Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205778
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414205778.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 10.11.2014 pred samosudcom JUDr.

Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľky U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO:
47234466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35807598, o návrhu na úhradu sumy 314 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatia
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 314 €, spolu s 8,25% úrokom z omeškania
p. a. zo sumy 314 € od 07.05.2014 až do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,

pod následkom výkonu rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 98,82 eur v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia, na účet právneho zástupcu
navrhovateľky Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 12.5.2014
domáhala od odporcu úhrady sumy 350 eur s prísl. Svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že medzi
účastníkmi konania došlo dňa 13.06.2012 uzatvorením dvojstranného právneho úkonu, a to zmluvy

o úvere, na základe ktorej zmluvy odporca poskytol navrhovateľke finančný obnos vo výške 350 eur.
Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že napriek výške poskytnutého úveru uhradila v prospech odporcu
celkovo sumu vo výške 664 eur. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že sa čo sa týka uzatvoreného
dvojstranného právneho úkonu, z dôvodu a okolností, že sa jednalo o predtlač paušalizovaného
charakteru, ktorú nemohla žiadnym spôsobom upraviť a po formálno-právnej stráne absentujú v
dvojstrannom právnom úkone dojednania v zmysle § 9 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z. z. je
nutné považovať dvojstranný právny úkon, ako právny úkon bezúročný a bez poplatkov, a teda na

základe dvojstranného právneho úkonu odporcovi vznikol nárok len na úhradu poskytnutých finančných
prostriedkov. Z horeuvedených dôvodov uplatnil navrhovateľka svojim návrhom nárok v zmysle § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pričom ako bezdôvodné obohatenie kvalifikovala rozdiel uhradenej sumy
kudňupodaniažalobyoprotiposkytnutýmfinančnýchprostriedkovnazákladezmluvyoúvere.Vprípade
úspechu v konaní uplatnila trov právneho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol platobným rozkazom číslo konania 7C/30/2014 zo

dňa 01.07.2014. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu v Žiari nad Hronom podal v zákonnom
stanovenej lehote dňa 14.07.2014 odporca odpor. Vo svojom odpore, ako i v písomnom vyjadrení,
žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnil okolnosťou, že
nenastala ani jedna z foriem vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú zákonodarca kvalifikuje v §151 Občianskeho zákonníka. Namietal okolnosť, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko táto bola
uzatváraná, ako vyplýva z obsahového znenia v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako

nepomenovaná zmluva, z ktorých dôvodov v sebe tento právny úkon nevzťahuje právna kvalifikácia
kogentné ustanovenie a sankcie zákona číslo 129/2010 Z. z. resp. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Výška uplatneného nároku samotným odporcom spochybňovaná nebola.

Vzhľadom na obranu zvalenú samotným odporcom proti uplatnenému nároku súd vykonal dokazovanie
na podstatnú otázku právnej kvalifikácie dvojstranného právneho úkonu medzi účastníkmi konania.

Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania dňa 13.06.2012 uzatvorili
zmluvu o úvere pod číslo 609600408. Na základe tejto zmluvy odporca poskytol navrhovateľke úver v

celkovej výške 350 eur. Ako vyplynulo z prehľadu histórie splátok úveru, navrhovateľka do dňa podania
samotného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia uhradila na základe tohto dvojstranného
právneho úkonu v prospech odporcu celkovú istinu vo výške 664 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zák. 129/2010 z. z., spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
premetu svojho podnikania, alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že čo sa týka osoby navrhovateľky táto v čase
čerpania úveru, na základe dvojstranného právneho úkonu bola fyzickou osobou, ktorá vykonávala
pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy, finančné prostriedky čerpané na základe zmluvy o úvere

boli čerpané pre účely pokrytia základných potrieb v domácnosti navrhovateľky a na tieto účely boli
i použité. Nie je možné teda v žiadnom prípade konštatovať, že by čerpané finančné prostriedky na
základe zmluvy o úvere boli použité navrhovateľkou pre účely predmetu svojho podnikania alebo výkonu
povolania.

Veriteľom bol v danom prípade odporca, ktorý na základe portfolia svojej činnosti povolenej príslušnými
správnymi orgánmi, medzi iným poskytoval spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie súd konštatuje, že v danom prípade sa jedná jednoznačne
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a ako taká podlieha všetkým zákonnom stanoveným kogentným

atribútom takéhoto právneho úkonu.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať medzi iným, i dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

zákona, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti, podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r, y.

Z prevedeného dokazovania, a to samotnej zmluvy o úvere má súd preukázané, že zmluva o úvere
vo svojich ustanoveniach neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neobsahuje ani ďalšiu kogentnú náležitosť, a to výšku

ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Vzhľadom na
horeuvedené skutočnosti v zmysle dikcie zákona a sankcie zákonodarcu v § 11 ods. 1 zákona 129/2010
Z. z. súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 13.06.2012 za právny
úkon bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd po prevedenom dokazovaní považoval dvojstranný právny úkon, a to zmluvu o úvere uzatvorenú
medzi účastníkmi konania dňa 13.06.2012 z horeuvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov.
Odporcovi teda na základe tohto dvojstranného právneho úkonu vznikol nárok len na naplnenie

poskytnutých finančných prostriedkov v celkovej výške 350 eur. Nakoľko súd mal preukázané, že
navrhovateľka na základe dvojstranného právneho úkonu uhradila v prospech odporcu celkovo sumu
664 eur, k jej plneniu došlo na základe neplatného právneho úkonu resp. plnením správneho dôvodu,
ktorý odpadol. Zákonodarca takéto konanie jednoznačne klasifikuje, ako bezdôvodné obohatenie. Výšku
bezdôvodnéhoobohateniamalsúdjednoznačnepreukázanúatvorilarozdielmedziskutočneuhradenou

sumou na základe dvojstranného právneho úkonu zo strany navrhovateľky v prospech odporcu a
poskytnutými finančnými prostriedkami na základe zmluvy o úvere. Súd kvalifikoval návrh v časti
uplatneného nároku, ako dôvodný a tomuto v plnom rozsahu vyhovel. Súd vyhovel taktiež nároku
uplatnenému navrhovateľkou v súvislosti s úročením vo výške zákonného ročného úroku uplatneného
finančnéhonárokuzdôvoduokolnosti,žeodporcasadostalsfinančnýmplnenímdoomeškania,atoodo

dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na mimosúdnu pokonávku. Výška úročenia zodpovedá v danom
prípade ustanoveniu § 517 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na Nariadenie vlády Slovenskej
republiky 87/95 Z. z.

O trovách konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania predstavujú trovy právneho

zastúpenia za tri úkony právnej pomoci, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie na
súd zo dňa 08.05.2014, účasť na pojednávaní dňa 10.11.2014 vo výške á 21,58 eur + 8,04 eur režijný
paušál.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.