Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218988
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112218988.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Q. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpený: JUDr. I.Piotr Giebel, advokát, Sladovnícka 22, Trnava, proti
žalovanému: Meert Interiors, s.r.o., IČO: 36 275 255, Obrancov mieru 1230, 919 04 Smolenice,
zastúpený: PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a vyplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zo
dňa 09.05.2012, daná žalovaným žalobcovi, j e n e p l a t n á .

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 21.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2012, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 09.05.2012, daná žalovaným
a doručená žalobcovi dňa 11.05.2012 je neplatná a zároveň aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.11.2005 uzavreli žalobca a žalovaný Pracovnú zmluvu v
znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.05.2007, na základe ktorej žalovaný vykonával prácu ako stolár s
rôznymi pomocnými prácami pri výrobe na dobu neurčitú s čistou mesačnou mzdou vo výške 995,82
eura (30.000,00 Sk). Dňa 11.05.2012 bola žalobcovi doručená Výpoveď zamestnávateľa z pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zo dňa 09.05.2012 s dňom skončenia pracovného
pomeru 31.08.2012 s dôvodom výpovede - zrušenie zamestnávateľa bez právneho nástupcu a

výpovednou dobou 3 mesiace. Žalobca listom zo dňa 14.05.2012 oznámil žalovanému, že výpoveď
považuje za neplatnú a trval na ďalšom prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný listom zo
dňa 21.05.2012 odmietol žalobcovi predeľovať prácu. Žalobca považuje výpoveď za neplatnú z dôvodu,
že mu bola doručená výpoveď s dôvodom výpovede zrušenie zamestnávateľa bez právneho nástupcu v
zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, pričom valné zhromaždenie, ktorého je členom, doposiaľ
neprijalo platné rozhodnutie o zrušení danej spoločnosti, preto má za to, že žalovaný neuviedol správny
dôvod vo výpovedi zo dňa 09.05.2012, pričom poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 1Obo/210/2006 zo

dňa 27.11.2007. Žalobca ďalej uviedol, že netrvá na ďalšom zamestnávaní zamestnávateľom. Návrh v
časti náhrady mzdy odôvodnil poukazom na ustanovenia § 77 ods. 3 písm. a) a § 76 ods. 1 Zákonníka
práce.Na pojednávaní neskôr žalobca uviedol, že má za to, že v predmetnej veci podľa § 66 Zákonníka
práce pri skončení pracovného pomeru nebol vopred daný súhlas príslušného úradu práce, nakoľko
v prípade žalobcu sa jedná o osobu so zdravotným postihnutím. Ďalej má za to, že podľa výpisu z

obchodného registra sa jedná o skrytý prevod podniku, nakoľko konateľ spoločnosti žalovaného v júli
2012 založil novú spoločnosť, kde je jediným spoločníkom a jediným konateľom G. N. a táto spoločnosť
ďalej vykonáva podnikateľskú činnosť v rozsahu, ako vykonával žalovaný v tomto konaní. Svoje tvrdenie
podoprel tým, že všetci zamestnanci okrem žalovaného od septembra 2012 vykonávajú tú istú prácu
pre spoločnosť Meert schody s.r.o., teda tú istú prácu, ktorú vykonávali predtým u žalovaného. Nie

je pravdou, že žalovaný zastavil vykonávanie konkrétneho predmetu podnikania, a to stolárstvo a že
fakticky zrušil celý podnik. Nie je pravdou, že u žalovaného poklesol dopyt po jeho výrobkoch tak, že
postupne nemal už žiadne objednávky na svoje produkty vyrábané v predmete svojho podnikania. Jedná
sa o výrobu drevených schodov. Žalovaný stále podniká v priestoroch, kde podnikal predtým, ďalej
používa aj stroje a zariadenia, ktoré používal aj predtým z pôvodnej spoločnosti.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a považuje
ju v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalovaný je na rozdiel od žalobcu toho názoru, že
zrušenie zamestnávateľa na účely aplikácie ustanovenia § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce nemožno
stotožňovať so zrušením obchodnej spoločnosti, ktoré predchádza zániku obchodnej spoločnosti v
zmysle ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že za zrušenie zamestnávateľa

považuje právna teória (JUDr. Barancová - komentár k ZP od vydavateľstva C.H.Beck, vydanie 2010,
str. 291) situáciu, ak zamestnávateľ - obchodná spoločnosť, prestane vykonávať konkrétny predmet
podnikania, ktorý má zapísaný ako predmet činnosti v obchodnom registri, pri ktorom zamestnával
fyzické osoby, avšak právne ako subjekt existuje ďalej, len nevykonáva túto konkrétnu podnikateľskú
činnosť. Žalovaný okrem toho, že zastavil vykonávanie konkrétneho predmetu podnikania (stolárstvo),

fakticky zrušil celý svoj podnik (nie spoločnosť) na výrobu drevených schodov. Žalovaný ešte začiatkom
mesiacamáj2012vprítomnostivšetkýchzamestnancovinformovalichotom,žepodnik(niespoločnosť)
sa bude rušiť, nakoľko končia nájomné zmluvy na výrobné zariadenia a stroje a taktiež nájomná
zmluva na výrobné priestory. Okrem toho u žalovaného poklesol dopyt po jeho výrobkoch, a to tak, že
postupne nemal už žiadne objednávky na svoje produkty vyrábané v rámci predmetu svojho podnikania.

Na základe uvedených skutočností bol žalovaný nútený ukončiť tento predmet svojho podnikania a
prevádzkovania podniku, a rovnako tiež ukončiť všetky pracovné pomery so všetkými zamestnancami,
ktorí pracovali na rovnakej pozícii ako žalobca, a to podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Na
základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 06.05.2013 navrhol žalobca pripustenie zmeny petitu a pripustenie vstupu ďalšieho
účastníka na strane žalovaného, o ktorých návrhoch rozhodol súd uznesením č.k. 13Cpr/4/2012-156 zo
dňa 08.09.2014, ktorým zmenu žaloby a vstup ďalšieho účastníka nepripustil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 21.09.2012, odpoveďou

žalovaného zo dňa 21.05.2012, žiadosťou žalobcu zo dňa 14.05.2012, výpoveďou zamestnávateľa z
pracovného pomeru zo dňa 09.05.2012, pracovnou zmluvou zo dňa 14.11.2005, dodatkom č. 1 zo
dňa 01.05.2007 k pracovnej zmluve, výpisom žalovaného z Obchodného registra zo dňa 21.09.2012,
zoznamom listín žalovaného uložených v zbierke listín zo dňa 20.09.2012, protokolom inšpektorátu
práce zo dňa 01.10.2012, rozhodnutím o poskytnutí plateného voľna zo dňa 10.04.2012, prerušením

nájomnej zmluvy na budovy zo dňa 07.05.2012, výplatnými páskami za obdobie 3/2012 - 8/2012,
pracovnými zmluvami uzavretými medzi žalovaným a zamestnancami: Z. N. zo dňa 11.06.2008, A. M.
zo dňa 01.08.2006 a Z. C. zo dňa 31.08.2010, výpoveďami zamestnávateľa zo dňa 09.05.2012 danými:
Z. N., A. M. a Z. C. dohodami o skrátení zotrvania v pracovnom pomere zo dňa 31.07.2012 uzavretými
medzi žalovaným a Z. N., A. M. a Z. C., rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 03.02.2009, výpisom

spoločnosti Meert schody s.r.o. z Obchodného registra zo dňa 31.08.2012, výpisom spoločnosti Meert
schody s.r.o. zo Živnostenského registra zo dňa 28.11.2012, výpisom spoločnosti Meert Interiors, s.r.o.
z Obchodného registra zo dňa 25.03.2013, výpisom spoločnosti Meert schody s.r.o. zo dňa 25.03.2013,
zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.08.2012, vyjadreniami žalobcu a žalovaného, ako aj
ostatným obsahom spisu, výsluchom žalobcu a svedkov, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z Pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2005 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú so skúšobnou
dobou 3 mesiace, zamestnanec bol zaradený ako stolár s dňom nástupu do práce dňa 01.12.2005.Z Výpovede zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) zo dňa 09.05.2012
vyplýva, že ňou žalovaný ako zamestnávateľ zastúpený konateľom Z. N. dal podľa ustanovenia § 63

ods. 1 písm. a) Zákonníka práce výpoveď žalobcovi ako zamestnancovi z pracovného pomeru, ktorý
vznikol dňa 01.12.2005, pričom pracovný pomer mal skončiť dňom 31.08.2012 pri výpovednej dobe 3
mesiace, keď ako dôvod výpovede bolo uvedené „zrušenie zamestnávateľa bez právneho nástupcu“.

Z výpisu z Obchodného registra zo dňa 25.03.2013 vyplýva, že spoločnosť Meert Interiors, s.r.o. vznikla

dňa 10.09.2005, jej spoločníkmi sú Z. N. a Q. N., jej konateľom je Z. N., predmetom činnosti je okrem
iného stolárstvo.

Z výpisu z Obchodného registra zo dňa 25.03.2013 vyplýva, že spoločnosť Meert schody s.r.o. vznikla
dňa 14.07.2012, jej jediným spoločníkom je Z. N., jej konateľom je G. N., predmetom činnosti je okrem
iného stolárstvo.

Žalobca pri výsluchu účastníka konania uviedol, že problémy so zamestnávateľom má od 11.03.2012, od
marca 2012 nepracuje. Je toho názoru, že žiaden dôvod na výpoveď žalovaný voči nemu nemal a nemá,
ale na druhej strane má pocit, že sú mu známe určité skutočnosti, ktoré sú nepríjemné žalovanému,
bolo podané trestné oznámenie, išlo o výsledky v hospodárení tejto firmy. Firma naďalej pokračuje,

len pod inou hlavičkou. Nebolo mu dovolené vykonávať prácu od 10.04.2012. Neplatnosť výpovede
vidí v tom, že nedošlo v skutočnosti k zrušeniu firmy žalovaného, bolo to iba jeho tvrdenie, tvrdené v
doručenej výpovedi. Ďalej žalobca uviedol, že dostával plnú mzdu každomesačne od marca 2012 do
konca augusta 2012.

Svedok Z. N. pri výsluchu uviedol, že k zrušeniu spoločnosti nedošlo. Zamestnávateľ pod uvedeným
označením v žalobe prestal vykonávať svoju činnosť ku dňu 31.08.2012. Všetkým zamestnancom
žalovaného sa oznámila skutočnosť, že sa zrušuje tento zamestnávateľ ku dňu 31.08.2012, z dôvodu
zrušenia nájmu, resp. ukončenia činnosti. Odstupné pracovníci nedostali, lebo dohodou zostali naďalej
pracovať až do 31.08.2012. Tento rok sa nazhromaždili nezhody medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca

napríklad svojvoľne opustil pracovisko, vrátil sa do firmy späť, zobral spolupracovníkov, a išli si spolu
napríklad zapáliť cigaretu a podobne. Pôvodná zmluva o nájme mala byť do 05.05.2012, preto dali
žalobcovi v tom období výpoveď. Následne došlo k jednaniu medzi nimi a prenajímateľom a tento
im predĺžil nájom o tri mesiace, teda do konca augusta 2012. Bolo potrebné dokončiť určité zákazky.
Medzičasom došlo k úbytku zákaziek. Žalobca dostal plnú náhradu mzdy od marca 2012 do konca

augusta 2012, aj keď nepracoval, v čistom 1.000,- eur mesačne. Problémy medzi nimi a žalobcom sa
začali už minulý rok a gradovali v tomto roku, dochádzalo aj k verbálnym útokom, žalobca sa stále
dožaduje vecí, ktoré nie sú v súlade s jeho postavením v práci.

Svedok Z. C. pri výsluchu uviedol, že je zamestnaný ako stolár vo firme Meert schody Smolenice, v

predmetnej firme pracuje od 01.09.2012, predtým pracoval vo firme Meert Interiors v Smoleniciach. T.č.
je konateľom firmy pán Erik N., predtým bol konateľ pán Z. N.. So svedkom bol ukončený pracovný
pomer predchádzajúcim zamestnávateľom v dôsledku ukončenia nájmu. Koncom augusta bol oslovený
pánom N., či chce nastúpiť do nového zamestnania. S týmto súhlasil a doteraz tam pracuje. Žalobca bol
jeho spolupracovníkom vo firme Meert Interiors. Nevie, akým spôsobom žalobca prestal pracovať pre

predchádzajúcu firmu, v ktorej spolupracovali. V tejto novej firme vykonáva prácu stolára a toto podobne
vykonával aj v predchádzajúcej firme. V predchádzajúcej firme odišli všetci pracovníci, nevie, z akého
dôvodu.Prešlitrajadonovejfirmypracovať,opravuje,trajabolinovoprijatídotohtozamestnania.Okrem
ich troch, ktorí pracovali v inej firme, ešte tam pracuje ďalší pracovník. Je pravdou, že pracujú v tých
istých prevádzkach a na tých istých strojoch, ako pracovali v predchádzajúcom zamestnaní. Nevie, kto

je odberateľom ich výrobkov. Momentálne komunikuje v práci s pánom Z. N.. S konateľom G. N. nikdy
o práci nehovoril, nekomunikoval.

Svedok A. M. pri výsluchu uviedol, že je zamestnaný ako stolár vo firme Meert schody Smolenice
od konca augusta 2012, predtým pracoval vo firme Meert Interior. Pracuje v tých istých častiach v

Smoleniach, ako pracoval predtým. Z predchádzajúcej firmy dostal výpoveď, túto dostal údajne z
ukončenia nájomných zmlúv na predmetné priestory. Celá firma takto ukončila činnosť. Oslovil ho
následne pán Z. N.. Keď začala táto nová firma, tak bol oslovený a má uzatvorenú novú zmluvu s touto
firmou. Vykonával prácu stolára aj teraz aj predtým. Momentálne pracujú vo firme traja plus jeden novýzamestnanec. On komunikuje v zamestnaní s pánom Z. N.. Hlavnou činnosťou je výroba drevených
schodov, nevie, kto je hlavným odberateľom ich výrobkov. Aj u predchádzajúceho zamestnávateľa ako
stolár vyrábal schody. Vie o problémoch účastníkov konania, keď počul ako sa vadili žalobca v tomto

konanískonateľom,nepočúvalobsahichrozhovorov.Svedokďalejuviedol,žemalproblémsožalobcom
v tomto konaní, keď raz mu povedal, že keď pôjde svedok proti nemu, v období, keď sa vadil s pánom
N., že velice zle dopadne, nič sa mu nestalo.

Svedok Z. N. pri výsluchu uviedol, že je zamestnaný ako stolár vo firme Meert schody Smolenice,

predtýmpracovalvofirmeMeertInteriorsvSmoleniciach,vtejtominulejfirmemubolukončenýpracovný
pomer, dostali viacerí výpoveď. Bol problém medzi pánom N. a pánom N., predchádzajúca firma bola
zrušená. Pamätá si, že ani nemali dosť práce. V čase výpovede svedok hovoril s pánom N.. Následne
v krátkom čase potom prišla ponuka ohľadom nového miesta. Pán N. ho oslovil, či nejde pracovať do
novej firmy, bol to Z. N.. Svedok pracoval vo firme ako stolár predtým aj teraz, pracuje v tých istých
priestoroch, ako pracoval predtým. Vie, že firma bola v prenájme, nevie aké sú teraz vzťahy k predmetnej

nehnuteľnosti. Predmet činnosti zostal po predchádzajúcej firme, teda vyrábajú drevené schody. T.č.
vyrábajú menší objem prác. V terajšej práci pracujú štyria, okrem ich troch, ktorí boli zamestnancami
predchádzajúcejfirmy,prišieltamďalšíčlovek.MomentálnekomunikujespánomZ.N.,robíimprogramy.
Ďalej uviedol, že si nepamätá už presne, aká dlhá bola výpovedná lehota, výpoveď mu bola daná v
máji minulého roku, akonáhle mu končila výpovedná lehota z predchádzajúceho zamestnania, potom

uzatvoril nový pracovný pomer s terajším zamestnávateľom. Pri konci v minulom zamestnaní už mali
menší objem prác. Nikto ho nenabádal na uzatvorenie dohody o skoršom skončení pracovného pomeru
u predchádzajúceho zamestnávateľa.

Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.

Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených
v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP (v znení platnom a účinnom v čase výpovede), zamestnávateľ môže dať
zamestnancovivýpoveďibazdôvodov,aksazrušujealebopremiestňujezamestnávateľalebojehočasť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP (v znení platnom a účinnom v čase výpovede), zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách.

Podľa § 252i ods. 1 ZP, týmto zákonom sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l.
januárom 2013.

Podľa § 252i ods. 4 veta prvá ZP, výpoveď daná zamestnávateľom zamestnancovi pred 1. januárom
2013 a nároky, ktoré z nej vznikli, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012.

Podľa § 79 ods. 3 ZP (v znení platnom a účinnom v čase výpovede), ak zamestnávateľ skončil pracovný
pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so
zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.Podľa § 79 ods. 4 ZP (v znení platnom a účinnom v čase výpovede), v prípadoch ustanovených v odseku
3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134
za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.

Medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom platne vznikol pracovný pomer
založený Pracovnou zmluvou zo dňa 14.11.2005 v znení Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve. Dňa

11.05.2012 bola žalobcovi doručená písomná výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa §
63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, v ktorej sa ako výpovedný dôvod uvádza zrušenie zamestnávateľa
bez právneho nástupcu, pričom pracovný pomer sa mal skončiť dňom 31.08.2012.

Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 24.09.2012, pričom pracovný pomer sa mal skončiť dňom
31.08.2012,súdvrámciriešeniapredbežnejotázkyuzavrel,žežalobcapodalžalobuvrámci2-mesačnej

prekluzívnej lehoty podľa § 77 ZP, preto mohol pristúpiť k posúdeniu platnosti danej výpovede.

Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný
druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť tohto právneho
úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Formálnymi náležitosťami sú písomná forma

výpovede a jej doručenie druhej strane. Obsahovou náležitosťou výpovede (v prípade výpovede zo
strany zamestnávateľa) je potom uplatnenie dôvodu uvedeného v Zákonníku práce, ktorý dôvod sa
musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a aby bolo zrejmé, aké sú
skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom.
Zmyslom ustanovenia § 61 ods. 2 ZP je, aby zamestnanci boli proti výpovedi primerane chránení, aby

sa mohli brániť, že výpovedný dôvod nie je daný.

Súd vzhľadom k podanej žalobe posudzoval, či dôvod uvedený vo výpovedi obstojí ako výpovedný
dôvod, nakoľko zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených
v § 63 ods. l ZP, ktorý dôvod musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Predpokladom platnej výpovede je zároveň existencia dôvodu
výpovede v čase výpovede.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi doručenej
žalobcovineboldaný,nakoľkospoločnosťžalobcusavčasevýpovedenezrušovala,ničvčasevýpovede

jej zrušeniu nenasvedčovalo a uvedená spoločnosť ako právny subjekt existuje doposiaľ. Súd pritom
zastáva názor, že pod „zrušením zamestnávateľa bez právneho nástupcu“ ako bol výpovedný dôvod
uvedený vo výpovedi, je pri obchodnej spoločnosti potrebné rozumieť proces predchádzajúci zániku
obchodnej spoločnosti v zmysle § 68 Obchodného zákonníka, pričom postačuje, ak v čase výpovede
všetky okolnosti svedčia tomu, že sa spoločnosť zrušuje, a teda možno dôvodne očakávať, že v

dohľadnom čase stratí právnu subjektivitu, a tým aj možnosť ďalej zamestnávať zamestnancov. S
komentárom,naktorýodkazuježalovanývosvojomvyjadreníkžalobe,sasúdnestotožňuje,nakoľkomá
za to, že v prípade, že nedochádza k zrušeniu spoločnosti, ako predpokladu k jej zániku ako právneho
subjektu, ale len ku skončeniu s výkonom konkrétnej podnikateľskej činnosti pri zachovaní existencie
spoločnosti, a spoločnosť z uvedeného dôvodu nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, je daný

iný výpovedný dôvod, a síce dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, teda z dôvodu, že sa stal
zamestnanec nadbytočným z dôvodu organizačným zmien.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený
v rozsudku SR sp.zn. 1 Obo 210/2006 zo dňa 27.11.2007, v zmysle ktorého „Ak sa zrušuje

zamestnávateľ ako celok zaniká ako právny subjekt, čím stráca objektívnu možnosť ďalej zamestnávať
svojich zamestnancov. ...Zákonník práce nemá žiadnu úpravu o tom, kedy je splnená podmienka, že
zamestnávateľ sa zrušuje. Keďže v danom prípade je zamestnávateľom právnická osoba, podmienky
za ktorých je možno ju zrušiť je potrebné hľadať v iných právnych predpisoch. Aké podmienky musia byť
splnené, aby bola spoločnosť zrušená upravuje Obchodný zákonník.“ Obdobný právny názor vyslovil

Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 1 Obo 28/2006 zo dňa 22.01.2008.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že ani v prípade, že by zákonodarca zrušením zamestnávateľa
mal na mysli (tak ako to uvádza žalovaný, s ktorým výkladom sa súd ale nestotožňuje) aj len situáciu, žeobchodná spoločnosť ako zamestnávateľ prestane vykonávať konkrétnu podnikateľskú činnosť, nebolo
by možné výpoveď považovať za platnú, nakoľko ani tento výpovedný dôvod by nebol daný, a to z nižšie
uvedených dôvodov.

Z výpovedí a dohôd o skrátení zotrvania v pracovnom pomere, ako aj zo svedeckých výpovedí Z.
C. A. M. a Z. N., vyplýva, že dňa 26.08.2012 ukončili pracovný pomer u zamestnávateľa Meert
Interiors s.r.o. a najneskôr dňa 01.09.2012 im vznikol pracovný pomer u zamestnávateľa Meert schody
s.r.o.. Zo svedeckých výpovedí mal súd ďalej za preukázané, že u nového zamestnávateľa pracujú

traja bývalí zamestnanci žalovaného (svedkovia) a ďalší iný zamestnanec, vykonávajú rovnako prácu
stolárov, pracujú v tých istých prevádzkach a na tých istých strojoch, ako pracovali v predchádzajúcom
zamestnaní a v práci komunikujú s pánom Z. N.. Svedkovia A. M. a Z. N. ďalej uviedli, že v súvislosti
so vznikom nového pracovného pomeru boli oslovení p. Z. N. a zároveň, že vedeli o problémoch medzi
pánom N. a pánom N.. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že obe spomínané spoločnosti - Meert
Interiors, s.r.o. a Meert schody s.r.o., okrem toho, že majú ako predmet činnosti zapísané stolárstvo, sú

tiež úzko personálne prepojené, keď p. Z. N. je jedným z dvoch spoločníkov spoločnosti Meert Inrteriors,
s.r.o. (kde je aj jediným konateľom) a zároveň je jediným spoločníkom spoločnosti Meert schody s.r.o.
(kde je jediným konateľom p. G. N., syn p. Z. N.).

Z vyššie uvedeného má súd za preukázané, že v prejednávanej veci možno hovoriť len o formálnom,

nie však skutočnom skončení podnikateľskej činnosti v oblasti stolárstva na strane žalovaného. Zo
súhrnu jednotlivých dôkazov totiž možno vyvodiť len ten záver, že ku skončeniu stolárskej výroby došlo
len „na papieri“ a následne prišlo fakticky k jej viac-menej plynulému presunu pod novovzniknutú
spoločnosť (14.07.2012), a to prevzatím tých istých zamestnancov (s výnimkou žalobcu), pribratím
nového zamestnanca (namiesto žalobcu), pričom práca bola vykonávaná v tých istých priestoroch, na

tých istých strojoch, ktorú výrobu riadila tá istá osoba (p. Z. N.), ktorá bola spoločníkom predchádzajúcej
spoločnosti a zároveň jediným spoločníkom novovzniknutej spoločnosti. Z uvedeného má súd za to, že
nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že došlo ku skutočnému skončeniu jeho podnikateľskej činnosti v
oblasti stolárstva, a preto bolo preto potrebné skončiť pracovný pomer so žalobcom výpoveďou, ale súd
zastáva názor, že skončenie stolárskej výroby bolo len fiktívne a skutočným dôvodom výpovede danej

žalobcovi bolo „zbaviť sa“ tohto konkrétneho zamestnanca. Súd pritom tvrdenie žalovaného, že jedným z
dôvodovskončeniastolárskejvýrobyboloukončenienájmupriestorovastrojov,považujelenzaúčelové,
a to s poukazom na skutočnosť, že už dňa 27.08.2012 bola medzi prenajímateľom a novovzniknutou
spoločnosťouMeertschodys.r.o.uzavretáZmluvaonájmenebytovýchpriestorov,pričomtútozmluvuza
uvedenú spoločnosť podpísal jej spoločník p. Miroslav N. ako splnomocnený zástupca, pričom nájom má

trvať minimálne do 01.09.2020, z čoho je zrejmé, že tvrdené problémy s nájom nemohli byť (prinajmenej)
vážneho charakteru a neriešiteľné. Rovnako v konaní nebolo preukázané zníženie odbytu v spoločnosti
žalovaného, keď súd takémuto tvrdeniu neuveril, pretože v takom prípade by p. Z. N. nezaložil novú
obchodnú spoločnosť opäť podnikajúcu v oblasti stolárskej výroby.

Súd vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že v prejednávanom prípade žalovaný ako
zamestnávateľ neuplatnil dôvod, ktorý ho oprávňoval skončiť pracovný pomer so žalobcom výpoveďou,
nakoľko sa žalovaný ako zamestnávateľ nezrušoval, a to ani v zmysle jeho zániku ako právneho
subjektu, ani v zmysle skončenia predmetnej podnikateľskej činnosti (stolárstvo), a preto súd určil
výpoveď zo dňa 09.05.2012 za neplatnú, pričom vzhľadom k tomu, že žalobca na ďalšom zamestnávaní

netrvá, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil za použitia fikcie v zmysle § 79 ods. 3
písm. a) ZP dohodou uplynutím výpovednej doby, t.j. ku dňu 31.08.2012.

Pokiaľ ide o druhú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal priznania náhrady mzdy v sume jeho
priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov, t.j. v celkovej sume 2.639,62 eura, súd

považuje žalobu v tejto časti za nedôvodnú. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru, ak zároveň
zamestnanec netrvá na ďalšom zamestnávaní, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy iba v prípade,
že došlo k neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru, nie v prípade neplatného skončenia
pracovného pomeru výpoveďou (§ 79 ods. 4 ZP). Dôvodom odlišnej úpravy je skutočnosť, že v prípade
neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou má zamestnanec nárok na vyplácanie mzdy

počas výpovednej doby, a preto zákon priznáva nárok na náhradu mzdy iba pri neplatnom okamžitom
skončení pracovného pomeru.Nad rámec súd poznamenáva, že žalobca by nemal nárok ani na odstupné v zmysle § 76 ods. 1 ZP (na
ktoré ustanovenie v rozpore s petitom odkazuje v žalobe), nakoľko tento nárok nevzniká v prípade fikcie
skončenia pracovného pomeru dohodou (§ 79 ods. 3 písm. a) ZP), ale v prípade skutočného uzavretia

dohody o skončení pracovného pomeru (§ 60 ZP), a to s poukazom na § 76 ods. 1 ZP. Naviac však, v
zmysle prechodného ustanovenia § 252i ods. 4 ZP v rozhodnom čase (od 01.09.2011 do 31.12.2012)
nebol súbeh výpovednej doby a odstupného v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy ani možný
(§ 76 ods. 1- 3 ZP v znení účinnom od 01.09.2011 do 31.12.2012).

Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd žalobe v časti určenia neplatnosti výpovede zo dňa 09.05.2012
danej žalovaným žalobcovi vyhovel, považujúc ju za dôvodnú, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP,
keď žalobca bol úspešný v časti žaloby o určenie neplatnosti výpovede a neúspešný v časti uplatnenej
náhrady mzdy, kde v druhej časti bol úspešný žalobca, pričom ide o samostatné nároky, z čoho vyplýva,
že obaja účastníci konania boli úspešní pomerne v polovici, a preto žiadnemu z účastníkov právo na

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.