Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 23, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/320/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104134521
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci žalobcu:
v I. rade I.. T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, C. W., v II. rade L.. R. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S. XXX, C. W., v III. rade I.. R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, C. W. , v IV. rade T. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, C. W., v V. rade L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXX, C. T.,
v VI. rade J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, F., v VII. rade N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. D.

XXX/XX, C. W., v VIII. rade L.. L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, C. W., v IX. rade T. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. X, L. všetci zast. HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Vlčkova 8/A,
Bratislava proti žalovanému: v I. rade Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám.
č. 13, Bratislava, v II. rade Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, v III.
rade Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, v IV. rade Slovenská
republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava o zaplatenie 73 242,38 EUR ( 2 206

500,- Sk ) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd konanie vo veci návrhu na prerušenie konania z a s t a v u j e.

Súd žalovanému v I., II. III. a IV. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v I. až IX. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 03. 09. 2004 domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného Slovenská republika v zastúpení: Ministerstvo spravodlivosti SR alebo Ministerstvo vnútra

SR alebo Ministerstvo financií SR alebo Ministerstvo hospodárstva SR povinnosťou zaplatiť žalobcovi
v I. rade sumu 378 500,- Sk, žalobcovi v II. rade sumu 305 500,- Sk, žalobcovi v III. rade sumu 365
000,- Sk, žalobcovi v IV. rade sumu 55 500,- Sk, žalobcovi v V. rade sumu 50 000,- Sk, žalobcovi v VI.
rade sumu 80 000,- Sk, žalobcovi v VII. rade sumu 750 000,- Sk, žalobcovi v VIII. rade sumu 27 000,-
Sk, žalobcovi v IX. rade sumu 195 500,- Sk a nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu

žalobcu č.XXXXXXXX/XXXX vedený v W.

alebo

zaviazalžalovanýchSlovenskárepublikavzastúpenívradeI.MinisterstvospravodlivostiSR, Slovenská
republika v zastúpení v rade II. Ministerstvo vnútra SR, Slovenská republika v zastúpení v rade III.
Ministerstvo financií SR, Slovenská republika v zastúpení v rade IV. Ministerstvo hospodárstva SR
povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v I. rade sumu 378 500,- Sk, žalobcovi v II. rade

sumu 305 500,- Sk, žalobcovi v III. rade sumu 365 000,- Sk, žalobcovi v IV. rade sumu 55 500,- Sk,
žalobcovi v V. rade sumu 50 000,- Sk, žalobcovi v VI. rade sumu 80 000,- Sk, žalobcovi v VII. radesumu 750 000,- Sk, žalobcovi v VIII. rade sumu 27 000,- Sk, žalobcovi v IX. rade sumu 195 500,- Sk a
nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu č.XXXXXXXX/XXXX vedený v W.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobca v I. rade uzatvoril dňa 05. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou
B.M.G. INVEST, s. r. o. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky
vo výške 28 500,- Sk, zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané
finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12
mesiacov.

Na základe prihlášky zo dňa 25. 05. 2001 sa žalobca v I. rade stal členom BDV družstva, do ktorého vložil
základný členský vklad 100,- Sk a ďalší členský vklad vo výške 310 000,- Sk. Dňa 25. 05. 2001 zároveň
žalobca v I. rade uzatvoril s BDV družstvom dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu vo výške 310
000,- Sk ku dňu 25. 05. 2004 a zároveň dňa 25. 05. 2001 uzatvoril žalobca v I. rade s BDV družstvom
zmluvu o budúcej darovacej zmluve, na základe ktorej sa BDV družstvo zaviazalo v budúcnosti darovať
žalobcovi v I. rade finančnú čiastku vo výške 261 185,- Sk, pričom sa obidve zmluvné strany zaviazali

uzatvoriť darovaciu zmluvu najneskôr dňa 25. 05. 2004.

Dňa 28. 11. 2001 uzatvoril žalobca v I. rade so spoločnosťou AGW spol. s r. o. zmluvu o tichom
spoločenstve, na základe ktorej žalobca v I. rade poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 40
000,-Sk,podielnaziskutichéhospoločníkamalbyťvovýške25,5%amalbyťvyplatenývdeňskončenia
platnosti zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Žalobkyňa v II. rade uzatvorila dňa 19. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 28 500,- Sk,
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s
dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Na základe prihlášky zo dňa 19. 11. 2001 sa žalobkyňa v II. rade stala členom BDV družstva, do ktorého

vložila základný členský vklad 100,- Sk a ďalší členský vklad vo výške 250 000,- Sk. Dňa 19. 11. 2001
zároveň žalobkyňa v II. rade uzatvorila s BDV družstvom dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu
vo výške 250 000,- Sk ku dňu 19. 11. 2004 a zároveň dňa 19. 11. 2001 uzatvorila žalobkyňa v II. rade
s BDV družstvom zmluvu o budúcej darovacej zmluve, na základe ktorej sa BDV družstvo zaviazalo
v budúcnosti darovať žalobkyni v II. rade finančnú čiastku vo výške 220 534,- Sk, pričom sa obidve

zmluvné strany zaviazali uzatvoriť darovaciu zmluvu najneskôr dňa 19. 11. 2004.

Dňa 19. 11. 2001 uzatvorila žalobkyňa v II. rade so spoločnosťou AGW spol. s r. o. zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalobkyňa v II. rade poskytla dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 27 000,- Sk, dlžník
sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom vo výške 35
%, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Žalobkyňa v III. rade uzatvorila dňa 30. 03. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 28 000,- Sk,
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s
dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Na základe prihlášky zo dňa 02. 02. 2001 sa žalobkyňa v III. rade stala členom BDV družstva, do ktorého

vložila základný členský vklad 100,- Sk a ďalší členský vklad vo výške 310 000,- Sk. Dňa 02. 02. 2001
zároveň žalobkyňa v III. rade uzatvorila s BDV družstvom dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu
vo výške 310 000,- Sk ku dňu 03. 02. 2004 a zároveň dňa 02. 02. 2001 uzatvorila žalobkyňa v III. rade
s BDV družstvom zmluvu o budúcej darovacej zmluve, na základe ktorej sa BDV družstvo zaviazalo
v budúcnosti darovať žalobkyni v III. rade finančnú čiastku vo výške 317 108,- Sk, pričom sa obidve

zmluvné strany zaviazali uzatvoriť darovaciu zmluvu najneskôr dňa 03. 02. 2004.

Dňa 19. 11. 2001 uzatvorila žalobkyňa v III. rade so spoločnosťou AGW spol. s r. o. zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalobkyňa v III. rade poskytla dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 27 000,- Sk, dlžník
sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom vo výške
35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.Žalobkyňa v IV. rade uzatvorila dňa 05. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 28 500,- Sk,
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s

dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Dňa 19. 11. 2001 uzatvorila žalobkyňa v IV. rade so spoločnosťou AGW spol. s r. o. zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej žalobkyňa v IV. rade poskytla dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 27 000,- Sk,
dlžník sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom vo
výške 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Žalobkyňa v V. rade uzatvorila dňa 19. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r.
o. zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobkyňa v V. rade poskytla dlžníkovi finančné
prostriedky vo výške 30 000,- Sk, podiel na zisku tichého spoločníka mal byť vo výške 35,00 % a mal
byť vyplatený ku dňu 19. 11. 2002, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Žalobkyňa v V. rade uzatvorila dňa 22. 01. 2002 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 20 000,- Sk,

zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s
dohodnutým ročným úrokom 32,50 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 3 mesiacov.

Žalobkyňa v VI. rade uzatvorila dňa 19. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 20 000,- Sk,
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s

dohodnutým ročným úrokom 25,50 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 6 mesiacov.

Na základe prihlášky zo dňa 13. 11. 2001 sa žalobkyňa v VI. rade stala členom BDV družstva, do ktorého
vložila základný členský vklad 100,- Sk a ďalší členský vklad vo výške 60 000,- Sk. Dňa 13. 11. 2001
zároveň žalobkyňa v VI. rade uzatvorila s BDV družstvom dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu
vo výške 60 000,- Sk ku dňu 14. 11. 2002 a zároveň dňa 13. 11. 2001 uzatvorila žalobkyňa v VI. rade

s BDV družstvom zmluvu o budúcej darovacej zmluve, na základe ktorej sa BDV družstvo zaviazalo v
budúcnostidarovaťžalobkynivVI.radefinančnúčiastkuvovýške12621,-Sk,pričomsaobidvezmluvné
strany zaviazali uzatvoriť darovaciu zmluvu najneskôr dňa 14. 11. 2002.

Žalobca v VII. rade uzatvoril dňa 12. 07. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r.
o. zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobca v VII. rade poskytol dlžníkovi finančné

prostriedky vo výške 30 000,- Sk, podiel na zisku tichého spoločníka mal byť vo výške 35,00 % a mal
byť vyplatený ku dňu 12. 07. 2002, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Žalobca v VII. rade uzatvoril dňa 23. 08. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 20 000,- Sk,
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s

dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Žalobca v VIII. rade uzatvoril dňa 19. 11. 2001 so spoločnosťou AGW spol. s r. o. zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalobca v VIII. rade poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 27 000,- Sk, dlžník sa
v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom vo výške 35,00
%, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

ŽalobcavIX.radeuzatvorildňa06.02.2001 snebankovouspoločnosťouB.M.G.INVEST,s.r.o.zmluvu
o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobca v IX. rade poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo
výške 180 000,- Sk, podiel na zisku tichého spoločníka mal byť vo výške 40,00 % a mal byť vyplatený
ku dňu 06. 02. 2002, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Žalobca v IX. rade uzatvoril dňa 14. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o. zmluvu

o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobca v IX. rade poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo
výške 15 000,- Sk, podiel na zisku tichého spoločníka mal byť vo výške 25,50 % a mal byť vyplatený ku
dňu 14. 05. 2002, zmluva bola uzatvorená na dobu 6 mesiacov.

Vyššie uvedené zmluvy uzatvorili žalobcovia v I. až IX. rade, okrem iného na základe verejnej výzvy
( reklamy ) šírenej prostredníctvom médií, v ktorej nebankové subjekty sľubovali žalobcom výnosy, ktorév tej dobe mnohonásobne prevyšovali úroky poskytované bankami. Žalobcovia nadobudli presvedčenie,
žeinvestujúsvojefinančnéprostriedkyvsúladesozákonomč.385/1999Z.z.okolektívnominvestovaní.

Žalobcovia v I. až IX. rade sú toho názoru, že Slovenská republika v zastúpení žalovaným Ministerstvom

spravodlivosti SR, Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom financií SR a Ministerstvom hospodárstva
SR nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila žalobcom škodu, ktorá sa rovná
hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov. Medzi vzniknutou škodou a nesprávnym
úradným postupom vidia žalobcovia príčinnú súvislosť v tom, že pokiaľ by Slovenská republika včas,
razantne a v súlade s právomocami, ktoré jej zveril zákonodarca, zakročila proti nebankovým subjektom

a pozastavila ich činnosť, neboli by žalobcovia svoje peniaze zverili nebankovým subjektom.

Žalovaný v I. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ žalobcovia
investovali svoje finančné prostriedky v prospech nebankového subjektu, išlo o obchodnoprávny vzťah
medzi fyzickou osobou a obchodnou spoločnosťou, ktorá pôsobila pri výkone svojej činnosti ako
podnikateľský subjekt na základe ustanovení Obchodného zákonníka, nepôsobila v oblasti finančného
trhu, nepodliehala dohľadu Národnej banky Slovenska ani Úradu pre finančný trh.. Zároveň namietal

pasívnu legitimáciu v spore, keďže uvedená právna vec nepodlieha režimu zákona 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradným
postupom.

Žalovaný v II. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že Úrad finančnej polície
správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia PZ sa venoval činnosti nebankových subjektov od

roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu. Dňa 26. 03.
2001 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa
činnosti HORIZONT SLOVAKIA, o.c.p, a. s.a B.M.G. INVEST s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie
zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18. 06. 2001 bolo konštatované,
že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo

o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 04. 02. 2002 HORIZONT
SLOVAKIA, o.c.p, a. s. a B.M.G. INVEST s.r.o uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné
stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Dňa 15. 02. 2002 bol založený operatívny spis pod
označením " AGW ". Útvary Policajného zboru, ktoré sa podieľali na preverovaní činnosti spoločnosti
B.M.G. INVEST s.r.o, AGW spol. s r.o. a BDV Družstvo Banská Bystrica využili všetky prostriedky

a možnosti, ktoré mali k dispozícii. Štát nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb,
ktoré napriek viacerým upozorneniam uzavreli s týmito spoločnosťami záväzkové vzťahy a zverili im
dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.

Žalovaný v III. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2004 uviedol, že žalobu považuje za
neopodstatnené a neoprávnenú a bol toho názoru, že v danom spore nie je pasívne legitimovaný z

dôvodu, že dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 01.10.2000
Úrad pre finančný trh. Poukazoval na to, že podľa výpisu z obchodného registra predmetné
obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná
spoločnosť či fond a žalobcovia pri nahliadnutí do obchodného registra museli vedieť, že sa nejedná
o investičné spoločnosti. Činnosť obchodných spoločností, do ktorých žalobcovia investovali svoje

finančné prostriedky nemožno stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov
či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov
( akcie, podielové listy ). Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodliehali
dohľadu Národnej banky Slovenska. Tým, že žalobcovia uzatvorili zmluvu o pôžičke, resp. o tichom
spoločenstve vstupovali do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle. V

prípade BDV družstva, pokiaľ žalobcovia požiadali o prijatie za člena a vložili vklad, touto formou sa
zúčastnili na spoločnej podnikateľskej činnosti obdobne ako spoločníci v obchodných spoločnostiach.
Štát zodpovedá za škodu len v zmysle ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ustanovenie § 18
uvedeného zákona určuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobená v rámci plnenia úloh štátnych

orgánov a orgánom spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia. Na základe uzatvorenej zmluvy o tichom spoločenstve, resp. zmluvy o
pôžičke nie je možné preukázať nesprávny úradný postup. V danom prípade sa jedná o dobrovoľný
záväzkový vzťah a škoda, ktorá tým vznikla sa nemôže prenášať na štát z dôvodu, že si účastníci
zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, s ktorou sa rozhodli podieľať na podnikaní. Záverom poukázal

na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.Žalovaný v IV. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že by malo ísť o klamlivú
reklamu, keď nebankové subjekty mali v čase reklamy v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti
podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001

Z. z. o reklame, ale o verejnú výzvu za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti s
cieľom tieto finančné prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne
investovanie, nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali finančné prostriedky od verejnosti, a
investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS.
Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami resp. Družstvom

v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej
osobe do záväzkového vzťahu, každý si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých
zmlúv o tichom spoločenstve resp. o pôžičke, išlo zo strany žalobcov o špekulatívny zámer s úmyslom
získať neprimerané finančné zisky. Išlo o obchodné záväzkové vzťahy a teda žalobcov nebolo možné
považovať za spotrebiteľov v zmysle zák. č. 634/1992 Zb. Ministerstvo hospodárstva nie je nadriadeným
orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcii, a preto nemôže zasahovať do jej nezávislosti v rozhodovacej

a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu.

Na pojednávanie dňa 02. 03. 2009 sa dostavil právny zástupca žalobcov v I. až IX. rade, ktorý návrh na
prerušenie konania zobral späť, vo veci samej trval na návrhu v zhode s písomným, poverený zástupca
žalovaného v IV. rade žiadal návrh zamietnuť, žalovaní v I. až III. rade sa pojednávania nezúčastnili,
doručenie predvolania mali riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnili.

Na pojednávanie dňa 23. 03. 2009 sa účastníci konania nedostavili, právny zástupca žalobcov v I. až
IX. rade a zástupca žalovaného v IV. rade zobrali termín pojednávania na vedomie, žalovaní v I. až III.
rade mali doručenie predvolania riadne vykázané, účastníci sa nedostavili bez ospravedlnenia, súd vec
prejednal podľa § 101, ods.2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými

dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1
O.s.p. ). Žalobcovia boli vo svojom návrhu povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v
zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov cestou dožiadaných súdov, oboznámením sa s Dohodou
o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva zo dňa 25. 05. 2001, vkladovým lístkom Slovenskej
sporiteľne zo dňa 25. 05. 2001, cestovným šekom zo dňa 25. 05. 2001, Zmluvou o budúcej darovacej
zmluve č. 26476/2001 zo dňa 25. 05. 2001, prihláškou do BDV družstva zo dňa 25. 05. 2001, vyhlásením
zo dňa 25. 05. 2001, Zmluvou o zriadení záložného práva k cenným papierom č. 26476/2001 zo dňa

25. 05. 2001, zmluvou o pôžičke č. PZ-LM-2001 11 05/18 12 12/OS-OS zo dňa 05. 11. 2001, príjmovým
dokladom zo dňa 05. 11. 2001, zmluvou o tichom spoločenstve č. XXXVIII 135 2001 zo dňa 28. 11. 2001,
príjmovým dokladom zo dňa 28. 11. 2001, výpoveďou zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 28. 11. 2001,
prepočtom výnosov k zmluve o tichom spoločenstve, zmluvou o ručení zo dňa 28. 02. 2002, Dohodou
o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva zo dňa 19. 11. 2001, vkladovým lístkom Slovenskej

sporiteľne zo dňa 19. 11. 2001, cestovným šekom zo dňa 19. 11. 2001, Zmluvou o budúcej darovacej
zmluve č. 37396/2001 zo dňa 19. 11. 2001, Zmluvou o zriadení záložného práva k cenným papierom č.
37396/2001 zo dňa 19. 11. 2001, prihláškou do BDV družstva zo dňa 19. 11. 2001, vyhlásením zo dňa
19. 11. 2001, zmluvou o pôžičke č. PZ-LM-2001 11 19/25 12 12/OS-OS zo dňa 19. 11. 2001, príjmovým
dokladom zo dňa 19. 11. 2001, zmluvou o pôžičke č. XXXVIII 242 2001 zo dňa 19. 11. 2001, príjmovým

dokladom zo dňa 19. 11. 2001, výpoveďou zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 11. 2001, prepočtom výnosov k
zmluve o pôžičke, Dohodou o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva zo dňa 02. 02. 2001,
vkladovým lístkom Slovenskej sporiteľne zo dňa 02. 02. 2001, cestovným šekom zo dňa 02. 02. 2001,
Zmluvou o budúcej darovacej zmluve č. 18499/2001 zo dňa 02. 02. 2001, prihláškou do BDV družstva
zo dňa 02. 02. 2001, Zmluvou o zriadení záložného práva k cenným papierom č. 18499/2001 zo dňa 02.

02. 2001, prehlásením zo dňa 02. 02. 2001, zmluvou o pôžičke č. PZ-LM-2001 03 30/21 12 12/OS-OS
zo dňa 30. 03. 2001, príjmovým dokladom zo dňa 30. 03. 2001, zmluvou o pôžičke č. XXXVIII 243 2001
zo dňa 19. 11. 2001, príjmovým dokladom zo dňa 19. 11. 2001, výpoveďou zmluvy o pôžičke zo dňa
19. 11. 2001, zmluvou o pôžičke č. PZ-LM-2001 11 05/17 12 12/OS-OS zo dňa 05. 11. 2001, príjmovým
dokladom zo dňa 05. 11. 2001, zmluvou o pôžičke č. XXXVIII 241 2001 zo dňa 19. 11. 2001, príjmovým

dokladom zo dňa 19. 11. 2001, výpoveďou zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 11. 2001, prepočtom výnosov kzmluve o pôžičke, zmluvou o tichom spoločenstve č. TS-LM-2001 11 19/29 12 01/BÚ-OS zo dňa 19. 11.
2001, zmluvou o pôžičke č. PZ-LM-2002 01 22/21 03 03/OS-OS zo dňa 22. 01. 2002, zmluvou o pôžičke
č. PZ-LM-2001 11 19/27 06 01/OS-OS zo dňa 19. 11. 2001, Zmluvou o budúcej darovacej zmluve č.

36519/2001 zo dňa 13. 11. 2001, Dohodou o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva zo dňa
13. 11. 2001, prihláškou do BDV družstva zo dňa 13. 11. 2001, zmluvou o pôžičke č. PZ-LM-2001 08
23/12 12 12/OS-OS zo dňa 23. 08. 2001, príjmovým dokladom zo dňa 23. 08. 2001, zmluvou o tichom
spoločenstve č. TS-LM-2001 07 12/01 12 12/OS-OS zo dňa 12. 07. 2001, príjmovým dokladom zo dňa
12. 07. 2001, zmluvou o pôžičke č. XXXVIII 244 2001 zo dňa 19. 11. 2001, príjmovým dokladom zo dňa

19. 11. 2001, výpoveďou zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 11. 2001, prepočtom výnosov k zmluve o pôžičke,
zmluvou o tichom spoločenstve č. TS-LM-2001 02 06/03 12 01/OS-OS zo dňa 06. 02. 2001, mandátnymi
zmluvami uzatvorenými žalobcom v IX. rade, zmluvou o tichom spoločenstve č. TS-MT-2001 11 14/01
06 01/OS-OS zo dňa 14. 11. 2001, mandátnou zmluvou zo dňa 24. 04. 2002 a zistil nasledovné:

Žalobca v I. rade uzatvoril dňa 05. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 28 500,- Sk,

zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s
dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Na základe prihlášky zo dňa 25. 05. 2001 sa žalobca v I. rade stal členom BDV družstva, do ktorého vložil
základný členský vklad 100,- Sk a ďalší členský vklad vo výške 310 000,- Sk. Dňa 25. 05. 2001 zároveň
žalobca v I. rade uzatvoril s BDV družstvom dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu vo výške 310

000,- Sk ku dňu 25. 05. 2004 a zároveň dňa 25. 05. 2001 uzatvoril žalobca v I. rade s BDV družstvom
zmluvu o budúcej darovacej zmluve, na základe ktorej sa BDV družstvo zaviazalo v budúcnosti darovať
žalobcovi v I. rade finančnú čiastku vo výške 261 185,- Sk, pričom sa obidve zmluvné strany zaviazali
uzatvoriť darovaciu zmluvu najneskôr dňa 25. 05. 2004.

Dňa 28. 11. 2001 uzatvoril žalobca v I. rade so spoločnosťou AGW spol. s r. o. zmluvu o tichom

spoločenstve, na základe ktorej žalobca v I. rade poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 40
000,-Sk,podielnaziskutichéhospoločníkamalbyťvovýške25,5%amalbyťvyplatenývdeňskončenia
platnosti zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Žalobkyňa v II. rade uzatvorila dňa 19. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 28 500,- Sk,

zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s
dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Na základe prihlášky zo dňa 19. 11. 2001 sa žalobkyňa v II. rade stala členom BDV družstva, do ktorého
vložila základný členský vklad 100,- Sk a ďalší členský vklad vo výške 250 000,- Sk. Dňa 19. 11. 2001
zároveň žalobkyňa v II. rade uzatvorila s BDV družstvom dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu

vo výške 250 000,- Sk ku dňu 19. 11. 2004 a zároveň dňa 19. 11. 2001 uzatvorila žalobkyňa v II. rade
s BDV družstvom zmluvu o budúcej darovacej zmluve, na základe ktorej sa BDV družstvo zaviazalo
v budúcnosti darovať žalobkyni v III. rade finančnú čiastku vo výške 317 108,- Sk, pričom sa obidve
zmluvné strany zaviazali uzatvoriť darovaciu zmluvu najneskôr dňa 03. 02. 2004.

Dňa 19. 11. 2001 uzatvorila žalobkyňa v III. rade so spoločnosťou AGW spol. s r. o. zmluvu o pôžičke, na

základe ktorej žalobkyňa v III. rade poskytla dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 27 000,- Sk, dlžník
sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom vo výške
35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Žalobkyňa v IV. rade uzatvorila dňa 05. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 28 500,- Sk,

zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s
dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Dňa 19. 11. 2001 uzatvorila žalobkyňa v IV. rade so spoločnosťou AGW spol. s r. o. zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej žalobkyňa v IV. rade poskytla dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 27 000,- Sk,
dlžník sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom vo

výške 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.Žalobkyňa v V. rade uzatvorila dňa 19. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r.
o. zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobkyňa v V. rade poskytla dlžníkovi finančné
prostriedky vo výške 30 000,- Sk, podiel na zisku tichého spoločníka mal byť vo výške 35,00 % a mal

byť vyplatený ku dňu 19. 11. 2002, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Žalobkyňa v V. rade uzatvorila dňa 22. 01. 2002 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 20 000,- Sk,
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s
dohodnutým ročným úrokom 32,50 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 3 mesiacov.

Žalobkyňa v VI. rade uzatvorila dňa 19. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 20 000,- Sk,
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s
dohodnutým ročným úrokom 25,50 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 6 mesiacov.

Na základe prihlášky zo dňa 13. 11. 2001 sa žalobkyňa v VI. rade stala členom BDV družstva, do ktorého
vložila základný členský vklad 100,- Sk a ďalší členský vklad vo výške 60 000,- Sk. Dňa 13. 11. 2001

zároveň žalobkyňa v VI. rade uzatvorila s BDV družstvom dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu
vo výške 60 000,- Sk ku dňu 14. 11. 2002 a zároveň dňa 13. 11. 2001 uzatvorila žalobkyňa v VI. rade
s BDV družstvom zmluvu o budúcej darovacej zmluve, na základe ktorej sa BDV družstvo zaviazalo v
budúcnostidarovaťžalobkynivVI.radefinančnúčiastkuvovýške12621,-Sk,pričomsaobidvezmluvné
strany zaviazali uzatvoriť darovaciu zmluvu najneskôr dňa 14. 11. 2002.

Žalobca v VII. rade uzatvoril dňa 12. 07. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r.
o. zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobca v VII. rade poskytol dlžníkovi finančné
prostriedky vo výške 30 000,- Sk, podiel na zisku tichého spoločníka mal byť vo výške 35,00 % a mal
byť vyplatený ku dňu 12. 07. 2002, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Žalobca v VII. rade uzatvoril dňa 23. 08. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o.

zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 20 000,- Sk,
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s
dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Žalobca v VIII. rade uzatvoril dňa 19. 11. 2001 so spoločnosťou AGW spol. s r. o. zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej žalobca v VIII. rade poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 27 000,- Sk, dlžník sa

v zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom vo výške 35,00
%, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

ŽalobcavIX.radeuzatvorildňa06.02.2001 snebankovouspoločnosťouB.M.G.INVEST,s.r.o.zmluvu
o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobca v IX. rade poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo
výške 180 000,- Sk, podiel na zisku tichého spoločníka mal byť vo výške 40,00 % a mal byť vyplatený

ku dňu 06. 02. 2002, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Žalobca v IX. rade uzatvoril dňa 14. 11. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o. zmluvu
o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobca v IX. rade poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo
výške 15 000,- Sk, podiel na zisku tichého spoločníka mal byť vo výške 25,50 % a mal byť vyplatený ku
dňu 14. 05. 2002, zmluva bola uzatvorená na dobu 6 mesiacov.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo

cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľačl.2ods.2ÚstavySR,štátneorgánymôžukonaťibanazákladeÚstavy,vjejmedziachavrozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu

štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu
zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp
právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom
právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania

orgánov verejnej moci.

Podľa čl. 141 Ústavy SR v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy SR ( účinnom do 01. 01. 2002 ) ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej
správy pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny dohľad.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v
ich pôsobnosti a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok a
spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok, ktoré po zverejnení a
po pripomienkovom konaní predkladajú vláde. V prípadoch ustanovených zákonom alebo na základe
rozhodnutia vlády sa pripomienkové konanie nemusí uskutočniť.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich
do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
zverejňujú ich po prerokovaní v pripomienkovom konaní a predkladajú vláde, dbajú aj o dodržiavanie
zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

Podľa § 2 ods. 4 Tr. poriadku, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom

konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c), e) zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajný zbor plní najmä tieto
úlohy:

c) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,

e)vykonávavyšetrovanieotrestnýchčinochapreverovanieoznámeníoskutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o ostatných podnetoch na trestné stíhanie.

Podľa § 158 ods. 1 Tr. poriadku prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní prijímať oznámenia
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať.

Vo vzťahu k žalovaným v I. a II. rade poukazujú žalobcovia na zásadu oficiality, ktorú orgánom činným

v trestnom konaní ukladá ust. § 2 ods. 4 Tr. poriadku. Zo žaloby však nevyplýva, ktoré z orgánov
činných v trestnom konaní mali začať konať, neuvádza sa v akej veci, v zmysle ktorých konkrétnychustanovení mali konať a ani kedy mali podľa nich začať konať a to tak, aby opomenutie ich činnosti
predpísaným spôsobom bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu ich nesprávny úradný
postup. Žalobcovia neuvádzajú žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nečinnosti

orgánov činných v trestnom konaní spočívajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia na
odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť,
porušenie ktorej možno však vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne
opatrenia a teda postupovať určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou
hypotézy konkrétnej právnej normy. V tomto smere žalovaný v II. rade preukázal listinnými dôkazmi

priloženými k svojmu vyjadreniu, že orgány činné v trestnom konaní venovali pozornosť zisťovaniu
skutočností,ktorébymohlinasvedčovaťpodozreniuzpáchaniatrestnejčinnostiatedanezostalinečinné
tak, že by to bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, v priamej príčinnej súvislosti
s ktorým uzatvoril žalobca zmluvu o tichom spoločenstve a vložil tak na jej základe svoje peňažné
prostriedky do nebankového subjektu. Absentuje tu aj príčinná súvislosť medzi nečinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní a vznikom škody. Škoda nevznikla žalobcovi tým, že uzatvoril zmluvu o

tichom spoločenstve, ale nevrátením vloženého vkladu a to výlučne v dôsledku zlej finančnej situácie
a hospodárenia nebankového subjektu, na podnikaní ktorého ako tichý spoločník mal účasť, a nie v
dôsledku postupu či nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní.

V prejednávanej veci nemohol žalovaný v I. rade sám, či prostredníctvom orgánov súdnej moci,
patriacich do jeho pôsobnosti, v rámci svojej kompetencie zakázať podnikateľskú činnosť nebankovým

subjektom či uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve, resp. ovplyvniť začatie trestného stíhania vo veci
nebankových subjektov. Nemohla preto táto jeho nečinnosť založiť jeho nesprávny úradný postup v
spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom.

Okrem toho orgány činné v trestnom konaní nemali v rámci svojho postupu v kompetencii zakázať
či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú činnosť či uzatváranie zmlúv s občanmi. Preto ani

nemožno uvažovať o príčinnej súvislosti medzi postupom trestného konania a vznikom škody v podobe
nevymožiteľnosti pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch,
investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní
peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným

týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na
základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými
týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné

prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje
peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva
činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond,
zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na
základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto
zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov.
Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), c) zák. č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01.
11. 2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami,
investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci mohol žalovaný v III. rade pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie
zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu

vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybneo zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom
podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany
B.M.G. INVEST, s.r.o., BDV Družstvo, resp. AGW s.r.o. nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzn.

uzatváranie zmlúv o tichom spoločenstve, zmlúv o pôžičke resp. vstup do družstva nebolo v právomoci
žalovaného v III. rade zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany žalovaného v III. rade založiť z
jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom.

Na druhej strane ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď
im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo

im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam
vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke, o tichom spoločenstve. A
teda v súlade s princípom zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov
žalobcovia dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnými spoločnosťami a teda na základe
individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie
realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie.

Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno - právnej oblasti t.j. do slobodného
súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by žalovaný v III. rade zakázal nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv
o tichom spoločenstve s občanmi, zmlúv o pôžičke zasiahol by tým do občiansko-právnych vzťahov
a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo

rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť
nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva
( úrokov, podielov na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa zákona č. 385/1999 Z. z. v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť
zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť zákona č. 329/2000 Z. z. o Úrade pre finančný trh ) bola daná

kompetencia žalovaného v III. rade podľa § 62 ods. 4 zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa
tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako
predmet zákona ( § 1 písm. b)) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako
zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku
vymedzeného týmto zákonom ( § 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové

fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť
obchodných spoločností B.M.G. INVEST, s.r.o., BDV Družstvo, resp. AGW s.r.o. činnosti zverenej
zákonom správcovskej spoločnosti. Zároveň treba prisvedčiť žalovanému v III. rade v tom, že už v čase
uzavretia zmlúv o pôžičke, o tichom spoločenstve v roku 2001 bol poverený výkonom štátneho dozoru
Úrad pre finančný trh a teda, pokiaľ žalobcovia tvrdia, že im vznikla škoda tým, že uzavreli tieto zmluvy

s nebankovými subjektami, resp. tým, že vložené sumy naspäť nevymohli, nie je žalovaný v III. rade v
konaní pasívne legitimovaným.

Podľa § 3 ods. 1 písm. f) , ods. 2 písm. b ) zák. č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
orgánovštátnejsprávy,MinisterstvohospodárstvaSRjeústrednýmorgánomštátnejsprávyprevnútorný
a zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa. Ministerstvu hospodárstva je podriadená

Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa § 6 písm. g) zák. č. 575/2001 Z. z. účinného od 01. 01. 2002 Ministerstvo hospodárstva SR je
ústredným orgánom štátnej správy pre vnútorný obchod, zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu
spotrebiteľa.

Podľa 3 ods. 2, ods. 4 písm. a), § 10 písm. d) zák. č. 147/2001 Z. z. o reklame účinného od 01. 05. 2001

reklama nesmie byť klamlivá, nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo
vedomostí, dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

Žalobcovia vo svojej žalobe neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že
reklama nebankových subjektov v médiách naplnila skutkovú podstatu klamlivej reklamy ( § 45 Obch.
zák ). Takýto znak nenesú ani sľubované výnosy z vkladov, keďže vzhľadom na predmet podnikateľskej

činnosti zapísaný v obchodnom registri, takéto zisky nevylučovali, pričom je všeobecne známe, že
spočiatku nebankové subjekty dohodnuté zisky riadne vyplácali. V tomto smere neboli žalobcovia
uvedení do omylu, nebola zneužitá ich dôvera, či nedostatok skúseností alebo vedomostí. Žalobcoviavedeli, že sa nejedná o bankové subjekty, ktoré v tom čase ponúkali nízke úroky, uzatvorené zmluvy
o tichom spoločenstve, o pôžičke či zmluvy uzatvorené v súvislosti so vstupom do družstva riadne
definovali práva a povinnosti s vkladom spojené, na pochopenie ktorých nemuseli žalobcovia disponovať

odbornými vedomosťami či skúsenosťami.

Vo vzťahu k žalovanému v IV. rade treba uviesť, že nie je daná príčinná súvislosť medzi nečinnosťou
Slovenskej obchodnej inšpekcie a vznikom škody, keďže táto nevznikla žalobcom tým, že vložili svoje
finančné prostriedky do nebankových subjektov v dôsledku klamlivej reklamy, ale môže vzniknúť len v
dôsledku neschopnosti nebankových subjektov plniť svoje záväzky z uzavretých zmlúv.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Obč. zák., ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd zistil, že boli to práve samotní žalobcovia, ktorí svojou hrubou
nedbalosťou zanedbali prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musia následky s tým spojené
znášať sami. Mohli sa totiž pred uzavretím zmluvy presvedčiť napr. na základe výpisu z obchodného

registra, že uvedené nebankové subjekty nemajú v predmete podnikania prijímanie vkladov a
poskytovanie úverov a pokiaľ sa rozhodli vložiť peňažné prostriedky do nebankových subjektov, pretože
ponúkali zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý mnohonásobne prevyšoval úroky poskytované
bankami, znamená to, že mali vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky oproti iným nie bankovým
subjektom, a teda z toho vyplýva, že si uvedomovali, že nevkladajú peniaze do banky. Mali postupovať

s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru
rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ich podielu viny nezbavuje.

Zodpovednosť žalovaných podľa § 415 Obč. zák. nie je daná, pretože porušenie prevenčnej povinnosti
nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb., keďže tým je jedine nesprávny
úradný postup a porušenie § 415 Obč. zák. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Obč.

zák., ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Nemožno ani konštatovať, že medzi vzniknutou škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy
do nebankových subjektov a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nečinnosti orgánov štátu
je daná príčinná súvislosť v tom, že keby tieto včas zakročili a pozastavili by činnosť nebankových
subjektov, neboli by žalobcovia svoje peniaze zverili tomuto nebankovému subjektu. Je síce pravdou,

že keby bola ich činnosť zakázaná, tak by žalobcovia neuzatvorili zmluvu, uzavretím ktorej im ešte
škoda nevznikla, vznikla im vymožiteľná pohľadávka voči nebankovým subjektom a škoda im vznikne
v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči nebankovému subjektu, pričom táto skutočnosť, t.
j. nevymožiteľnosť nemá príčinnú súvislosť v nečinnosti orgánov štátu, ale vo finančnom hospodárení
nebankového subjektu v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť

nebankových subjektov, tak to samo osebe ešte neznamená, že pohľadávka žalobcov z uzavretých
zmlúv by bola uspokojená.

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné
predpoklady zodpovednosti žalovaných v I., II., III. a IV. rade za škodu titulom nesprávneho úradného
postupu, a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Keďže žalobcovia návrh na prerušenie konania zobrali späť, súd konanie o tomto návrhu zastavil v
súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešným žalovaným I.,
II.,III. a IV. rade nepriznal náhradu trov konania, keďže im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaI,písomne,vodvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.