Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414211396
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1414211396.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: S. K., bytom W.P. X, A. proti odporcovi: K. K.,
bytom W. X, A., t.č. bytom S. E. XX, E. X. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto predbežné opatrenie:

Odporcovi K. K., nar. XX.XX.XXXX s a n a r i a ď u j e, aby nevstupoval dočasne do bytu č.

XXX, na XX. poschodí nachádzajúcom sa v bytovom dome na W. L.. Č.. X M. A. postavenom na
pozemku s parcelným číslom XXXX v okrese A., obec A., katastrálne územie A., zapísaného na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, v ktorom býva navrhovateľka s
maloletým synom W. K.Á., vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, a to až do právoplatného
skončenia konania o úplné vylúčenie odporcu z užívania bytu.

Navrhovateľke s a u k l a d á v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podať na súde návrh
na začatie konania o vylúčenie odporcu z užívania bytu uvedeného v I. časti výroku tohto uznesenia. V
prípade ak súdom stanovená lehota nebude dodržaná, predbežné opatrenie zanikne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 25.06.2014 domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by
súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa vstupu do 2 - izb. bytu nachádzajúceho sa na W.Ž. L. Č.. X M. A.

z dôvodu jeho dlhodobého opakovaného násilia voči jej osobe, ktoré nepriaznivo psychicky ovplyvňuje
aj ich spoločného maloletého syna W. K..

Navrhovateľka uzatvorila manželstvo s odporcom v roku XXXX, z manželstva sa narodili synovia V. K.
(nar. 25.12.1997) a W. K. (15.08.2003). V súčasnosti prebieha na Okresnom súde Bratislava IV medzi
navrhovateľkou a odporcom konanie o rozvod manželstva.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že vo februári 2014 došlo medzi
navrhovateľkou a odporcom k incidentu, kedy navrhovateľka bola nútená privolať policajnú hliadku,
nakoľko ju odporca napadol, ťahal ju za krk po zemi, vykrúcal jej ruky z dôvodu že v nich mala
mobilný telefón, ktorým chcela privolať políciu. Po príchode polície už jej manžel - odporca doma nebol,
spoločnosť jej robila suseda, ktorá počula buchot a krik. Následne musela navrhovateľka navštíviť

pohotovosť, po ošetrení bola 8 dní PN. Konanie odporcu rieši polícia z OO PZ na Saratovskej ulici v
Bratislave.

Navrhovateľka ďalej vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádza, že spočiatku ich
vzťah s odporcom fungoval dobre, no neskôr sa to zhoršilo a postupne vystupňovalo tak, že spoločné
spolunažívanie je neznesiteľné. Odporca pracuje v Rakúsku, jeho príjem by mal byť okolo 1.400 eur

netto, no na spoločnú domácnosť prispieval len úhradami nájomného. Všetky ostatné výdavky musela
navrhovateľka hradiť zo svojho platu kuchárky v škole vo výške cca 330 eur netto. V prípade, že chcelapeniaze na kaderníčku alebo jej nevychádzali peniaze na výdavky, musela si ich odrobiť v posteli (20,-
eur). Neustále jej odporca vulgárne nadával, ponižoval ju, že je škaredá a tlstá. Zhruba pred piatimi
rokmi bola navrhovateľka prvýkrát nútená privolať policajnú hliadku a to po incidente, kedy odporca pod

vplyvom alkoholu na ňu fyzicky zaútočil.

Odporca sa už niekoľko mesiacov pred týmto incidentom správal agresívne voči navrhovateľke i
deťom, reagoval nepredvídateľnými výbuchmi hnevu, pravidelne pil alkohol, nepravidelne chodil domov
a keď prišiel, tak bol pripitý. Bezdôvodne vyvolával hádky, vyčítal navrhovateľke, že si musel sám

naložiť večeru, rozbíjal dvere v byte, rozbil stôl, luster, hádzal po nej kvetináče. Ich desaťročný syn
sa začal pomočovať, preto s ním navrhovateľka začala navštevovať psychologickú poradňu. Vtedy si
navrhovateľka začala uvedomovať, že správanie odporcu je neadekvátne a ohrozujúce nielen jej osobu,
ale i deti.

Správanie odporcu bolo i v minulosti veľmi výbušné, pričom väčšinou svoj hnev smeroval k

navrhovateľke. Ponižoval ju ako matku i manželku a to i v prítomnosti oboch maloletých detí. Počas
jej zdravotných problémov a interrupciách a následnej operácii, na ktorú navrhovateľku prinútil ísť (na
sterilizáciu, lebo podľa slov navrhovateľky si on „chcel užívať“) ju hrubo urážal. Už v tomto období na
ňu opakovane fyzicky útočil - sácal do nej, chytil ju za plecia a triasol ňou, chytil ju jednou rukou pod
krk a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Niekoľkokrát dal odporca navrhovateľke facku, vykrúcal jej zápästia

na oboch rukách. Zároveň si vynucoval pohlavný styk aj v čase, kedy mala navrhovateľka zdravotné
problémy a uvedené jej spôsobovalo nesmiernu bolesť.

Odporca podľa slov navrhovateľky užíva alkohol niekoľkokrát do týždňa následkom čoho reaguje
agresívne, výbušne a neadekvátne a to i v prítomnosti oboch detí a v dôsledku jeho správania mladší

syn začal mať závažné psychické problémy. Navrhovateľka z obavy o svoje zdravie počas prejavov
agresívnej nálady odporcu vymenila zámok na dverách bytu. Odporca sa navrhovateľke stále vyhráža,
že ju vyhodí z domu, vykrikuje jej, že tam nemá čo robiť, vyhráža sa jej, že jej vyhodí všetky veci a že
má ísť bývať k mame.

Navrhovateľka má tiež pochybnosti o odporcovom psychickom zdraví, má podozrenie, že vstúpil do
nejakej sekty, navrhovateľke nadával, že je „satan v ľudskej koži“ a to i pred deťmi.

V priebehu posledných rokov navrhovateľka prežíva dlhodobé príkorie a tlak zo strany odporcu a napriek
jej snahe uchrániť deti od agresívneho správania ich otca sa starší syn doma takmer nezdržiaval a

chodil do E. X., kde sa venoval svojmu koníčku - motorkám. Na syna navrhovateľka už tiež volala políciu
pretože ju už dvakrát napadol. Takéto agresívne správania videl u otca a tak sa začal správať rovnako.
Odporca po tom, ako podal návrh na rozvod si ho začal kupovať peniazmi, motorkami, novým mobilom
a chce ho do osobnej starostlivosti.

Navrhovateľka vidí jediné východisko z jej neľahkej a ťaživej situácie plnej strachu a obáv vo vydaní
predbežného opatrenia, ktorým by bolo odporcovi zakázané vstupovať do nehnuteľnosti. Tento návrh
podáva navrhovateľka z dôvodu, že boli a stále sú vystavení psychickému a fyzickému tlaku zo strany
žalovaného a chce ním docieliť to, aby mohli konečne spolu s deťmi bez strachu a ohrozenia žiť.
Po dlhých rokoch manželstva a trpenia jeho útokov, vyhrážok, vulgárneho zaobchádzania v spoločnej

domácnosti, navrhovateľka nabrala odvahu vzoprieť sa tomuto jeho správaniu. Obáva sa však, že
odporca po tom, ako sa dozvie o podaní tohto návrhu bude svoje násilie voči navrhovateľke stupňovať.

Tento návrh na predbežné opatrenie písala navrhovateľka v čase keď bola napadnutá, no nemala
doteraz odvahu ho aj podať. Na základe písomnej žiadosti manžela o vydanie kľúča od ich bytu sa

rozhodla, z obavy o opakované fyzické napádanie a psychické týranie z jeho strany, podať ho teraz.
Navrhovateľka si je vedomá, že manžel ako spoluvlastník ich bytu má nárok do neho vstupovať a takisto
ho užívať, no v danom byte nebýva od 01.05.2012 a všetky svoje veci si vysťahoval v novembri 2013.
Podľa navrhovateľky táto jeho snaha o sprístupnenie mu ich bytu má iba jeden účel, a to, aby ju mohol
opakovane fyzicky týrať a napádať. Od mája 2012 býva u svojej matky v E. X. v 3- izbovom byte a okrem

toho pracuje na týždňovky v zahraničí. Momentálne býva v tomto byte navrhovateľka s ich mladším
synom W., ktorý je sledovaný psychologičkou nakoľko má poruchy správania a má stavy úzkosti a
depresie, čo liečia predpísanými liekmi.Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) pred začatím
konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery
účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa§75ods.5O.s.p.aksúdrozhodujeonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniapodľa§76ods.

1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku
2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne
najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty
sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho

nariadenia.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nevstupovaldočasnedodomualebobytu,vktorombývaosobavovzťahukuktorejjedôvodnepodozrivý
z násilia.

Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 76 ods.4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 77 ods. 1O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak

a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;

d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Podľa § 77 ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Predbežné opatrenia sa v súlade s účelom občianskeho súdneho konania podieľajú

na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 36 Listiny základných práv
a slobôd, čl. 46 Ústavy SR). Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absentovala
možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva v prípade, keď je toto právo
ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom ako predbežným
zásahom súdu bez uskutočnenia dokazovania tak, ako tomu je v konaní vo veci samej.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie žiada a zároveň v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu
predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať
však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby došlo prakticky k znemožneniu ochrany oprávnených

záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada.

Podstatným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a neúplnosť procesnej ochrany, ktorá sa
poskytuje jeho obsahom. Účastník konania ním nenadobúda základné práva, o ktorých sa má ešte len
rozhodnúť, teda má predbežný charakter. Jeho úlohou je však zabrániť, aby sa postavenie účastníka

naďalej zhoršovalo.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkaznýchprostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Rozhodujúcim

hľadiskom je zabrániť vzniku alebo rozširovaniu ujmy dotknutého účastníka konania, chrániť právo,
ktoré je ohrozované v súvislosti s hmotnoprávnymi úkonmi alebo konaním, resp. nekonaním jedného
z účastníkov tak, aby nedochádzalo k zhoršovaniu postavenia druhého účastníka. Pri nariadení
predbežného opatrenia teda súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite

zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádza zo samotného návrhu,

zo skutočností, ktoré sú v ňom uvedené, prípadne z listinných alebo iných dôkazov, ktoré boli k nemu
pripojené. Súd musí mať minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm.
g/ O.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia
z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti(tedanievšetky rozhodujúce),pričompostačuje,žeosvedčenáskutočnosťsamuvzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch
podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z
hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

Charakteristickým znakom násilia je úmysel a je následkom istého druhu konania, ktoré je zámerné,
pričom na strane obete môže takýmto konaním vzniknúť ako o telesná, tak i duševná ujma. Deklarácia
o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho
označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo
psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného

obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je
mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník
v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované predbežné opatrenie v zmysle
§ 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite

zistený (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 15 októbra 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 25.06.2014 a
tiež s dokladmi, ktorými navrhovateľka podporila svoje tvrdenia a to potvrdením OR PZ v Bratislave
IV zo dňa 02.02.2014 a 04.03.2014 o urobení trestného oznámenia na odporcu, lekárskou správou

zo dňa 02.02.2014 k zraneniu navrhovateľky, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa
03.02.2014, fotokópiu listu od odporcu v ktorom žiada navrhovateľku o kľúče od ich spoločného bytu
zo dňa 18.06.2014, správou z psychologického vyšetrenia navrhovateľky zo dňa 11.03.2014, správou
z psychiatrického vyšetrenia navrhovateľky zo dňa 14.04.2014, žiadosťou o neodkladné odstránenie
závady adresovanej Bytovému podniku Bratislava IV zo dňa 25.08.2010 a 05.09.2001 a čiastočným

výpisom z Katastra nehnuteľností č. LV XXXX.

Po tom, čo sa súd oboznámil s obsahom návrhu a predloženými listinnými dôkazmi, dospel k
záveru, že aj napriek tomu, že odporca aktuálne nebýva v jednej domácnosti s navrhovateľkou sú
splnené predpoklady pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia. Odporca

ako spoluvlastník nehnuteľnosti, v ktorej býva navrhovateľka spolu s maloletým synom, má právo
nehnuteľnosť užívať a toto jeho právo ako súčasť vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je v
súčasnosti ničím obmedzené. Z lekárskej správy zo dňa 02.02.2014 vyplýva, že navrhovateľka utrpela
poranenia po incidente s manželom, preto sa súdu javí byť odôvodnené podozrenie z násilia odporcu
voči navrhovateľke a tým aj osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov v záujme

zabrániť prípadnému ďalšiemu spoločensky nežiaducemu správaniu odporcu voči navrhovateľke. Na
uvedenom posúdení nič nemení ani skutočnosť, že v súčasnosti odporca nebýva v jednej domácnosti s
navrhovateľkou, nakoľko aj k incidentu zo dňa 02.02.2014 došlo už po tom, ako sa odporca odsťahoval
zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľkinu obavu z opakovania násilného správania odporcu vočijej osobe po tom, ako si od nej písomne dňa 18.06.2014 vyžiadal nový kľúč od ich domácnosti,
na vydanie ktorého má ako spoluvlastník nehnuteľnosti právo, súd v kontexte navrhovateľkou v
návrhu prednesených skutočností a predložených listinných dôkazov považuje za odôvodnenú a

nebezpečenstvo hroziacej ujmy za bezprostredné.

Zároveň súd uvádza, že je potrebné chrániť nielen navrhovateľku, ale i maloletého syna účastníkov
konania, ktorého zdravý vývoj je správaním odporcu a celkovej vyhrotenej situácie medzi účastníkmi
konania ohrozený, pričom treba mať na zreteli nielen fyzické, ale aj psychické zdravie dieťaťa. Preto

súd aj s ohľadom na uvedené má za to, že je potrebné nariadiť predbežné opatrenie a poskytnúť tak
ochranu aj maloletému synovi účastníkov konania.

Súd je toho názoru, že nariadením predbežného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv
odporcu vzhľadom k tomu, že v predmetnej nehnuteľnosti už dlhšiu dobu nebýva, nemá v ňom svoje
veci a má zabezpečené náhradné bývanie u matky v E. X.. Vzhľadom na uvedené, obmedzenie jeho

vlastníckeho práva, ku ktorému dôjde nariadením tohto predbežného opatrenia nie je neprimeraným
zásahom do jeho vlastníckeho práva vzhľadom na nároky chránené týmto predbežným opatrením,
ktorými sú ochrana života a zdravia ako navrhovateľky, tak i maloletého syna účastníkov konania.

Súdspolusuloženímpovinnostiodporcovi,abynevstupovaldočasnedobyturozhodolzároveňvzmysle

§ 76 ods. 3 O.s.p. aj o uložení povinnosti navrhovateľke, aby podala v súdom stanovenej lehote 30 dní od
doručenia tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívania bytu a
v prípade, že tak neurobí, predbežné opatrenie zanikne, čím priamo v uznesení obmedzil jeho účinnosť.
Nariadené predbežné opatrenie má teda dočasný charakter spočívajúci jednak v tom, že zanikne, ak sa
rozhodne vo veci samej ( § 77 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. ) a tiež v tom prípade, ak navrhovateľ nepodá

v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia návrh vo veci samej ( § 77 ods.1 písm .a/ O.s.p. ).

O náhrade trov konania súd rozhodne vo veci samej. S poukazom na § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému
súdpriznánáhradutrovkonania,priznáajnáhradutrovpredbežnéhoopatreniaazabezpečeniadôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).