Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 5C/213/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204699
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3212204699.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Valáškom v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
125,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 560,58 eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej U. T., nar. X.X.XXXX, ktorá žalobcovi voči
nej vznikla zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad
Bebravou (ďalej aj len „exekučný súd“) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou

exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti až dňa 16.8.2010, pričom konanie malo začať už 16.10.2010
t.j. o 10 mesiacov skôr. K rozhodnutiu o žiadosti tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby,
čo žalobca považuje za nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorým mu bola spôsobená
majetková škoda a aj nemajetková ujma. Majetková škoda predstavuje súčet nákladov žalobcu na
správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov pomocou informačného
systému, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému a na administratívne spracovanie

a doručenie urgencií exekučnému súdu. Uvedené náklady vynaložil žalobca v období, ktoré zbytočne
uplynulomedzidoručenímžiadostioudeleniepovereniasúduarozhodnutímonej.Výškahmotnejškody
je pritom stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu
by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Samotné konštatovanie porušenia práva na
súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok

zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základnýchpráv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u žalobcu, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové

omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol

prijať. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške, ktorá alikvotne zodpovedá sume cca 660,- eur,
ktorávzmyslerozhodovacejčinnostiÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikypatrízakaždýrokpoznačený
prieťahmi.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zaviazať
žalobcu, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v žalobe nie sú uvedené relevantné

údaje týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného
nároku, keď žalobca namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, no uvádza aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia. Podľa žalovanej všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu a
toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa žalovanej nárok na súde bol uplatnený

predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Okrem toho žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody žalobca nedoplnil o žiadané informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel, či
podával sťažnosti na prieťahy, neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, a preto nárok žalobcu nepovažuje žalovaná za predbežne

prerokovaný. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom,
pretože našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Zákonnosť alebo nezákonnosť
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nemožno posudzovať v tomto konaní. Lehota
15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení
účinnom od 01.01.2003) žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný

nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalobca nepreukázal vznik a ani výšku
materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej
náhradavpeniazoch.Napokonžalovanápoukázalanaaspektdobrýchmravov.Podľažalovanejžalobca
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu

malavzniknúťpráveprispornejanegatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,považuježalovaná
jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Žalovaná svoju
neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca doručil súdu návrh

na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu
s návrhom na prerušenie konania. Žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania z uvedeného dôvodu
vyhodnotil súd za nedôvodnú. Žalobca v žiadosti poukázal na žalobu, v ktorej namietal zaujatosť
sudcov tunajšieho súdu, no o jeho námietke už bolo právoplatne rozhodnuté a žalobca žiadne nové
dôvody neuviedol. Súd takisto poukazuje na skutočnosť, že od doby podania predmetnej žaloby, v

ktorej je nestrannosť namietaná, došlo k zmene zákonného sudcu, ktorý v čase podania žaloby nebol
sudcom tunajšieho súdu. Rovnako nebol dôvod na zrušenie resp. odročenie pojednávania z dôvodu
podaného návrhu na prerušenie konania. Obsahovo ide o totožný návrh na prerušenie konania, aký už
raz navrhovateľ v tejto veci podal, a ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Ak by mal súd akceptovať
takéto návrhy na zrušenie alebo odročenie pojednávania za účelom rozhodnutia o návrhu na prerušenie

konania a aj niekoľkokrát rozhodovať o návrhoch na prerušenie konania podaných z tých istých dôvodov,
nebolo by možné pristúpiť k prejednaniu veci a k rozhodnutiu o veci samej, čím bol popretý zmysel
a účel súdneho konania, porušené právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
minimálne jedného z účastníkov, nehovoriac o porušení ďalších zásad súdneho konania, ako zásadyhospodárnosti, ale aj zásady ne bis in idem (nerozhodovať dvakrát o tej istej veci), hoc ide o procesnú
otázku. Okrem toho žiadosť žalobcu o zrušenie pojednávania (ergo jeho odročenie) nespĺňala náležitosti
v zmysle § 119 O. s. p., žalobca sa o uvedenom dôvode dozvedel podstatne skôr ako bol jeho návrh

zaslaný ( nakoľko o identickom návrhu už bolo pred časom rozhodnuté) a dôvod na odročenie nemožno
za žiadnych okolností považovať za dôležitý aj z toho hľadiska, že o totožnom návrhu na prerušenie
konania už bolo rozhodnuté. Preto súd nepovažoval za potrebné ani zákonné o návrhu na zrušenie
pojednávania rozhodovať a z horeuvedených dôvodov vyhodnotil súd návrh žalobcu na prerušenie
konania za nedôvodný a preto ho zamietol.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkovaspisuOkresnéhosúdBánovcenadBebravouspis.zn.5Er/376/2009.Súdujezjehočinnosti
známe, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) aj v tejto veci. Žiadosti navrhovateľ podával v
dňoch 23.4.2012, 25.5.2012 a 25.9.2012. Kópie podaných žiadostí sú zaevidované na Okresnom súde

Bánovce nad Bebravou pod spis. zn. Spr/843/2012. Súd taktiež vykonal dokazovanie oboznámením
znaleckého posudku č. 1/2014 znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave ( Spr. 195/14).

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 16.09.2009 spísal žalobca ako oprávnený
zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého so sídlom v Bratislave. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu
Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnej U. T.. Vymáhaná pohľadávka mala vzniknúť
zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Exekučné konanie bolo vedené u
súdneho exekútora pod spis. zn. EX 10560/09 a na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spis.
zn. 5Er/376/2009. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa

03.11.2009. Dňa 21.01.2010 súd vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných
zmluvných podmienok. Oprávnený na výzvu nereagoval. Uznesením č. k. 5Er/376/2009 - 11 zo dňa
18.03.2010 súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2010 v
spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16 CoE/109/2010-21 zo dňa 16.6.2010.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.12.2006 do 01.06.2010 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;
ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodavznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému

v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa§104ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakideonedostatokpodmienkykonania,ktorýmožno
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie

vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť,
konanie zastaví.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju zamietol. Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Žalovaná namietala, že vo
veci konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil
a je toho názoru, že je daná jeho právomoc vo veci konať. Vo veciach náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. sú oprávnené konať okresné súdy. Právnym základom nároku na náhradu škody

podľa citovaného zákonného ustanovenia môže byť aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento
môže spočívať aj v nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote alebo v zbytočných prieťahoch v konaní.
Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v nerozhodnutí súdu v zákonnej lehote, je tak daná právomoc a príslušnosť
okresného súdu tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom. Jednou z podmienok konania

o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, je
predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci žalobca podal žalobný návrh skôr, než uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
ministerstvom. Čiže v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie žaloby, keďže od

prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov. Ministerstvo však nárok
navrhovateľa do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než
súd vo veci rozhodol. Námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku
vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide v tomto prípade o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý je odstrániteľný, a ktorý v konaní bol odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo

od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a ministerstvo v tejto
lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Tým bola splnená podmienka, aby súd mohol
vo veci konať a o predmete sporu vecne rozhodnúť, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. V tomto nebolo potrebné vykonávať ani dokazovanie oboznámením spisu ministerstva
k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody a tento dôkaz ako nadbytočný súd

ani nevykonal. Skutočnosť, že žalobca žiadosť podal, nebola sporná a vyplýva aj zo samotnej žiadosti
žalobcu, ktorá je opatrená podacou pečiatkou ministerstva, a ktorej kópia je na Okresnom súde Bánovce
nad Bebravou založená v spise pod spis. zn. Spr/843/2012. Taktiež niet dôvod vykonávať takýto dôkaz
za účelom zistenia uplynutia času a ani za účelom zisťovania, či bol nárok žalobcu uspokojený, keď
už z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že nebol. Pokiaľ žalovaný namietal procesné nedostatky žaloby, tak

je pravdou, že žaloba mala nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 43
ods. 1 O.s.p. Žalobca uviedol v žalobe rozhodujúce skutočnosti a z označenia veci bolo možné zistiť,
z ktorej konkrétnej exekučnej veci svoj nárok odvodzuje. Taktiež nebolo potrebné predkladať listiny z
exekučného spisu, keďže tento je spisom tunajšieho súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z
neho zistiť. Námietka žalovanej, že žaloba je zmätočná v tom, či žalobca svoj nárok odvodzuje od

nesprávneho úradného postupu alebo aj z nezákonného rozhodnutia, je neopodstatnená. Žalobca svoj
nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nie je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca svoj
nárok vo svojom základe zdôvodňoval nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Tento mal
spočívať v nerozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia v lehote stanovenej Exekučným poriadkom
a v postupe exekučného súdu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia, keď podľa žalobcu súd neoprávnene skúmal predložený exekučný titul. Z uvedeného dospel
súd k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený tak pre nesprávny úradný postup - nerozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia v exekučnom konaní v zákonnej lehote, ako aj pre nezákonnosť rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, hoc zamietnutie žiadosti žalobca zdôvodňuje postupom,
ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené prieťahy v exekučnom konaní,

tak súd dospel k záveru, že k týmto došlo. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 v čase začatia
exekučného konania stanovoval 15 - dňovú lehotu iba pre udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie
exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula od doručeniažiadosti exekútora súdu, nie od začatia exekučného konania. V žiadnom prípade však táto lehota
neplatila pre iné rozhodnutie súdu o žiadosti exekútora, a to ani na rozhodnutie o zastavení exekučného
konania. Pre iné rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia tak platila iba všeobecná povinnosť

konať a rozhodnúť o nej v primeranom čase bez zbytočných prieťahov tak, aby to zodpovedalo právu
oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade exekučný súd o žiadosti rozhodol do 5 mesiacov
zastavením exekučného konania, pre nesplnenie podmienok konania. Celkovú dobu od podania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej (zastavením konania) nemožno

považovať za prieťahy v konaní, ani za rozhodnutie v lehote, ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k
právu žalobcu na súdnu ochranu - právu, aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná a rozhodnutá
a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený bol už 21.01.2010 vyzvaný súdom na zaslanie príslušnej
úverovej zmluvy, avšak oprávnený na túto výzvu nereagoval a svojim konaním tak sám spôsoboval
predlžovanie konania. Žalovaná považovala nárok žalobcu za nepreukázaný aj z iného dôvodu, a to
z dôvodu nepreukázania ani jednej zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona v znení účinnom

od 01.01.2013. Aj z tohto hľadiska by síce bol nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný, no podľa
názoru súdu nemožno toto ustanovenie v danej veci aplikovať, keďže exekučné konanie bolo skončené
podstatne skôr, než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie, a taktiež žalobca svoj nárok uplatnil skôr,
než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
a aj žalobu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného ustanovenia a hoc sa javí byť uvedené ustanovenie

procesného charakteru a novela zákona, ktorou bolo zavedené, nemá žiadne prechodné ustanovenia,
nemožno ho použiť, pretože súd by to považoval za retroaktívne a exekučné konanie prebiehalo
a žalobca sa svojho nároku na náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené ustanovenie
nebolo podmienkou preukázania nároku na náhradu škody a nebolo tak ani povinnosťou žalobcu
podávať sťažnosť na prieťahy v konaní, prípadne iným, v uvedenom ustanovení uvedeným prostriedkom

preukazovať základ svojho nároku na náhradu škody. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska
jeho právneho základu, keďže súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, je
tak bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom
exekučného súdu a škodou žalobcu. Pre úplnosť však súd aspoň v stručnosti uvádza, že žalobca škodu
preukazujeznaleckýmposudkomč.1/2014znaleckéhoústavu-EkonomickáuniverzitavBratislave.Bez

bližšieho hodnotenia obsahu predmetného posudku je zrejmé, že tento ( aj vzhľadom na zadávateľom
stanovenú otázku) má určiť výšku škody v prípade nesprávneho postupu a nezákonných rozhodnutí
okresných súdov SR. Ako je to už aj vyššie uvedené nakoľko súd nezistil či už nesprávny postup
alebo nezákonné rozhodnutie v danej veci a preto nemal právny základ na priznanie nároku žalobcovi.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo by možné ju žalobcovi priznať v prípade

(samozrejme ak by vôbec preukázal právny základ nároku), že iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca založil do jedného z konaní v obdobnej veci originál
znaleckého posudku, ktorý považuje za dôležitý dôkaz v tejto veci. Súd do tohto spisu síce založil jeho
kópiu,novykonaniedôkazutoutolistinounevykonal.Tentoposudokniejedôkazom,ktorýbymalvýznam

v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr. E. J.,
PhD. na žiadosť žalobcu za účelom zistenia, či je právom EÚ zakázané, aby majetkové spory, v ktorých
zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá akákoľvek odpoveď na ňu význam
pre toto konanie, pretože nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v exekučnom konaní možno

objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie exekučného spisu. Pokiaľ žalobca namieta, že
súd nemal v exekučnom konaní posudzovať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, a že na jeho
podklade mohla byť vedená exekúcia, je to právne bezvýznamné a vo vzťahu k tomuto aj predložený
posudok, pretože výsledkom posúdenia predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ktoré nebolo doposiaľ zákonným spôsobom

zrušenéanizmenenéasúdznovuzdôrazňuje,ženemôžeakopredbežnúotázkuposudzovaťzákonnosť
tohto rozhodnutia, a to ani v prípade, že by uvedený posudok mohol byť o tom dôkazom, čo zjavne
byť ani nemôže vzhľadom na všeobecne položenú otázku znalcovi. Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal
žalobca v tejto veci podať, vyplýva, že žalobca mienil v tomto konaní navrhnúť vypočutie svedkov, a
to z osôb pôsobiacich na exekučnom súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného

súdu. Žalobca riadnym procesným spôsobom v konečnom dôsledku takýto dôkaz nenavrhol, no napriek
tomu súd konštatuje, že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie
výsluchom svedkov z uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch
v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu a o prípadnom nezákonnomrozhodnutí môže byť iba exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej
veci, ako aj dĺžka konania a čas vykonávania jednotlivých úkonov. Aspektom dobrých mravov, na ktorý
poukázala žalovaná, nie je potrebné sa zaoberať a z tohto hľadiska hodnotiť uplatnený nárok, keďže

návrh bol zamietnutý pre neexistenciu ani len právneho základu. Pre neexistenciu právneho základu
uplatneného nároku nie je namieste ani rozhodovať o ňom medzitýmnym rozsudkom.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania ako budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže žalovaná

trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania - výrokom vyhláseného rozsudku o náhrade trov konania.