Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/718/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217478
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217478.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Ota

Jurča a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/105/2012-150 zo dňa 23.apríla 2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj súd prvého stupňa alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť
spôsobená:

1. nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Spišská Nová Ves v
exekučnýchkonaniachvedenýchnatomtosúdepodsp.zn.7Er/928/2009,7Er/978/2009,7Er/613/2009,
7Er/162/2011, 7Er/434/2011, 7Er/563/2011, 7Er/67/2001, konkrétne tým, že súd preskúmaval exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok nad rámec právomoci zverenej mu ako exekučnému súdu a tým, že v

týchto konaniach vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
2. nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp.zn.
7Er/485/2011, 7Er/289/2009, 7Er/612/2009, konkrétne tým, že rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote,
3. nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp.zn.
7Er/8/2009, 7Er/863/2009, 7Er/106/2009, 7Er/523/2009, konkrétne tým, že rozhodol o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote,

4. nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp.zn.
7Er/594/2006, 7Er/135/2007, 7Er/56/2006, konkrétne tým, že rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote.

Návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v exekučných konaniach uvedených vyššie pod

bodom 1 (v rozsudku súdu prvého stupňa označených ako ISTINA RS) boli žiadosti o udelenie poverenia
zamietnuté a následne bolo exekučné konanie zastavené. V exekučných konaniach uvedených vyššie
pod bodom II (v rozsudku súdu prvého stupňa označených ako NZP) bola žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá buď v celom rozsahu alebo čiastočne, vo veciach vedených podsp. zn. 7Er/289/2009 a sp. zn. 7Er/612/2009 došlo k zamietnutiu žiadosti po uplynutí 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu, lebo v uvedených
exekučných konaniach boli súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia žiadané správy resp.

podklady od súdneho exekútora resp. oprávnenej, ktorých vyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné
pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie t.j. pre
posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho
exekútora má byť zamietnutá. V exekučných konaniach označených vyššie pod bodom 3 (v rozsudku
súdu prvého stupňa označených ako NP) vo veci 7Er/8/2009 mal súd za preukázané, že žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.1.2009,
poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 19.1.2009. V exekučnom konaní sp. zn.
7Er/863/2009 žiadosť o udelenie poverenia bola doručená dňa 26.11.2009, poverenie vydané dňa
8.4.2010, v konaní sp. zn. 7Er/106/2009 žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 13.3.2009,
poverenie bolo vydané dňa 8.4.2009 a v exekučnom konaní sp. zn. 7Er/523/2009 žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.8.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo

vydané dňa 30.5.2011. Poverenie teda bolo vydané exekučným súdom v konaní sp. zn. 7Er/8/2009 v
15-dňovej lehote od doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdneho exekútora súdu. V konaní sp.
zn. 7Er/106/2009 poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 8.4.2009, v uvedenej veci súd nárok
žalobcu považuje za premlčaný. V exekučných konaniach sp. zn. 7Er/863/2009 a sp. zn. 7Er/523/2009
bolopoverenienavykonanieexekúcievydanétaktiežpouplynutí15-dňovejlehotyoddoručeniažiadosti

o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V oboch uvedených veciach bolo poverenie vydané potom,
čo súd vyzval súdneho exekútora resp. oprávneného na predloženie Zmluvu o úvere. Uvedené bolo
nevyhnutné na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora za účelom posúdenia exekučného titulu
v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

V exekučných konaniach uvedených vyššie pod bodom 4 (v rozsudku súdu prvého stupňa označených
ako ZE) rozhodnutiu súdu, ktorým vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora, predchádzali

úkony súdu - žiadosti poverenému exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov
exekúcie a zaslanie exekučného spisu a a po jeho doručení v dvoch veciach bolo vyhovené návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a v jednej veci súd exekučné konanie zastavil a návrh na
zmenu súdneho exekútora z tohto dôvodu zamietol.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, predloženého žalobkyňou súd zistil, že týmto bola
stanovená majetková škoda, ktorá mala byť spôsobená žalobkyni v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu v exekučných veciach. Škoda bola stanovená, pokiaľ ide o žaloby označené
ako NZP a NP vo výške 30,76 € a pokiaľ ide o žaloby označené ako ZE vo výške 31,68 €. Tento súd
hodnotil ako listinný dôkaz.

Návrh žalobkyne zo dňa 17.4.2014 na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o jej ústavnej sťažnosti zamietol s odôvodnením, že o tejto ústavnej sťažnosti už rozhodol
Ústavný súd SR (išlo o sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6NcC/41/2012
zo dňa 19.10.2012), a to uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, ktorá sťažnosť bola

odmietnutá pre nedostatok právomoci na preskúmanie sťažnosti, z ktorého dôvodu konštatoval, že nie
sú splnené podmienky pre prerušenie konania.

Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení §§ 3,5,6,9, 15, 17 a 19 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v spojení

s ustanoveniami §§ 41 a 44 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a § 45 zákona 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. V prvom rade sa zaoberal (ne)dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania
žalobou uplatneného nároku a dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodne vznesená, iba
pokiaľ ide o nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená v exekučnom
konaní sp.zn. 7Er/8/2012 a sp. zn. 7Er/106/2009 a v tejto časti preto žalobu zamietol z dôvodu

premlčania (konanie sp.zn. 9C/182/2012 a 9C/256/2012). Vychádzal pritom zo záveru, že poverenie
vo vyššie uvedených exekučných konaniach boli vydané 19.1.2009, resp. 8.4.2009 a žaloba bola
podaná na súd až dňa 27.9.2012, z ktorého dôvodu je nárok premlčaný. V ostatnej časti skúmal
splnenie zákonných predpokladov pre priznanie nároku uplatneného žalobou a dospel k záveru, ženebola splnená prvá z podmienok, a to existencia nesprávneho úradného postupu, z ktorého dôvodu
nevykonával dokazovanie na preukázanie splnenia ostatných predpokladov, vrátane preukázanie vzniku
a výšky škody a nemajetkovej ujmy.

Konštatoval, že pokiaľ ide o konania označené vyššie pod bodom 1, vo všetkých prípadoch boli
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom exekučným
titulom boli rozhodcovské rozsudky. Keďže vzťah medzi oprávneným a povinným hodnotil exekučný
súd ako spotrebiteľský vzťah, s poukazom na ust. § 45 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. bol exekučný súd

nielen oprávnený, ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť
exekučného titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov
v rámci exekučného konania preto nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Pokiaľ súd zamietol
žiadosti o udelenie poverenia, tieto nie sú ani nezákonnými rozhodnutiami, keďže ani jedno z týchto
rozhodnutí nebolo zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť.

Pokiaľ ide o konania uvedené vyššie pod bodom 2, v ktorých nesprávny úradný postup mal spočívať
v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po zákonnej lehote 15 dní, súd dospel k záveru, že tomuto
rozhodnutiu predchádzali úkony súdu - vyžiadanie podkladov od súdneho exekútora, resp. oprávnenej,
ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, kedy nemožno hovoriť o
nečinnosti súdu a zároveň poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

zákonná 15-dňová lehota platí iba v prípadoch, kedy exekučný súd vydá poverenie na vykonanie
exekúcie, a teda sa nevzťahuje na prípady zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, a to aj pokiaľ
dôjde iba k čiastočnému zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia. V súvislosti s tvrdenými prieťahmi
v konaní tiež súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo
prieťahy v daných exekučných konaniach, sťažnosti žalobkyne na prieťahy v konaní boli vyhodnotené

ako neopodstatnené. Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že ani v týchto exekučných konaniach nebol
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu.

V exekučných konaniach uvedených vyššie pod bodom 3, v ktorých nesprávny úradný postup mal
spočívať vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, rovnako súd

dospel k záveru o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu. V týchto exekučných konaniach
rozhodnutiu opäť predchádzali úkony súdu. Ani v týchto prípadoch zároveň žalobca nepreukázal
existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy v daných exekučných konaniach. Z vyššie
uvedených dôvodov konštatoval nepreukázanie nesprávneho úradného postupu.

Vo veciach označených vyššie pod bodom 4, v ktorých nesprávny úradný postup mal spočívať v tom,
že súd nerozhodol o zmene exekútora v lehote 30 dní, súd poukázal na skutočnosť, že rozhodnutiu
predchádzaliúkonyexekučnéhosúdu-žiadostiadresovanépôvodnémuexekútorovinavyjadreniespolu
so žiadosťami o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov a v jednej veci návrh na zmenu súdneho
exekútora bol aj zamietnutý. Rovnako aj v týchto veciach konštatoval nepreukázanie rozhodnutia o

prieťahoch v týchto konaniach, lebo sťažnosti žalobkyne na prieťahy v týchto exekučných konaniach
boli súdom (predsedom súdu) považované za neopodstatnené.

Vzhľadom na nepreukázanie nesprávneho úradného postupu ako aj nepreukázanie existencie
nezákonného rozhodnutia súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalovaná nepreukázala vznik trov
konania, ich náhradu jej nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 205 ods.

2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a
navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že prejednal
vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedla,
že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s označenými
dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým právo konať

pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie vo veci
neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej návrhu
na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V
čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušeniekonania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu

ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným

súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mala žalobkyňa mať možnosť vyjadriť sa. Argumentovala ďalej, že ak žalovaná nereagovala na
výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah

a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Poukázala na to, že nesprávny úradný postup
mal na ňu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jej majetku, a to v posudku určenej výške.
Nenáležité je preto tvrdenie v odôvodnení rozsudku, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody postupom
exekučného súdu. Mala za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku
na náhradu škody. Pokiaľ ide o jej návrh na prerušenie konania, argumentovala, že súd bol povinný o

tomto osobitne rozhodnúť pred rozhodnutím vo veci samej, lebo takto ju zbavil možnosti podať opravný
prostriedok proti tomuto rozhodnutiu. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov ( § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne

nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2015 o 9.15 hod., pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach dňa 15.10.2015 v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205

ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v

zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodnev neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania

a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
23.4.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 23.4.2014 bolo doručené žalobkyni
a jej právnemu zástupcovi dňa 26.3.2014 a žalovanej tiež dňa 26.3.2014.

Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2
O.s.p..

Dňa 17.4.2014 bola súdu doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, v ktorej uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím
krajskéhosúduonevylúčenísudcovOkresnéhosúduSpišskáNováVeszprejednávaniaarozhodovania
v tejto veci, z ktorého dôvodu podala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na

túto podanú sťažnosť navrhla zároveň prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o jej ústavnej sťažnosti a z tohto dôvodu navrhla aj zrušiť pojednávanie.

Vyššie uvedené dôvody žiadosti o odročenie pojednávania súd nepovažoval za dôležité dôvody v
zmysle ust. § 119 ods. 1 O.s.p., preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle ust.

§ 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania.
Na pojednávaní dňa 23.4.2014 súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie
obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves, ako aj ďalšími listinami,
ktoré sú súčasťou tohto spisu a pripojených spisov a následne poučil účastníkov v zmysle ust. § 120
ods. 4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Zároveň poučenie podľa ust. § 120

ods. 4 O.s.p. O.s.p. bolo doručené písomne účastníkom konania dňa 17.1.2013 (viď č.l. 23 spisu).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup boli splnené

podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne v odvolaní,
že ju súd nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým jej znemožnil realizáciu jej procesného práva
navrhovať dôkazy.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný

vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa JUDr. Stanislava
Semanová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 6NcC/41/2014-14. Toto rozhodnutie

bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 17.1.2013 a žalovanej dňa 17.1.2013 (č.l. 23) a
nadobudlo právoplatnosť. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach
v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania v tejto veci, nie je náležitá námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.Aj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/,
e/ a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého

stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaniach vedených na tomto
súde, ako sú vyššie označené pod bodmi 1 až 4 a ako sú špecifikované aj v odôvodnení napadnutého
rozsudku, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení

zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav
a nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Pokiaľ žalobkyňa nesprávny úradný postup videla v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosť rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov, s týmto názorom nie je možné sa
stotožniť. Povinnosť súdu ex offo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť
exekučného titulu, t.j., či rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom), vyplýva z

ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. c/ (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka
bola už riešená v rozhodnutiach najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 5Cdo/439/2012, ako aj ústavného
súdu vo veciach I. ÚS 278/2013, IV. ÚS 55/2011, atď., teda povinnosťou súdu ex offo bolo preskúmať

exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Ak takto postupoval, nemožno hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe.

Správny je aj záver súdu o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na
náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí, ktorými sú uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia v exekučných konaniach, uvedených vyššie pod bodom 1.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorými boli žiadosti
o udelenie poverenia na exekúciu zamietnuté, preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto
podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže

jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2013 Z.z. musia
byť splnené kumulatívne.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce sa v exekučných
konaniach uvedených vyššie pod bodom 2 nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že

nerozhodol o žiadosti o udelenia poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, a to vzhľadom na
skutočnosť, že súd zamietol žiadosti o udelenie poverenia.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka

odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré

obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

V exekučných veciach uvedených vyššie pod bodom 2 išlo o prípady, kedy súd zistil rozpor exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, z ktorého dôvodu zamietol žiadosť o udelenia poverenia,

a teda nebol viazaný lehotou 15 dní v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj
za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala,
že by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov

bola preukázaná.

Vyššie uvedený záver o nepreukázaní existencie žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa vzťahuje aj k
rozhodnutiamuvedenýmvyššiepodbodmi3a4,vktorýchrovnakožalobkyňanamietaprieťahyvkonaní,

spočívajúce vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty a v rozhodnutí o
zmene súdneho exekútora po uplynutí 30 dňovej lehoty.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku je záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu a nepreukázaní
existencie nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Spišská Nová Ves vo všetkých vyššie uvedených

exekučnýchkonaniach,atedazáveronesplnenípodmienokprezodpovednosťžalovanejzavznikškody
žalobkyni v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., vecne správny.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nedôvodná

je preto odvolacia námietka žalobkyne, že súd neprihliadol na ňou predložený dôkaz o výške škody
- znalecký posudok a nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s týmto predloženým
znaleckým posudkom.

K ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania z
dôvodu neexistencie dôvodu na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1,2 O.s.p., keďže v čase
rozhodovania súdu už bolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti žalobkyne proti rozhodnutiu Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6NcC/41/2012 zo dňa 19.10.2012.

Nenáležitá je aj odvolacia námietka žalobkyne, že súd bol povinný o jej návrhu na prerušenie konania
rozhodnúť osobitne pred samotným rozhodnutím vo veci samej. V čase rozhodovania súdu prvého
stupňa neboli splnené podmienky pre prerušenie konania, pričom žalobkyňa na svojom návrhu na
prerušenie napriek tomu trvala, preto súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Tým, že o tomto návrhu
rozhodol až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, neodňal žalobkyni právo podať opravný prostriedok

proti tomuto rozhodnutiu, pretože odvolanie je prípustné proti výroku, ktorým súd rozhodoval o tomto
návrhu a toto svoje právo žalobkyňa aj realizovala v odvolaní proti rozsudku. Odvolací súd prejednal
aj odvolanie žalobkyne proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a nenáležitá je preto
odvolacia námietka o zbavení možnosti žalobkyne podať opravný prostriedok proti svojmu rozhodnutiu.
Keďže odvolací súd nezistil dôvody pre prerušenie konania, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať

nesprávny právny postup, ak nevyhovel návrhu na prerušenie konania, ďalej vo veci pokračoval a vo
veci rozhodol.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a

tedasúdmalrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževyjadrenie
žalovanej k žalobe zo dňa 4.2.2013 bolo doručené Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6.2.2013
(č.l. 34 spisu) a následne bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 19.2.2013.

Zatejtosituáciežalobkyňamaladostatokčasunato,abysavyjadrilakargumentomžalovanejaprípadne

navrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto procesného
práva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené (6.2.2013), neboli splnené ani podmienky pre
rozhodnutie v zmysle ust. § 153b/ ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa
nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných

dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením všetkých exekučných spisov Okresného
súdu Spišská Nová Ves, v ktorých je namietaný nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie a
pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto pojednávania zúčastnila, mala možnosť sa k vykonaným dôkazom
vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti
vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda

zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. §101 ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie. Rovnako
nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami , ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie

listinami obsiahnutými v exekučných spisoch Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktoré aj špecifikoval
ich spisovými značkami a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
23.4.2014, v ktorej súd podrobne uvádza zistenia z jednotlivých exekučných spisov, ktoré majú význam
pre rozhodnutie vo veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
privodiťzmenunapadnutéhorozsudku,pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, trovy odvolacieho konania jej však

nevznikli, žalobkyňa nemá právo na ich náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.