Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/65/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204111593
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: D.. Q. B., bytom
X. XX, B., proti odporcovi: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v SR, so sídlom
Záhradnícka 153, Bratislava, zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzanou Olexovou, so sídlom Dunajská
18, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, na odvolanie
odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. mája 2007 č.k. 18C
65/04-566, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného

pomeru odporcu s navrhovateľkou zo dňa 13.1.2004 je neplatné a jej pracovný pomer založený
pracovnou zmluvou z 27.12.2002 naďalej trvá, a to v konaní, kde sa okrem uvedeného určenia táto
domáha aj náhrady mzdy. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi vznikol
pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.1.2002, s dojednaným druhom práce - odborný
pracovník Odboru informácií a zahraničných aktivít, tento bol dojednaný na dobu určitú - jedného
roka, a podľa pracovnej náplne z 2.1.2002 navrhovateľka okrem iného riadila a zodpovedala za
činnosť Euro Info Centra SK 672 Bratislava. Mal preukázané, že dňa 27.12.2002 uzavreli účastníci

novú pracovnú zmluvu, s tým istým dojednaným druhom práce a s nástupom práce od 1.1.2003 na
dobu neurčitú a rovnako, že navrhovateľka neprijala návrh Dodatku zo dňa 13.10.2003 k uvedenej
pracovnej zmluve, ktorého predmetom mala byť zmena dojednaného druhu práce z pozície odborného
pracovníka na samostatného výkonného pracovníka, so znížením mesačnej mzdy z 20.500,- Sk na
17.500,- Sk. K jej preradeniu však došlo až na základe Príkazu č. 6/2003 generálneho riaditeľa odporcu
z 22.10.2003, a to od 13.10.2003 z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných povinností vyplývajúcich
z výsledkov hodnotenia jej práce jej nadriadeným J.. X., ako aj z dôvodu preukázania jej nedostatočnej

profesionality a viacerých sťažností na jej osobu zo strany partnerských EIC, ako aj zo strany kolegov
a zamestnancov, v ktorom Príkaze jej bol uložený termín na odovzdanie agendy novému vedúcemu
D.. O. O., ktorý bol na základe Dodatku k jeho pracovnej zmluve z 13.10.2003 poverený vedením
Euro Info Centra a bolo jej uložené uvoľniť kanceláriu a presťahovať sa na nové pracovné miesto, s
ktorým Príkazom, resp. preradením navrhovateľka vyjadrila nesúhlas v listoch zo dňa 20.10.2003 a
24.10.2003 považujúc toto za protiprávne, keď si nebola vedomá porušenia pracovnej disciplíny, na
ktorý jej nesúhlas reagoval písomne odporca v stanovisku z 10.11.2003, v ktorom konštatoval, že z

jeho strany došlo k nesprávnemu a neopodstatnenému tvrdeniu o tom, že by mala porušiť pracovnú
disciplínu, za čo sa jej ospravedlnil, zotrval však na rozhodnutí o jej preradení, poukazujúc na závažnosť
skutočností, uvedených v jej hodnotení plnenia pracovných úloh a následne jej predložil návrh dohody
o skončení pracovného pomeru k 8.1.2004, ktorý navrhovateľka neakceptovala. Ďalej mal preukázané,že listom zo dňa 13.1.2004 odporca s navrhovateľkou skončil pracovný pomer okamžitým zrušením v
zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, v
ktorom ako všeobecné dôvody uviedol, že navrhovateľka napriek upozorneniam nerešpektovala pokyny

zamestnávateľa, resp. jej nadriadených zamestnancov, čo narušovalo vážnym spôsobom medziľudské
vzťahy na pracovisku, ohrozovalo chod celého oddelenia a konkrétne jej vytýkal, že dňa 2.12.2003
neodovzdala pánovi O., poverenému vedením Euro Info Centra, v termíne dokumenty a to napriek
osobitnému pokynu na dodržanie termínu s tým, že dňa 2.12.2003 bola upozornená na opätovné
porušenie pracovnej disciplíny, a že dňa 16.12.2003 jej bola zadaná e-mailom úloha a pokyn na

dodržanie termínu 19.12.2003 dopoludnia, s povinnosťou priebežne informovať svojho nadriadeného o
prvých ponukách, ktorú úlohu však opätovne neodovzdala kompletnú a odovzdala ju až po upozornení
nadriadeného a po uvedenom termíne. Zistil, že dňa 16.1.2004 navrhovateľka s týmto okamžitým
skončením pracovného pomeru vyjadrila nesúhlas, trvala na svojom ďalšom zamestnávaní, na čo v
ten istý deň odporca reagoval tak, že toto rozviazanie pracovného pomeru považoval za platné. Ako
predbežnou sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou platnosti preradenia navrhovateľky na inú prácu zo

strany zamestnávateľa, kde mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že jej preradenie
na inú prácu v októbri 2003 bolo neplatné, keď táto nesúhlasila s Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve,
ktorým jediným spôsobom mohol zmeniť dojednaný druh práce a neboli tak zákonné dôvody na jej
preradenie podľa § 55 Zákonníka práce, vychádzajúc aj zo znenia § 54 Zákonníka práce v znení platnom
v októbri 2003. Po vyriešení tejto predbežnej otázky dospel k záveru, že O. O. zrejme nemohol byť

nadriadeným navrhovateľky, zadávať jej úlohy, pretože bol poverený funkciou vedúceho Euro Info
Centra neplatne, keď v tomto smere neuveril výpovedi svedka D.. F. - generálneho riaditeľa odporcu,
ktorý uviedol, že v rozhovore s ním navrhovateľka s prevedením na inú prácu súhlasila, pričom aj
výpovede ostatných bývalých alebo súčasných zamestnancov odporcu považoval za nedôveryhodné.
Skúmajúc ďalej splnenie podmienok pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.

2Zákonníkapráce,ajspoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.21Cdo1475/2001,prišiel
k záveru, že o závažnom porušení pracovnej disciplíny navrhovateľkou v danom prípade, ku ktorému
malo prísť 2.12.2003 a 19.12.2003, musel O. O., ktorý vystupoval ako jej nadriadený, ihneď vedieť a
nebola tak dodržaná zákonná prekluzívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru listom
z 13.1.2004 a toto právo odporcovi zaniklo. V odôvodnení poukázal na to, že pokiaľ bol odporca ako

zamestnávateľ presvedčený o tom, že navrhovateľka ako zamestnanec porušovala pracovnú disciplínu,
bolo možné jej dať aj viacero upozornení s výzvou na odstránenie závadného konania a nie vec
riešiť prevedením na inú prácu, ktoré sa však nevykonalo v súlade so zákonom, pretože neuspokojivé
pracovné výsledky neboli dôvodom na preradenie na inú prácu, ale dôvodom na výpoveď z pracovného
pomeru, a keby napriek upozorneniam naďalej preukázateľne porušovala pracovnú disciplínu, mohol

postupovať podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce a nie okamžite s ňou skončiť pracovný
pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré je mimoriadnym opatrením.

Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku podal včas odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny a
zamietnutia návrhu namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam najmä, že navrhovateľka zastávala pozíciu vedúcej oddelenia EIC a

keďže nedošlo k zmene jej pracovnej zmluvy z 27.12.2002 podpisom Dodatku č. 2 podľa § 55 Zákonníka
práce a ani nebola platne preradená podľa § 54 Zákonníka práce, v dôsledku čoho Bc. O.a nebol
platne poverený vedením M. a nebol ani oprávnený zadávať jej úlohy, ktorých nesplnenie bolo dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru a že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo
v danom prípade po uplynutí 1-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce a

zároveň tvrdil, že tieto závery sú v rozpore najmä s obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 27.12.2002, ktorá
vedúcepostavenienavrhovateľkyneupravovala,apretoboloprávnenýodvolaťpoverenienavrhovateľky
na vedenie oddelenia EIC a poveriť ním Bc. Hipču a najmä, že Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve
nemal žiadnu súvislosť s úpravou pozície vedúcej, a to aj napriek skutočnosti, že navrhovateľka fakticky
vykonávala funkciu vedúcej EIC, toto poverenie nezakotvovala jej pracovná zmluva a bol tak oprávnený

zrušiť jej poverenie podľa § 9 Zákonníka práce písomným Dodatkom č. 2 zo dňa 13.10.2003 k pracovnej
zmluve Bc. O. a poveriť ho vedením EIC, na základe čoho bola povinná potom aj plniť jeho pokyny
ako nadriadeného podľa § 81 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Namietal tiež proti záveru o tom, že k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo po uplynutí 1-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa §
68 ods. 2 Zákonníka práce poukazujúc na to, že uvedené posúdenie závisí od skutočnosti, kedy dôvod,

pre ktorý zamestnávateľ pracovný pomer skončil nastal a kedy sa zamestnávateľ o ňom dozvedel.
Poukázal na to, že v danom prípade dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru boli dveporušenia disciplíny, a to porušenie z 2.12.2003 a z 19.12.2003, pričom súd prvého stupňa sa v poradí
druhým porušením disciplíny z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty ani nezaoberal. Tvrdil, že v danom
prípade dôvod rozviazania pracovného pomeru bol daný pokračovacím konaním, kde lehota začala

podľa zákona plynúť najneskôr odo dňa nasledujúceho po poslednom z radu týchto konaní, a tak túto
lehotu podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce bolo potrebné počítať odo dňa, keď nastalo druhé a posledné
porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru t.j. od
20.12.2003 poukazujúc tu aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 51/1970. Tvrdil, že na základe týchto
nesprávnych skutkových zistení vec následne aj nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľka žiadala vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto
prejednal na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 15.10.2008) a
dospelkzáveru,žeodvolaniuodporuniejemožnépriznaťúspech,keďnapadnutýmedzitýmnyrozsudok
súdu prvého stupňa je vo výrokoch vecne správny, aj keď čiastočne z iných dôvodov.

Súd prvého stupňa v danom prípade v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový
stav vykonaním účastníkmi navrhnutých a potrebných dôkazov. Na základe takto vykonaných dôkazov
však nedospel k správnym skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ išlo o ním riešenú predbežnú otázku
týkajúcu sa platnosti preradenia navrhovateľky na inú prácu zo strany zamestnávateľa podľa § 55 ods.
1 Zákonníka práce, resp. zmeny jej pracovnej zmluvy podľa § 54 Zákonníka práce.

V tomto smere odvolací súd musí prisvedčiť názoru odporcu o tom, že v danom prípade z vykonaných
listinných dôkazov, a to z pracovnej zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 2.1.2002 na dobu jedného roka,
ktorej súčasťou bola aj úprava pracovnej náplne zo dňa 2.1.2002, podľa ktorej bola navrhovateľka, ako
odborný pracovník Odboru informácie zahraničných aktivít okrem iného zodpovedná aj za riadenie a
činnosť Euro Info Centra SK 672 Bratislava, a najmä z pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

27.12.2002 vyplýva nepochybný skutkový záver o tom, že v tejto novej pracovnej zmluve (ktorá
predchádzajúcu nahradila) bol ako druh práce vykonávanej navrhovateľkou dojednaný „odborný
pracovník Odboru informácií zahraničných aktivít“, miesto výkonu práce sídlo Agentúry v Bratislave a
deň nástupu do práce 1.1.2003 s tým, že tento pracovný pomer sa uzavrel na dobu neurčitú.

Z vykonaného dokazovania však nevyplývalo, že by k uvedenej pracovnej zmluve bola dojednaná

aj podrobná pracovná náplň pre navrhovateľku tak, že by z tejto vyplývalo jej poverenie riadiť a
zabezpečovať činnosť Euro Info Centra, resp. že by súčasťou tejto pracovnej zmluvy bola aj pracovná
náplň dojednaná v pracovnej zmluve z 2.1.2002. Pokiaľ preto navrhovateľka nebola na základe platnej
pracovnej zmluvy zo dňa 27.12.2002 poverená riadením činnosti Euro Info Centra odporcu a to napriek
tomu, že túto funkciu fakticky vykonávala na základe jeho poverenia, ktorá skutočnosť nebola medzi

účastníkmi sporná, odporcovi v tom, aby takéto poverenie neskôr zrušil podľa § 9 ods. 2 Zákonníka
práce a poveril vykonávaním tejto funkcie Bc. O. O. písomným Dodatkom č. 2 zo dňa 13.10.2003 k
jeho pracovnej zmluve, nebránila žiadna zákonná prekážka. Z uvedeného teda vyplýva, že závery súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsudku v tejto časti nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, zároveň
však nemali ani žiadny vplyv na správnosť výroku tohto medzitýmneho rozsudku vo veci samej, a to,

že okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodov podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na
základe dôvodov uvedených v liste odporcu o tomto úkone zo dňa 13.1.2004, je neplatné.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 v znení platnom a účinnom od 1.7.2003)
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú
disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je upravené

v Zákonníku práce ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, uplatňovaný len vo
výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od neho vyžadovať, aby zamestnanca aj po uplatnení
výpovede ešte zamestnával počas plynutia výpovednej doby, tzn., že k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru tu dochádza okamihom doručenia takého jednostranného adresovaného právneho
úkonu druhému účastníkovi, a to bez výpovednej doby. Ide nepochybne o veľmi vážny zásah do

právneho postavenia oboch účastníkov daného pracovnoprávneho vzťahu a preto, na rozdiel od
výpovede, nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer
výlučne z taxatívne uvedených zákonných dôvodov.

Takýto jednostranný právny úkon, ako prejav vôle musí mať písomnú formu, musí byť doručený druhému
účastníkovi, pričom dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený
tak, aby bol dostatočne určitý a najmä nezameniteľný za iný dôvod, tento nemožno ani dodatočne meniť

a musí byť uplatnený v zákonom stanovenej subjektívnej a objektívnej lehote, určenej podľa § 68 ods.
2 Zákonníka práce.

Predpokladaný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým je závažné porušenie
pracovnejdisciplíny(§68ods.1písm.b)Zákonníkapráce),mánajčastejšieformuzavinenéhoporušenia
pracovnej disciplíny a základných právnych povinností zamestnanca ustanovených v § 81 Zákonníka

práce. Preukazovať závažné porušenie pracovnej disciplíny, a teda zákonnosť uplatnenia dôvodu pre
okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ, pričom zamestnancom musí byť takéto
porušenie zavinené aspoň z nedbanlivosti.

V danom prípade boli dôvody vedúce odporcu, ako zamestnávateľa navrhovateľky, k okamžitému
zrušeniu jej pracovného pomeru vyjadrené v jeho liste zo dňa 13.1.2004 ako v jednostrannom prejave

vôle smerujúcom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, keď závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mala táto dopustiť tým, že napriek písomným
aj ústnym upozorneniam nerešpektovala jeho pokyny, resp. jej nadriadených zamestnancov, bola
neochotná preberať a plniť úlohy tak, ako boli zadané, ignorovala priebežné informovanie, bola potreba
ju neustále upozorňovať zo strany nadriadených na splnenie úloh a dodržanie termínov, a to v takej

intenzite, že to vážnym spôsobom narúšalo medziľudské vzťahy na pracovisku, ohrozovalo chod celého
oddelenia . Konkrétnymi závažnými porušeniami pracovnej disciplíny malo byť to, že dňa 2.12.2003
neodovzdala pánovi O. v termíne dokumenty, napriek osobitne danému pokynu na dodržanie termínu
a toho dňa bola upozornená aj na opätovné porušovanie pracovnej disciplíny a , že dňa 16.12.2003
jej bola zadaná e-mailom úloha a pokyn na dodržanie termínu 19.12.2003 dopoludnia s upozornením,

aby svojho nadriadeného priebežne informovala o prvých ponukách, ktorú úlohu odovzdala opäť
nekompletnú, až po upozornení, a to po uvedenom termíne.

Vychádzajúc z uvedeného listinného dôkazu a z vyššie uvedených požiadaviek Zákonníka práce
na skutkové vymedzenie dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru a jeho uplatnenie v
prekluzívnej zákonnej lehote, však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že by v

tomto prípade uvedené dôvody boli takými dôvodmi pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré
predpokladá Zákonník práce v ust. § 68 ods. 1 písm. b), keď tieto boli v prvej časti opísané len
všeobecným spôsobom (nerešpektuje pokyny zamestnávateľa, neochota preberať, plniť úlohy tak, ako
bolizadané,neustáleupozorňovať apod.),keďztýchtonemožnoustáliťžiadnyvecnýaaničasovýsúvis
s konkrétnymi navrhovateľke uloženými pracovnými úlohami v dobe pred uskutočnením tohto právneho

úkonu, teda pred 13.12004 a ani pri ďalšom dôvode, ktorým malo byť neodovzdanie dokumentov pánovi
O.2.12.2003nevyplýva-ako,kedyakýmbolanavrhovateľketakátoúlohauložená,včommalospočívať
splnenie tejto úlohy, aký bol jej vecný rozsah a podobne . Rovnako absentovalo potrebné skutkové
vymedzenie dôvodu aj pri namietanom závažnom porušení pracovnej disciplíny dňa 16.12.2003, pričom
dôkazné bremeno tak, ako bolo uvedené vyššie zaťažovalo odporcu. Tento, ako jej zamestnávateľ

neponúkol na preukázanie svojich tvrdení o jej závažnom porušení pracovnej disciplíny žiadne dôkazy aani dôkazy o tom, koľko bolo navrhovateľke v uvedenom období zadaných obdobných, resp. podobných
úloh, aká bola časová náročnosť ich splnenia napr. v priebehu dňa, týždňa, mesiaca, či nesplnila
len tieto dve konkrétne zadané úlohy a ostatné plnila včas a v potrebnej kvalite a pokiaľ ich neplnila

prečo ju neupozorňoval na ich neplnenie zákonným spôsobom a v neposlednom radne netvrdil ani
nepreukazoval to, aké malo pre neho následky (na jeho činnosť, majetok a pod.) nesplnenie uvedených
dvoch konkrétnych úloh, ktoré mali byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru v danom
prípade.

Odporca si preto nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, z ktorého dôvodu tak súd prvého stupňa, a ani

odvolací súd nemohol pri posudzovaní uplatnených dôvodov pre okamžité skončenie pracovného
pomeru v danom prípade skúmať a posúdiť, to či išlo o dôvody závažné, menej závažné alebo o
porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, nemohli prihliadnuť na osobu navrhovateľky
ako zamestnanca, na funkciu, ktorú zastávala, na jej doterajší postoj k plneniu pracovných úloh,
na dobu, situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia, na spôsob a
intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny

pre zamestnávateľa na to, či svojim konaním spôsobila zamestnávateľovi škodu a podobne (rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cdo 1252/2002).

Vzhľadom na uvedené bolo potom bez významu posudzovať vec z hľadiska námietky, či išlo o
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru daný pokračovacím konaním. V tejto súvislosti však
považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa (aj keď nie úplne zrejme vyjadrený v jeho odôvodnení),

že sa v danom prípade jednalo o dva vecne aj časovo samostatné dôvody a prípady porušenia
pracovnej disciplíny, u ktorých bolo potrebné samostatne skúmať začatie a plynutie zákonom stanovenej
prekluzívnej lehoty na ich uplatnenie, za vecne správne, najmä pokiaľ išlo o namietané porušenie
pracovnej disciplíny dňa 2.12.2003.

Na takto správne a v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej zistenom skutkovom stave

nemohli potom nič zmeniť ani prípadné ďalšie odporcom navrhnuté dôkazy, keď tieto nemohli mať žiadny
vplyv na iné skutkové zistenia a závery, keď pre tieto boli podstatné najmä vykonané listinné dôkazy.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.