Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/84/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného P. - B. D. U. v U., F. X, U. proti povinnému I. N.,
W. XXX o vymoženie 16,60 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č. k. 23Er 1044-2004-11 zo dňa 10. 12. 2010 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Vyslovil., že povinný je povinný nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy konania vo výške 14,07 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade je podkladom na vykonanie exekúcie na základe
návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Prešov zo dňa 23.11.2004, sp. zn. 23Er 1044/04,
súdnyexekútorzačalexekučnékonanieprotipovinnémuovymoženie16,60EURistinyspríslušenstvom

dňa 04. 11. 2006. Vzhľadom na to súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Právne odôvodnil zastavenie exekúcie súd prvého stupňa ust. § 51 ods. 1 písm. f) a ust. § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) a ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1, 2
zákonač.233/1995Z.z.(Exekučnýporiadok)aust.§27avyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy podľa § 14 a
nasl. vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a to takto: za

2 úkony exekučnej činnosti po 3,32 € za každý úkon (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie), 19% DPH z odmeny 1,26 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 6,17 €, čo spolu
činí 14,07-EUR.

S poukazom na vyššie uvedené súd nepriznal exekútorovi odmenu za 2 hodiny exekučnej činnosti po
6,64 €, ktoré v zmysle špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom boli vynaložené na
nasledujúcečinnosti-1.získaniepoverenianavykonanieexekúcie,2.doručenieupovedomeniaozačatí

exekúcie, nakoľko súd má za to, že ide o činnosť, ktorá je odmenou podľa paušálnej sumy a jej priznanie
by znamenalo priznať exekútorovi odmenu za tú istú činnosť duplicitne.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie súdny exekútor. Namietal, že sa nemožno stotožniť s
konštatovanímsúduprvéhostupňa,žebyodmenabolaúčtovanáduplicitne.Odmenasúdnehoexekútora
pri zastavení exekúcie bola špecifikovaná a uplatnená správne v zmysle ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995Z. z., podľa ktorého v exekučných konaniach začatých do 30. 04. 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov, t. j. podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) a b). Nemožno súhlasiť s názorom súdu,
že priznaním odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa

ust. § 14 ods. 1 písm. a) podľa počtu hodín účelne vynaložených by bolo priznanie odmeny duplicitne.
Odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je určená podľa počtu hodín a paušálnou sumou.
Vyhláška neupravuje, že pri zastavení exekúcie patrí odmena iba podľa počtu hodín alebo odmena
paušálnousumou,alejetaxatívnestanovená.Podkladomprerozhodnutiesúdunaurčenietrovexekúcie
bola nižšia paušálna suma a prečo nie vyššia suma podľa počtu hodín účelne vynaložených. Podľa

rozhodnutia súdu by to znamenalo, že súdny exekútor v konkrétnom prípade nevynaložil žiaden čas na
exekučnú činnosť podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a). Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je
6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Zároveň poukázal na to, že zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie
práva má za následok neúčinnosť exekučného titulu a v súlade s rozhodnutiami odvolacích súdov ako
exekučných súdov sa považuje za procesný neúspech oprávneného, a preto povinný nemá vplyv na
plynutie týchto lehôt. Preto žiadal, aby na náhradu trov súdneho exekútora bol zaviazaný oprávnený

a nie povinný. Zmenu povinného na zaplatenie trov exekúcie žiadal z dôvodu, že tento je dlhodobým
poberateľom sociálnych dávok, nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou
a žiadať ním povinného na zaplatenie trov exekúcie sa pohľadávka stáva nevymožiteľnou a exekučný
titul neúčinným. Preto navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu náhrady trov exekúcie súdnemu
exekútorovi zmeniť a priznať uplatňované trovy exekúcie v celom rozsahu, tak ako boli špecifikované a

zaviazať oprávneného na náhradu týchto trov.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách exekúcie v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie súdneho
exekútora nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Prešov zo
dňa 23.11.2004, sp. zn. 23Er 1044/04, súdny exekútor začal exekučné konanie proti povinnému o
vymoženie 16,60 EUR istiny s príslušenstvom. Exekučné konanie začalo dňa 25.10.2004, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 24. 11. 2008, doručeným exekučnému súdu dňa 13.1.2009, podal exekútor podnet

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. l písm. f) EP, nakoľko dňom 4.11.2006 došlo k zániku práva
oprávneného na vymáhanie pohľadávky uplynutím prekluzívnej lehoty, preto dokončenie exekúcie na
vymoženie pohľadávky oprávneného už nie je možné.

Pri preskúmaní odvolaním napadnutej časti uznesenia odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v
podanom odvolaní, preto odvolací súd nebol oprávnený preskúmavať napadnuté uznesenie z iných

dôvodov, než boli výslovne uvedené v tomto odvolaní. Exekučné konanie v preskúmavanej veci sa
začalo dňa 15. 11. 2004, doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi podľa ust. § 36
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Konanie sa preto dokončí podľa práva platného
počnúc dňom 01. 09. 2009 podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a ust. § 240 ods. 1 Exekučného poriadku.

Exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu

času. Ak je exekútor platiteľom DPH podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o DPH. Túto
odmenu a náhradu uhrádza exekútorovi zásadne povinný (§ 197 ods. 1 v spojení s ust. § 201. § 202
Exekučného poriadku).

Exekútor vymôže trovy exekúcie za trvania exekúcie niektorým zo spôsobov určený na vymoženie
peňažných pohľadávok vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného

poriadku. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie pre vymoženie samotnej peňažnej pohľadávky, môže súdny
exekútor pokračovať v exekúcii vymožením vlastných trov exekúcie. Pri zastavení exekúcie tvorí
rozhodnutie súdu o náhrade trov exekúcie samostatný exekučný titul pre vymoženie týchto trov. K
náhrade trov možno zaviazať jednak oprávneného, ako aj povinného.Oprávneného môže exekučný súd zaviazať k zaplateniu trov exekúcie, ktoré vznikli len za splnenia
podmienok uvedených v ust. § 203 Exekučného poriadku. Po prvé je to vtedy, keď zastavenie exekúcie
zavinil oprávnený. Musí však ísť len o procesné zavinenie.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že oprávneného možno zaviazať k zaplateniu trov exekúcie, ak pri
náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie
opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne aj
v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil vymáhanú
pohľadávku. Nie je možné za procesné zavinenie oprávneného požadovať skutočnosť, že v dôsledku
uplynutia zákonom stanovenej lehoty zanikla vymožiteľnosť pohľadávky oprávneného, ktorú tento včas

uplatnil návrhom na začatie exekúcie.

Súdnaprax(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa22.12.2004sp.zn.2MCdo12/2004)vychádza
z toho, že ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ust.
§ 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho
použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo

zastavané a ak existuje zavinenie oprávneného a zároveň je daná príčinná súvislosť medzi zavinením
oprávneného a zastavením exekúcie.

Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci zastavil konanie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) zákona č.
233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Vo veci podal exekútor podnet na zatavenie exekúcie podľa ust. §
57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko dňom 04. 11. 2006 došlo k zániku práva oprávneného

na vymáhanie pohľadávky uplynutím prekluzívnej lehoty.

Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, že zaviazal na úhradu exekučných trov povinného.

Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o výške trov exekúcie, keď priznal za 2 úkony exekučnej činnosti
po 3,32 Eur za každý úkon, a to získanie poverenia, doručenie upovedomia o začatí exekúcie a 19 %
DPH z odmeny, aj náhradu hotových výdavkov vo výške 6,17 Eur, čo spolu činí 14,07 Eur.

Odôvodnenie súdu prvého stupňa o nepriznaní exekútorovi odmeny za 2 hodiny exekučnej činnosti pod
6,64 Eur, ktoré v zmysle špecifikácie trov exekúcie boli vynaložené na získanie poverenia na vykonanie
exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie s tým, že by to znamenalo priznať exekútorovi
odmenu za tú istú činnosť duplicitne, zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Preto námietka súdneho
exekútora v tejto časti je nedôvodná.

Odvolací súd k tomu uvádza, že je potrebné vyúčtovaniu špecifikácie trov exekúcie venovať patričnú
pozornosť aby k duplicitnému vyúčtovaniu nedochádzalo.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.