Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 9, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415207588
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415207588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Ing. Mgr. F. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, X. X, 811 06 Bratislava, zastúpená: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, 811 01
Bratislava, proti žalovanému: GOMART o.z., Podháj 161, 841 03 Bratislava, IČO: 42 258 103, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 08.04.2015 je neplatné.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.280,- eur do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2015 domáhala, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 08.04.2015 je neplatné a aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku žalobcu za dobu dvoch mesiacov.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako zamestnankyňa uzatvorila so žalovaným ako
zamestnávateľom dňa 07.01.2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej medzi nimi vznikol dňom

07.01.2015 pracovný pomer na dobu neurčitú. Tento deň bol zároveň dňom nástupu do pracovného
pomeru. Následne dňa 08.04.2015 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená písomnosť -
skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalobkyňa následne doručila žalovanému dňa
29.04.2015 listinu, v ktorej žalovaného upozornila na skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe je neplatné a z toho dôvodu pracovný pomer žalobkyne so žalovaným, založený
pracovnou zmluvou, naďalej trvá. Žalobkyňa pritom poukázala na znenie čl. III. bod 3 pracovnej zmluvy,
v zmysle ktorého bola skúšobná doba dohodnutá v dĺžke 3 mesiace. Skúšobná doba začala plynúť

dňom vzniku pracovného pomeru, t.j. 07.01.2015 a uplynula posledným dňom, na ktorú bola dohodnutá,
t.j. 07.04.2015. Uplynutím toho dňa právo žalovaného ako zamestnávateľa skončiť so žalobkyňou ako
zamestnancom pracovný pomer v skúšobnej dobe v zmysle ust. § 72 Zákonníka práce zaniklo.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný riadne doručil prípis obsahujúci skončenie pracovného pomeru v
skúšobnejdobežalobkyniažpouplynutískúšobnejdoby-dňa08.04.2015,tedavčasekedyužžalovaný
nebol oprávnený skončiť so žalobcom pracovný pomer v skúšobnej dobe v zmysle ust. § 72 Zákonníka

práce, považuje žalobkyňa skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalovaného za
neplatné.4. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že už netrvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával a
v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru má v zmysle § 79 ods. 5 Zákonníka práce
voči žalovanému nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu 2

mesiacov.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.08.2015 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol,
že uznáva neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Vzhľadom na uvedené bola podľa
žalovaného žalobkyňa listom zo dňa 05.06.2015 požiadaná o okamžitý nástup do zamestnania, nakoľko

jej pracovný pomer ďalej trval. Predmetný list sa však žalovanému vrátil ako neprevzatý v odbernej
lehote a žalobkyňa do práce vôbec nenastúpila.

6. Podaním doručeným súdu dňa 08.10.2015 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a uviedla,
že ku dňu 06.06.2015 jej nebolo nijakým spôsobom oznámené zo strany žalovaného, že uznáva
neplatnosť skončenia pracovného pomeru. K listu, ktorý jej žalovaný doručoval žalobkyňa uviedla, že z

poštovej obálky predmetného listu je zrejmé, že zásielka bola na pošte uložená až 09.06.2015, teda štyri
dni po podaní žaloby. Podľa žalobkyne ak žalovaný mal záujem na vyporiadaní vzájomných vzťahov,
mohol tak vykonať najneskôr do 06.06.2015 tak, aby sa žalobca najneskôr v tento deň preukázateľne
o tom dozvedel. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že žalovaný sa dňa 05.06.2015 telefonicky
kontaktoval na jej právneho zástupcu a dožadoval sa informácie o podaní resp. nepodaní žaloby. Je

teda možná domnienka, že žalovaný predmetný prípis zo dňa 05.06.2015, v ktorom uznáva neplatnosť
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, skoncipoval a zaslal žalobkyni len v dôsledku informácie
o podaní žaloby. Žalobkyňa tiež uviedla, že v danej veci má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu, že od takého určenia závisí dôvodnosť nároku
žalobkyne na náhradu mzdy v zmysle § 79 Zákonníka práce.

7. Na pojednávaní dňa 09.09.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že medzi stranami sporu nie je
sporné, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného ako zamestnávateľa je
neplatné. Preto požiadal, aby súd rozsudkom rozhodol o tom, že sa určuje, že skončenie pracovného
pomeružalobkynezostranyžalovanéhojeneplatné,zároveňabysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie

náhrady mzdy vo výške 1.280,- eur.

8. Právny zástupca žalobkyne tiež uviedol, že má za to, že žalobkyňa v súčasnosti nemá povinnosť
nastúpiť do práce, nakoľko jej bolo doručené skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, hoci
je neplatné. V zmysle zákonníka práce je na zamestnancovi s ktorým bol neplatne skončený pracovný

pomer, aby sa rozhodol či zamestnávateľovi, ktorý s ním neplatne skončil pracovný pomer, oznámil, či
na ďalšom zamestnávaní trvá alebo nie. Podľa právneho zástupcu žalobkyne už v žalobe sama uviedla,
že na ďalšom zamestnávaní netrvá. Tiež mal za to, že žalobkyňa ako zamestnanec má v zmysle § 79
ods. 1 Zákonníka práce povinnosť oznámiť zamestnávateľovi iba skutočnosť či na ďalšom zamestnávaní
trvá. Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi, že na ďalšom zamestnávaní netrvá jej zo zákona nevyplýva,

takáto povinnosť by bola podľa právneho zástupcu žalobkyne aj nelogická, nakoľko je to zamestnávateľ,
ktorý ako prvý vyjadruje svoju vôľu ukončiť pracovný pomer so zamestnancom. Preto sa zamestnávateľ
nemôže domáhať, aby zamestnanec plnil povinnosť, ktorá mu zo zákona nevyplýva, nakoľko by to bolo
aj v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.

9. K nároku na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru právny zástupca
žalobkyne uviedol, že tento je naviazaný výlučne na neplatnosť skončenia pracovného pomeru a nárok
na zaplatenie náhrady mzdy zamestnancovi vzniká bez ohľadu na to, či na ďalšom zamestnávaní trvá
alebo nie.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.09.2016 uviedol, že súhlasí s tým, že výpoveď z pracovného
pomeru v skúšobnej dobe je neplatná a taktiež nespochybňuje výšku priemernej mesačnej mzdy, avšak
žalobkyňu vyzval vzhľadom na neplatnosť výpovede k nástupu do práce, ktorú jej doručoval podľa
podacej pečiatky pošty dňa 08.06.2015. Zásielku si však žalobkyňa neprevzala. Žalovaný poukázal na
registračný list žalovaného voči Sociálnej poisťovni, kde je vyznačený prerušený pracovný pomer z

titulu absencie. Tiež poukázal na to, že žalobkyňa 15.04.2015 nastúpila do práce v O.Z. Maják nádeje,
ktorý pomer skončil 31.05.2016 a od 01.06.2016 pracuje v Armáde spásy, o.z.. Žalovaný má pri tom
stále za to, že pracovný pomer trvá a žalobkyňa je v absencii a kedykoľvek môže nastúpiť späť.
Podľa žalovaného žalobkyňa do dnešného dňa zamestnávateľovi neoznámila, že netrvá na pokračovanípracovného pomeru a preto žalovaný nesúhlasí s uplatneným nárokom a má za to, že pracovný pomer
žalobkyne naďalej trvá a požiadal súd aby určil, že žalobkyňa má nastúpiť späť do práce, keďže uvedené
pracovné miesto nie je stále obsadené.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

12. Z pracovnej zmluvy zo dňa 07.01.2015 súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ ju uzavrel so
žalobkyňou ako zamestnankyňou v zmysle § 42 a nasl. Zákonníka práce. Pracovný pomer bol uzavretý

na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa 07.01.2015 a so skúšobnou dobou na 3 mesiace. Odmena
za pracovnú činnosť bola dohodnutá vo výške 640,- eur mesačne brutto.

13. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa 01.04.2014 a kópie obálky, v ktorej bolo
žalobkyni doručené súd zistil, že žalovaný v zmysle ust. § 72 ods. 1 Zákonníka práce ukončil so
žalobkyňou pracovný pomer v skúšobnej dobe, a to ku dňu 06.04.2015.Obálka bola na pošte podaná

dňa 02.04.2015.

14. Z oznámenia o neplatnom skončení pracovného pomeru a predžalobnej výzvy zo dňa 28.04.2015
súd zistil, že žalobkyňa žalovanému oznámila, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe jej
bolo doručené poštou dňa 08.04.2015, pričom lehota na skončenie jej pracovného pomeru uplynula dňa

07.04.2015. Vzhľadom na uvedené oznámila žalobkyňa žalovanému, že skončenie pracovného pomeru
je neplatné a pracovný pomer trvá naďalej.

15. Z odpovede žalovaného na oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd zistil, že
žalovaný uznal neplatnosť výpovede v skúšobnej dobe a požiadal ju o okamžitý nástup na pracovisko.

Toto oznámenie bolo podané na pošte dňa 08.06.2015.

16. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

17. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 72 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len Zákonník práce), v skúšobnej dobe
môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo
bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v
skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou

len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí
ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla
aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Podľa § 37 Zákonníka práce, doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej
uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím
posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

Podľa § 38 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca,
ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".

Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny
a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi

alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 4 písm. b) a ods. 5 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer
neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so
zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol

pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy
v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa článku III. bod. 3 pracovnej zmluvy zo dňa 07.01.2015, pracovná zmluva sa uzatvára na dobu
neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace.

18. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba bola žalobkyňou podaná dôvodne.

Medzi sporovými stranami nebola sporná otázka, či bol pracovný pomer v skúšobnej dobe ukončený
neplatne, čo potvrdili obe sporové strany, preto sa súd otázkou neplatnosti resp. platnosti ukončenia
pracovného pomeru v skúšobnej dobe ani bližšie pri dokazovaní nezaoberal.

19. Spornou teda ostala otázka, či má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy a či pracovný pomer naďalej

trvá, pričom zo zisteného skutkového stavu, z vykonaného dokazovania a z uvedených ustanovení
Zákonníka práce má súd za to, že pracovný pomer medzi sporovými stranami ďalej netrvá. Žalobkyňa
podala žalobu v zmysle § 77 Zákonníka práce včas, v zákonnej lehote do dvoch mesiacov odo dňa
keď sa mal pracovný pomer skončiť, keďže podľa oznámenia o skončení pracovného pomeru sa jej
tento mal skončiť dňa 06.04.2015 a žaloba bola súdu doručená dňa 05.06.2015. Súd tiež poukazuje

na skutočnosť, že výzva o pokračovaní pracovného pomeru a o nastúpení do práce bola žalobkyni
žalovaným zasielaná až v čase, keď už bola na súde podaná žaloba, a to dňa 08.06.2015, čo mal súd
preukázané z pečiatky pošty na obálke s predmetnou výzvou a vyjadrením žalovaného. Predmetná
výzva už teda nemala právnu relevanciu a keďže žalobkyňa v žalobe uviedla, že netrvá na tom, aby ju
zamestnávateľ naďalej zamestnával, pracovný pomer v zmysle § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce

skončil a žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 5 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov vo výške 1.280,- eur. Jej výšku súd určil podľa mesačnej odmeny dohodnutej v čl. V bod 1
pracovnej zmluvy vo výške 640,- eur.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)

a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.