Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 23, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/382/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235823
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112235823.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: S.. L. H., J..

XX.XX.XXXX, G. L. Ľ. XXX/X, K. J. I., zastúpenej advokátkou JUDr. Oľgou Michalíkovou, Francisciho
35, Prešov p r o t i žalovaným: 1./ Regionálna veterinárna a potravinová správa, so sídlom Levočská
112, Prešov, IČO: 36 165 760, 2./ Štátna veterinárna a potravinová správa, so sídlom Botanická 17,
Bratislava, o zaplatenie 4.488,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobkyňažaloboudoručenousúddňaXX.XX.XXXXžiadalazaviazaťžalovanýchv1.a2.radespoločne
a nerozdielne na zaplatenie 4.488 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.X.XXXX titulom náhrady

škody za stratu na starobnom dôchodku.

Svoj návrh odôvodnila tým že rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa X.X.XXXX bol jej starobný
dôchodok priznaný rozhodnutím zo dňa 7.XX.XXXX Q. XX.X.XXXX zvýšený vykonaním opravy jeho
výpočtu po dodatočnom zhodnotení doby zamestnania za obdobie od X.X.XXXX O. XX.XX.XXXX I. F..
pracovnej kategórii. Spätne jej takto bol vyplatený doplatok na dôchodku vo výške 1.193,26 Eur za dobu
3 rokov od X.XX.XXXX O. XX.X.XXXX v zmysle ustanovenia § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

Za obdobie od XX.X.XXXX O. X.XX.XXXX s poukazom na vyššie citované ustanovenie jej Sociálna
poisťovňa nedoplatila dôchodok v sume 4.488 Eur, preto sa tejto náhrady domáha voči žalovaným v 1.
a 2. rade ako právnym nástupcom jej posledného zamestnávateľa, ktorý nesprávne vyplnil evidenčné
listy dôchodkového zabezpečenia za rozhodné obdobie, kedy ju namiesto do II. zaradil do III. pracovnej
kategórie.

Žalovaný 1. rade vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že nie je právnym
nástupcom posledného zamestnávateľa žalobkyne.

Žalovaný v 2.rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť so vznesením námietky premlčania voči
uplatnenému nároku, a to aj v prípade úmyselného konania majúc za to, že premlčacia lehota
začala plynúť odo dňa prvotného rozhodnutia sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku
žalobkyne rozhodnutím L. X.XX.XXXX, podkladom ktorých mali byť nesprávne vyplnené evidenčné listy

dôchodkového zabezpečenia.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením listov sociálnej poisťovne, evidenčných listov
dôchodkového zabezpečenia, ako aj poistenia, osobnými listami dôchodkového zabezpečenia,kontrolnouzostavou,kópiamimzdovýchlistov,obsahomspisuXXU.XX/XXXX,rozhodnutiamiopriznaní
platu, pracovnou náplňou, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Pracovný pomer žalobkyne trval nepretržite od 1.X.XXXX O. XX.X.XXXX. Jej zamestnávateľom v
nadväznosti na prijímané zákony a pôsobnosť orgánov veterinárnej starostlivosti boli Q. I. L. K. (L.. Č..
XX/XXXX L..), Q. X.X.XXXX O. 23.X.XXXX Q. I. N. K. (zák. č. 81/1987 Zb., 110/1987 Zb. a 11/1992 Zb.).

Zákonomč.222/1996Z.z.oorganizáciimiestnejštátnejsprávyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov

boli s účinnosťou od XX.X.XXXX zrušené okresné veterinárne správy. Podľa § 13 ods. 3 citovaného
zákona práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkových vzťahov a iných vzťahov prešli z
doterajších okresných veterinárnych správ na novozriadené krajské úrady. Na základe dohody o zmene
pracovnej zmluvy bol pracovný pomer žalobkyne zmenený tak, že sa stala pracovníčkou Krajského
úradu v Prešove s výkonom práce inšpektor vonkajšej hygieny obvodov a obchodnej siete. Následne
žalobkyňa uzavrela s Krajským úradom v Prešove dohodu, podľa ktorej jej pracovný pomer skončil dňom

XX.X.XXXX.

Zákonom č. 337/1998 Z.z. o veterinárnej starostlivosti boli zriadené regionálne veterinárne správy a
krajské veterinárne správy s tým, že podľa § 61 ods. 1 uvedeného zákona práva a povinnosti z pracovno-
právnych vzťahov prechádzajú z okresných úradov na regionálne veterinárne správy a z krajských

úradov na krajské veterinárne správy.

Zákon č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov ustanovil ako orgány
štátnej správy vo veterinárnej oblasti regionálne veterinárne a potravinové správy a krajské veterinárne
a potravinové správy.

Zákonom č. 342/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti
v znení neskorších predpisov, boli s účinnosťou od 1.11.2011 krajské veterinárne a potravinové správy
zrušené.

Podľa § 54b ods. 7 uvedeného zákona, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov
prechádzajú k 1.11.2011 na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu.

Z uvedeného vyplýva, že právnym nástupcom posledného zamestnávateľa žalobkyne Krajského úradu
v Prešove bola Krajská veterinárna potravinová správa v Prešove a po jej zrušení Štátna veterinárna a

potravinová správa Slovenskej republiky, preto v danom prípade nie je daná vecná pasívna legitimácia
žalovaného v 1.rade na náhradu škody, ktorej sa domáha titulom straty na dôchodku, ktorá jej mala
vzniknúť nesprávnym vyplnením listov dôchodkového zo strany zamestnávateľa za rozhodné obdobie
od 1.X.XXXX O. XX.XX.XXXX, ktorého právnym nástupcom je žalovaný v 2.rade, preto súd žalobu voči
žalovanému v 1.rade ako nedôvodnú zamietol.

Sociálna poisťovňa, ako aj žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach potvrdili, že s poukazom na
skartáciu listín, ako aj nezachovanie celého obsahu osobného spisu žalobkyne nie sú listinné dôkazy
preukazujúce aký druh práce vykonávala žalobkyňa za obdobie od 1.X.XXXX O. XX.XX.XXXX, ktoré by
zároveň určovalo aj jej zaradenie do pracovnej kategórie.

Informácie ohľadom postupu pri zaraďovaní pracovníkov do jednotlivých pracovných kategórií a
vyplnenia evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia by mohli poskytnúť iba zamestnanci, ktorí v
dotknutom období pracovali na pozícii vedúceho organizácie, alebo na úseku ekonomických činností,
avšak z týchto vyplýva, že v rozhodnom období riaditeľni zamestnávateľa žalobkyne bolí S.. G. A. M.

S.. Z. Q., ktorí sú obaja nebohí a zo svedeckej výpovede svedkyne F.. X. vyplynulo, že dlhoročný
zamestnanec, ktorý pracoval ako ekonóm F.. S. je taktiež toho času nebohý.

Svedkyňa M. X. uviedla, že pôsobila na okresnej veterinárnej správe od 1.X.XXXX O. XX.X.XXXX ako
ekonómka a jednou z jej činnosti bolo aj vedenie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Do jej

pracovnej pôsobnosti však nepatrilo zaraďovanie zamestnancov do jednotlivých pracovných kategórií,
ktoré bolo upravované internými predpismi a o tomto rozhodovali iba vedúci zamestnanci.Žalovaný vo svojich vyjadreniach poukázal na to, že v oblasti veterinárnej starostlivosti boli do II.
pracovnej kategórie zaraďované zamestnania, v ktorých sa sústavne alebo prevažne vykonávali práce
v infekčnom prostredí (na prosektúre a v pitevniach veterinárnych zariadení, práce v kafilériách a v

zbernýchsurovinách,vsušiarňachkrviaprivýrobekrmívsinfikovanýmizvieratamivinfikovanomstave).

Z uvedeného vyplýva, že nie všetky práce, ktoré boli na úseku veterinárnej starostlivosti vykonávané,
odôvodňovali zaradenie do II. pracovnej kategórie.

Z predloženého evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že žalobkyňa vykonávala v
rozhodnom období rôzne práce. Kým od roku XXXX O. V. XXXX pôsobila ako bežný veterinárny dohľad
v hydinárskych závodoch, od roku XXXX u toho istého zamestnávateľa, začala pôsobiť na bitúnku, čo v
danom prípade aj odôvodňovalo zmenu jej zaradenia z III. do II. pracovnej kategórie.

Zaradenie do II. pracovnej kategórie zahŕňalo aj vyplácanie tzv. infekčného príplatku, a preto považujú

za nepravdepodobné, žeby žalobkyňa po dobu 19 rokov trvajúceho pracovného pomeru so zaradením
do pracovnej kategórie, túto skutočnosť nenamietala, keďže podľa predloženého evidenčného listu
dôchodkového zabezpečenia každý rok podpisovala nielen výšku dosahovaného príjmu za dané
obdobie, ale aj zaradenie do pracovnej kategórie.

Pokiaľ Sociálna poisťovňa pri výpočte starobného dôchodku pristúpila k dodatočnému zhodnoteniu doby
Q. X.X.XXXX O. XX.XX.XXXX v II. pracovnej kategórii na základe potvrdenia vystaveného žalovaným
v 1.rade zo dňa 3.XX.XXXX, konala tak na základe potvrdenia vystaveného neoprávnenou osobou a
subjektom, ktorý nemal postavenie právneho nástupcu zamestnávateľov žalobkyne.

Z predložených evidenčných listín dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že táto bola zaradená do II.
pracovnej kategórie počnúc r. 1988 a aj z predloženej pracovnej náplne zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že
vykonávala veterinárny hygienický dozor na úseku jatočných zvierat a mäsa, ako aj dozornú činnosť
na zverenom úseku.

Žalobkyňa úmyselnosť konania zamestnancov svojho zamestnávateľa v rozhodnom období od
1.X.XXXX O. XX.XX.XXXX pri nesprávnom vypĺňaní listov dôchodkového zabezpečenia, tak ako to
vyplýva zo záverečnej reči, videla v tom, že bez právneho dôvodu ju zaradili do III. pracovnej kategórie,
pričom všetci ostatní spolupracovníci boli zaradení do kategórie druhej.

Žalobkyňa úmyselnosť konania chcela preukázať aj podaním trestného oznámenia na uvedených
bývalých zamestnancov zamestnávateľa pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ktoré však bolo
uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Odborom kriminálnej polície zo dňa XX.X.XXXX s
dátumom právoplatnosti XX.X.XXXX zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Zozáverovuvedenéhorozhodnutiavyplýva,žepracovníciprizaradenížalobkynedopracovnejkategórie
postupovali v rozpore s podzákonnými normami a predpismi s poukazom na vestník Ministerstva
poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky z XX.XX.XXXX, ktorým bol vydaný rezortný zoznam
zamestnaní zaradených do prvej a druhej pracovnej kategórie, ale takýmto konaním sa nedopustili
trestného činu a mali byť sankcionovaní iba svojím zamestnávateľom za porušenie svojich pracovných

povinností.

Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;

ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 100 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110 ). Na premlčanie súd prihliadne

len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie §
105 . Záložné práva sa nepremlčujúskôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 106 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným
činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať
rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha náhrady škody za stratu na dôchodku za obdobie od
XX.X.XXXX O. X.XX.XXXX, ktorá jej mala byť spôsobená úmyselným konaním zamestnancov jej
zamestnávateľa v období od X.X.XXXX O. XX.XX.XXXX nesprávnym vyplnením listov dôchodkového

zabezpečenia, kedy namiesto do druhej pracovnej kategórie, bola zaradená do kategórie tretej, čo malo
za následok priznanie nižšieho starobného dôchodku, aký by jej inak patril.

Dôvodnosť uplatneného nároku preukazovala rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa X.X.XXXX, ktorá
vykonala dodatočné zhodnotenie doby od X.X.XXXX O. XX.XX.XXXX zaradením žalobkyne do druhej

pracovnej kategórie na základe potvrdenia žalovaného v 1.rade a v súlade s ust. § 112 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení, jej takto zvýšený dôchodok priznala od 5.XX.XXXX.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti existencie
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá
vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo
zmlúv alebo iných právnych úkonov.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škody znamená, že

medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.

Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škody, ktoré
majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah
škodcu protiprávnemu úkonu a ku škode.

Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie
zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie
nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť.

Úmyselnosť tvrdeného konania zamestnancov zamestnávateľa žalobkyne za obdobie od X.X.XXXX O.

XX.XX.XXXX nesprávnym vyplnením listov dôchodkového zabezpečenia s uvedením jej zaradenia do
III. pracovnej kategórie, namiesto do kategórie druhej, nie je možné považovať za preukázané tvrdením,
že ostatní spolupracovníci žalobkyne boli zaradení do druhej pracovnej kategórie, bez súčasného
preukázania aký druh práce v rozhodnom období vykonávala.

Z predložených listinných dôkazov nesporne vyplynulo, že sa nezachovali tie časti osobného listu
žalobkyne, ktoré by preukazovali aký druh práce v rozhodnom období vykonávala a teda do akej
pracovnej kategórie mala byť zaradená.V rozhodnom období zaraďovanie zamestnancov do prvej a druhej pracovnej kategórie pre
účely dôchodkového zabezpečenia upravovala vyhláška 107/1964 s účinnosťou od 1.X.XXXX O.
XX.XX.XXXX a Nariadenie vlády č. 136/1975 účinného od X.X.XXXX O. XX.X.XXXX, podľa ktorých do

druhej pracovnej kategórie sa zaraďovali zamestnania, v ktorých sa sústavne alebo aspoň prevažne
vykonávali práce, pri ktorých boli pracujúci veľmi výrazne obťažovaní látkami prostredím alebo
pracovnými postupmi, takže pri dlhoročnom vykonávaní týchto práv vznikali trvalé škody na zdraví
pracujúcich. Išlo predovšetkým o zamestnancov pracujúcich v infekčnom prostredí, najmä s vysoko
patogénnymi zárodkami a s toxickým biologickým materiálom; práce v zdravotníckych ústavoch a

zariadeniach na liečení infekčných chorôb; na prosektúre a v pitevniach veterinárnych zariadení, práce
v kafilériách a zberných surovinách a v sušiarňach krvi a pri výrobe krmív.

Z výsledkov vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že žalobkyňa v rozhodnom období
vykonávala taký druh práce, ktorý by odôvodňoval jej zaradenie do druhej pracovnej kategórie v zmysle
vyššie uvedených právnych predpisov. Okrem iného podľa tvrdenia žalovaných v rozhodnom období

pôsobila v hydinárskych závodoch ako dozorujúci veterinárny lekár, ktorá neodôvodňovala jej zaradenie
do druhej pracovnej kategórie s právom na tzv. infekčný príplatok. Do druhej pracovnej kategórie
bola zaradená až v r. 1988, kedy začala pôsobiť ako veterinárny lekár na bitúnku, teda v prostredí
odôvodňujúcom jej zaradenie do druhej pracovnej kategórie.

Úmyselnosť konania zamestnancov zamestnávateľa žalobkyne v rozhodnom období nie je možné
vyvodiť ani zo záverov rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície v Prešove,
ktorým bolo trestné stíhanie zastavené s konštatovaním, že došlo k nesprávnemu postupu pri vyplnení
evidenciepreúčelydôchodkovéhozabezpečeniavrozporesvestníkomMinisterstvapoľnohospodárstva
a výživy SR z 10.12.1978 nesprávnym

zaradením žalobkyne do pracovnej kategórie, bez súčasného preukázania aký druh práce v rozhodnom

období vykonávala. Okrem iného išlo o rezortný zoznam o zaraďovaní zamestnancov do prvej a
druhej pracovnej kategórie s účinnosťou od XX.XX.XXXX, z ktorého teda nie je možné vyvodiť záver
o nesprávnom zaradení žalobkyne do pracovnej kategórie za obdobie predchádzajúce, a to bez
súčasného zistenia aký druh práce v rozhodnom období vykonávala.

S poukazom na vznesenú námietku premlčania súd žalobu žalobkyne s poukazom na uplynutie
premlčacej lehoty v zmysle ust. § 106 v spojení s § 100 Občianskeho zákonníka zamietol.

Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri premlčaní práva na náhradu škody upravuje
kombinovanú premlčaciu lehotu a to subjektívnu v odseku 1 a objektívnu v odseku 2. Začiatok

subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávislé a ich plynutie a
skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej
premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok

pozostávajúci z dvoch zložiek, kedy sa poškodený o škode dozvie a kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Objektívna premlčacia lehota je 3-ročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a 10-ročná pri škode
spôsobenej úmyselne. Objektívna premlčacia lehota začne plynúť od okamihu škodnej udalosti.

V danom prípade mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne na náhradu škody bola podaná po
uplynutí objektívnej premlčacej lehoty a to ako 3-ročnej, tak aj 10-ročnej.

Objektívna premlčacia lehota v danom prípade u žalobkyne začala plynúť rozhodnutím Sociálnej
poisťovne o priznaní starobného dôchodku žalobkyne zo dňa 7.XX.XXXX, podkladom ktorého boli

podľa tvrdenia žalobkyne nesprávne vyplnené evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia za sporné
obdobie od 1.X.XXXX O. XX.XX.XXXX uvedením jej nesprávneho zaradenia namiesto do druhej, do
tretej pracovnej kategórie.Z uvedeného teda vyplýva, ku dňu podania žaloby došlo k uplynutiu nielen 3-ročnej objektívnej
premlčacej lehoty v prípade škody spôsobenej z nedbanlivosti, ale aj 10-ročnej objektívnej premlčacej
lehoty v prípade, ak by bolo preukázané, že škoda bola spôsobená úmyselne. Za účelové súd

vyhodnotil tvrdené tvrdenie žalobkyne prostredníctvom právnej zástupkyne, že rozhodnutie o priznaní
starobného dôchodku vydané Sociálnou poisťovňou dňa 7.XX.XXXX M. I. V.. XXXX vyhodnotil za
účelové a vyvrátené podaniami žalobkyne, ktorými žiadala úpravu výšky starobného dôchodku zmenou
jej zaradenia do pracovnej kategórie s odkazom na predmetné rozhodnutie o priznaní starobného
dôchodku.

Zároveň pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty nie je rozhodujúce prevzatie uvedeného
rozhodnutia žalobkyňou, ale dátum vydania uvedeného rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku,
podkladom ktorého boli podľa tvrdenia žalobkyne nesprávne vyplnené evidenčné listy dôchodkového
zabezpečenia a poistenia.

Z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na vznesenú námietku premlčania a nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného v 1.rade súd už nevykonal dokazovanie výsluchmi navrhovaných svedkov,
ktorí nemali postavenie v rozhodnom období vedúcich zamestnancov rozhodujúcich o zaradení
zamestnancov do pracovných kategórií, ani zamestnancov, ktorí viedli evidenčné listy dôchodkového

zabezpečenia a poistenia za účelom zistenia či títo pri zaradení žalobkyne do pracovnej kategórie
postupovali v súlade s právnymi normami alebo nie. Taktiež zamietol návrh na výsluch štatutárneho
zástupcu žalovaného v 1.rade, ako aj manžela žalobkyne, ktorý s ním mal rokovať o predmetnej náhrade
škody s poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1.rade v spore, a teda akékoľvek
vyjadrenia smerujúce aj k prípadnému uznaniu nároku žalobkyne, by boli realizované neoprávnenou

osobou.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že súd náhradu trov konania nepriznal.
Žalobkyňa bola v konaní neúspešná a úspešní žalovaní v 1. a 2.rade si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.