Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2006

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 24CB/130/1996
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Valašikovou

v právnej veci navrhovateľa: T. & T. H. mbH, A. S. X/XX/XX.XXX,. XXXX. V., R., právne zastúpený: JUDr.
Z. L., advokát, C. XX,. XXX XX. B. proti odporcovi: PhDr. L. P., bytom H. XX,. XXX. XX. B., právne
zastúpený: Mgr. D. Z., O. XX,. XXX. XX. B. o zaplatenie: 42.437,23 EUR s prísl., rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 42.437,23 EUR s 18 % úrokom z omeškania p.a., od

25.5.1996 až do zaplatenia, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu JUDr. Z. L., 466.462,- Sk, titulom
náhrady trov konania, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd vzájomný návrh odporcu na zaplatenie istiny 50.873,53 EUR zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.6.1996 voči odporcovi domáhal zaplatenia
istiny 83.000,- DEM, po prepočte na EUR 42.437,23 EUR, titulom bezdôvodného obohatenia.

O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu dňa 3.11.1999 tak, že odporcovi bola uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 83.000,- DEM spolu s 18 % úrokom z omeškania od 10.6.1996
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, v ktorom dôvodil tým, že voči navrhovateľovi vzniesol
námietku započítania.

O odvolaní bolo rozhodnuté uznesením NSSR č. 4 Obo 31/01 zo dňa 20.6.2002 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vec bola tomuto súdu vrátená na ďalšie konanie. Úlohou

súdu prvého stupňa malo byť posúdenie prejavu započítania odporcu.

Nakoľko odporca ani po opakovaných výzvach súdu svoj právny nárok nešpecifikoval, čo sa týka výšky
aj dôvodnosti, súd v konaní nemal čo posúdiť. Opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.11.2003
tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 42.437,23 EUR spolu s 18 % ročným
úrokom z omeškania a náhradou trov konania.Proti tomuto rozsudku opätovne podal odvolanie odporca, pričom uviedol, že trvá na započítaní svojej
pohľadávky voči navrhovateľovi, ktorej oprávnenosť a existenciu špecifikuje.

O odvolaní bolo rozhodnuté uznesením NSSR, č. 7 Obo 15/04, zo dňa 3.3.2005 tak, že napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Úlohou
prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, aby sa zaoberal návrhom žalovaného na započítanie s
tým, že z rozhodnutia NSSR je nesporné, že pohľadávku navrhovateľa tento považuje za oprávnenú.

Krajský súd v Bratislave vo veci vykonal opätovné dokazovanie listinnými dôkazmi a po prejednaní sporu
s právnymi zástupcami účastníkov konania konštatoval nasledovný skutkový a právny stav:

Písomným podaním zo dňa 7.6.2005 navrhovateľ preukázal súdu skutočnosť, že navrhovateľ zmenil

svoje obchodné meno na : T. and T. H. mbH, so sídlom A. S. X/XX/XX.XXX,. XXXX. V., R..

Predmetom konania je zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 42.437,23 EUR s prísl.,
titulom vrátenia peňažného plnenia, ktoré navrhovateľ poskytol odporcovi v záujme zrealizovania jeho
obchodného prípadu. Je nesporné, že odporca následne od predmetnej zmluvy odstúpil a poskytnuté
finančné plnenie nevrátil.

Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkovýprospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho

sa získal.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že zo strany odporcu nepochybne
došlo k prijatiu finančného plnenia od navrhovateľa vo vymáhanej výške. Nakoľko následne odpadol
právny dôvod, na ktorý bola finančná istina odporcovi poskytnutá, získal tento bezdôvodné obohatenie,
ktoré je podľa ust. § 456 OZ, povinný vydať.

Vo vyjadrení k žalobe právna zástupkyňa odporcu namietala výšku požadovaného úroku z omeškania,
keď žiadala, aby odporca bol zaviazaný na úhradu úroku z omeškania v požadovanej výške 18 %
ročne, len za obdobie troch rokov a v ďalšom období, aby táto výška úroku z omeškania bola z dôvodu
dlhotrvajúceho rozhodovania vo veci znížená.

Súd konštatoval, že takáto obrana odporcu nemá oporu v zákone.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákona (platnom v čase vzniku predmetného právneho vzťahu),
ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba
úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, určené v zmluve,
inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákona.

Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,

inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky, požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste
sídla dlžníka, v čase uzavretia zmluvy (ust. § 502 ods. 1 veta prvá a druhá Obchodného zákona).

Z vyššie citovaného ustanovenia je preto nesporné, že úroková sadzba je určená výškou úrokovej
sadzby, v čase uzavretia zmluvy.Z oznámenia NBS o výške priemerných úrokových sadzieb je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy, od
ktorej odvíja navrhovateľ svoj právny nárok, t.j. máj 1996, bola úroková sadzba 17,73 %. Uplatená výška
úroku 18 % je teda v súlade s ust. § 502 Obch.z.

Vzájomným návrhom odporcu zo dňa 13.5.2005 si tento voči navrhovateľovi uplatnil svoju pohľadávku
vo výške 50.873,53 EUR s návrhom na započítanie. Predmetnú sumu si tento voči navrhovateľovi
uplatnil titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v januári 1996 tak, že zo strany navrhovateľa
nedošlo k naplneniu zmluvy z januára 1996. Navrhovateľ vo vyjadrení ku vzájomnému návrhu uviedol,
že ide o vec, ktorá skutkovo nesúvisí s nárokom navrhovateľa a súčasne upozorňuje na premlčanie
uplatneného nároku.

Podľa ust. § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil
navrhovateľ, inak súd posudzuje taký prejav, len ako obranu proti návrhu.

Keďže odporca si uplatnil voči navrhovateľovi svoju pohľadávku na započítanie, ktorou navrhoval,
aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ, súd osobitne posudzoval v súlade s vyššie

citovaným ustanovením právny nárok odporcu, ktorý spočíval v náhrade škody.

Podľa ust. § 373 Obchodného zákona, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je

protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

V prejednávanej veci odporca nijakým spôsobom nepreukázal ani jeden zo zákonných predpokladov
zodpovednosti za škodu, nepreukázal svoj právny nárok ani čo do dôvodu ani výšky, z tohto dôvodu
súd vzájomný návrh odporcu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s výsledkom sporu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak,

že v konaní neúspešný odporca je povinný navrhovateľovi zaplatiť trovy konania, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 67.424,- Sk, 33.500,- Sk za zaplatený súdny poplatok za
predbežné opatrenie a trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú : za štyri úkony právnej pomoci
podľa § 16 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb. v spojení s ust. § 17 ods. 3 - sú trovy prvostupňového konania
24.160,- Sk.

Trovy odvolacieho konania podľa cit. vyhlášky predstavujú 4.060,- Sk. Ďalšie úkony právnej pomoci v
konaní pred súdom prvého stupňa boli poskytnuté za účinnosti vyhlášky č. 163/2002 Z.z. Tieto právny
zástupca navrhovateľa uplatnil v súlade s ust. § 13 ods. 1 v spojení s ust. § 17 ods. 3.

Trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú sumu 365.538,- Sk, vrátane DPH.

Trovy konania spolu sú 466.462,- Sk a tieto je podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. odporca povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne, dvojmo.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 O.s.p.