Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2009

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4C/18/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Ing. I. T., bytom Q. nad Q., B. XXX/X, právne
zast. JUDr. Milanom Švecom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 98 D proti odporkyni: Ing.
S. N., bytom M. č. XXX, právne zast. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Bánovce nad Bebravou,
Novomeského 1322/25, o určenie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva
a iné, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 3. júla

2009, č.k. 4C/18/2008 - 206 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r
d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania vo výške 525,42 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia k rukám Pavla Trnku,
advokáta. Uznesenie o zastavení konania súd odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p., kedy navrhovateľ
zobral svoj návrh podaním zo dňa 4.5.2009 späť z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti predal a odporca
so späťvzatím návrhu súhlasil. O trovách konaniach bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 O.s.p., kedy
trovy konania pozostávali z právneho zastúpenia, vypočítané podľa vyhlášky 163/2002 Z.z. a v spojení

s vyhláškou 655/2004 Z.z.. Pozostávajú zo 6tich úkonov právnej pomoci po 1281,- Sk, spolu 7.686,-
Sk, vo vzťahu k návrhu na zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva, resp. návrhu na odstránenie
stavby (prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu, 2x pojednávanie, nahliadnutie do spisu, záverečný návrh,
6x úkon po 640,- Sk, spolu 3.840,- Sk, vo vzťahu k návrhu na zákaz stavať, 1x paušál po 128,- Sk, 5x
paušál po 136,- Sk, 1x po 1.145,- Sk, vo vzťahu k návrhu na zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva
pojednávanie 7.11.2005, 1x po 577,- Sk vo vzťahu k návrhu na zákaz stavať, 1x paušál po 150,- Sk, 2x

pol hodina straty času po 250,- Sk, cestovné z Bánoviec nad Bebravou, do Trenčína a späť pri základnej
sadzbe za km 6,20 Sk v cene benzínu 33,- Sk/l a priemernej spotrebe 8,2 l/100 km a prejdených 62
km vo výške 552,20 Sk + 19% DPH 557,30 Sk, celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu
15.828,50 Sk, t.j. 525,42 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti týkajúcej sa trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal,

že právny zástupca si uplatnil trovy vo výške 409,55 eur a súd mu napriek tomu priznal 525,42 eur.
Namietal, že v danom konaní neprichádza do úvahy uplatnenie si náhrady trov konania podľa § 17 ods.
4 vyhl.č. 163/2002 a § 13 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Nejedná sa o spojenie dvoch alebo viacerých
vecí. Čo sa týka úkonu právnej pomoci ako nahliadnutie do spisu, takýto úkon právnej služby nie je
taxatívne vymedzený vo vyššie citovaných vyhláškach a preto nejde o úkon právnej pomoci. Súd ďalej
priznal právnemu zástupcovi cestovné za cestu motorovým vozidlom, avšak pri náhrade trov konania

sa musí vychádzať zo zásady účelnosti a preto bude primeraným a hospodárnym spôsoby dopravy,
doprava verejným hromadným prostriedkom. Ďalej namietal, že navrhovateľ uplatňoval svoje práva užv územnom konaní, pričom v súdnom konaní bezpochyby ustál odôvodnenie svojho nároku. Výlučne k
vzhľadom k neprimerane dlhému procesu, pokročilému veku a zdravotnému stavu, predal nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetom sporu a svoj návrh vzal späť. Iba v prípade, ak by súd dospel k závere, že je

nutné spravodlivo priznať náhradu trov odporkyni, žiadal, aby odvolací súd priznal náhradu trov konania,
avšak iba v rozsahu skutočne vykonaných úkonov a do výšky uvedenej navrhovateľom. Uplatnil si trovy
odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie odporkyňa, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že pôvodným návrhom sa
navrhovateľ domáhal jednak rozhodnutia, že odporkyňa je povinná prispôsobiť rozostavanú stavbu a
jednak rozhodnutia, že nesmie uskutočniť prístavbu k rozostavanej stavbe. Ide o dve rozličné veci,
pričom práve spojenie týchto dvoch vecí odôvodňuje použiť pri výpočte trov konania ust. § 17 ods.
4 vyhl.č. 163/2002 Z.z., resp. § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Rovnako navrhovateľ nesprávne
namieta uznesenie v tom smere, že nahliadnutie do spisu nie je úkonom právnej služby. Za úkon

právnej služby patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im povahovo a účelom čo najbližšie. Za nedôvodné
považuje tvrdenie, že primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy je v danej veci doprava verejným
hromadným prostriedkom. Zrejme si neuvedomil tú skutočnosť, že v prípade dopravy by patrila
náhrada za stratu času odporkyni, kde by vznikli oveľa vyššie náklady. Rovnako nesúhlasila s tvrdením
navrhovateľa, že prvostupňový súd mal v danej veci rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu, že vzal návrh späť bez toho,
aby k tomu dala ona akýkoľvek podnet a preto má za to, keď súd prvého stupňa rozhodol o trovách
konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p..

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

V prejednávanej veci navrhovateľ zobral návrh späť potom ako spornú nehnuteľnosť previedol na tretiu

osobu, ktorá však nemala záujem pokračovať v konaní, preto svoj návrh zobral v celom rozsahu späť.
Za danej situácie v zmysle platnej judikatúry, ak navrhovateľ vezme späť návrh a nejde o prípad podľa
§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. s procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a
preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

Odporkyňa trovy konania a trovy právneho zastúpenia vyčíslila spolu na sumu 525,42 eur a tvrdenie
navrhovateľa, že si ich uplatnila len vo výške 409,55 eur je nedôvodné.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie pri vyčíslení jednotlivých úkonov právnej služby ako aj sadzby
za úkony právnej služby, kedy preukázateľne navrhovateľ žiadal rozhodnúť o dvoch samostatných

nárokoch a preto tu prichádza do úvahy aplikácia ustanovení § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z., resp.
ust. § 13 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Rovnako neobstojí námietka navrhovateľa v tom smere, že v
rámci cestovného mala byť priznaná náhrada za cestu hromadným prostriedkom v súlade s platnou
judikatúrou, kedy je potrebné stotožniť sa so stanoviskom odporkyne v tom smere, že pokiaľ by si uplatnil
právny zástupca náhradu za stratu času, trovy by boli podstatne vyššie ako samotné cestovné osobným

motorovým vozidlom.

Vo zvyšku sa odvolací súd odvoláva na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,

kedy úspešnej odporkyni náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko táto sa ich v rámci
vyjadrenia proti odvolaniu vzdala.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.