Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/129/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205203351
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Svetlovskou v právnej veci

navrhovateľa: I.. T. Q., U. XXX, M. L. nad F., zastúpený Mgr. Karin Šturdíkovou, advokátkou, Dunajská
7, Bratislava, proti odporcovi: PETINA INTERNATIONAL, a. s., Staré Záhrady 27, Bratislava, zastúpený
JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava, o zaplatenie 80.177,- Sk s
príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 80.177,- Sk s 8,0 % úrokom z omeškania ročne od
XX. XX. XXXX do zaplatenie ako i náhradu trov konania v sume 12.530,- Sk na účet advokátky Mgr.
Karin Šturdíkovej, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd vzájomný návrh odporcu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11. 2. 2005 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť istinu 80.177,- Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil
tým, že v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa XX. 7. XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom
pracoval u odporcu vo funkcii samostatný obchodný referent. V zmysle čl. V pracovnej zmluvy si zmluvné
strany dohodli, že navrhovateľ má nárok na mzdu vo výške 34.000,- Sk brutto/mesačne a od 1. 9.
XXXX vo výške 40.300,- Sk brutto/mesačne. Výplatný termín bol stanovený na 10-ty deň v mesiaci. V
mesiaci október XXXX navrhovateľ odpracoval X pracovných dní od 1. XX. XXXX do XX. XX. XXXX,

zvyšnúčasťmesiacaoktóberbolzdôvoduzdravotnýchproblémovdočasnepráceneschopný.Zamesiac
október XXXX mal odporca vyplatiť navrhovateľovi mzdu vo výške 15.379,- Sk, odporca však vyplatil
len časť náhrady mzdy vo výške 8.666,- Sk. Nakoľko odporca nevyplatil zvyšnú časť náhrady mzdy za
mesiac október ani do 15 dní po uplynutí jej splatnosti, navrhovateľ dňa XX. XX. XXXX dal okamžitú
výpoveď, v ktorej zároveň žiadal odporcu o vyplatenie náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce
t. j. sumy 73.422,- Sk do 15 dní odo dňa doručenia okamžitej výpovede. Dňa XX. XX. XXXX odporca
doplatil navrhovateľovi časť náhrady mzdy za mesiac október vo výške 6.521,- Sk netto a dňa XX. XX.

XXXX časť náhrady mzdy vo výške 192,- Sk, čím navrhovateľovi doplatil dlžnú časť mzdy. Náhradu
mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce navrhovateľovi nevyplatil. Navrhovateľovi vznikol počas trvania
pracovného pomeru podľa § 105 Zákonníka práce nárok na dovolenku za odpracované dni v celkovej
výške 4 dni. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nemohol z dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru dovolenku vyčerpať, vznikol mu nárok na vyplatenie náhrady mzdy vo výške 6.755,- Sk. Dňa
XX. XX. XXXX navrhovateľ opätovne vyzval odporcu na vyplatenie náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4Zákonníka práce a na vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku podľa § 116 ods. 2 a 3
Zákonníka, pričom odporca jeho výzve nevyhovel.

Písomným podaním zo dňa 6. 11. 2008, doručeným súdu dňa 6. 11. 2008 navrhovateľ žiadal o zmenu

návrhu na začatie konania s tým, že žiadal, aby bol odporca zaviazaný

- 2 -

povinnosťou vyplatiť mu istinu 83.998,- Sk s príslušenstvom. Na pojednávaní konanom dňa 12. 11. 2008
súd uznesením zmenu návrhu na začatie konania pripustil.

Odporca navrhol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že proti návrhu navrhovateľa
podal vzájomný návrh, ktorým žiadal od navrhovateľa zaplatenie istiny 111.045,- Sk. Svoj vzájomný

návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ mal v súvislosti so svojimi pracovnými povinnosťami pripraviť do
verejnej súťaže vyhlásenej ŽS F. podklady pre účasť odporcu. Táto úloha mu bola daná na pracovnej
porade dňa XX. X. XXXX. Nakoľko navrhovateľ na uvedenej úlohe vôbec nepracoval, bol odporca z
verejného obstarávania listom zo dňa XX. XX. XXXX vylúčený. V príčinnej súvislosti s týmto vylúčením
vznikla odporcovi škoda, ktorá pozostávala z predpokladaného zisku vo výške 320.000,- Sk, ušlého

úroku vo výške 859,- Sk a miezd zamestnancov, ktorí na obchodnom prípade pracovali vo výške
24.822,- Sk. Navrhovateľ sa taktiež mal zúčastniť zahraničnej pracovnej cesty a v súvislosti s ňou sa dal
zaočkovať. Pred jej realizáciou skončil pracovný pomer a preto si odporca uplatnil i nárok na zaplatenie
vynaložených nákladov na zaočkovanie vo výške 3.932,50 Sk. V zmysle § 186 ods. 2 Zákonníka práce
odporca požadoval rozsah náhrady škody vo výške 111.045,- Sk.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov B. N., I.. C. W., I.. L. B.,
I.. L. B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to: pracovnou zmluvou zo dňa XX. 7. XXXX, potvrdením
o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa XX. XX. XXXX, okamžitým skončením pracovného pomeru
zo dňa XX. XX. XXXX, zápisnicou z pracovnej porady zo dňa XX. X. XXXX, zo dňa XX. X. XXXX,
oznámením o vylúčení z verejného obstarávania zo dňa XX. XX. XXXX, znaleckým posudkom č. XX/

XXXX znalca I.. C. W., ako i ďalšími listinnými dokladmi založenými v spise, pričom zistil nasledujúci
skutkový stav:

Odporca uzavrel dňa XX. X. XXXX s navrhovateľom písomnú pracovnú zmluvu, na základe ktorej
navrhovateľ pracoval u odporcu vo funkcii samostatného obchodného referenta. Nástup do práce bol
dohodnutý na deň X. X.. XXXX, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Mzda bola

dohodnutá vo výške 34.000,- Sk brutto/mesačne a od X.. X. XXXX vo výške 40.300,- Sk brutto/mesačne
s tým, že výplatný termín bol stanovený na 10-ty deň v mesiaci.

PracovnýpomernavrhovateľauodporcuskončildňaXX.XX.XXXXpodľa§69ods.1písm.b/Zákonníka
práce.

Navrhovateľ listom zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý bol odporcovi doručený dňa XX. XX. XXXX, požiadal

odporcu o náhradu mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce v lehote 15 dní od doručenia listu.

Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa XX. XX. XXXX bol navrhovateľ od XX. XX.
XXXX do XX. XX. XXXX práceneschopný.

Svedok B. N. uviedol, že navrhovateľovi bola zadaná úloha pripraviť doklady do verejnej súťaže.
Navrhovateľ začal na tejto úlohe i pracovať, avšak potom ostal

- 3 -práceneschopný a úloha bola pridelená jemu. Úlohu robil spoločne s I.. B., pričom štádium
rozpracovanosti úlohy si už nepamätal.

Svedkyňa I.. C. W. uviedla, že navrhovateľ mal spor s odporcom ohľadne práceneschopnosti. Po

odchode navrhovateľa na PN po ňom neprevzala žiadne úlohy. Absolvovala služobnú cestu do KJ.u
namiesto navrhovateľa, pričom pred absolvovaním služobnej cesty sa musela dať zaočkovať s tým, že
pozaočkovanímohlavycestovaťažza3-4týždne.Zostranyodporcubolatátoskutočnosťakceptovaná.

SvedokI..L.B.uviedol,žepoodchodenavrhovateľanapráceneschopnosťdostalpríkazododporcu,aby
pracoval na zakázke, ktorú mal za úlohu navrhovateľ. Navrhovateľ túto úlohu nemohol stihnúť spracovať
v zadanom termíne, nakoľko sa jednalo o zložitú operáciu s množstvom informácií, ktoré nemal k

dispozícii. Jednalo sa o tender vyhlásený S. P. .. Na tendri najprv pracoval sám, neskôr ho odovzdal
navrhovateľovi, ktorý však nemohol v zadanom časovom období tender zvládnuť. Na konkrétny stupeň
rozpracovanosti úlohy, v akom ho opäť prevzal od navrhovateľa si už nepamätal, mal iba vedomosť, že
tender nevyhrali. Navrhovateľovi bola zadaná prakticky nesplniteľná úloha.

Svedok I.. L. B. uviedol, že po odchode navrhovateľa na PN preberal celý jeho materiál, pričom

navrhovateľ mal vypracovať podklady pre dve verejné súťaže, ktoré sa však nedotiahli do konca. Po
odchode navrhovateľa na PN posunul súťaže na pána N., pričom súťaže nevyhrali, lebo neboli podklady
a nemali dotiahnutých dodávateľov. Na úlohách, ktoré dokončovali za navrhovateľa pracovali i po
pracovnej dobe, avšak mzdu ani odmenu nedostali, nakoľko súťaž sa nevyhrala.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer skončiť, ak

zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej
splatnosti.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 105 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok
ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu
aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny

rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.

- 4 -

Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi

poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že

návrh navrhovateľa je dôvodný a má oporu v zákone. Poskytovať mzdu za vykonanú prácu
je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so základnou povinnosťou
zamestnanca vykonávať prácu. Mzda sa poskytuje až vtedy, keď je práca zo strany zamestnanca už
vykonaná, pritom je rozhodujúca skutočne vykonaná práca. Mzda je jednou z foriem odmeny za prácu
v pracovnom pomere. Povinnosť poskytovať odmenu za vykonanú prácu je základnou povinnosťou

zamestnávateľa, ktorá súčasne tvorí súčasť právnej povahy pracovného záväzku. V prípade neplnenia
tejto základnej povinnosti zamestnávateľa sa poskytuje zamestnancovi možnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu má vo vzťahu k zamestnancovi
satisfakčný charakter. Dôvodom pre okamžité zrušenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je aj
nevyplatenie časti mzdy. V konaní bolo preukázané, že v zmysle čl. V pracovnej zmluvy bol dohodnutý

výplatný termín na 10-ty deň v mesiaci. Taktiež bolo preukázané, že odporca nevyplatil navrhovateľovi
mzdu za mesiac október XXXX . v celej výške, ale vyplatil navrhovateľovi iba časť mzdy vo výške
8.666,- Sk. Nakoľko odporca dlžnú časť mzdy nevyplatil navrhovateľovi ani v lehote 15 dní po uplynutí
jej splatnosti, navrhovateľ listom zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý bol odporcovi doručený dňa XX. XX.
XXXX, v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer u odporcu.

Odporca platnosť, resp. neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde v
zmysle § 77 Zákonníka práce a preto súd platnosť resp. neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeruneskúmal,alemalzato,okamžitéskončeniepracovnéhopomerujeplatné.Nakoľkonavrhovateľ
okamžiteskončilpracovnýpomeruodporcuzdôvodu,žemuodporcariadnenevyplatilmzduanivlehote
15 dní od dňa jej splatnosti, vznikol mu v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy

v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Priemerný mesačný
zárobok navrhovateľa bol vo výške

- 5 -

38.471,- Sk a navrhovateľ mal preto nárok na náhradu mzdy vo výške 76.942,- Sk ( priemerný hodinový
zárobok = 221,10 Sk, priemerný mesačný zárobok = 38.471,- Sk).

Z dôvodu, že navrhovateľ okamžite skončil pracovný pomer, nemohol vyčerpať pomernú časť dovolenky,
na ktorú mu vznikol nárok. Navrhovateľovi za obdobie trvania pracovného pomeru vznikol nárok na
pomernú časť dovolenky a to 4 dni. Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku predstavuje čiastku
7.076,-Sk(priemernáhodinovámzda=221,10Sk,priemernádennámzda=1.769,-Skx4=7.076,-Sk).

Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške 76.942,- Sk a nárok za nevyčerpanú dovolenku

vo výške 7.076,- Sk, čo predstavuje celkovú čiastku 84.018,- Sk. Navrhovateľ žiadal o zmenu návrhu na
začatie konania dňa X. XX. XXXX, pričom požadoval náhradu mzdy vo výške 76.922,- Sk a náhradu za
nevyčerpanú dovolenku vo výške 7.076,- Sk. Súd zmenu návrhu dňa XX. XX. XXXX pripustil. Odporca
v časti istiny prevyšujúcej sumu pôvodného návrhu vzniesol námietku premlčania. Súd mal v konaní
za preukázané, že výplatný termín bol stanovený na 10-ty deň v mesiaci, pričom navrhovateľ listom

zo dňa XX. XX. XXXX požadoval zaplatenie náhrady mzdy do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola
odporcovi doručená dňa XX. XX. XXXX. Súd dospel k záveru, že náhrada mzdy za výpovednú dobu i
za nevyčerpanú dovolenku mala byť navrhovateľovi vyplatená dňa XX. XX. XXXX a od uvedeného dňazačala plynúť i trojročná premlčacia doba na vykonanie práva. Zmenu návrhu na začatie konania na
súd však navrhovateľ podal až dňa X. XX. XXXX, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Keďže
odporca na pojednávaní namietal premlčanie práva, súd na námietku odporcu prihliadol a odporcu

zaviazal k zaplateniu istiny vo výške 80.177,- Sk tak, ako to navrhovateľ požadoval pôvodným návrhom
na začatie konania.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnení peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu rozhodol súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom úroky z omeškania je odporca povinný zaplatiť vo výške

8,0 % ročne od XX. XX. XXXX, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni

- 6 -

uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú

zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu
rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým
spôsobil škodu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
vzájomný návrh odporcu nie je dôvodný a nemá oporu v zákone. Podľa § 179 Zákonníka práce sa

posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením
povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ
je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca ale aj zavinenie a
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Pre vznik zodpovednosti
zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí protiprávny

úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie
zamestnanca, existencia pracovného pomeru a ku škodu musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s týmto plnením. Súd má za to, že v danom prípade nie je splnená už prvá
podmienkaatoprotiprávnyúkonnavrhovateľa.Protiprávnyúkonjeúkon,ktorýjevrozporesobjektívnym
právom, pričom skutočnosť, že navrhovateľ ostal práceneschopný, pričom svoju práceneschopnosť

zamestnávateľovi riadne a včas oznámil, nie je možné hodnotiť ako protiprávny úkon. Odporca taktiež
v konaní nepreukázal vznik škody, pričom skutočná škoda spočíva v skutočnom zmenšení majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie do predošlého
stavu. Súd dospel k záveru, že odporca vznik škody nepreukázal, nakoľko predpokladaný zisk, ktorýsa nedosiahol, nie je možné hodnotiť ako škodu. Odporca v konaní nepreukázal, že vo verejnej súťaži
bol neúspešný v dôsledku neplnenia si pracovných úloh zo strany navrhovateľa. Úlohy, ktoré boli
navrhovateľovi zadané, boli po nástupe navrhovateľa na práceneschopnosť rozdelené medzi ostatných

pracovníkov, pričom odporca nepreukázal, že v prípade, že by navrhovateľ nebol práceneschopný, boli
by vo verejnej súťaži úspešní. Súd taktiež dospel k záveru, že mzdy zamestnancov, ktorí pracovali na
pracovných úlohách po nástupe navrhovateľa na práceneschopnosť nie je možné považovať za škodu
(pričom súd nebral do úvahy ani tú skutočnosť, ako uviedol svedok B. N. vo svojej výpovedi, že mzdy
im vyplatené neboli, nakoľko vo verejnej súťaži neuspeli). V neposlednom rade súd nezistil ani ďalší

zo zodpovednostných predpokladov a to príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym
úkonom. Z dôvodu, že navrhovateľ sa nedopustil žiadneho protiprávneho úkonu (práceneschopnosť
zamestnanca nie je možné v žiadnom prípade hodnotiť ako protiprávny úkon), odporcovi nespôsobil
žiadnu škodu (ušlý zisk a mzdy ďalších zamestnancov nie je možné považovať za škodu) nemohla
vzniknúť ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom navrhovateľa a vznikom škody. Taktiež
zaočkovanie, ktoré navrhovateľ v čase trvania pracovného pomeru absolvoval a ktoré bolo potrebné

k absolvovaniu zahraničnej pracovnej cesty, nie je možné vyhodnotiť ako škodu. K absolvovaniu
pracovnej cesty neprišlo z dôvodu, že v čase, keď sa pracovná cesta mala uskutočniť, navrhovateľ už
nebol zamestnancom odporcu a preto pracovnú cestu absolvovať nemohol. Z uvedených dôvodov súd
vzájomný návrh odporcu ako nedôvodný zamietol.

- 7 -

Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal proti neúspešnému
odporcovi náhradu trov konania, ktoré sú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume
4.000,- Sk, trovy znaleckého dokazovania v sume 1.450,- Sk a trovy právneho zastúpenia advokátom
v sume 7.080,- Sk za dva úkony právnej pomoci po 3.350,- Sk, písomné podanie na súd, účasť na
pojednávaní dňa 12. 11. 2008, 2 x režijný paušál á 190,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.