Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 26, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/222/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109227074
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci
navrhovateľa: 1. I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX P. č. XXX, 2. W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX P. č. XXX, obaja zast. JUDr. Magdaléna Kuciaňová, advokátka, Nitrianska č. 5, 921 01 Piešťany
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava
o náhradu škody 3 754,90 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 07. 2009 domáhali, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie 3 754,90 EUR spolu s 2,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 754,90 EUR
od 17. 06. 2009 do zaplatenia a trovy súdneho konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trnava a Okresného

súdu Piešťany došlo k zbytočným prieťahom v konaní vedenom pod sp. zn. Okresného súdu Trnava
PN-11C/280/2002, ktoré prieťahy a s tým súvisiace porušenie práva konštatoval Ústavný súd SR v
náleze č. I. ÚS 131/08 -28 zo dňa 01. 10. 2008. Podľa navrhovateľov bol nesprávny úradný postup
deklarovaný nálezom Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 131/08-28, ktorým bolo rozhodnuté o porušení čl.
48 ods. 2 Ústavy SR. Predmetom konania, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, bolo nahradenie
vyhlásenia vôle smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k bytu navrhovateľov č. X na 3. poschodí domu

č. XXX nachádzajúceho sa v k. ú. P. Škoda, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom spočíva v
rozdiele celkovej sumy zaplatenej titulom nájomného vo výške 3 754,90 EUR a sumy, ktorú by neboli
navrhovatelia ako vlastníci bytu povinní platiť, ak by súd svojim postupom neporušil článok 48 ods.
2 Ústavy SR, teda vec navrhovateľov prerokovať bez zbytočných prieťahov. Ak by konajúce súdy
vo veci konali správnym úradným postupom, nebolo by na strane navrhovateľov došlo k zaplateniu
celkovej sumy tvoriacej škodu. Z uvedeného vyplýva príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. Navrhovatelia sa žiadosťou zo dňa 15. 12. 2008 obrátili na odporcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejne moci, odporca na
žiadosť nereagoval, zákonná lehota na predbežné prerokovanie nároku uplynula dňa 16. 06. 2009.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 16. 03. 2010 žiadal návrh ako neopodstatnený
zamietnuť. Poukázal na to, že keďže škoda mala navrhovateľom vzniknúť v dôsledku konania, ktoré
začalo pred 01. 07. 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právne posúdenie veci spadá aj pod
právny režim zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebojeho nesprávnym úradným postupom ( ďalej len zákon č. 58/1969 Zb. ). Odporca neuznal právny titul
pre náhradu škody uplatnenú navrhovateľmi z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Podľa odporcu
prieťah v súdnom konaní nemožno považovať za nesprávny úradný postup podľa § 18 zák. č. 58/1969

Zb. Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno vyjadriť numericky. Neexistuje časová hranica,
ktorej uplynutím postup štátneho orgánu môže mať povahu prieťahov v konaní. Rýchlosť a účinnosť
každého konania je podmienená objektívne charakterom prejednávanej veci. Zákon súdu výslovne
nepredpisuje, kedy má vykonať jednotlivé procesné úkony, ani presne neurčuje ich poradie. Odporca
namietol právny základ pre náhradu škody podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. aj z dôvodu, že súdne konanie,

vedené podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno kvalifikovať ako úradný postup a
preskúmavať z hľadiska jeho správnosti v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. Odporca
poukázal na to, že navrhovatelia náležite nepreukázali škodu, ktorej náhradu si uplatňujú podľa zák. č.
514/2003 Z. z., jej výšku ako aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z prednesov zástupcov účastníkov

konania ako aj vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na
ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ) a vykonal dokazovanie oboznámením sa s
nálezom Ústavného súdu SR č. I. ÚS 131/08-28 ( č. l. 7 - 24 ), evidenčným listom zo dňa 01. 03. 2003
( č. l. 25 ), žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 15. 12. 2008 ( č. l. 27 ), uznesením OS
Piešťany č. k. 6C 42/2008 - 210 ( č. l. 61 ), pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 131/08-28 zo dňa 01. 10. 2008 súd zistil, že
základné právo navrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. PN - 11C 280/2002 bolo porušené.

Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 42/2008 - 210 zo dňa 16. 01. 2009 súd zistil, že konanie

v právnej veci navrhovateľov I. proti odporcovi Poľnohospodársko-šľachtiteľské družstvo Krakovany
- Stráže o nahradenie vyhlásenia vôle bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľov v
dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania.

Právna zástupkyňa navrhovateľov vo vyjadrení zo dňa 17. 03. 2010 poukázala na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva ( Druhá sekcia ), v ktorom bolo rozhodnuté na základe sťažnosti

pod č. 48672/99 ( Nemec a spol. vs. Slovenská republika ), že došlo k porušeniu ust. čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva,
že i keď v tom čase platný zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom výslovne nedefinuje inštitút " prieťahy v konaní
" , extenzívnym výkladom sa prieťahy v konaní považujú za nesprávny úradný postup, keďže tým boli

porušené základné ľudské práva a slobody garantované Dohovorom, ktorý je pre Slovenskú republiku
záväzný. Právna zástupkyňa navrhovateľov poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.
11. 2003 sp. zn. 3 Cdo 134/2003, z ktorého okrem iného vyplýva, že nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeranýchlehôtnajehovydanie.leboznakynesprávnehoúradnéhopostupumáajnečinnosťštátneho

orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní dňa 22. 03. 2010 navrhla, aby súd pripustil zmenu
návrhu v časti príslušenstva a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľom úrok z omeškania
vo výške 8% + 1% ročne zo sumy 3 754,90 EUR od 17. 06. 2009 do zaplatenia, v ostatnom zotrvala na

návrhu a dôvodoch v zmysle písomne podaného. Súd uznesením prijatým na pojednávaní dňa 26. 05.
2010 pripustil zmenu návrhu tak, ako ju navrhli navrhovatelia prostredníctvom právnej zástupkyne.

Z prednesu zástupkyne odporcu na pojednávaní dňa 22. 03. 2010 súd zistil, že odporca žiadal návrh
zamietnuť, podľa jeho názoru v konaní neboli splnené zákonné podmienky vzniku nároku na náhraduškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zákonov č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z.
z., nebol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody ani príčinná súvislosť medzi nimi.

Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Navrhovatelia
sa v predmetnom konaní domáhali náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a to

zbytočnými prieťahmi v konaní Okresného súdu Trnava a Okresného súdu Piešťany vedenom pod sp.
zn. PN-11C 280/2002, v ktorom sa domáhali nahradenia prejavu vôle odporcu - Poľnohospodársko
- šľachtiteľského družstva Krakovany - Stráže uzatvoriť s navrhovateľmi kúpno - predajnú zmluvu k
bytu, ktorého boli navrhovatelia nájomcami. Navrhovatelia v návrhu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom dôvodili, že ak by konajúce súdy vo veci konali správnym úradným

postupom, na konci ktorého by bolo riadne a najmä včasné rozhodnutie nahrádzajúce vyhlásenie vôle,
čím by sa poškodení stali vlastníkmi predmetného bytu, tak by nebolo došlo k plateniu a zaplateniu
celkovej sumy tvoriacej škodu.

Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd
posudzoval jednak podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keďže škoda mala navrhovateľom vzniknúť v
dôsledku konania, ktoré začalo za účinnosti uvedenej právnej úpravy ako aj podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.
07. 2004, pričom konanie, od ktorého navrhovatelia odvodzujú nárok na náhradu škody bolo právoplatne
ukončené dňa 25. 02. 2009.

Podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona č. 514/2003 Z. z. predpokladom vzniku nároku na
náhraduškody spôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom jesúčasnésplneniezákonnýchpodmienok
zakotvených v predmetných právnych úpravách a to: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Pojem " nesprávny úradný postup " zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje. Podľa ustálenej súdnej praxe

nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s
výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde kporušeniupravidielustanovenýchprávnyminormami.Podľakonkrétnychokolnostímôžeísťoakúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak dôjde pri nej alebo v jej dôsledku k porušeniu
pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti.

Zo znenia ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa okrem iného
považujú aj prieťahy v konaní.

Z uvedeného súd ustálil, že zákonná podmienka vzniku nároku na náhradu škody a to existencia
nesprávneho úradného postupu spôsobeného zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom na OS Piešťany
pod č. PN-11C 280/2002, ktoré konštatoval v náleze č. I ÚS 131/08-28 aj Ústavný súd Slovenskej

republiky, bola v danom prípade splnená.

Pokiaľideovznikškodyakoujmy,ktoránastalavmajetkovejsférepoškodeného,objektívnevyjadriteľnej
v peniazoch a napraviteľnej poskytnutím majetkového plnenia súd ustálil, že v prípade navrhovateľov je
nepochybné, že pokiaľ by sa stali vlastníkmi bytu, ktorého boli nájomcami, neboli by v zmysle zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinní platiť platby titulom nájomného. Z
uvedeného možno konštatovať vznik škody na strane navrhovateľov.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, súd ustálil, že
zákonná podmienka vzniku nároku na náhradu škody - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody splnená nebola.

Navrhovatelia v konaní dôvodili, že ak by konajúce súdy vo veci konali správnym úradným postupom,
na konci ktorého by bolo riadne a najmä včasné rozhodnutie nahrádzajúce vyhlásenie vôle, čím by sa

poškodení stali vlastníkmi predmetného bytu, tak by nebolo došlo k plateniu a zaplateniu celkovej sumy
tvoriacej škodu.

Konanie o nahradenie prejavu vôle vedené na Okresnom súde Piešťany pod č. PN-11C 280/2002
bolo zastavené uznesením súdu č. 6C 42/2008 -210 zo dňa 16. 01. 2009 z dôvodu späťvzatia návrhu
navrhovateľmi. Konanie nebolo ukončené vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci, ktorým by súd

nahradil prejav vôle odporcu k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi navrhovateľmi
a odporcom a v dôsledku ktorého by došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi
navrhovateľmi a odporcom. Z dôvodu zastavenia konania následkom späťvzatia návrhu navrhovateľmi
nemožno prejudikovať výsledok sporu o nahradenie prejavu vôle, preto nemožno konštatovať, že
včasnýmvydanímrozhodnutiabynebolodošlokuvznikuškodynastranenavrhovateľov.Pretonemožno

ani konštatovať, že medzi nesprávnym úradným postupom spôsobeným zbytočnými prieťahmi v konaní
Okresného súdu Piešťany č. PN-11C /2002 a vznikom škody na strane navrhovateľov je vzťah príčiny
a následku.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca si však náhradu trov konania neuplatnil, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

O trovách štátu súd rozhodol samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaI,písomne,vodvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.