Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2007

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/6/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade I.. I. Q.,

bytom U.G., W. X, v 2. rade L. Q., bytom U., W. X, obaja zastúpení JUDr. Konštantínom Vaľom,
advokátom v Prešove, ul. Konštantínova č. 3, proti žalovanému: PEhAES, a.s. Prešov, Slovenská 69,
právne zastúpený JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou v Prešove, Konštantínova č. 3, v konaní
o nahradenie vôle takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 130.913,-
Sk, a tieto uhradiť na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Jolane Karabinošovej, advokátke v
Prešove, Konštantínova č. 3, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť štátu na účet Okresného

súdu v Prešove na trovách konania 6.474,- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia dňa 20.1.2003 doručili návrh, ktorým žiadali nahradenie vôle žalovaného v súvislosti s
uložením povinnosti uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že
predmetom prevodu vlastníctva podľa tejto zmluvy sú nehnuteľnosti, a to byt č. X nachádzajúci sa v U. na
ul. W. Č.. X na prízemí, ku ktorému vznikol žalobcom spoločný nájom, spoluvlastnícky podiel XXX/XXX
na spoločných častiach domu č. X na ul. W., postaveného na parcele XXXX/X, zapísanej na LV XXXXX
(byt, garáž) a LV č. XXXX (pozemky) kat. územie U., spoluvlastnícky podiel XX/XXX na spoločných

zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel XX/XXX na spoločných častiach a príslušenstve, ktoré nie
sú stavebnou súčasťou tohto domu, spoluvlastnícky podiel v XXX/XXX k pozemku - parc. č. XXXX/X,
zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie U.. Svoj návrh odôvodňovali tým, že sú nájomcami tohto bytu
od 21.9.1981 a so žalovaným majú uzatvorenú nájomnú zmluvu podľa poslednej úpravy z 12.2.1997.
Dňa 28.11.1995 a 15.12.1998 požiadali o odkúpenie bytu v zmysle zákona 182/93 Z.z. Žalovaný napriek
svojej zákonnej povinnosti kúpnu zmluvu s nimi neuzatvoril. Na ich žiadosť zaslal návrh kúpnej zmluvy
zo dňa 1.3.2002, v ktorom ponúka neprimeranú kúpnu cenu k bytu vo výške 62.172,- Sk, neprimeranú

cenu spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku vo výške 31.125,- Sk, ako i neprimeranú
cenu garáže vo výške 150.000,- Sk a neprimeranú cenu priľahlých pozemkov vo výške 24.124,- Sk
a 78.375,- Sk, teda požadoval kúpnu cenu v celkovej výške 354.797,- Sk, pričom ku kúpnej zmluve
nepripojil spôsob výpočtu kúpnej ceny vzhľadom na to, že obytný dom bol postavený z prostriedkov
štátneho rozpočtu a bol daný do správy právnemu predchodcovi žalovaného, a to výrobno-obchodnému
podniku Poľnohospodárskych stavieb š.p. Prešov. Priľahlé pozemky ešte v roku 2000 boli vedené v
katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, pričom žalovaný bez právneho dôvodu dal zapísať v katastrinehnuteľnosti ostatnú plochu. Tým podľa cenovej vyhlášky došlo k 500-násobnému navýšeniu týchto
pozemkov. Žalobcovia s takýmto návrhom kúpnej ceny nesúhlasia vzhľadom na technický a stavebný
stav bytu nebytových priestorov a garáže a žiadali o vypracovanie znaleckého posudku. Žalovaný toto

právo odmietol žalobcom vykonať. Susedné byty, ktoré boli vybudované za tých istých podmienok s
tým istým technickým a stavebným stavom sú predávané za podstatne nižšiu kúpnu cenu oproti kúpnej
cene, ktorú požaduje žalovaný, konkrétne taký trojizbový byt v obytnom dome, súpisné číslo 6018
na Hviezdnej 5 vrátane garáže a spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach a
priľahlých pozemkov je odpredaný za cenu 130.593,- Sk. Podaním zo 17.5.2007 žalobcovia žiadali,

aby súd v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. nahradil vyhlásenie vôle žalovaného tak, že ako predávajúci
uzatvára kúpnu zmluvu o odpredaji bytu s príslušenstvom so žalobcami v 1. a 2. rade, ako kupujúcimi
s tým, že celková dohodnutá kúpna cena nehnuteľnosti predstavuje 95.960,- Sk, a to bytu a podielu
na spoločných častiach 64.835,- Sk, alikvotného podielu na zastavanom pozemku 31.125,- Sk alebo
rozhodnúť eventuálne tak, že celková dohodnutá kúpna cena nehnuteľnosti predstavuje 104.549,- Sk
a pozostáva z dohodnutej ceny bytu a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške

41.239,-Sk,dohodnutácenagarážeč.2nachádzajúcejsavsuterénebytovéhodomu32.185,-Skacena
alikvotného podielu na zastavanom pozemku 31.125,- Sk. Žalobcovia tvrdili, že garáž ako samostatná
stavba neexistuje, lebo na jej výstavbu nebolo vydané stavebné ani kolaudačné rozhodnutie, ani nemá
samostatnésúpisnéčíslo.Potomtátosuterénnačasťobytnéhodomunemôžemaťcharakternebytových
priestorov, ani nemôže byť predmetom prevodu vlastníctva nebytových priestorov podľa § 16 ods. 4

zákona. Túto časť obytného domu by bolo možné posudzovať ako stavbu garáže len vtedy, keby sa
jednalo o nebytový priestor, ktorý je rozhodnutím stavebného úradu určený na iné účely, ako na bývanie.
Táto časť suterénu domu obsahuje spoločné rozvody, t.j. spoločné zariadenia domu, a potom ani z tohto
dôvodu tento priestor nie je možné vylúčiť a definovať ako nebytové priestory určené na garážovanie.
Pokiaľ žalovaný chcel túto časť obytného domu odpredať podľa zákona 182/1993 ako garáž, tak mal

najprv premiestniť spoločné zariadenia domu do iných priestorov (spoločné rozvody domu a podobne) a
mal si vyžiadať vyňatie tejto časti domu z réžie bytového užívania a požiadať stavebný úrad, aby na túto
časť vydal kolaudačné rozhodnutie povoľujúce užívať to ako garáž. Keďže žalovaný tak neurobil, nie je
možné toto jeho pochybenie aplikovať v neprospech žalobcov. Táto časť obytného domu fakticky slúži
na skladovanie vozidiel a umiestnenie základných rozvodov, a preto je potrebné ju posudzovať podľa §

2 ods. 7 zákona 182/1993, to znamená, že táto časť obytného domu sa posudzuje ako súčasť obytného
domu podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ako príslušenstvo bytu podľa § 121 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Potom cena musí byť vypočítaná podľa zákona 182/1993 Z.z. z obstarávacej
ceny bytu 1.123.628,- Sk, odpočtu základného štátneho príspevku pre roky 1977 až 1981 za 4 byty vo
výške 28.400,- Sk, odpočtu opotrebenia vek 26 rokov krát 2 %, t.j. 52 %, t.j. suma vo výške 584.287,- Sk.

Potom cena domu je 259.341,- Sk a cena jedného bytu 64.835,- Sk. Eventuálne pokiaľ ide o priestory
garáže, žalobcovia súhlasia, aby súd rozhodol o cene garáže maximálne vo výške 32.185,- Sk tak, ako
to bolo určené v znaleckom posudku Ing. Dušana Sárku vo vedľajšom obytnom dome.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Poukazoval na to, že petit, ako naformulovali žalobcovia podaním z
21.1.2007 je neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný. Z procesného hľadiska sa nejedná o alternatívny ani

eventuálny petit, ale o neurčité podanie. Nie je možné, aby žalobcovia ponechali súdu na posúdenie
nebytové priestory ako príslušenstvo bytu alebo by ho mal započítať ako garáž. Príslušenstvom bytu zo
zákona sú vedľajšie miestnosti, ako šatníky, komory, pivnice, ktoré slúžia spolu s užívaním bytu. Garáž
je samostatný nebytový priestor. Súd nemôže posudzovať otázku, či garáž je súčasť bytu. Žalobcovia
preto mali presne uviesť, čoho sa domáhajú. Ohliadkou miesta súd zistil, že sa jedná o nebytový priestor

garáž, a preto tak mal znieť aj petit žaloby. To isté platí o priľahlých pozemkoch. V konaní o nahradenie
prejavu vôle je súd viazaný žalobným návrhom a nemôže ho modifikovať alebo meniť. Garáž nie je
súčasťou bytu, ani príslušenstvom bytu. Žalovaný je kedykoľvek ochotný previesť byt na žalobcov, ale
problém je garáž, pričom ide o nebytový priestor v zmysle § 2 ods. 3 zákona. Technická správa z júla
z roku 1973 jasne hovorí, že v suteréne sú 4 boxy garáži, pivnice a kotol paliva. Tým je určený aj účel

užívania tohto priestoru. Toto vyplýva aj z projektovej dokumentácie, že sa jedná o 4 garáže. Pokiaľ
ide o priľahlé pozemky, na parcele 4688/46 sa nachádza schodisko vstupu do bytového domu, a preto
ide o priľahlý pozemok. Žalovaný ďalej poukazoval, že žalobcovia navrhujú viazať povinnosť uzavrieť
kúpnu zmluvu pod sankciou 300.000,- Sk, čo je neprípustné. V článku 7, 8 nie sú uvedené pravdivé
údaje a cena nie je uvedená správe a nezodpovedá zákonnej úprave ani článku 9 poskytnutie zľavy

neprichádza do úvahy, nakoľko nemá oporu v zákone. Podľa § 23 zákona 182/1993 Z.z. vyplýva, že s
vlastníctvom bytu je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo k pozemku, na ktorom je dom postavený apriľahlého pozemku. Žalobcovia nežiadajú previesť spoluvlastnícky podiel k priľahlému pozemku, aj keď
právo spoluvlastníckeho podielu vyplýva z tohto zákonného ustanovenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov T.. R. B., I.. R. P., I.. U. A., I.. L.

Q., I.. T. Š., L. L., T.. V. Q., znaleckým posudkom I.. L. L., projektovou dokumentáciou, kolaudačným
rozhodnutím, stavebným povolením, výpismi z listu vlastníctva, znaleckým posudkom I.. R. B. a ďalšími
listinami a zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú nájomcami bytu č. X na prízemí obytného domu, nachádzajúceho
sa v U. na ul. W. Č.. X od 21.9.1981 a so žalovaným majú uzavretú nájomnú zmluvu. Žalobcovia
požiadali o odkúpenie bytu podľa zákona 182/1993 dňa 28.11.1995 a 15.12.1998. Žalovaný s nimi

neuzatvoril kúpnu zmluvu, pričom obytný dom bol postavený z prostriedkov štátneho rozpočtu a bol daný
do správy právnemu predchodcovi žalovaného výrobno-obchodnému podniku Poľnohospodárskych
stavieb š.p. Prešov. Vzhľadom na technický a stavebný stav bytu nebytových priestorov a garáže,
žalobcovia nesúhlasili s takýmto návrhom kúpnej ceny a žiadali, aby žalovaný dal vyhotoviť znalecký
posudok, čo žalovaný odmietol. Žalobcovia poukazovali na to, že susedné byty vybudované za tých

istých podmienok, s takým istým technickým a stavebným stavom sú odpredávané za podstatne nižšiu
kúpnu cenu, ako požaduje žalovaný. Žalobcovia spolu s ostatnými nájomcami v bytovom dome spísali
dňa 23.5.2002 závady, ktoré majú jednotlivé byty, ako aj nebytové priestory a garáže, a tento súpis
odovzdali žalovanému aby do dňa uzavretia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytom a nebytovým
priestorom tieto odstránil. Žalovaný poukazoval na to, že je ochotný v rámci zmieru odpredať žalobcom

predmetný byt, garáž i pozemok, ale problém je v tom, že je medzi nimi spor ohľadne ceny týchto
nehnuteľností. Z tohto dôvodu nebola ani uzavretá kúpna zmluva, teda nie je pravdou, že by odoprel
žalovaný uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcami. Výpočet ceny bytu nie je problematický, lebo vychádza
zo zákona 183/1992 Z.z., takisto ani cena pozemku. Toto všetko obsahuje návrh zmluvy, ktorý bol
žalobcom predložený. Pokiaľ ide o cenu garáže, táto je stanovená už podľa trhovej ceny, lebo sa na ňu

nevzťahuje tento zákon. Garáž nie je súčasťou bytu, teda žalovaný nie je povinný ju žalobcom odpredať,
a preto ak sa so žalobcami nedohodne o cene tejto garáže, garáž im neodpredá.

Žalobcovia uviedli, že dohodnutá kúpna cena podľa žaloby predstavuje 109.244,- Sk a pozostáva z ceny
bytu 47.124,- Sk, z ceny zastavaného pozemku 29.880,- Sk, ceny garáže 32.240,- Sk. Kúpnu cenu, ktorú
žiada žalovaný za byt 62.172,- Sk, považujú za neprimeranú, takisto aj cenu spoluvlastníckeho podielu

zastavaného pozemku vo výške 31.125,- Sk a cenu garáže 150.000,- Sk. Žalobcovia poukazovali na
znalecký posudok Ing. Dušana Sárka, ktorý vypočítal cenu bytu na 47.124,- Sk. Žalobcovia poukazovali
na to, že garáž je súčasťou bytu a nemá charakter samostatnej stavby. Táto stavba nebola postavená
ako garáž, ale len ako priestor, kde sú rozvody bytu. Taktiež namietali, že pozemky XXXX/XX a /. nemajú
charakter priľahlých pozemkov a ďalej cenu za tieto pozemky.

Svedkovia I.. U. A., I.. T. Š.B., I.. L. Q. zhodne vypovedali, že majú záujem odpredať byt žalobcom.
Tento predaj prebieha už 3 roky, ale na strane žalobcov sú vytvárané prekážky, keď prednášajú nereálne
požiadavky. Cena bola stanovená podľa zákona, výpočet robila firma, ktorá sa zaoberá odpredajom
bytov, a to MBP a.s. Prešov.

Svedkyňa T.. R. B. vypovedala, že ako správkyňa úpadcu PROBIN a.s., ktoré vzniklo z pôvodných

Poľnohospodárskych stavieb, v rámci svojej funkcie odpredávala 4 byt, garáže na ul. W. č. X podľa
znaleckého posudku, ktorý vypracoval I.. P. pred 6-timi rokmi. Garáže boli posúdené nie ako samostatné,
ale ako súčasť bytov a ocenené v zmysle vyhlášky č. 465/1991, všetky štyri sumou 130.474,- Sk, a tak
potom cena za jednu garáž bola určená sumou 32.620,- Sk. Predmetom predaja bol aj priľahlý pozemok,
ktorý bol pokrytý asfaltom a ktorý si spoluvlastníci odkúpili. Časť pozemku, kde sa nachádzal breh nebol

odpredaný, nebol o neho záujem.

Svedok I.. R. P. vypovedal, že vypracoval znalecký posudok na byt žalobcov. Podľa neho priestor garáže
jenebytovýmpriestoromztohodôvodu,žegarážnemásúpisnéčíslopodľavtedyplatnejvyhlášky.Garáž
je súčasťou bytového domu, má určený účel, slúži na parkovanie motorových vozidiel a nemožno juoceňovať samostatne, ale môže slúžiť aj iným účelom, na uskladňovanie vecí. Podľa neho je to odstavné
miesto pre vozidlá a plní tak doplnkovú funkciu bytového domu.

Znalec I.. R. B. v závere svojho znaleckého posudku ohľadne výpočtu ceny garáže v suteréne bytového

domu č. súpisné XXXX na ul. W. Č.. X v U. určil túto cenu na 104.403,50 Sk a pokiaľ ide o hodnotu
pozemkov, zastavané plochy parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a parcely XXXX/XX o výmere
XXX m2, hodnota týchto parciel je 354.592,80 Sk. Cena bytu v bytovom dome bola vypočítaná na
sumu 45.190,- Sk. Parcela 4688/46 je podľa vyhlášky § 2 ods. 6 zákona 182/93 priľahlým pozemkom,
slúži výlučne pre užívateľov bytového domu. Pokiaľ ide o parcelu XXXX/XX, táto je väčšieho rozsahu.

Nachádza sa na východnej, južnej a západnej strane priľahlého bytového domu. Je ohraničená plotom,
zo západnej strany rigolom a slúži výlučne pre obyvateľov tohto domu. Severná časť parcely XXXX/XX
niejepriľahlákbytovémudomu,niejeoplotenáaneslúživýlučneibaobyvateľom,alevšetkýmobčanom.
Tento znalecký posudok bol potom doplnený na základe námietky žalovaného o ďalšie finančné čiastky,
ktoré súvisia s hodnotou bytového domu a cena bytu po zohľadnení týchto námietok bola určená na
61.932,- Sk, zaokrúhlene 61.930,- Sk.

Znalec I.. L. L., ktorý bol ustanovený vypracovať kontrolný znalecký posudok poukázal na to, že
pokiaľ ide o cenu garáže zo stavebnej dokumentácie vyplýva, že garáže boli naprojektované, a teda
sú súčasťou projektovej dokumentácie. K otázke, či sa jedná o garáže, by sa mal vyjadriť príslušný
stavebný úrad. Garáže v tomto bytovom dome nie sú príslušenstvom bytu a v zmysle stavebnej normy
sú jednoznačne nebytovým priestorom. Z toho dôvodu podlahová plocha garáži nemôže byť zahrnutá do

podlahovej plochy bytu. V danom prípade buď tieto ostanú ako spoločný priestor, alebo budú zapísané
ako garáže. Na projektovej dokumentácii jednoznačne ide o garáže, takisto aj v stavebnej dokumentácii.
Toto nemožno už teraz meniť. Pokiaľ ide o pozemky parcely č. XXXX/XX, /., tieto znalec ohodnotil
podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 492/2004 a nie podľa zákona 182/1993. Priľahlý pozemok
musí byť oplotený a slúžiť bytovému domu, čo je v tomto prípade diskutabilné. Tento pozemok je

vyasfaltovaný. Ing. Sárka vo svojom znaleckom posudku urobil nesprávny výpočet garáže, pretože ju
ohodnotil ako samostatný objekt a nie ako stavanú garáž na nebytový priestor, kde je 5.300,- Sk za m2.
Cena garáže by potom mala byť 116.796,- Sk, cena bytu podľa jeho technického stavu 50.509,- Sk,
zastavaného pozemku parcely číslo XXXX/X - XXX m2 124.500,- Sk a parcely XXXX/XX - 96.345,- Sk,
XXXX/XX - 130.416,- Sk. Toto ocenenie vykonal podľa vyhlášky 465/91 Zb. a 492/04 Z.z., cenu bytu

podľa zákona 182/1993 Z.z.

Pri ohliadke miesta samého, ktorú súd vykonal 22.3.2007 zistil, že parcela XXXX/XX slúži výlučne
bytovému domu. Je na nej asfaltová cesta a cez ňu sa vchádza do bytového domu a do garáži. Pokiaľ
ide o parcelu 4688/50, táto je pri východnej, južnej a západnej strane bytového domu. Oplotenie tvorí
živý plot z východnej strany, kde sa nachádza aj plynová prípojka. Z južnej strany, kde pozemok je

svahovitý je oplotenie a zo západnej strany ju oddeľuje rigol od vedľajšieho pozemku. Aj tento pozemok
slúži výlučne nájomcom bytového domu. Na východnej strane je časť tohto pozemku vyasfaltovaná v
šírke asi 3 metre.

Svedkyňa T.. V. Q. vypovedala, že spoločnosť MBP Prešov vykonávala výpočet ceny nehnuteľnosti.
Tento výpočet bytového domu bol robený v zmysle zákona 182/1993, garáže boli vyčlenené z celkovej

obstarávacej ceny tak, ako to určuje táto vyhláška. Obstarávacia cena bytového domu bola určená na
1.181.081,- Sk, hodnota garáže 206.689,- Sk. Dotácia bola poskytnutá len na bytový dom, nie na garáže
ani pivnice, ale zvýhodnili vlastníkov bytov tak, že im dotáciu na pivnice započítali. Táto dotácia bola
poskytnutá 2 krát, 4 krát po 4.700,- Sk na byt paušálne a druhá dotácia 740,- Sk na m2.

Ďalej svedok L. L. vypovedal, že z titulu svojej funkcie zamestnanca Stavebného úradu v Prešove

vykonal kontrolu bytového domu na ul. W. č. X a zistil, že táto stavba zodpovedá tomu, čo je uvedené
v projektovej dokumentácii. Pokiaľ ide o garáže, je tam popis miestnosti taký, ako je to výslovne
uvedený v projektovej dokumentácii, teda že tu boli postavené garáže, ktoré sú tak aj pomenované
v projektovej dokumentácii. V kolaudačnom rozhodnutí sa vyslovene uvádza, že boli kolaudované
garáže. Súčasťou kolaudačného rozhodnutia je stavebné povolenie a projektová dokumentácia. Pokiaľ

sa v kolaudačnom rozhodnutí neuvádza, že došlo k zmene stavebné povolenia, potom je kolaudačnérozhodnutieajpotvrdením,žestavbajevsúladesostavebnýmpovolenímaprojektovoudokumentáciou.
Podľa stavebného rozhodnutia sa jednalo o stavbu 4 bytových jednotiek, kde je uvedené aj v stavebnom
rozhodnutí, ďalej je výslovne uvedené v projektovej dokumentácii, že sú tam garáže, a teda ide o stavby

garáže a k zmene by mohlo dôjsť len na základe ustanovenia § 85 Stavebného zákona, ak by bol
požiadaný stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o zmene v užívaní priestorov alebo miestností alebo
stavby. Stavebný úrad neskúma, akým spôsobom sa zapisuje táto nehnuteľnosť v katastri nehnuteľnosti.
Dnes sa už pri kolaudačnom rozhodnutí uvádza každý jednotlivý objekt, každá stavba osobitne s
popisom.

Podľa § 161 ods. 3 O.s.p., právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.

Podľa § 2 ods. 1 zákona 182/1993 Z.z., bytom sa na účely tohto zákona rozumejú miestnosť alebo súbor
miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť
ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, bytovým domom sa rozumie dom, v ktorom byty a nebytové
priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve

jednotlivých vlastníkov a spoločných častí domu a spoločne zariadenia tohto domu sú súčasne v
podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytu a nebytových priestorov.

Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely, ako na bývanie.
Nebytovým priestorom nieje príslušenstvo bytu, ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti
domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy
domu, strechy a chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia,
povaly, vodorovné, nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie.

Podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona

rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v
prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne, kotolne,
vrátanetechnologickéhozariadeniasušiarne,kočikárne,spoločnételevízneantény,blezkovody,komíny,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

Podľa § 2 ods. 6 citovaného zákona, spoločnými časťami domu a príslušenstva domu, ktoré sú určené

na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu sa na účely
tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré
sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu.

Podľa § 2 ods. 7 citovaného zákona, podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie
podlahováplochavšetkýchmiestnostíbytuamiestností,ktorétvoriapríslušenstvobytubezplochy,logie,

balkónov.

Podľa § 18a ods. 1 citovaného zákona, vyššiu cenu pozemku zastavaného domu a priľahlého pozemku
ako cenu zistenú podľa osobitného predpisu nemožno dojednať.

Podľa ods. 2, ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a priľahlom
pozemku do vlastníctva vlastníka bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva podľa osobitného predpisu

alebo do vlastníctva jeho dediča alebo do vlastníctva manžela, deti, vnukov alebo rodičov pôvodnéhovlastníka bytu, cena za 1m pozemku sa rovná najvyššej výške ročného nájomného za m2 zistenej podľa
osobitného predpisu.

Podľa ods. 3, obec je povinná previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku nadobudnutého

podľa osobitného predpisu na vlastníka bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva z vlastníctva bytového
družstva ak vlastník bytu požiada o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku za cenu určenú podľa
ods. 2. Vek pozemku sa určí podľa § 5 ods. 1 písmena b).

Podľa § 31a citovaného zákona, na výpočet ceny pozemku podľa § 18a sa použijú aj po 31.12.2003
ustanovenia cenového predpisu, podľa ktorého sa určí nová cena pozemku do 31.12.2003.

Žalobcovia žiadali, aby predmetom návrhu kúpy bol trojizbový byt č. X o podlahovej výmere XX m2 na

prízemí bytového domu F. Pre č. P.É. XXXX na ul. W. Č.. X, garáž č. X, nachádzajúca sa v suterénnych
priestoroch bytového domu na ul. W. Č.. X o podlahovej výmere XX m2, spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na
pozemku k parcele XXXX/X vytvorený z pôvodnej parcely KN XXXX/X, na ktorej je postavený bytový
dom v podiele XXX/XXX zastavaná plocha o výmere XXX m2.

Z vykonaného dokazovania súd však dospel k záveru, že garáž, ktorá sa nachádza v priestore suterénu
je stavebne garážou, pretože takto bola aj naprojektovaná v projektovej dokumentácii, na základe ktorej
bolo vydané stavebné povolenie, a takto bola aj skolaudovaná, ako to vyplynulo aj z výsluchu zástupcu
Mestského úradu, Stavebného úradu v Prešove L. L.. Takýto istý záver vyslovil aj znalec I.. L. L..
Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcov, že ide o súčasť veci, t.j. obytného domu v zmysle § 120 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Potom hodnota garáže nespadá do ocenenia v zmysle zákona 182/1993, a
teda nemôže byť ani správna cena tejto garáže č. 2 v suteréne bytového domu, ako to žalobcovia žiadajú
vo svojom návrhu 32.185,- Sk ale podlieha režimu trhovej ceny. V návrhu žalobcov nie sú súčasťou
kúpnej zmluvy pozemky XXXX/XX a XXXX/XX, pričom súd zistil, že pokiaľ ide o parcelu XXXX/XX
o výmere XXX m2, táto sa nachádza pred domom. Ide o vyasfaltovanú plochu, ktorá slúži výlučne k

prístupu nájomcov do svojich bytov a na parkovanie vozidiel. Nachádza sa na nej vstupné schodište
do hlavného vchodu, a teda podľa názoru súdu má charakter priľahlého pozemku tak, ako to aj vyslovil
znalec I.. L.. Pokiaľ ide o pozemok XXXX/XX, tento sa nachádza z východnej, južnej a západnej strany
bytového domu. Nachádza sa na ňom z východnej strany plynová prípojka a z južnej strany slúži ako
záhradka a zo západnej strany takisto túto plochu výlučne užívajú len nájomcovia bytu a je zo strany

východnej i južnej oplotená, oddelená od ostatných parciel. Zo západnej strany od vedľajšieho pozemku
ju oddeľuje rigol. Vzhľadom na výmeru tejto plochy XXX m2 by sa javilo vhodné vyčleniť len nevyhnutnú
časť parcely, ktorá vytvorila priľahlý pozemok.

Vzhľadom na to, že návrh žalobcov nesprávne určuje cenu garáže a nepojal priľahlé pozemky, súd
má za to, že nie je možné takémuto návrhu vyhovieť, nie je možné, aby v rámci eventuálneho alebo

alternatívneho petitu súd posudzoval, či garáž je nebytovým priestorom alebo príslušenstvom bytu a
o takomto návrhu rozhodol v rámci konania o nahradenie vôle. Súd tento návrh žalobcov posúdil ako
neurčitý a nejasný. Žalobcovia musia presne uviesť, čoho sa domáhajú. Súd nemôže ísť nad rámec
ich návrhu ani nad rámec zákona 182/1993 Z.z., lebo je viazaný len žalobným návrhom a nemôže ho
modifikovať ani meniť.

O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvou určitého obsahu uvedeného v návrhu môže
súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne, sám nemôže modifikovať obsah
zmluvy, a preto ani rozhodovať na základe eventuálneho petitu ako žiadali žalobcovia.

Skutkové zistenia súdu nie sú v zhode s obsahom kúpnej zmluvy, ku ktorej žiadali žalobcovia nahradenie
vôle žalovanej strany a aj preto tento návrh bol zamietnutý.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov
konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia - 22 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava
zastúpenia 19.5.2003, účasť na pojednávaní 26.5.2003, 2.7.2003, 23.9.2003, 6.10.2003, vyjadrenia

žalovaného k úprave žaloby z 11.9.2003, k znaleckému posudku 26.4.2004, dodatku znaleckého
posudku 13.8.2004, k znaleckému posudku 4.10.2005, k upresneniu žaloby z 5.2.2007, účasť na
pojednávaniach 16.3.2005, 17.5.2006, 14.6.2006, 13.11.2006, 7.2.2007, 19.3.2007, účasť na ohliadke
22.3.2007, účasť na pojednávaniach 21.5.2007, 22.6.2007, 5.10.2007, 22.11.2007, keď trovy právneho
zastúpenia podľa § 12 a nasledujúcich vyhlášky 163/2002 predstavujú za 8 úkonov právnej pomoci

8.198,- Sk + 6 krát režijný paušál 128,- Sk a 2 krát režijný paušál 136,- Sk, spolu 66.624,- Sk, ďalej trovy
podľa § 10 a nasledujúcich vyhlášky 655/2004 - 1 úkon á 8.650,- Sk + 1 krát 150,- Sk režijný paušál,
t.j. 8.800,- Sk a ďalej za 12 úkonov podľa § 10 vyhlášky 655/2004 á 8.650,- Sk + 1 krát 150,- Sk, 3
krát 164,- Sk a 8 krát 178,- Sk režijný paušál a DPH vo výške 19.722,- Sk zo základu 103.800,- Sk,
čo predstavuje 125.588,- Sk a ďalej trovy za právne zastúpenie 27.11.2007 podľa § 10 a nasledujúcich
citovanej vyhlášky 1 úkon 4.325,- Sk + 1 krát 178,- Sk režijný paušál a DPH 822,- Sk zo základu

4.325,- Sk, čo spolu predstavuje 130.913,- Sk. Tieto trovy konania uhradia žalobcovia v 1. a 2. rade
priamo na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Jolane Karabinošovej, advokátke v Prešove, ul.
Konštantínova č. 3 do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania štátu vo výške 6.474,- Sk súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
súd má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u

nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú oslobodení od platenia súdneho poplatku, v konaní neboli úspešní.
Súd ich zaviazal k náhrade týchto trov, ktoré boli vyplácané zo štátnych prostriedkov súdu za znalecké
dokazovanie a svedočné 5.700,- Sk + 774,- Sk, spolu 6.747,- Sk, ktoré uhradia spoločne a nerozdielne
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Prešov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.