Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/3/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207200260

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci
navrhovateľa: C.. L. X., L. X v M., občan SR, proti odporcovi: Stretline, s.r.o., Dvojkrížna 47 v Bratislave,
IČO: 35 929 928, o 97.200,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 4.1.2007 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie 97.200,- Sk so 17% úrokom z omeškania od 14.7.2006 až do zaplatenia titulom neuhradenia
odmeny za vykonané školenia vodičov kamiónovej dopravy.

Návrh odôvodnil tým, že s konateľom odporcu Jozefom X. dohodol školenia s odmenou 1.350,- Sk
za vodiča. Posledné školenie vykonal 14.7.2006, následne vyzval odporcu na zaplatenie dojednanej
odmeny. Odporca mu dlžnú sumu doteraz neuhradil.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 5.4.2007 namietal, že medzi nimi nebola
uzatvorená žiadna písomná dohoda o vykonaní práce. Jednania medzi navrhovateľom a konateľom
prebiehali len v ústnej rovine. O služby navrhovateľa prestal mať odporca záujem vtedy, keď sa
dozvedel, že školenia vykonáva neoprávnene, bez vedomia Inšpektorátu práce.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne F. L., oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a listinných dôkazov do neho založených ako aj súdom vyžiadaných,

pričom dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ pri výsluchu zotrval na písomne podanom návrhu. Uviedol, že celkovo preškolil 71 vodičov,
ale odporca mu napriek ústnemu dojednaniu nezaplatil doteraz ani korunu. Školenia vykonal od
februára 2006 do XX.X.XXXX. Za každého vodiča mal dohodnutú odmenu 1.351,- Sk. Navrhol vypočuť
všetkých vodičov, ako aj konateľa L. X.. Disponuje oprávnením na vykonávanie školení, je držiteľom
živnostenského oprávnenia v rozsahu voľnej živnosti, kde je uvedená aj výchova a vzdelávanie.Odporca nesúhlasil s podaným návrhom. Namietol aj výšku úrokov z omeškania, ktorých výška nie je
v súlade s právnymi predpismi.

Svedkyňa F. L. vypovedala, že navrhovateľ ku nim pôvodne prišiel na kontrolu z Inšpektorátu práce.

Keďže každý vodič potrebuje raz za rok absolvovať školenie, navrhovateľ navrhol, že tieto školenia bude
pre nich vykonávať sám. Nepamätá si konkrétne na výšku dojednanej odmeny, bolo to okolo 1.000,- Sk
za vodiča. Písomná dohoda uzatvorená nebola.

Súd sa oboznámil s fotokópiou OSVEDČENIA o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou vydanom
dňa XX. júna XXXX J. vzdelávania a služieb, s.r.o., pod č. XXXX, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ
absolvoval v dňoch 7. júna až 11. júna 2004 kurz "Lektorské vzdelávanie pracovníkov špeciálnych

profesií" s odborným obsahom v predmetovej skladbe: pedagogika a psychológia v súčasnosti, základy
teórie vzdelávania dospelých, metódy vzdelávania dospelých, psychologické aspekty vzdelávania
dospelých,komunikáciavovzdelávanídospelých,rétorickákomunikácia,praktickéukážkyaaktivizujúce
metódy, a formy preverovania poznatkov.

Ďalej sa súd oboznámil s D. č. XXXX/IV/XX vydaným dňa X.X.XXXX U. C. - E. , z ktorého vyplýva, že

navrhovateľ dňa 7.4.2005 absolvoval kurz lektorov pre vykonávanie školenia z vyhlášky SÚBP a SBÚ
č. 208/1991 Zb. Toto osvedčenie oprávňuje k vykonávaniu školení zamestnancov a zamestnávateľov.

Zo Živnostenského listu vydaného Obvodným úradom v Bratislave dňa XX.X.XXXX pod č. D.-A/XXXX/
XXXXX-X/CRX vyplýva, že navrhovateľ získal oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej činnosti okrem
iného aj na školiacu činnosť v rozsahu voľnej živnosti (bod 17).

Po oboznámení sa s týmito dôkazmi odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako
neopodstatnený. Navrhovateľ ak aj vykonával školiacu činnosť, nemá nárok na vyplatenie odmeny,
nakoľko na túto činnosť nemá relevantné oprávnenie a prijatím plnenia za tieto školenia by sa
bezdôvodne obohatil. Na vykonávanie školení mal mať navrhovateľ oprávnenie, ktoré podľa vtedy
platných zákonov vydávalo MPSV a SR, alebo by musel disponovať živnostenským oprávnením podľa

Prílohy č.2, teda v rozsahu viazanej živnosti. Okrem toho navrhovateľ "preškolil" 61, nie tvrdených 71
vodičov, čo vyplýva z priloženej Prezenčnej listiny.

Navrhovateľ oponoval, že všetky doklady, ktoré mal vtedy k dispozícii, ho oprávňovali k vykonávaniu
lektorskej činnosti, ktorá je upravená vyhláškou č. 208/1991 Zb. Právny zástupca odporcu je podľa neho
napojený na isté záujmové skupiny blízke SDKÚ-DS, Políciu SR ako aj na Národný inšpektorát práce.

Jeho analýza je indiferentná, zjavne patogénna, ale štandardná pre vyššie uvedené skupiny.

Súd si vyžiadal aj Stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj Národného
inšpektorátu práce.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo svojom Stanovisku zaslanom súdu 7.8.2009 uviedlo,
že do 1.7.2006 upravoval oblasť výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce zákon č. 330/1996 Z.z.

o BOZP a od 1.7.2006 zákon č. 124/2006 Z.z.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o BOZP mohli právnické a fyzické osoby vykonávať poradenstvo výchovu
a vzdelávanie v oblasti ochrany práce ako podnikateľskú činnosť len na základe oprávnenia vydaného
orgánominšpekciepráce.Navydávanieaodoberanieoprávnenianavykonávanieporadenstva,výchovy
a vzdelávania v oblasti ochrany práce podnikateľom bolo kompetenčné príslušné Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny SR podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmenea doplnení niektorých zákonov. Predpokladom na vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v
oblasti ochrany práce ako podnikateľskej činnosti bolo oprávnenie vydané ministerstvom, na ktorého
základe príslušný živnostenský úrad vydal živnostenské oprávnenie. V tom čase a aj súčasnosti bola

táto činnosť viazanou živnosťou podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Oproti súčasnému stavu, ktorý v § 27 ods. 4 písm. a)
bode 2 zákona č. 124/2006 Z. z. vymedzuje školiteľa ako osobu s odbornou spôsobilosťou, s odbornou
praxou najmenej tri roky a lektorskou spôsobilosťou, predchádzajúca právna úprava - zákon o BOZP
neustanovovala požiadavky na školiteľa. Podľa zaužívanej praxe školiteľom bol odborník z oblasti, ktorá

bola predmetom výchovnej a vzdelávacej činnosti a mal osvedčenie o absolvovaní lektorského kurzu
zameraného na výchovu a vzdelávanie a lektorské zručnosti.

Fyzická osoba ako školiteľ mohla vykonávať túto činnosť ak sama bola držiteľom oprávnenia na výchovu
a vzdelávanie v oblasti ochrany práce a vykonávala ju ako podnikateľskú činnosť pre inú právnickú
a fyzickú osobu, ktoré mali oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, a to na
základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce alebo pre

iného zamestnávateľa v rámci jeho povinnosti pravidelného oboznamovania svojich zamestnancov s
príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci podľa zákona o BOZP i podľa zákona č. 124/2006 Z. z., a to na základe dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce.

Ak bol školiteľ štátnym zamestnancom, na prednáškovú činnosť štátneho zamestnanca sa vzťahoval §

59 ods. 1 zákona č. 312/2001 ostatnej službe a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

Konkrétnejšie informácie oslovené MPSV a SR nemohlo uviesť, nakoľko nemalo podrobnejšie
informácie o spôsobe vykonávania prednáškovej činnosti navrhovateľa.

Národný inšpektorát práce v písomnom stanovisku doručenom súdu uviedol nasledovné skutočnosti :

V zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") môžu fyzická osoba a právnická osoba organizovať a
vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu jednotlivých činností podľa prílohy
č. 2 len na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom
dozoru. Školenie vodičov kamiónovej dopravy v oblasti BOZP sa v zmysle § 27 zákona vykonáva

na základe oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu - skupina 01
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ustanovené pracovné podmienky - 01.1 zamestnancov a
vedúcich zamestnancov. Žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie musí taktiež spĺňať
požiadavky uvedené v § 27 ods. 4 zákona. 27 ods. 4 a ods. 9 zákona ďalej upravuje požiadavky na
odbornú spôsobilosť, lektorskú spôsobilosť a odbornú prax školiteľa. Potrebná odborná spôsobilosť pre

odborného zástupcu pre výchovu a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov je uvedená
v prílohe č. 2 vyhlášky 356/2007 Z.Z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu
výchovnej vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a
overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti. V tomto prípade sa jedná osvedčenie
autorizovaného bezpečnostného technika. C.. L. X. nemôže vykonávať školenia vodičov kamiónovej

dopravy v oblasti BOZP nakoľko nie je držiteľom oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti
ochrany práce v rozsahu - skupina 01 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ustanovené pracovné
podmienky - 01.1 zamestnancov a vedúcich zamestnancov, ako aj nespĺňa odborné predpoklady.
V tomto prípade by mal byť držiteľom osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika resp.
osvedčenia bezpečnostného technika (ak by pôsobil iba ako školiteľ, nie ako odborný zástupca).

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný a preto ho v celom
rozsahu zamietol.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie o veci.

Podľa 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce platného v čase vykonávania školenia navrhovateľom
zamestnávateľmôženaplneniesvojichúlohalebonazabezpečeniesvojichpotriebvýnimočneuzatvárať
s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní
práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá
je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú

druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny
\/ťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia
prvej časti.

Podľa § 226 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak
je neplatná.

Podľa § 228a ods. 2 veta prvá Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný
uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 330/1996 Z.z. o BOZP (platného do 1.7.2006 ) právnické osoby a fyzické
osoby môžu vykonávať poradenstvo, výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce ako podnikateľskú
činnosť len na základe oprávnenia vydaného orgánom inšpekcie práce a príslušným orgánom dozoru.

Navrhovateľ prestal preberať súdne zásielky a súd o veci rozhodol v jeho neprítomnosti podľa §
101 ods. 2 O.s.p., nakoľko na stanovený termín pojednávania sa nedostavil, hoci mal doručenie
predvolania riadne vykázané. Súdu zaslal e - mailovú "námietku zaujatosti", ktorá nebola riadne
zdôvodnená, neobsahovala náležitosti podľa § 15a O.s.p., preto na ňu súd neprihliadal. Súd rozhodol
aj v neprítomnosti odporcu rovnako podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ neuniesol v spore dôkazné bremeno najmä na tvrdenia, že disponoval relevantným
oprávnením na vykonávanie školiacej činnosti vodičov medzinárodnej kamiónovej dopravy, že ich
vyškolil celkom 71, ani v akých termínoch tieto školenia vykonával, ani že dojednaná odmena za
tieto školenia mala byť vo výške 1.351,- Sk. Súdu sa nepodarilo zistiť ani obsah a témy školení,
nakoľko výzvy adresované navrhovateľovi sa súdu vracali späť nevyzdvihnuté z ním oznámených a

súdom zistených adries. Keďže navrhovateľ prestal so súdom spolupracovať, nebolo možné vykonať
dokazovanie a z neho zistiť spôsob vykonávania prednáškovej činnosti, teda či ju navrhovateľ vykonával
mimo svoj hlavný pracovný pomer, resp. či bol v štátnozamestnaneckom pomere, alebo ju vykonával ako
podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia. Ak ju vykonával ako podnikateľ, potom podľa vtedy
aj v súčasnosti platného zákona o BOZP mohol túto činnosť vykonávať iba v rozsahu viazanej živnosti

(nie voľnej), takéto oprávnenie navrhovateľ do spisu nezaložil. Ak by navrhovateľ vykonával školenia na
základe dohody o prácach vykonávaných mimo svoj hlavný pracovný pomer, musel by mať s odporcom
uzatvorenú písomnú zmluvu. Podľa jeho výpovede na pojednávaní súd usúdil, že takúto dohodu mal
navrhovateľ v záujme s odporcom uzavrieť a aj mu ju údajne predložil, avšak k jej podpisu zo strany
odporcu nedošlo. Keďže ústne uzatvorená dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovný pomerje neplatná, nemožno sa plnenia z takejto dohody domáhať, nakoľko by išlo o plnenie z neplatného
právneho úkonu a teda bezdôvodné obohatenie, ktoré nemožno navrhovateľovi priznať.

Keďže sa súdu nepodarilo vykonať ani ďalšie vyššie spomenuté dokazovanie pre nespoluprácu tak

navrhovateľa ako aj odporcu, z dôkazov založených do spisu a vykonaných do vyhlásenia rozhodnutia
nebolo možné vyvodiť iný záver než ten, že žalobu je potrebné zamietnuť pre neunesenie dôkazného
bremena. Nebolo potrebné vypočuť ani svedka L.H. nakoľko zistenie výšky odmeny by bolo potrebné
len v prípade, ak by prednášková činnosť navrhovateľa bola vykonaná v súlade s platnými právnymi
predpismi, teda navrhovateľ by do spisu založil živnostenské oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti

(v rozsahu viazanej živnosti), alebo platnú dohodu o vykávaní prác mimo pracovný pomer, čo sa nestalo.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi súd náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy, ktoré by vyplývali zo spisu, nevznikli. Trovy právneho zastúpenia
odporca nevyčíslil.

Štátu súd náhradu trov konania spočívajúcu vo vyplatení tlmočného (náhrada za stratu času na poj. na
ktorom mal byť vypočutý svedok)vo výške 3,32 € nepriznal, nakoľko tieto trovy znáša štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).