Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201283
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015201283.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Okresný úrad Lučenec, Katastrálny odbor, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, za účasti ďalšieho
účastníka S. J., F. XX, XXX XX F. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Okresný
úrad Lučenec, katastrálny odbor č. V 1354/15 zo dňa 24. augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor č. V 1354/15 zo dňa 24. augusta 2015
potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35.- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím V 1354/15 zo dňa 24. augusta 2015 odporca zamietol návrh na vklad zo dňa 15.4.2015
doručený odporcovi 3.6.2015 záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 15.4.2015, ktorú za záložcu
podpísal N. K. na základe dohody o splnomocnení. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dohoda o
splnomocnení je neplatná. Správny orgán z toho, že dohoda o splnomocnení je formulárovou zmluvou, v

ktorej bol uvedený tak poskytovateľ úveru ako aj zástupca dlžníka vopred vyvodil záver, že dlžník nemal
možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a tiež to, že osobu zástupcu vopred určil poskytovaľ
úveru a teda nejde o osobu, ktorá by hájila záujmy dlžníka, ale osobu ktorá háji záujmy veriteľa. Ďalej
považoval túto dohodu o splnomocnení za takú, ktorá nebola uzatvorená platne, a preto záložnú zmluvu
nemohol podpísať splnomocnenec.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu opravný prostriedok. K dohode o

splnomocnení uviedol, že ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon na ktorom sa navrhovateľ
nepodliehal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou navrhovateľovej dokumentácie. Ide o
právny úkon nezávislý od veriteľa. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nevykonal dokazovanie a napriek tomu dospel
k tej skutočnosti, že dohoda o splnomocnení bola urobená vo forme predtlače z čoho vyvodil, že
navrhovateľ určil zástupcu pre dlžníka. Takýto záver nemá oporu v tých listinách, ktoré sú v správnom
spise a správny orgán nevykonal dokazovanie, aby toto zistil. Naopak, podľa odvolateľa dohoda o

splnomocnení bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje pre platnosť
právneho úkonu zákon. Podľa odvolateľa dohoda o splnomocnení bola uzatvorená riadne v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu.
Napadnutérozhodnutievychádzazničímnepredloženýchpredpokladov,čovyplývazjehoodôvodnenia.Odôvodnenie nemá náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Nestačí citácia príslušného
ustanovenia, ale je potrebné vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi
skutkovým zistením a právnym posúdením. Keď správny orgán takto nepostupoval, tak je rozhodnutie

nepreskúmateľné. Namietal aj to, že by existoval rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného.
Tvrdenie správneho orgánu, že zástupca dlžníka má v skutočnosti zastupovať záujmy navrhovateľa je
nesprávne a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu. Napadnuté rozhodnutie odvolateľ považoval
za nezákonné, pretože nebol zistený spoľahlivo stav veci, správny orgán sa riadne neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh a nesprávne zistil skutkový stav.

Dohodu o plnej moci nesprávne právne posúdil a preto je jeho rozhodnutie nezákonné. Poukázal tiež
na to, že dlžník dlhodobo neplní svoje povinnosti a preto odvolateľ ako veriteľ využil zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Ďalej poukázal na to, že takto postupuje len
vtedy, keď dlžník dlhodobo neplní svoje povinnosti a pritom počas výkonu svoje podnikateľskej činnosti
ani v jednom prípade nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva predajom nehnuteľností.
Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 24.11.2015 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom
správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa s listinami návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.4.2015, ktorý

bol doručený odporcovi dňa 3.6.2015, zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa
15.4.2015 podpísaná za záložnú dlžníčku ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka
18, Bratislava, dohodou o splnomocnení podpísanou pred Obcou Čamovce S. J. ako splnomocniteľom
a datovanou v Bratislave 4.3.2014 ProHelp združením občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18,
Bratislava ako splnomocnencom.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ - odvolateľ spolu s návrhom na vklad pripojil
zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE, ktorú za záložcu uzavrel DSS Nestor, o.z.
Zázrivá, predtým pod názvom ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci ako jeho zástupca na
základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza,

že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §-u
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzkuzozmluvyoúvereuzatvorenejsospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,č.zmluvyXXXXXXXXX.

Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú
zmluvu, kde názov zástupcu bol už predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi,
zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Táto dohoda bola podpísaná
splnomocniteľom v F. 4.3.2014 a datovaná splnomocneným zástupcom v Bratislave 4.3.2014. Dátum
podpisu dohody o plnomocenstve dlžníkom je zhodný s dátumom podpisu úverovej zmluvy, ako vyplýva

z bodu II záložnej zmluvy.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 43a) Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď

jej dôjde.

Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť

alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky
na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. (4) Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu

osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich

vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ

splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym
úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom
na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa §
45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na

vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná
forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To
znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená
vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu, alebo osobným
doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné,

že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej
pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžník dostal a teda aj disponoval vyhotovením predmetnej
listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžník odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej
zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poveril navrhovateľa. K návrhu nie sú
pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas.

To znamená, dôkazy o tom, že dlžník bol v čase prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou - ProHelp -
združením občiansko-právnej pomoci ešte svojím návrhom (za podmienky, že by išlo o právny úkon)
v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný. Dokonca, ani že takéto prijatie
nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo
uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá
odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa

dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní
osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu kedy boli obe zmluvy dlžníkom
podpísané. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax
navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo
do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych

sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v
súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie
občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie
navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu,ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto
ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom
navrhovateľa dlžníčke súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za

úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná
najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.

Po účinnosti novely zákona č. 250/2007 Z. z., ktorou bol tento doplnený o citovaný § 5a ods. 4 v znení

citovaného prechodného ustanovenia platí, že dňom 1.5.2014 aj keby došlo k uzatvoreniu dohody o
splnomocnení v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, táto dohoda o splnomocnení by stratila platnosť.
Zástupcu uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva až 15.4.2015, to znamená v čase, keď aj keby
bol uzatvoril s dlžníčkou zmluvu o zastúpení, už nebol jej zástupcom.

Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor preto postupoval správne, keď posúdil predložené listiny

ako nedostatok prezentácie existencie zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako aj
nevyhnutné náležitosti platnosti právneho úkonu v zmysle §-u 37 Občianskeho zákonníka.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žezdôvodovuvedenýchvnávrhu-odvolaníniejemožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné

odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie
uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor Lučenec potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo
sčasti súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže
tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa. Podľa § 250l ods. 2, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použijú sa primerane
ustanovenia druhej hlavy s výnimkou § 250a. Navrhovateľ nebol v konaní v konaní úspešný, preto mu

v zmysle citovaného ustanovenia o trovách konania súd náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi, ktorý sa stal
poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§205a),f/rozhodnutie súduprvéhostupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.