2.2005, od kedy súd navrhovateľovi úroky z omeškania priznal, nakoľko navrhovateľ súdu
nepreukázal skorší deň omeškania odporcu s plnením dlhu.

Súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pre ktoré nepriznal navrhovateľovi celú žalovanú istinu

a s ohľadom na časť nepriznaných úrokov z omeškania, návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci
len čiastočný úspech, priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, nakoľko mal
neúspech v pomerne nepatrnej časti, aj to len vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania, nakoľko

priznanie nižšej istiny súviselo s prechodom Slovenskej republiky na euro, pričom pôvodne uplatnená
pohľadávka bola v rovnakej výške v eurách, ale s ohľadom na vyšší kurz slovenskej koruny a eura,
bola z tohto dôvodu žalovaná suma v slovenských korunách vyššia. Z tohto je zrejmé, že vo vzťahu k
istine bol navrhovateľ v podstate plne úspešný. (Navrhovateľ žaloval sumu 3.566,40 eur prepočítanú
kurzom slovenskej koruny a eura ku dňu podania návrhu 28.11.2005, t.j. 38,46 Sk za 1 euro, čo bolo

vtedy 137.163,70 Sk.)
Trovy konania v celkovej sume 1.188,85 eur predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok z
predmetu konania v sume 6.855,- Sk (227,54 eur) a trovy právneho zastúpenia v sume 961,31 eur.
Trovy právneho zastúpenia právna zástupkyňa navrhovateľa vyčíslila v sume 989,25 eur, pričom
odmenu za úkony právnej služby si uplatnila v správnej výške, aj náhradu ďalších výdavkov si uplatnila

v správnej výške, avšak DPH si uplatnila z celej sumy trov právneho zastúpenia, čo jej súd nepriznal,
nakoľko v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej
hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty, preto sú priznané
trovy právneho zastúpenia v nižšej ako uplatnenej výške.
Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za vyúčtované úkony jeho právnou

zástupkyňou v celkovej sume 961,31 eur, a to za úkony právnej služby v sume 684,26 eur v zmysle §
11 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (2 úkony á 4.850,- Sk - dňa 20.10.2005 prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, dňa 30.11.2005 podanie žaloby na súd = 9.700,-
Sk = 321,98 eur, 2 úkony á 161,01 eur - dňa 14.1.2009 písomné vyjadrenie sa k odporu, dňa 30.4.2009účasť na pojednávaní, 1 úkon á 40,26 eur - dňa 10.3.2009 účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené
bez pojednávania - 1 odmeny), za DPH 19% z tarifnej odmeny v sume 130,01 eur podľa § 18 ods. 3
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (19% DPH z odmeny 684,26 eur), za režijný paušál v sume 30,81 eur v

zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (2 úkony v roku 2005 á 150,- Sk = 300,- Sk = 9,96
eur, 3 úkony v roku 2009 á 6,95 eur), za náhradu za stratu času za každú aj začatú polhodinu v sume
92,72 eur podľa § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (cesta na pojednávania dňa 10.3.2009 a dňa
30.4.2009 - Bratislava - Piešťany a späť, 2 x 4 polhodiny á 11,59 eur) a za cestovné v sume 23,97 eur v
zmysle § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (cesta na pojednávania dňa 10.3.2009 a dňa 30.4.2009

- Bratislava - Piešťany a späť, 3 x cesta vlakom 6,27 eur + 1 x cesta autobusom 4,70 eur) nakoľko takto
vyúčtované a priznané trovy zodpovedajú vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z..

Súdvzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiamrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)