Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2007

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CB/82/1993

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Soňou Pekarčíkovou v právnej veci

navrhovateľa: Dr. K. J. P.- U. M. G., (pôvodne G. I. - G., K., P., V. V. D. G. m.b.H.), právne zastúpený:
JUDr. J. B., advokát, G. X-X,. XXX. XX. B. proti odporcovi: D. P. A. B. - D., Š. X,. B. o zaplatenie: 15.350,-
EUR (predtým 211.219,80 ATS), takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9.433,- EUR spolu so 17 % úrokom z omeškania odo dňa
24.9.1992 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Ďalej je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na náhradu trov konania sumu 19.250,- Sk, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie 5.917,- EUR spolu so 17 % úrokom z omeškania odo dňa 24.9.1992 do zaplatenia
súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 21.10.1993 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
211.219,80 ATS.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe dopytu odporcu zo dňa 4.5.1992 navrhovateľ predložil dňa
16.5.1992 cenovú ponuku na výrobu 50.000 ks časopisov „W. to S.“. Cenová ponuka navrhovateľa
znela na sumu 186.000,- ATS, t.j. cena tlače bez litografie pre uvedené množstvo časopisov, plus pri
požiadavke litografických prác bola v ponuke uvedená čiastka 4.280,- ATS za stranu.

Na základe tejto ponuky objednal si odporca tlač a sadzbu 30.600 ks časopisov bez litografie. Zmluva
medzi odporcom a navrhovateľom bola uzavretá konkludentným spôsobom, t.j. ústnym potvrdením
ponuky a odovzdaním prvej časti podkladov zo strany odporcu a akceptáciou navrhovateľa, t.j.

spôsobom obvyklým v tejto sfére.

Odporca sa súčasne zaviazal dodať navrhovateľovi pre výkon jeho práce potrebné, tlačiarensky
vytríbené filmy. Tento sľub však nebol schopný dodržať a až po niekoľkých týždňoch odovzdal
nekompletné predlohy a súčasne poveril zamestnanca navrhovateľa, aby tento previedol aj litografické
práce, ktoré neboli predmetom ich predchádzajúcej dohody. Súčasne odporca prehlásil, že preberána seba všetky náklady spojené s touto prácou a dodá potrebné podklady pre litografiu - predlohy.
Prisľúbené termíny dodania predlôh odporca viackrát posunul a predlohy dodával veľmi nekompletne.

Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ v konečnej fáze vyfaktúroval odporcovi za litografické práce

čiastku 5.280,- ATS za stranu, napriek v ponuke uvedenej čiastke 4.400,- ATS za stranu, s tým vedomím,
že odporca navrhovateľovi pri objednávaní litografických prác výslovne prehlásil, že preberá všetky s
tým spojené náklady.

Navrhovateľ na dôkaz svojich tvrdení predložil faktúru č. 75/92 zo dňa 14.9.1992, miestoprísažné
prehlásenie Dr. K. J., nar. XX.X.XXXX. zo dňa 23.6.1993, list zo dňa 2.11.1992 zo strany odporcu
adresovaný navrhovateľovi - vyjadrenie k faktúre č. 75/92, list JUDr. H. T. adresovaný navrhovateľovi -

vyjadrenie k faktúre zo dňa 14.9.1992.

Dňa 23.1.1995 vyhlásil Mestský súd v Bratislave v predmetnej veci rozsudok, na základe ktorého
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 211.219,80 ATS s príslušenstvom.

Proti uvedenému rozsudku sa dňa 4.4.1995 odvolal odporca, ktorý namietal vo svojom odvolaní
nedostatočne zistený skutkový stav, pričom ďalej uviedol, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé

a že odporca má k dispozícii rozsiahlu korešpondenciu na preukázanie skutočnosti, že navrhovateľ
nemá nárok na plnenie, ktorého sa domáha v tomto konaní. Súčasne uviedol, že svoje tvrdenia môže
preukázať aj svedeckými výpoveďami.

Dňa 21.12.1995 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť využiť všetky prostriedky na zistenie skutočností, z
ktorých pramení uplatňované právo.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril na pojednávaní dňa 10.11.2000, pričom uviedol nasledovné:

Odporca nemá vedomosť o listinných dôkazoch, ktoré v rámci dokazovania navrhovateľ predložil,
odporca tvrdí, že tieto nenapísal, ani nepodpísal. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o vec z roku 1992, keď

uplynul už dlhý čas, nepamätá si konkrétne skutočnosti, ktoré sa dotýkajú predmetného sporu. Podľa
jeho vyjadrenia sa u odporcu nenachádzajú žiadne účtovné doklady ani písomné doklady o tom, o ktorý
materiál sa jedná. Odporca potvrdil, že

je pravdou, že predkladal do viacerých inštitúcií podklady na tlač, avšak v tomto konkrétnom prípade
podľa jeho vyjadrenia nedošlo k vykonaniu diela, neprevzal dielo od navrhovateľa, nakoľko pri

odovzdávaní sa všeobecne podpisujú tzv. signálne výtlačky a tieto musí mať tlačiareň ako doklad.

Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako i na
základe vyjadrení účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Na základe zmluvy, ktorá vznikla na základe ponuky zo strany navrhovateľa a jej ústnych potvrdení a
odovzdaní prvej časti podkladov zo strany odporcu a akceptáciou zo strany navrhovateľa, uskutočnil

navrhovateľ práce na časopise „W. to S.“. Navrhovateľ sa pôvodne zaviazal vykonať dielo za cenu
4.400,- ATS za stranu. Odporca sa zaviazal dodať potrebné, tlačiarensky vytríbené filmy, ktoré však
predložil oneskorene a nekompletné, súčasne poveril zamestnanca navrhovateľa, aby previedli aj
litografické práce a zaviazal sa zaplatiť takto zvýšené náklady.Dňa 14.9.1992 vystavil navrhovateľ faktúru č. 75/92, ktorou vyfaktúroval pre odporcu sumu 211.219,80
ATS (5.280,- ATS za stranu).

Dňa 2.11.1992 zaslala JUDr. H. T., právna zástupkyňa odporcu navrhovateľovi list, ktorého súčasťou

bolo aj písomné vyjadrenie odporcu (č.l. 90), v ktorom odporca namietal faktúru zo dňa 14.9.1992.
Navrhovala uzatvoriť mimosúdnu dohodu, pričom súčasne napadla výšku faktúry, ktorá bola odporcovi
predložená na preplatenie.

Odporca v priloženom liste zo dňa 2.11.1992 vyjadril dôvody prečo neuznáva faktúru č. 75/92. Odporca
namietal, že finálny výrobok vykazuje nedostatky, ktoré odporca zistil na 100 kusoch dodaných
vzorovýchexemplároch,pričomsúčasneuviedol,žezostranynavrhovateľamunebolaumožnenáriadna

reklamácia, nakoľko nenašiel odporca žiadneho kompetentného pracovníka v podniku navrhovateľa,
a preto zistené nedostatky nemohol ústne reklamovať u navrhovateľa. Súčasne uviedol, že v čase
prevzatia 100 ks exemplárov, zvažoval prevzatie celého vydania, avšak odporca napokon, ako sám v
liste uvádza, prevzala špedičná firma celé vydanie. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že bola
vystavená proforma faktúra na 129.800,- ATS, načo bola zo strany odporcu vybavená colná deklarácia.

Ďalej odporca v liste uviedol, že podstatne neskôr odporca dostal od navrhovateľa faktúru č. 75/92,
ktorá však znela na sumu 211.219,80 ATS. Odporca uvedenú faktúru namietal, že podľa platných
československých colných a devízových zákonov môže zaplatiť zahraničnému obchodnému partnerovi,
len tú cenu za dodaný tovar, ktorú si deklaroval pri preclení, čo v tomto prípade predstavovalo sumu
129.800,- ATS.

Odporca v liste navrhol, aby navrhovateľ vystavil novú faktúru v súlade s cenovou ponukou ako aj v
súlade s proforma faktúrou na sumu 129.800,- ATS, ktorú sa zaviazal odporca obratom zaplatiť.

Keďže zo strany odporcu nedošlo k zaplateniu ceny za vykonané dielo, ako si ju vyúčtoval navrhovateľ
faktúrou č. 75/92 dňa 14.9.1992, nedošlo ani k čiastočnému plneniu zo strany odporcu, domáhal sa
navrhovateľ zaplatenia ceny diela súdnou cestou.

Dňa 23.1.2007 uskutočnil súd v predmetnej veci pojednávanie, na ktoré sa odporca bez ospravedlnenia
nedostavil, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, a preto súd s poukazom na ust. § 101
ods. 1, 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe horeuvedeného zisteného
skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní dospel k tomuto záveru:

Medzi navrhovateľom a odporcom došlo na základe ponuky navrhovateľa a akceptácie zo strany

odporcu k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej boli práce na časopise „W. to S.“ .

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Zákon nevyžaduje pre platnosť zmluvy o dielo jej písomnú formu.

K základným častiam zmluvy patrí okrem určenia zmluvných strán aj dostatočné vymedzenie predmetu

diela a určenie odmeny za jeho vykonanie.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí
za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom.

Z listu odporcu zo dňa 2.11.1992 jednoznačne vyplýva, že dielo, ktoré navrhovateľ vyfaktúroval faktúrou
č. 75/92 zo dňa 14.9.1992 prevzal odporca prostredníctvom špedičnej firmy v celom dohodnutom
rozsahu.

Z uvedeného teda vyplýva, že odporca nespochybnil (vychádzajúc z uvedeného listu) riadne splnenie
diela, čo sa týka jeho rozsahu.

Odporca síce namietal kvalitu dodaného diela, avšak z listu odporcu zo dňa 2.11.1992 vyplýva, že
nekvalitydodanéhotovarusapokúšalibaústnouformou,niepísomnoureklamovaťaajústnareklamácia
z jeho strany bola neúspešná.

Z uvedeného teda vyplýva, že odporca riadne dodávku diela nereklamoval.

Sporný teda nezostal rozsah diela, sporná ostala iba cena diela, nakoľko navrhovateľ pôvodne proforma
faktúrou, ktorá predchádzala faktúre č. 75/92 vyfaktúroval sumu 129.800,- ATS a následne faktúrou č.
75/92 zo dňa 14.9.1992 vyfaktúroval čiastku vyššiu - 211.219,80 ATS.

Vzhľadom k tomu, že zmluva o dielo bola uzatvorená ústnou formou, navrhovateľ vystavil faktúru č.

75/92 na sumu vyššiu oproti proforma faktúre, ktorá znela na sumu 129.800,- ATS a nevedel navrhovateľ
preukázať túto rozdielnosť vystavených faktúr (napr. zvýšením ceny diela, zlepšenie kvality a dodávky
a pod.) súd považuje vznesenú námietku odporcu dotýkajúcu sa ceny diela za odôvodnenú.

Samotný odporca navrhol navrhovateľovi jednak mimosúdne vysporiadanie sporu (viď list JUDr. H. T.
zo dňa 2.11.1992 - č.l. 89), pričom súčasne uznal pohľadávku navrhovateľa vo výške 129.800,- ATS

a túto bol ochotný aj zaplatiť.

Vychádzajúc z uvedeného mal súd oprávnenosť pohľadávky vo výške 129.800,- ATS za dostatočne
preukázanú a z týchto dôvodov žalobe v tejto časti vyhovel.

Vo zvyšnej časti t.j. v časti o zaplatenie 81.419,80 ATS súd žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľ v
tejto časti nepreukázal dôvodnosť fakturácie a teda dôvodnosť uplatnenej pohľadávky.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k zániku meny ATS uplatnil si navrhovateľ žalovanú
pohľadávkuvplatnejmene,pričomžiadal,abybolodporcazaviazanýnazaplatenie15.350,-EUR(podľa
prepočtu 1 EUR = 13,7603 ATS).

Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi
súd s poukazom na ust. § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka priznal navrhovateľovi

právo na zaplatenie 17 % úroku z omeškania odo dňa 24.9.1992 do zaplatenia. Súd pri priznaní úroku z
omeškania vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 24.9.1992, t.j.
10 deň po splatnosti faktúry č. 75/92 a keďže samotný odporca vo svojom liste zo dňa 2.11.1992 uviedol,
že proforma faktúra znejúca na čiastku 129.800,- ATS bola doručená odporcovi podstatne skôr akofaktúra č. 75/92 a s poukazom na ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľovi vzniká právo
na zaplatenie ceny diela vykonaním diela, súd má za to, že odporca je v omeškaní s plnením záväzku
ešte skôr ako si uplatnil navrhovateľ, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súvislosti s ust. § 142 ods. 2 a trovy konania účastníkom pomerne
rozdelil, nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 9.433,- EUR (62 %) a neúspešný
v časti o zaplatenie 5.917,- EUR (38 %).

Navrhovateľovi vznikli trovy na zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 23.748,- Sk. Ďalej mu
vznikli trovy na nákladoch právneho zastúpenia a to nasledovne:

Úkon právnej služby Hodnota úkonu právnej služby

1. prevzatie a príprava zastúpenia 2.700,- Sk

2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 19.10.1993 2.700,- Sk

3. písomné podanie na súd - účasť na pojednávaní dňa 23.1.1995 2.700,- Sk

4. vyjadrenie zo dňa 26.5.1997 2.700,- Sk

5. účasť na pojednávaní dňa 7.4.2000 2.700,- Sk

6. účasť na pojednávaní dňa 10.11.2000 2.700,- Sk

7. odvolanie zo dňa 20.12.2005 10.650,- Sk

8. účasť na pojednávaní dňa 13.6.2006 (vo výške 1 úkonu) 2.663,- Sk

9. účasť na pojednávaní dňa 5.9.2006 10.650,- Sk

10. účasť na pojednávaní dňa 31.10.2006 (vo výške 1 úkonu) 2.663,- Sk

11. účasť na pojednávaní dňa 23.1.2007 10.650,- Sk

---------

53.476,- Sk

3 x režijný paušál á 45,- Sk 135,- Sk

1 x režijný paušál á 70,- Sk 70,- Sk

2 x režijný paušál á 100,- Sk 200,- Sk

1 x režijný paušál á 150,- Sk 150,- Sk

3 x režijný paušál á 164,- Sk 492,- Sk

1 x režijný paušál á 178,- Sk 178,- Sk

--------

1.225,- Sknáhrada hotových výdavkov (preklad výpisu z OR) 500,- Sk

v zmysle § 18 písm. a/ vyhl. č. 240/1990 Zb.

náhrada hotových výdavkov (preklad výpisu z OR predložený 1.260,- Sk

na pojednávaní dňa 5.9.2006) v zmysle § 15 písm. a/

vyhl. č. 655/2004 Z.z.

--------

Spolu: 56.461,- Sk

Súd nepriznal právnemu zástupcovi tieto úkony:

1.) účasť na pojednávaní dňa 7.2.2000, nakoľko pojednávanie sa neuskutočnilo,

2.) účasť na pojednávaní dňa 7.3.2000, nakoľko toto bolo odročené bez prejednania veci,

3.) účasť na pojednávaní dňa 6.7.2001, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.

Súčasne súd nepriznal uplatnený nárok na zvýšenie úkonu právnej služby na trojnásobok, nakoľko
žalovaná pohľadávka predstavuje sumu v prepočte na slovenské koruny približne 593.738,- Sk a jedná
sa o nárok zo zmluvy o dielo, pričom súd nepovažoval tento nárok právneho zástupcu navrhovateľa

uplatnený v súlade s ust. § 13 ods. 1 zák. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Trovy navrhovateľovi vznikli celkom vo výške 80.209,- Sk.

Keďže súd trovy konania podľa úspechu pomerne rozdelil, navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu vo
výške 19.250,- Sk (62 % - 38 % = 24 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 OSP/.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jedenrovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné / § 43 ods. 2 OSP/.