Uznesenie Judgement was issued on Friday, October 9, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/206/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513204221
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513204221.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom so
sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 30 794 501 proti povinnému: S. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
Q. XXXX, I. T. o vymoženie 607,52 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Exekútorský úrad Vranov nad

Topľou zo dňa 12.8.2013 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora
pod sp. zn. EX 270/2013.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi dňa 31.7.2013 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 607,52 eur
s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súduSlovenskejbankovejasociáciesp.zn.II/2008-190zodňa17.10.2008.SúdnyexekútorJUDr.Štefan

Šviderský požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
exekučného titulu, priloženej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa
11.11.2004 zistil, že oprávnený uzavrel s povinným dňa 11.11.2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky. Túto zmluvu vyhodnotil rozhodcovský súd ako

zmluvu o úvere.

V článku II. bode 5 zmluvy o úvere sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej Banka uzavretím
tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v
rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č.
510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym

rozhodcovským súdom.

Keďže povinný neplatil riadne a včas dlžnú sumu, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 18 302,18 Sk, t.j.
607,52 eur, riadneho úroku vo výške 18,9 % ročne za obdobie od 11.11.2004 do 11.12.2005 v sume 1
251,14 Sk, t.j. 41,53 eur, úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 18 302,18 Sk, t.j. 607,52 eur,

od 28.2.2008 do zaplatenia, poplatkov vo výške 2 200,- Sk, t.j. 73,03 eur a na náhradu trov konania.
Uvedený súd návrhu oprávneného, okrem časti uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 14 % ročne
z istiny za obdobie od 12.12.2005 do 26.12.2005, vyhovel.

Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Nazákladenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§23aods.1zák.č.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúvere
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, príkladmo
vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§54ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúverezmluvnépodmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá
tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho
vykonateľnosti, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisov vykonateľný tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí

rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia
uloženejpovinnosti,ktorásamánútenevykonať).Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhouvedených
v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, prípadne predložených dôkazov.

Zo súdom zistených skutočností vyplýva, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere, ktorá
mala spotrebiteľský charakter - povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy

zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní úveru vystupoval
v rámci svojej podnikateľskej činnosti (banka), teda ako dodávateľ. Uzavretá zmluva o úvere má
pritom povahu formulára, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom okrem základných údajov špecifikujúcich
tento konkrétny právny vzťah druhá strana nemá možnosť meniť jeho obsah. Súd vzhľadom na uvedené

považuje uzavretú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na cit. § 23a ods. 1 zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého je aj
zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože
jej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného

titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do
úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská
doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskeho zákonníka). Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé
podmienkynezaväzovalispotrebiteľovvzáujmezvýšeniakvalityživota.Značnáčasťzabezpečeniatohto

záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol
dosiahnuť.

Vyššie citovaná úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola transponovaním smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do našej

právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, a preto súd nemôže nebrať do úvahy nepriamy účinok smernice,
ktorá nijako nezužuje okruh typových spotrebiteľských zmlúv (ako je tomu v § 52 ods. 1 OZ) a podľa §
23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa ochrana pred neprimeranými ustanoveniami týkala
všetkých typových zmlúv, medzi ktoré súd, ako je už uvedené vyššie, bez akýchkoľvek pochybností
zaradzuje aj predmetnú zmluvu o úvere.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená ako
neprijateľná podmienka aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa

uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno
vyvodiť, že takáto zmluvná podmienka nebola neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel.
Vnútroštátna úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na európsku
úpravu spotrebiteľského práva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva vzorový

okruh nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe sa
dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie
je právne regulovaný. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok
(slovo „najmä“ v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inúzmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré
predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve, či všeobecných obchodných podmiekach alebo ide o formulárovú
zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch účastníkov zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy súkromná osoba.

Znenie rozhodcovskej doložky je v danom prípade zakotvené priamo v zmluve a splýva s ostatnými
zmluvnými podmienkami týkajúcimi sa úverového vzťahu. Jej znenie neumožňuje alternatívne riešenie
sporov pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom. Od spotrebiteľa
vyžaduje, aby spory z uzavretej úverovej zmluvy riešil výlučne pred rozhodcovským súdom stanoveným

v tejto rozhodcovskej doložke. Už takéto znenie rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tomuto naznačuje
i už skôr spomínané začlenenie podmienky, podľa ktorej sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, do príkladného výpočtu neprijateľných zmluvných
podmienok v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008. Navyše je zrejmé, že

rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa všetky spory z tohto spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi
majú riešiť v rozhodcovskom konaní, si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami obsiahnutými v obchodných podmienkach. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia

situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom zakotvený v
zmluvných podmienkach paušálnym spôsobom ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy (v
pripravenom vzore).

Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach,

súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej
doložky nevyplýva, že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo

znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú akékoľvek
informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre
naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského
rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania
(akojetomunapr.vsúdnomkonanípredvšeobecnýmisúdmi,keďrozhodnutiesúduprvéhostupňamôže

na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o
zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že týmto dojednaním sa riešenie sporov prenáša na
súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a
o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť sirokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jeho skutočnú vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku,
ak spotrebiteľ nepozná jej reálny obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským
súdom. Spotrebiteľ tak možno (ak vôbec) bol formálne oboznámený, že uzatvára aj rozhodcovskú

doložku, avšak jednoznačne nebol poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky
so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v
porovnaní so súdnym konaním. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských zmlúv,
či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy)
a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o uzavretí

rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Takéto postupy je však podľa názoru súdu možné označiť za
nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv,
resp. doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do zmluvy, či všeobecných obchodných podmienok,
alebo neskôr do dohody o uznaní dlhu, ani skutočnosť, že je prípadne spotrebiteľovi umožnené v určitej
krátkej lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd považoval uvedenú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda za neplatné zmluvné dojednanie medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

Záverom súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený je bankou, súdu je známe, že tento

mal v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách povinnosť ponúknuť svojim
klientom (spotrebiteľom) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súd však zastáva názor,
že takýto návrh by mal byť predkladaný takým spôsobom, aby klientovi (spotrebiteľovi) umožňoval jeho
pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou
zmluvného vzťahu, ako aj oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi nespôsobilo žiadne

ťažkosti vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy v prípade odstraňovania
pre neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Z návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy (doložky) má vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa
rozhodcovskému konaniu. Až spotrebiteľ je následne oprávnený, nie však povinný, prijať takýto návrh.

Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné podmienky, u ktorých je známe, že sa s nimi
klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, často i vôbec, neoboznamuje
(hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). Rozhodcovská doložka v danom prípade pritom nemá
znenie návrhu, ale rovno dojednania - návrhu a súhlasného vyjadrenia dlžníka v pripravenom vzore bez

zrejme možnosti zmeny tohto dojednania.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor
medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.