Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/673/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612222673
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612222673.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave,
Župné námestie č. 13, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 6. mája 2014 č.k. 10C/31/2012 - 116 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy určenej znaleckým posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 tvrdiac, že mu mala byť spôsobená
nesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduSpišskáNováVesvexekučnomkonanívedenomproti
povinnej C. T. H. súdnym exekútorom pod č. EX 13740/2010 tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní dňa
1.2.2011, t.j. po viac ako 162 dňoch omeškania, ani sa ňou nezaoberal v rámci priznanej právomoci,
pričom žalovaná na jeho písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. pozitívne nereagovala.

Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/782/2010 bola tomuto súdu
dňa 26.11.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej T. H. o vymoženie
1.655,87 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 14.6.2010 sp. zn. SR 04965/10, ku ktorej bola pripojená zmluva o úvere uzatvorená medzi
povinnou a oprávneným a Všeobecné obchodné podmienky. Uznesením zo dňa 2.12.2010 bola žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Súdu bol tiež doručený zo strany žalobcu návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
14NcC/36/2012 zo dňa 11.12.2012 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Súd prvého stupňa o tomto návrhu nerozhodol, pretože
o tom istom návrhu na prerušenie konania už rozhodol uznesením č.k. 10C/31/2012-57 dňa 10.6.2013,ktoré bolo potvrdené aj Krajským súdom v Košiciach č.k. 3Co/328/2013-76 zo dňa 14.2.2014. Navyše
poukázal aj na to, že Ústavný súd SR rozhodol o sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu
v Košiciach uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, ktorú sťažnosť odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na preskúmanie sťažnosti.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a
2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná. Konštatoval, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Uvedenú povinnosť si žalobca splnil, keďže podal žalovanej pred podaním žaloby
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a navyše súd nemal preukázané, aby
nárok žalobcu na náhradu škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený. Ďalej uviedol,
že námietka žalovanej o premlčaní nároku žalobcu je nedôvodná, pretože z exekučného spisu bolo

zistené,žeožiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolorozhodnutésúdomprvéhostupňa
ako súdom exekučným dňa 2.12.2010. Žalobný návrh bol žalobcom na súde prvého stupňa podaný
dňa 27.9.2012 t.j. v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. K samotnému nároku žalobcu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uviedol, že po oboznámení sa s exekučným spisom sp. zn.
10Er/782/2010 zistil, že že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa 26.11.2010 a bolo o nej

rozhodnuté dňa 2.12.2010 a teda uzavrel, že žalobca nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup
súdu, ktorý mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej
lehote 15 dní (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a teda v prieťahoch v súdnom konaní. Dôvodil, že o
tejto žiadosti rozhodol súd v lehote, a to jej zamietnutím. V závere súd konštatoval, že v konaní nebol
preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady škody a to nesprávny úradný postup exekučného

súdu v exekučných veciach, a preto z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na
preukázanie výšky škody a nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca v konaní uplatnil.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože náhradu trov konania nevyčíslila v lehote troch

pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
c) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom

súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať
pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Doplnil, že nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej

univerzity v Bratislave. Citoval ust. § 15 O.s.p., poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (IV.
ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012
sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté rozhodnutie
označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a o ktorom

v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak žalovaný
nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo
byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom sa mal
stať ním tvrdený skutkový stav.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) postupom podľa ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho dovolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,

že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože
sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná

a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a

rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň 6.5.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu, žalobcovi
i žalovanej doručené dňa 7.4.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle cit.

ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p..

Dňa 30.4.2014 žalobca doručil súdu prvého stupňa žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti uviedol, že trvá na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom

na nestrannom súde.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 6.5.2014 nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
ust. § 119 O.s.p., vec prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto pojednávaní oboznámil

výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 10Er/782/2010. Následne poskytol poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a záverom vyhlásil vo veci rozsudok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobcu,nebolamuodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožepretentopostupbolisplnenépodmienky
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy,

ako i jeho tvrdenie, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej. Keďže vyjadrenie žalovanej k
žalobe bolo súdu doručené dňa 6.2.2013 a prostredníctvom súdu doručené žalobcovi dňa 22.2.2013 /
č.l. 37/, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom pochybil, ak samostatne nerozhodoval onávrhu žalobcu na prerušenie konania, avšak toto pochybenie nezakladá takú vadu, ktorá by mala za
následok vecnú nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie

konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber,
resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie vecí, prerušenie konania, riešenie tzv.
predbežnej otázky, etc.) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného
súdneho konania použije, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany
práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana

práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti
konania, a preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku, ako pravidlo.

Odvolací súd poukazuje tiež na pochybenie súd prvého stupňa, ktorý do písomného vyhotovenia
rozhodnutia neuviedol vyhlásený výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Tento nesprávny

postup však nemal vplyv na správnosť rozhodnutia, nakoľko v čase zamietnutia návrhu na prerušenie
konania mal súd splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca JUDr. Stanislava
Semanová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.12.2012 č.k. 14NcC/36/2012-13. Za
situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.

rozhodnuté o tom, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je
náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f)
O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle
zákona č. 513/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 10Er /782/2010, z
ktorého dôvodu základ nároku nie je daný. V uvedenej exekučnej veci bola žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu prvého stupňa dňa 26.11.2010. Súd o nej
rozhodol dňa 2.12.2010, teda v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej 15-
dňovej lehote.Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní
vedenompodsp.zn.10Er/782/2010sanedopustilnesprávnehoúradnéhopostuputým,ženerozhodolo
žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, pretože súd v zákonom stanovenej lehote rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Navyše podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie

vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu;
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

pozn. odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehote 15 dní je určená na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, ak takýto rozpor súd
zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tomto prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré

obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

Odvolací súd tiež dodáva, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. je súčasné splnenie troch podmienok a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp.
nesprávneho úradného postupu, existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp.

nemajetkovejujmyapreukázaniepríčinnejsúvislostimedzinezákonnýmrozhodnutímresp.nesprávnym
úradným postupom a škodou.

V prejednávanej veci nie je splnená už prvá podmienka zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny
úradný postup Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.

10Er/782/2010, pretože súd rozhodol o žiadosti súdneho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo potom

povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie dňa 6.5.2014, na ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov i
oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu spišská Nová Ves sp. zn. 10Er/782/2010. Pokiaľ

by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a
realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto pojednávaní, vrátane možnosti
vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je
teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
Súd totiž rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako

aj ostatných zákonných podmienok, ako už bolo vyššie uvedené. Nenáležitá je napokon i námietka
žalobcu o vykonanie dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.
Z odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutýmiv spise Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Er/782/2010 a tento záver nepochybne vyplýva
aj zo zápisnice o pojednávaní.

V závere odvolací súd dodáva, že žalobcom uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu zo žiadneho zákona
nevyplýva.TentonárokmôžepriznaťÚstavnýsúdSRibavsúvislostiskonkrétnehoporušeniaústavného
práva.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania však žalovanej nevznikli a žalobca právo na

ich náhradu nemá, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.