Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2008

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4C/296/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Valková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Kristínou Valkovou v právnej veci navrhovateľov: 1. J. K., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom D. XX, B., 2. E. K., nar. XX.XX.XXXX,. bytom D. XX,. B., obaja zastúpení JUDr.
V. P., Ľ. F. XX,. B., proti odporkyni: M. H., nar. XX.X.XXXX,. bytom L. N. V. XXX,. zastúpená JUDr. V. J.,
advokátkou, R. D. X,. B. o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovatelia v 1. a 2. rade, ako vlastníci pozemkov parcela č. 247, č. 248/1, č. 248/2
zapísané na LV č. 278 v k. ú. L. N. V. nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré pozostáva z ich práva prechodu peši a vozidlom motorovým a nemotorovým cez pozemok parcelu
č. 246 v k. ú. L. N. V. zapísanej na LV č. 149 a to v šírke 3 metre a v šírke 2,5 metra podľa geometrického

plánu č. 4C/296/1997 - II zo dňa 18.2.2007 vypracovaného znalcom Ing. R. V. na pozemky parcela č.
247, č. 248/1, č. 248/2 v k. ú. L. N. V. zapísané na LV č. 278 s právom mať vlastné kľúče od brány ktorými
sa pozemok odporkyne uzamyká.

Odporkyňa je povinná trpieť vykonávanie práva prechodu navrhovateľov v 1. a 2. rade peši, vozidlom
motorovým a nemotorovým na ich pozemky a zdržať sa konania ktorým by sa navrhovateľom bránilo v
práve prechodu peši, vozidlom motorovým i nemotorovým cez ich pozemok.

Súd určuje, že odporkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré
pozostáva z jej práva prechodu pešo a nemotorovým vozidlom cez parcelu č. 247 vo vlastníctve
navrhovateľov v 1. a 2. rade v k. ú L. N. V. zapísanú na LV č. 278 a to v šírke 2 metre podľa geometrického

plánu č. 2/05 vyhotoveného znalcom Ing. R. V. dňa 18.2.2007 s právom mať vlastný kľúč od brány
ktorou sa pozemok navrhovateľov zamyká.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní trpieť vykonávanie práva prechodu odporkyne cez uvedený
pozemok a to pešo a nemotorovým vozidlom na pozemok odporkyne a zdržať sa konania ktorým by
odporkyni bránili v práve prechodu pešo a nemotorovým vozidlom cez ich pozemok, najmä sú povinní do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia odstrániť záhradný krb a trvalé porasty z ich pozemku parcely
č. 247 v mieste prechodu vyznačenom geometrickým plánom č. 2/05 zo dňa 18.2.2007.

Súd zastavuje konanie ohľadom protinávrhu A. S. zo dňa 5.4.2000.

Súd žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania.

Účastníci sú povinní zaplatiť náhradu trov štátu, navrhovatelia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v

sume 289,50 Sk a odporkyňa v sume 8.289,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet
tunajšieho súdu. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojim návrhom zo dňa 7.11.1997 domáhali určenia, že navrhovatelia v 1. a 2. rade
ako vlastníci pozemkov parc. č. 247, 248/1 a 248/2 zapísaných na LV č. 278 k. ú. L. N. V. nadobudli

vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu peši, vozom
a motorovým vozidlom cez pozemok vtedy jednej odporkyne A. S. parc. č. 246 k. ú. L. N. V. zapísanej
na LV č. 149 na pozemky navrhovateľov parc. č. 247, 248/1 a 248/2 k. ú. L. N. V. s právom mať vlastné
kľúče od dverí, ktorými sa pozemok odporkyne uzamyká. Ďalej žiadali určiť, že odporkyňa je povinná
trpieť vykonávanie práva prechodu navrhovateľov v 1. a 2. rade peši, vozom, motorovým vozidlom na
ich pozemky a zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľom bránila v práve prechodu cez jej pozemok.

Taktiež žiadali zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania. Vzhľadom k úmrtiu odporkyne ako i
znaleckému dokazovaniu navrhovatelia upravili petit svojho návrhu tak, aby bol vyhlásený rozsudok, že
súd určuje, že navrhovatelia v 1. a 2. rade ako vlastníci pozemkov parc. č. 247, 248/1 a 248/2 zapísané
naLVč.278k.ú.L.N.V.nadobudlivydržanímprávozodpovedajúcevecnémubremenu,ktorépozostáva
z ich práva prechodu peši a vozidlom motorovým a nemotorovým cez pozemok parc. č. 246 v k. ú. L. N.

V. zapísanej na LV č. 149, a to v šírke 3 m a v šírke 2,5 m podľa geometrického plánu č. 4C 296/1997 - II
zo dňa 19.2.2007 vypracovaného znalcom Ing. R. W. na pozemky parc. č. 247, 248/1 a 248/2 v k. ú. L.
N. V. zapísané na LV č. 278 s právom mať vlastné kľúče od dverí, ktorými sa pozemok odporcov v 1. až
9. rade uzamyká. Odporcovia v 1. až 9. rade cez uvedený pozemok sú povinní trpieť vykonávanie práva
prechodu navrhovateľov v 1. a 2. rade peši, vozidlom motorovým a nemotorovým na ich pozemky a

zdržať sa konania, ktorým by sa navrhovateľom bránili v práve prechodu peši aj vozidlom motorovým aj
nemotorovým cez ich pozemok. Odporcovia v 1. až 9. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
navrhovateľom v 1. a 2. rade trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovatelia
svoj návrh odôvodnili tým, že majú právny dôvod, že im právo prechodu a prejazdu patrí, pretože už
pri kúpe nehnuteľnosti v roku 1976 boli predávajúcim uzrozumení, že na predávajú nehnuteľnosť bol

jediný možný dlhodobo zaužívaný a aj fakticky vykonávaný prístup peši, vozom, motorovým vozidlom
"cez dvor S.", teda cez parc. č. 246 a že tu existuje povinnosť tohto vlastníka pozemku trpieť výkon ich
práva. Navrhovatelia v 1. a 2. rade súhlasili so vzájomným návrhom odporkyne, žiadali, aby mu súd
vyhovel, pretože nikdy nebránili právnym predchodcom v prechode cez ich nehnuteľnosť do záhradky
patriacej odporkyni.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.10.2008 súd pripustil vstup do konania namiesto doterajších
odporcovv1.-9.radeterajšejodporkyne,ktorájevsúčasnejdobevlastníčkounehnuteľnostízapísaných
na LV č. 149 pre obec a k. ú. L. N. V.. Odporkyňa trvala na vzájomnom návrhu odporcov v 1. - 9. rade,
ktorí podali vzájomný návrh dňa 17.2.2003 na určenie práva prechodu odporkyne cez nehnuteľnosti
navrhovateľov na jej záhradu parc. č. 245/1 na jej nehnuteľnosť parcelu č. 245/1 pešo a nemotorovým

vozidlom.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľov zamietnuť v celom rozsahu, pretože neexistuje dôvod na
zriadenie vecného bremena do budúcnosti, keď je preukázané, že navrhovatelia majú iný prístup na
svoje nehnuteľnosti. Nebolo preukázané, že by navrhovatelia využívali prechod nerušene 10 rokov, o
čom vznikli pochybnosti. Ďalej poukázali na tú skutočnosť, že nie je možné zriadiť vecné bremeno, keď

na oboch nehnuteľnostiach je iba jeden zdroj pitnej vody. V prípade, že by súd zriadil vecné bremeno,
bolo by to v rozpore s ústavou. V čl. 20 ods. 4, v ktorej je zakotvená zásada, že vyvlastnenie alebo
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to
na základe zákona a za primeranú náhradu. Taktiež odporkyňa poukázala na tú

skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná dobromyseľnosť zo strany navrhovateľov. Práve naopak

bolo preukázané, že navrhovatelia si vynucovali prejazd a z tohto dôvodu medzi navrhovateľmi a
odporcami vznikali roztržky, o ktorých bol informovaný aj obecný úrad. Odporkyňa ďalej poukázala na
tú skutočnosť, že súd nemôže vychádzať z výpovede 80 ročnej ženy (pôvodnej odporkyne A. S.), ktorú
urobila na pojednávaní dňa 2.6.1999, pretože pri jej výsluchu neboli jej deti. Je možné, že bola v strese
a možno sa i pomýlila. Terajšia odporkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že právo prechodu cez ich

nehnuteľnosť nikdy neexistovalo.Rozsudkom OS Senica 4C 296/1997 zo dňa 20.6.2007 bol vyhlásený rozsudok o určení práva prechodu
navrhovateľom v 1. a 2. rade bolo zastavené konanie ohľadom vzájomného návrhu odporkyne (A. S.)
zo dňa 5.4.2000. Krajský súd Trnava uznesením č. 9Co 166/2007 zo dňa 19.2.2008 rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd Trnava zaujal stanovisko, že navrhovatelia
splnili všetky zákonom určené podmienky pre vydržanie vecného bremena a to, že išlo o oprávnenú
držbu po zákonom určený čas a to viac ako 10 rokov a nehnuteľnosť, cez ktorú sa právo prechodu
vykonáva je spôsobilým predmetom vydržania. Navrhovateľov možno považovať za dobromyseľných
v tom, že boli oprávneným vykonávateľom práva, ktoré po zákonom určenú dobu nerušene pre seba

fakticky aj vykonávali, keďže už v čase kúpy im bolo zrejmé a oznámené, že nie je možný iný prístup na
ich nehnuteľnosť ako cez parcelu odporcov (odporkyne) cez ktorú nerušene prechádzali. Navrhovatelia
mohli vydržať aj právo prechodu motorovým vozidlom, keďže viac ako po dobu 10 rokov motorovým
vozidlom cez nehnuteľnosť odporcov na svoj pozemok prechádzali a tiež aj vzhľadom na skutočnosť, že
vydržanie podlieha zmenám a stupňu vývoja spoločnosti, preto možno právo prechodu vozom u práv.
predchodcom navrhovateľov zmeniť u navrhovateľov na právo prechodu motorovým vozidlom. Odvolací

súd zrušil rozsudok, lebo súd prvého stupňa sa v priebehu konania dopustil procesného pochybenie,
keď nerozhodol o vzájomnom návrhu odporcov 17.2.2003, ktorý podala právna predchodkyňa odporcov
(A. S.).

Súd po doplnení dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z LV č. 278 pre obec a k. ú. L. N. V. mal súd preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 247 - zastavané plochy o výmere 381 m2,
parc. č. 248/1 - záhrady o výmere 399 m2 a parc. č. 248/2 - záhrady o výmere 381 m2. Súd mal
preukázané z LV č. 149, že pôvodnou vlastníčkou parc. č. 246 - zastavané plochy o výmere 381 m2
bola A. S. - matka odporcov v 1. - 9. rade. Pôvodná odporkyňa A. S. zomrela dňa XX.X.XXXX.. Súd
mal preukázané, že v konaní č. 6D 61/2006, D not 122/2006 dňa 14.8.2006 bolo JUDr. V. K., notárkou

vydané osvedčenie o dedičstve po neb. A. S., na základe ktorého ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej
skupine prichádzajú do úvahy deti menovanej M. Š., A. Z., I. S., O. B., P. S., Ing. J. S., H. D., Ľ. H., T.
B.. V zmysle osvedčenia o dedičstve dedičia okrem iného nadobudli do podielového spoluvlastníctva
nehnuteľnosti zapísané na LV č. 149 pre obec a k. ú. L. N. V. parc. č. 246 - zastavaná plocha vo
výmere 381 m2, rodinný dom č. s. XXX. postavený na parc. č. 246 v celosti, každý 1/9-inu z celku.

Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2006. Vzhľadom k tomu, že odporcovia v
1. - 9. rade previedli predmetné nehnuteľnosti na odporkyňu, táto sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy V-1471/08 zo dňa 11.6.2008. Právna predchodkyňa odporkyne A. S. bola v
predmetnom konaní zastúpená právnou zástupkyňou prom. práv. J. K.. Dňa 2.6.1999 bolo v predmetnej
veci vykonané pojednávanie, na ktorom boli vypočutí navrhovatelia, A. S., na pojednávaní boli prítomné

právne zástupkyne jednak navrhovateľov i odporkyne. A. S. vo svojej výpovedi uviedla, že býva v
rodinnom dome v susedstve navrhovateľov od r. 1942, kedy sa vydala. Pokiaľ má vedomosť s autom
po jej dvore sa začalo chodiť, až keď navrhovatelia kúpili rodinný dom od K. v r. 1976. Pred rokom
1976 sa chodilo cez dvor traktorom iba málokedy, iba vtedy, keď sa potreboval vyviezť hnoj, autom
sa nechodilo, pretože sused K. auto nemal. Cez dvore sa prechádzalo iba po vzájomnej dohode, keď

ešte žili rodičia manžela, prechádzalo sa cez terajší dvor navrhovateľov na koňoch vždy so súhlasom
susedov. Doznala, že po tom, ako navrhovatelia začali chodiť autom cez jej dvor, ona s manželom im
to nezakázali, lebo si mysleli, že budú dobrí ľudia. Uviedla ďalej, že manžel zomrel v r. XXXX a ona
zakázala navrhovateľom chodiť cez dvor až v septembri 1997 po tom, ako ju navrhovateľka v 2. rade
fyzicky napadla preto, lebo jej vyčítala, že vodu leje do jej kanála, lebo navrhovatelia si nechceli urobiť

svoju žumpu. Ďalej uviedla, že prechod cez terajší dvor navrhovateľov traktorom na jej záhradu sa
nevyužíval, pretože traktor tadiaľ nemohol prejsť. Viackrát sa stalo, že traktor odmietol ísť cez dvor nielen
teraz, keď majú navrhovatelia zasadené stromy, ale i predtým, do záhrady traktorom sa chodí cez lúku.
Ďalej uviedla, že navrhovatelia nezakazovali jej chodiť cez ich dvor, iba ich vnúčatá po nej vykrikovali,
že im pošliape trávu, keď chcela prechádzať cez ich dvor na záhradku. Súd mal preukázané výsluchom

navrhovateľov, že navrhovatelia predmetné nehnuteľnosti zakúpili v r. 1976. Navrhovatelia trvali na tom,
že predchádzajúci vlastník p. K. ich upozornil na to, že je zaužívané právo prechodu a prejazdu po
parc. č. 246. V čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti bolo viditeľné na mieste samom, že právo prechodu
peši i vozom sa využíva, a preto navrhovatelia od r. 1976 až do septembra 1997 využívali nerušene
právo prechodu a prejazdu. Až v septembri 1997 A. S. zatvorením brány na reťaz zabránila v prejazde

motorovým vozidlom, pričom právo prechodu pešo sa využívalo i po septembri 1997. Navrhovatelia vkonaní tvrdili, že odporkyni nikdy nebránili využívať právo prechodu peši cez ich nehnuteľnosť dozadu
do záhradky, pričom A. S. toto právo využívala až do svojej smrti. Súd mal preukázané zo správy O.
L. N. V., že jediná prístupová cesta z verejného priestranstva k nehnuteľnostiam parc. č. 247, 248/1

a 248/2 vedie cez parc. č. 246. Obecný úrad nemá vedomosť o tom, odkedy navrhovatelia využívali
parc. č. 246 na prejazd a prechod, ale majú vedomosť o tom, že po tom, ako znemožnili majiteľke
parc. č. 246 prejazd cez parc. č. 247 k jej záhrade, ona im recipročne znemožnila prejazd na parc. č.
247. V správe sa ďalej uvádza, že navrhovatelia parc. č. 246 údajne využívali pred vyvolaním sporu na
prechodaprejazdmotorovýmvozidlompocelejjehodĺžke.Sporoprávoprechoduvyvolalinavrhovatelia

bránením v prejazde odporkyni cez parc. č. 247 do jej záhrady. Súd mal preukázané zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 23.2.2000, že na tomto pojednávaní sa nedostavila A. S.. Na základe plnej moci ju
vtedy zastupovala dcéra O. B., ktorá uviedla, že matku ju splnomocnila predniesť navrhovateľom taký
návrh, že je ochotná umožniť právo prechodu po jej nehnuteľnosti v šírke 1,2 m a zároveň žiada, aby ju
navrhovatelia neohovárali po dedine, že simuluje, pretože je skutočne chorá. V konaní bola vykonaná
ohliadka na mieste samom dňa 24.6.1999. Na mieste samom bolo zistené, že zo strany prednej od ulice

sa nachádza rodinný dom č. XXX vo vlastníctve A. S., na predu dvora sa nachádza plechová brána,
na konci dvora je ďalšia brána zo železných trubiek, plot s bránkou, ktorá sa uzamyká. Predmetná malá
bránka sa uzamyká kľúčom, ktorý sa nachádza na stĺpe s možnosťou jeho vyzdvihnutia z každej strany
a touto malou bránkou sa prechádza cez dvor navrhovateľov do záhrady A. S. na parc. č. 253, 250.
Po ukončení záhrad parc. č. 250 a 253 sa nachádzala lúka bez viditeľnej poľnej cesty a na lúke bola

iba nepokosená tráva. V čase ohliadky na mieste samom mala A. S. svoju záhradku obrobenú a sama
doznala, že do záhradky prechádza cez dvor navrhovateľov.

V konaní boli vypočutí svedkovia M. J., H. V., J. H., ktorí v konaní uviedlo nasledovné, a to M. J., že sa
narodila v rodinnom dome č. XXX. v L. N. V., kde bývala asi do roku 1947. V čase, keď v dome bývala,
chodili do tohto domu cez dvor S. pešo i povozom. Na začiatku i na konci dvora boli drevené brány, ktoré

sa však nikdy nezamykali. Keď sa odsťahovala z rodičovského domu, občas tam dochádzala, kým žili
rodičmi. Aj v čase, keď rodičia žili, stále sa chodilo cez dvor S. tak, ako predtým. Nemala vedomosť, že
by boli nejaké spory medzi susedmi. Niekedy, hlavne v zime, sa dovážalo drevo zozadu, cez záhradu,
dalo sa prejsť, keď bolo zamrznuté. Keď podpisovala miestoprísažné prehlásenie, o to ju požiadala asi
nevesta pani S.. Keď podpisovala prehlásenie, už tam boli všetky údaje, hlavne čísla parciel. Ona však

nevedela uviesť, ktorá parcela má aké číslo. Keď sa v prehlásení uvádzalo, že pozemky vyúsťovali na
cestu, išlo o cestu, ktorá sa nachádza ďalej od záhrad. Táto cesta sa nachádza v značnej vzdialenosti
od konca záhrad. Môže to byť viac ako 50 m. Po cestu bývali lúky, cez ktoré sa dalo prejsť pešo, ale nie
povozom. Ďalej svedkyňa nevedela uviesť, či bola nejaká dohoda o práve prechodu, možno sa dohodli
praotcovia. Bolo to však zaužívané. Vzájomne sa chodilo cez dvor vozom, niekedy 1x, niekedy i 2x za

deň, tak, ako bolo treba. Na konci ich dvora pred prechodom na záhradku nebola brána, iba položené
brvná, aby sliepky nechodili do záhradky. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, či sa cez dvor chodilo
autom, pretože jej otec, ani ona nemali auto a nevedela, či sa autom chodilo neskôr po smrti otca. Pri
predaji rodinného domu ona nebola, všetko zariaďoval jej brat, ktorý jednal s navrhovateľmi, ona iba
podpísala kúpnu zmluvu. S. H. V. pochádza z L. N. V.. V rokoch 1942 až 1947

bývala na inom mieste, ale v dedine. Od roku 1952 býva bližšie pri rodinnom dome účastníkov. Svedkyňa
doznala, že čo si ona pamätá, tak odmalička sa chodilo cez oba dvory tak, že zozadu K. chodili s kravami
cez dvor S., ale i naspäť S. chodili s kravami cez dvor K. dozadu do humna. Chodilo sa s kravami
samotnými, ale i s kravami a vozom. Doznala, že napredu od ulice bola kedysi drevená brána. Celkom
vzadu pri prechode do humna bola nízka ohrada, ktorá v prípade potreby sa vždy iba odložila, aby sa

mohlo prejsť do humna. Nepamätala si, odkedy sú postavené 2 brány tak, ako sú teraz. Nepamätala
si, keď už neboli kravy a kone, či traktor chodil po dvore, prechodom do humna kvôli oraniu záhrady.
Svedkyňamalavedomosť,žesusediaK.aS.sadobreznášali.Nevedela,čimalinejakénedorozumenia.
Doznala, že záhrady sa v poslednej dobe orali malým traktorom a s týmto sa chodilo do záhrady, nie cez
dvor. Mala vedomosť, že K. chodili svojim autom cez dvor S. dovtedy, kým žil p. S.. Dovtedy sa dobre

znášali. Nevedela o tom, či bola nejaká dohoda o tom, že môžu K. chodiť autom, ale vedela, že cez dvor
autom S. chodili. Ďalej svedkyňa uviedla, že malá záhradka, ktorá sa nachádza teraz na dvore K. je na
tom istom mieste, ako bola pokiaľ sa ona pamätala. Do humna sa chodilo priestorom medzi záhradkou a
rodinným domom K.. Na konci rodinného domu K. a malej záhradky boli kedysi brvná, ktoré sa odkladali,
teraz je tam bránka. Nevedela uviesť, kto túto bránku tam dal. Uviedla ešte, že kedysi sa chodievalo

po terajšom dvore K. krížom cez dvor vzadu do humna. Svedok J. H. uviedol vo svojej výpovedi, žeúčastníkov pozná iba ako susedov, pretože od roku 1977 má v susedstve rodinný dom so záhradou.
Posledných 10 až 15 rokov väčšinu roka trávi na chalupe v L. N. V.. Mal vedomosť, že manželia K.
a ich hostia vždy prechádzali autom po dvore S. na svoj dvor. Taktiež mal vedomosť od neb. p. S. -

manžela odporkyne, s ktorým sa dobre poznal, že dotyčný nikdy nemal výhrady k tomuto prechodu cez
jeho dvor autami, pretože takto to bolo zaužívané nielen medzi K. a S., ale i medzi viacerými v dedine,
pretože v dedine je viacej domov takto postavených. Mal vedomosť, že od nepamäti sa prechádzalo cez
predný dvor dozadu k rodinnému domu. Konkrétne v predmetnom prípade K. nemajú možnosť iného
prístupukrodinnémudomu,pretoževedľanehnuteľnostisanachádzajúrodinnédomky,ktorémajúsvoje

pozemky oplotené. Zo zadnej strany sa nedá prejsť autom, pretože tu vedie kanál, prejsť sa tam nedá.
Svedok uviedol, že asi 2 až 3 roky dozadu sa pred ním nevhodne vyjadroval syn odporkyne P. S. na
navrhovateľov s tým, že sa vyhrážal, že im zakáže prechádzať autom po dvore odporkyne. Ďalej svedok
uviedol, že garáž, ktorú v súčasnej dobe majú K., je súčasťou domu a domnieval sa, že predtým tam
predchádzajúci majiteľ mal umiestnený voz. Na záver uviedol, že v dome K. bola kedysi i maštaľ a že
teraz je tam dielňa. Taktiež maštaľ bola súčasťou domu.

Súd mal preukázané výsluchom odporkyne, že odporkyňa mala záujem uzavrieť mimosúdnu dohodou
s navrhovateľmi o vzájomnom práve prechodu, avšak doteraz túto dohodu nenavrhla navrhovateľom.
Podľa jej predstavy predmetná dohoda by rešpektovala vzájomné právo prechodu peši i nemotorovým
vozidlom po predm. nehnuteľnostiach v šírke 2 m s tým, že by táto dohoda nebola zapísaná ako
vecné bremeno do listu vlastníctva. Odporkyňa žiadala vyhovieť vzájomnému návrhu tak, aby právo

prechodu bolo určené v súlade s geometrickým plánom, pokiaľ ide o vzájomné právo prechodu peši a
nemotorovým vozidlom. Nesúhlasila s tým, aby navrhovatelia využívali prechod motorovým vozidlom,
pretože má v pláne založiť si rodinu a nemôže súhlasiť, aby po jej nehnuteľnosti sa prechádzalo
motorovým vozidlom. V prípade, že by bola mimosúdna dohoda, súhlasila by s tým, aby navrhovatelia
iba príležitostne využívali právo prechodu i motorovým vozidlom. Navrhovatelia v 1. a 2. rade upresnili,

že predm. nehnuteľnosť využívajú iba príležitostne, lebo ide o ich chalupu, a preto i teraz prechod cez
nehnuteľnosť odporkyne motorovým vozidlom by využívali iba príležitostne.

Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľov a vzájomný návrh

odporkyne sú podané dôvodne. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovatelia i právni predchodcovia
odporkyne nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva, t. j. vydržaním.
Zákonnými podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby
a spôsobilý predmet vydržania. Najbežnejším prípadom držby práva je držba práva, ktorá zodpovedá
vecnému bremenu, t. j. vecnému právu k cudzej veci. Nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu

nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so
zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho
vzťahu na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena
a že na druhej strane je niekto iný povinný trpieť výkon tohto práva. Ďalšou podmienkou je, abyoprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene fakticky vykonávala bol počas celej
doby dobromyseľný v tom, že je oprávneným vykonávateľom. V konaní bola preukázaná existencia
právneho dôvodu. Navrhovatelia boli v dobrej viere, že im právo prechodu a prejazdu cez parc. č.

246 patrí. Už pri kúpe nehnuteľnosti v roku 1976 boli predávajúcim uzrozumení, že na predávajú
nehnuteľnosť bol jediný možný dlhodobo zaužívaný a aj fakticky vykonávaný prístup peši, vozom,
motorovým vozidlom cez "dvor S.", t. j. cez prac. č. 246 a že tu existuje povinnosť tohto vlastníka
pozemku trpieť výkon ich práva. Uvedené skutočnosti boli potvrdené i výsluchom svedkov M. J., H.
V. i J. H.. Samotná právna predchodkyňa odporcov neb. A. S. vo svojej výpovedi potvrdila, že sa cez

ich dvor chodilo nielen pešo, ale aj traktorom, čiže motorovým vozidlom. Navrhovatelia využívali svoje
právo prechodu peši i osobným vozidlom od roku 1976 do septembra 1997, takže toto právo využívali
po dobu 21 rokov dovtedy, kým im právna predchodkyňa nezabránila uzamknutím brány využívať toto
právo prechodu. V konaní bolo preukázané, že právni predchodcovia odporkyne jej starí rodičia A.
S. a A. S. boli vlastníkmi nehnuteľnosti parcely č. 246, 245/1, 245/2, pričom starý otec A. S. býval v
rodinnom dome do svojej smrti do roku 1989 a A. S. od r. 1942 do svojej smrti do XX.X.XXXX. Starí

rodičia odporkyne využívali právo prechodu od nepamäti cez nehnuteľnosť navrhovateľov na svoju
nehnuteľnosť parc. č. 245/1, a 245/2, pričom táto skutočnosť bola preukázaná samotným výsluchom A.
S.. Navrhovatelia v 1. a 2. rade nikdy nezakazovali právnym predchodcom odporkyne využívať právo
prechodu cez ich nehnuteľnosť. Súd vyhovel návrhu navrhovateľov i vzájomnému návrhu odporkyne,
pretože navrhovateľov ako i odporkyňu možno považovať za dobromyseľných v tom, že boli oprávneným

vykonávateľompráva,ktorépozákonomurčenúdobunerušenepresebafaktickyajvykonávali.Vsúlade
s § 134 ods. 3 O.Z. do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba , po ktorú mal vec v oprávnenej držbe práv.
predchodca a preto i odporkyňa je oprávneným vykonávateľom práva. Súd z týchto dôvodov návrhu
navrhovateľov i vzájomného návrhu odporkyne vyhovel.

Súd v zmysle § 96 O. s. p. zastavil konanie o protinávrhu odporkyne zo dňa 5.4.2000 z toho dôvodu,

že odporkyňa protinávrh zobrala účinne celkom späť.

Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že každý z účastníkov sa
vzdal práva na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Súd určil povinnosť účastníkom zaplatiť náhradu trov štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. Trovy štátu
predstavujú náhradu trov znalečného, ktoré bolo vyplatené znalcovi Ing. R. W. v celkovej výške 16.579,-

Sk, pričom na vyplatenie bol použitý preddavok vo výške 8.000,- Sk zaplatený navrhovateľmi, preto trovy
štátu predstavujú 8.289,50 Sk. Súd zaviazal navrhovateľov v 1. a 2. rade zaplatiť trovy štátu 289,50 Sk,
odporkyňu 8.289,50 Sk tak, aby sa účastníci podieľali na náhrade trov štátu na polovicu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona ;ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.