Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2009

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 67Cbi/52/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1000899646
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: V. P. S., s.r.o.,

K. XX,. XXX. XX. B. IČO: XX XXX. XXX. proti žalovanému: JUDr. P. K., správca konkurznej podstaty
úpadcu P. s.r.o., Ľ. F. X,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX XXX,. so sídlom správcu V. X/A,. XXX. XX. B.,
zastúpenému JUDr. K. K., advokát, AK K., K. a P., s.r.o., V. X/A,. XXX. XX B. o určenie 235.619,91 Sk
ako pohľadávky proti podstate takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi 1.734,93 Eur na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 16.3.2000 si uplatnil žalobca na súde právo na zaplatenie 235.619,91
Sk ako pohľadávky proti podstate z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi konaním

pracovníkov úpadcu tým, že v roku 1999 došlo ku kráteniu tržieb žalobcu z jeho pokladne. Žalobca sa
domáhal náhrady škody voči správcovi konkurznej podstaty. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
náhrady škody listami z 9.3.2000, 27.1.2000, 20.1.2000 a svoj nárok opieral aj o čestné prehlásenia
pracovníkov úpadcu.

Podaním z 12.6.2000 žalobca navrhol zmenu žaloby - rozšírenie o určovací petit, že suma 235.615,91
Sk nepatrí do konkurznej podstaty, ako aj o petit smerujúci k uloženiu povinnosti správcovi konkurznej
podstaty - žalovanému vylúčiť sumu 235.615,91 Sk z konkurznej podstaty úpadcu.

Súd uznesením číslo konania 67 Cbi 52/00-81 z 9.7.2007, právoplatným dňa 23.7.2007 pripustil zmenu
- rozšírenie petitu v navrhovanom znení.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo 7.12.2000 a zo 14.11.2007, v ktorom uviedol, že

pohľadávka žalobcu nie je oprávnená ako pohľadávka proti podstate, pretože žalobca je sám oprávnený
nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami žalobcu spôsobom, aký uzná za vhodné. Poukázal na
to, že žalovaný v spore nie je pasívne legitimovaný. Uviedol, že suma 235.619,91 Sk nikdy nebola do
konkurznej podstaty zahrnutá. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

Súd rozhodol vec rozsudkom číslo konania 67 Cbi 52/00-95 z 15.11.2007, ktorým žalobu žalobcu
zamietol. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spisovej značky
1 Obo 70/2008 z 10.12.2008 zrušil rozsudok z dôvodu, že vzhľadom k potvrdeniu vystavenémupracovníkom pošty, že písomnosti neboli žalobcovi doručované omylom, a to predvolanie na
pojednávanie, pre žalobcu nie je vylúčené odňatie práva konať pred súdom. Odvolací súd vytkol súdu
prvého stupňa, že nie je jasné, pod ktoré ustanovenie hmotnoprávneho predpisu žalobu podriadil a z

ktorých dôkazov vychádzal, že žalovaný nie je nositeľom peňažného záväzku voči žalobcovi.

Súd opätovne vec prejednal. Vykonal pojednávanie dňa 9.7.2009 za účasti oboch účastníkov konania
a 29.10.2009 v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalobca požiadal o odročenie
pojednávania, pričom ako dôvod uviedol zhoršenie zdravotného stavu. Toto svoje tvrdenie ničím
nedoložil, ani uznanou práceneschopnosťou a zostalo iba v pozícii jeho tvrdenia.

Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom žalobcu i žalovaného, časťou konkurzného

spisu 38 K 131/96, listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami M. P. a N. R.. Od vypočutia ďalších
svedkov navrhovaných žalobcom súd upustil, pretože ani samotné tvrdenia a skutkové okolnosti
uvádzané žalobcom vznik pohľadávky proti podstate nedeklarovali.

Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 9.7.2009 súd pripustil zmenu petitu žaloby na
základe návrhu žalobcu zo dňa 6.6.2009 tak, že sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka 7.821,14

Eur (235.619,91 Sk) s úrokom z omeškania 17,6 % p. a. je oprávnená ako pohľadávka proti podstate.

Žalovaný sa k zmenenej žalobe vyjadril podaním z 21.9.2009. Poukázal v ňom na to, že konkurz na
majetok úpadcu bol vyhlásený na tretí krát. Bez ohľadu na neskoršie zrušujúce uznesenia Najvyššieho
súdu SR, konateľom úpadcu doručením uznesenia o vyhlásení konkurzu vznikli povinnosti súčinnosti
voči správcovi konkurznej podstaty. Vo všetkých troch prípadoch bol za správcu konkurznej podstaty

ustanovený JUDr. L.. Konatelia úpadcu si odmietli splniť svoje zákonné povinnosti úpadcu, neodovzdali
zoznam majetku, veriteľov a dlžníkov úpadcu, pričom obdržali i uznesenia o vyhlásení konkurzu i výzvu
správcu a bez súhlasu správcu svojvoľne disponovali s majetkom úpadcu. Žalovaný listom zo dňa
17.10.1999 opätovne doručil na adresu úpadcu i konateľov výzvu na splnenie povinností podľa § 17
ZKV a poučil ich, že nakladanie s majetkom úpadcu prešlo na správcu. Úhrada záväzkov úpadcu

prebiehala bez súhlasu správcu a bez umožnenia správcovi disponovať s hotovosťou úpadcu. Išlo o
neúčinné úkony voči veriteľom. Nevypovedateľnou nájomnou zmluvou pod sankciou 1.000.000,- Sk a
dohodnutom odstupnom 10.321.543,- Sk a odškodnom bol C. P. prenajatý spoločnosti V. P. S., s.r.o..
Správca konkurznej podstaty vykonal kroky ku skončeniu prevádzkovania podniku úpadcu - v decembri
1999 vykonal kroky k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov. Daňový úrad svojím rozhodnutím z

23.12.1999zrušilregistráciuplatiteľaDPHaurčilposlednézdaňovacieobdobiedecember2000.Dňa17.
januára 2000 uskutočnil správca kontrolné nákupy, z ktorých bolo zrejmé, že úpadca nielen prevádzkuje
podnik, ale aj účtuje DPH, ako keby bol platiteľom. Vzhľadom k tomu, že takáto činnosť úpadcu by viedla
ku vzniku pohľadávky proti podstate z titulu DPH, dňa 12.1.2000 zabezpečil uzatvorenie objektu. Zásoby
odpredal spoločnosti V. P. S., s.r.o. a prevádzku od 12.1.1999 v C. P., s.r.o. zabezpečovala výlučne

uvedená spoločnosť. Dňa 12.1.2000 úpadca už neprevádzkoval žiadnu činnosť v priestoroch C. P.. Ak
teda p. N. R. a M. P. konali tak, ako uvádza žalobca v žalobe, konali mimo rámca svojich pracovných
povinností a mimo rámca oprávnení, ktoré im dal správca a v prípade p. P. aj nad rámec rámca určeného
priamym, výslovným a aj písomným zákazom vykonávania akýchkoľvek úhrad.

Podľa § 31 ods. 2 písm. a) ZKV pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.

Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia nároky podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených
v písmenách c), d) a e) treba prihlásiť u správcu.

Podľa § 29 ods. 5 ZKV súd vyzve konkurzných veriteľov pohľadávok, ktoré správca neuznal alebo zaradil
do iného poradia podľa § 31 ods. 7, aby si v lehote určenej súdom svoje právo uplatnili na súde, ktorý

vyhlásil konkurz.Podľa § 8 ods. 2 ZKV správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Správcajeoprávnenýrozhodovaťoobchodnýchzáležitostiachpodniku,ďalejjesprávcaoprávnenýrobiť

za úpadcu právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Za porušenie svojich povinností
nesie osobnú zodpovednosť ako fyzická osoba, ktorá sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Treba však rozlišovať medzi nároky smerujúcimi voči konkurznej podstate úpadcu samotného a voči
správcovi ako osobe fyzickej. Nárok smerujúci voči osobe správcu z titulu jeho zodpovednosti za
porušenie povinnosti pri výkone funkcie správcu nie je pohľadávkou proti podstate.

Pohľadávkou proti podstate je každá pohľadávka voči úpadcovi, ktorej vznik a súčasne splatnosť sa

zaraďuje do obdobia po vyhlásení konkurzu. Do skupiny pohľadávok proti podstate okrem pracovných
nárokov patria napr. výdavky a odmena správcu, náklady spojené s udržiavaním a správou podstaty,
daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a clo, náhrada nutných výdavkov a odmena likvidátora a
odmena zodpovedného zástupcu za činnosť po vyhlásení konkurzu, nároky zo zmlúv uzatvorených
správcom, nároky zo zmlúv týkajúcich sa prevádzkovania podniku, od ktorých správca neodstúpil,

nároky podľa odseku 1 písm. a) až c), trovy konaní vyvolaných konkurzom, peňažné náhrady vyplatené
zamestnancom z garančného fondu, ostatné daňové pohľadávky, poplatky, iné platby pri dovoze, ktoré
nie sú uvedené v písm. b), pohľadávky z návratných finančných výpomocí za uskutočnené štátne
záruky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
zabezpečenie, príspevky na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, nároky na

vrátenie plnenia zo zmlúv, od ktorých sa odstúpilo, náklady na úschovu písomných a iných záznamov
úpadcu, ktoré sa majú uschovávať po čas určený lehotami podľa osobitných predpisov, a na poslednom
mieste ostatné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Ich charakteristickým znakom je, že
smerujúvočikonkurznejpodstateúpadcuauspokojujúsazprostriedkovzískanýchspeňaženímmajetku
úpadcu v konkurze.

Osobná zodpovednosť správcu za porušenie svojich povinností teda nesmeruje voči konkurznej
podstate samotnej, ale voči osobe správcu a trvá aj po skončení konkurzu. V danom prípade však
žalobca si škodu, ktorá mala vzniknúť porušením povinností správcu, uplatňoval ako pohľadávku
voči konkurznej podstate samotnej, ktorej uspokojenie je v konkurze prednostné z majetku úpadcu
zahrnutého do konkurznej podstaty s tým, že škoda mala vzniknúť spoločnosti V. P. S., s.r.o. konaním

pracovníkov úpadcu. Išlo teda uplatňovanie si zodpovednosti tak za porušenie povinností správcu, ale
zároveň aj tak, ako by za škodu zodpovedal úpadca.

Súd dospel k záveru, že zodpovednosť správcu za škodu nemôže byť daná aj preto, že žalobcom bolo
deklarované aktívne konanie pracovníkov úpadcu, malo spočívať v odcudzení tržieb V. P. S., s.r.o., ktoré
konanie teda nemohlo byť konaním lege artis - podľa zákona. V konkurze treba rozlišovať od správania

správcu konkurznej podstaty od správania úpadcu samotného.

Deklarovanými úhradami, ktoré mali byť vykonané pracovníkmi úpadcu, konkrétne 10.1.2000 3.333,51
Sk, 14.1.2000 26.333,81 Sk a 17.1.2000 203.592,- Sk v prospech tretích subjektov v januári roku 2000
malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu s odkazom za zoznam platieb vyhotovený dňa 17.1.2000 k úhradám
záväzkov úpadcu voči týmto tretím subjektom. Malo teda ísť o uspokojovanie pohľadávok tretích

subjektov voči úpadcovi počas konkurzu. Či už to mali byť pohľadávky týchto tretích subjektov vzniknuté
pred vyhlásením konkurzu a či pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu nebolo deklarované, je
však nesporné, že úhrady akýchkoľvek pohľadávok veriteľov voči úpadcovi mohli zákonne po vyhlásení
konkurzu prebiehať len postupom podľa zákona o konkurze a vyrovnaní - buď v rozvrhu vykonaného
súdom na základe prihlášky pohľadávky na súde podľa § 20 ZKV a po jej preskúmaní na prieskumnom

pojednávaní alebo správcom prihlásením pohľadávky proti podstate u správcu s rešpektovaním poradia
a tried podľa zákona. Za aktívne správanie pracovníkov úpadcu vlastne mal byť braný na zodpovednosť
správca konkurznej podstaty a jeho zodpovednosť mala spočívať v zanedbaní povinností správcu
konkurznej podstaty. Súd konštatuje, že postup pracovníkov úpadcu v rozpore so zákonom hlavne
so zákonom č. 328/1991 Zb., t.j. úhrady vykonávané pracovníkmi bez vedomia správcu nemožno

považovať ako ich konanie vykonávané pri plnení pracovných alebo v priamej súvislosti s ním, aleexcesom, mimo rámca ich povinností ako úpadcu vyplývajúcich im z pracovného pomeru a zo zákona.
Túto zodpovednosť spočívajúcu v uvedomenom aktívnom správaní nie je možné prenášať na správcu.

Zákon o konkurze a vyrovnaní v § 14 ods. 1 písm. a) totiž jasne zakotvuje, že oprávnenie nakladať s

majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty,
prechádzajú na správcu konkurznej podstaty a právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú
voči konkurzným veriteľom zo zákona neúčinné. V danom prípade išlo jednoznačne o konanie úpadcu
v rozpore so zákonom. Obídenie postupu stanoveného zákonom resp. konanie v rozpore s ním
pracovníkmi úpadcu teda nemožno pripísať na zodpovednosť správcu konkurznej podstaty a nedostatok

a zodpovednosť za aktívne správanie pracovníkov úpadcu preniesť skrz ustanovenie § 82 Zákonníka
práce pripísať nečinnosti - nedostatku riadenia a povinnej kontroly na správcu konkurznej podstaty.

Aj vypočutí svedkovia Ing. P. a p. R. potvrdili, že nekonali na pokyn správcu konkurznej podstaty.

Žalobcomďalejnebolodeklarované,akýmspôsobommalodôjsťk„odcudzeniu“finančnýchprostriedkov
žalobcovi, resp. ako finančné prostriedky žalobcu opustili jeho dispozičnú sféru, resp. ktorý pracovník
žalobcu svojím nezodpovedným postupom umožnil pracovníkom úpadcu nakladanie s nimi. Zo

svedeckej výpovede svedkyne N. R. však vyplýva vedenie spoločnej agendy, pokladne oboch subjektov
žalobcu i úpadcu, a zo svedeckej výpovede M. P. ako prelomového obdobia, čo však zákon o konkurze
a vyrovnaní, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nedovoľuje. M. P. však bol v čase, v ktorom malo dôjsť
ku kráteniu tržieb, naďalej konateľom spoločnosti P., s.r.o. - úpadcu.

Vysvetlenie, že pracovníci úpadcu nepovažovali konkurz na majetok úpadcu za platne vyhlásený a bolo

podané odvolanie voči uzneseniu o vyhlásení konkurzu, nie je prijateľným dôvodom pre odobreniu ich
postupu. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 38 K
131/96 zo 17.5.1999 s účinkami odo dňa vyvesenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu.

Súd konštatuje, že pokiaľ by zodpovednosť za škodu mala spočívať v porušení povinností správcom
vyplývajúcich mu z § 82 ZP, treba pripomenúť, že ani zodpovednosť vedúceho pracovníka

zamestnávateľaniejedanávtedy,pokiaľpracovnícineplniapracovnéúlohyvyplývajúceimzpracovného
zaradenia, pokiaľ ide o prekročenia tohto rámca - excesom resp. delikventným správaním pracovníkov
úpadcu. Správca konkurznej podstaty nie je vedúcim pracovníkom úpadcu, vykonáva svoje práva a
povinnosti na základe iného právneho predpisu, akým je Zákonník práce a voči úpadcovi nie je v
pozícií pracovníka resp. vedúceho pracovníka. Navyše, vzťah tretieho subjektu - žalobcu nie je možné

subsumovať pod vzťah zamestnávateľa a vedúceho zamestnanca, riadeného ustanoveniami Zákonníka
práce na vyvodzovanie zodpovednosti podľa neho.

Pretože v konaní nebolo preukázané splnenie základných predpokladov zodpovednosti za škodu
správcu konkurznej podstaty - porušenie povinností správcu, príčinná súvislosť medzi týmto porušením
a vznikom škody, a ani vznik pohľadávky žalobcu proti konkurznej podstate úpadcu voči úpadcovi, súd

žalobu žalobcu ako neodôvodnenú zamietol.

O trovách konania a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. Súd
priznal žalovanému trovy konania v celkovej výške 1.734,93 Eur ako trovy právneho zastúpenia za 4
úkony po 7.150,- Sk, 1 x paušál 136,- Sk a 3 x 178,- Sk spolu s 19 % DPH vo výške - t. j. spolu Sk -
34.831,- Sk - t. j. 1.156,17 Eur a 2 úkony právnej pomoci po 237,34 Eur, 2 x paušál po 6,95 Eur a 19

% DPH, t. j. spolu 578,76 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde v
Bratislave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné (§ 42
ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).