Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612215408
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612215408.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Z. Y., N. U., S. X.. Č.. XXX/XX, zast. advokátom JUDr.
Jánom Benčurom, Záhradnícka ul. č. 41, Bratislava, proti žalovanému: Športový klub, Športové nám.
č. 657, Lozorno, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 5. novembra 2013 č. k. 5 Cpr/2/2012-
37, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruakoináhradymzdy.Žalobcovisúdprvéhostupňa
nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného na základe

uzavretej pracovnej zmluvy R. XX.X.XXXX ako pracovník v objektoch a zariadeniach Š. U.. Žalobcovi
bola dňa XX.XX.XXXX doručovaná výpoveď z pracovného pomeru z XX.XX. XXXX podľa § 63
ods. 1 písm. e/ Zák. práce, na základe ktorej sa mal jeho pracovný pomer u žalovaného skončiť
dňom XX.XX.XXXX. Žalobca odmietol výpoveď prevziať, čo je na nej vyznačené iba uvedením
dátumu neprevzatia (XX. XX. XXXX). Žalobcovi boli doručované ešte ďalšie 2 listy datované dňom
XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX označené ako „ hrubé porušenie pracovnej disciplíny “, ktoré si žalobca

takisto neprevzal. Týmito listami žalovaný upozornil žalobcu na hrubé porušenie pracovnej disciplíny
(nevykonanie práce, fajčenie počas pracovnej doby, opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného)
s tým, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny mu môže žalovaný dať výpoveď podľa § 63
ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Listom z X.XX.XXXX žalobca vyjadril nesúhlas s výpoveďou a žiadal,
aby ho žalovaný po skončení práceneschopnosti naďalej zamestnával. Dňa XX.X.XXXX bol doručený
právnej zástupkyni žalobcu list, v ktorom žalovaný súhlasil s tým, že skončenie pracovného pomeru

je neplatné a žalobca je oprávnený naďalej vykonávať svoju prácu. Predmetným listom bola právna
zástupkyňa žalobcu vyzvaná, aby zabezpečila jeho nástup do práce. Ďalším listom žalovaného z XX.
X. XXXX bol žalobca opätovne vyzvaný k nástupu do práce. Súčasne bol upozornený, že ak do
práce nenastúpi, bude to žalovaný považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca bol
dodatočne dňa X.XX.XXXX uznaný za invalidného, pričom dátum vzniku invalidity bol stanovený dňom
XX.XX.XXXX. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná.

Žalovaný doručoval žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru, v ktorej uviedol, že pracovný pomer
sa skončí dňom XX.XX.XXXX. Nepochybne takáto „ výpoveď “ je neplatná už aj s
poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 zákonníka práce, keď v prípade žalobcu mala byť výpovedná
lehota najmenej trojmesačná a mala tak uplynúť dňom XX.X.XXXX. Z obsahu listiny označenej ako
výpoveď skôr vyplýva, že by sa malo jednať o okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca s
takýmto postupom žalovaného nesúhlasil a oznámil mu, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný

svoju výpoveď odvolal a to písomne, čo oznámil právnej zástupkyni žalobcu. Žalobca na toto odvolanie
výpovede nijako nereagoval. S poukazom na ustanovenie § 61 ods. 4 Zák. práce možno výpoveďodvolať len so súhlasom druhého účastníka. Nedostatok takéhoto súhlasu potom znamená, že výpoveď
je naďalej účinná. Súd prvého stupňa mal však za to, že vzhľadom na ust. § 79 Zák. práce nedošlo
k skončeniu pracovného pomeru. Napriek skutočnosti, že nedošlo k skončeniu pracovného pomeru,

žalobcadopráceajnapriekopakovanejvýzvenenastúpil,hocisadomáhaurčenianeplatnostivýpovede,
ktorúmudalžalovaný.Súd1.stupňavďalšomskúmal,čijedanýnaliehavýprávnyzáujemnažalovanom
určení. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, 2 Obč. zák. dospel k záveru, že vo veci nie je daný
naliehavý právny záujem na žalovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretože by sa ani v prípade
vyhovenia žalobe nedosiahla zmena v postavení žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ktorý uznáva, že dal

žalobcovineplatnúvýpoveďavyzvalhonanástupdopráce.Zdôvodunedostatkunaliehavéhoprávneho
záujmu na žalovanom určení súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu žalobcovi nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že určí, že skončenie pracovného pomeru dané žalovaným listom zo dňa XX. XX. XXXX je
neplatné. V časti uplatnených mzdových nárokov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že skončenie pracovného pomeru
považuje za neplatné pre rozpor s ust. § 60 ods. 2 resp. s § 70 Zák. práce. Je pravdou, že žalovaný
doručil jeho právnej zástupkyni list, v ktorom uznal neplatnosť skončenia pracovného pomeru a umožnil
mu pokračovať v práci. Nemožno však súhlasiť s tým, že žalovaný v zmysle § 61 ods. 4 Zák. práce
výpoveď odvolal, pričom žalobca písomne s odvolaním nesúhlasil. K písomnému zrušujúcemu prejavu

žalovaného o odstúpení od skončenia pracovného pomeru nedošlo a skončenie pracovného pomeru je
teda aj naďalej účinné. Nielen skončenie pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzené tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, ale aj zrušujúci prejav musí byť riadne opísaný, aby jeho
znenie nebolo možné spochybniť. Ust. § 77 Zák. práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu
možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušujúceho prejavu druhej strany tohto vzťahu. Tým je zároveň

z aspektu § 80 písm. c/ O.s.p. vylúčené, aby sa niekto z nich z rovnakého právneho dôvodu domáhal
žalobou určenia, že pracovný pomer trvá. Vzhľadom k skutočnosti, že nedošlo k účinnému odvolaniu
skončenia pracovného pomeru, je daný naliehavý právny záujem na určení jeho neplatnosti. K reálnemu
výkonu prác, od momentu, kedy žalovaný mu umožnil pokračovať v práci, v dôsledku jeho dlhotrvajúcej
práceneschopnosti, nedošlo.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok treba zrušiť.
Podľa §61 ods. 4 Zákonníka práce účinného v čase doručenia výpovede, výpoveď, ktorá bola doručená

druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej
odvolaním treba urobiť písomne.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že samotný žalovaný považuje výpoveď, ktorú dal žalobcovi
listom zo dňa XX.XX.XXXX, za neplatnú. Uvedené nepochybne vyplýva aj z nedatovaného listu (č. l.
26 spisu) žalovaného, ktorým oznamuje právnej zástupkyni žalobcu, že súhlasí s tým, že skončenie

pracovného pomeru je neplatné. Rovnako aj z výzvy z XX.X.XXXX (č. l. 24 spisu) vyplýva, že žalovaný
uznáva neplatnosť rozviazania pracovného pomeru so žalobcom. Vzhľadom na obsah predmetných
listov možno konštatovať, že žalovaný výpoveď z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX písomne
odvolal. Na druhej strane ust. § 61 ods. 4 Zák. práce vyžaduje na účinné odvolanie písomnej
výpovede z pracovného pomeru aj súhlas zamestnanca s takýmto odvolaním, ktorý je potrebné rovnako

urobiť v písomnej forme. Z obsahu spisu nevyplýva písomný súhlas žalobcu s odvolaním výpovede
žalovaným. V tomto smere žalovaný nepredložil žiaden dôkaz. Za tohto stavu treba konštatovať,
že vzhľadom na absenciu písomného súhlasu žalobcu s odvolaním výpovede, samotné odvolanie
výpovede žalovaným nevyvolalo žiadne právne účinky. Inými slovami, bez písomného súhlasu žalobcu
s odvolaním predmetnej výpovede treba vychádzať z toho, že táto výpoveď nebola platne odvolaná a

teda ako právna skutočnosť stále existuje. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, odvolací súd poukazuje na to, že žalobu o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru upravuje priamo zákon (§ 77 Zák. práce) a vzhľadom na
to žalobca nemusí preukazovať, že má na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru naliehavý
právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods.
2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom si súd prvého stupňa bude
musieť predovšetkým ujasniť, čo je vlastne predmetom sporu, či teda list žalovaného z XX.XX.XXXX
označený ako „Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/“ je výpoveďouz pracovného pomeru alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že ak by malo ísť o výpoveď, to, že v nej žalovaný uviedol nesprávny dátum skončenia
pracovného pomeru, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť, pretože moment skončenia pracovného

pomeru výpoveďou, resp. dĺžku výpovednej doby ustanovuje priamo zákon (§ 62 Zák. práce).
K samotnej výpovedi odvolací súd uvádza, že táto neobstojí z hľadiska § 61 ods. 2 Zák. práce,
podľa ktorého dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná a dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Žalovaný
vo výpovedi formuloval skutky, ktoré považoval za porušenie pracovnej disciplíny, takto: „Porušenie

pracovnej disciplíny zo dňa XX. XX. XXXX za neuposlúchnutie nadriadeného, sprenevera peňazí
- nevyúčtovanie vstupného a peňazí z ubytovania, za ktoré niesol zodpovednosť podľa pracovnej
zmluvy.“ Takto formulované skutkové vymedzenie dôvodu výpovede však neobstojí. Z výpovede
totiž nie je zrejmé, k akému porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť dňa XX.XX.XXXX, t. j. v
čom (v akom konkrétnom konaní žalobcu) vlastne spočívalo
neuposlúchnutie nadriadeného, a rovnako tak nie je dostatočne konkretizovaná údajná sprenevera

peňazí. Dôvod výpovede vymedzený v jej písomnom vyhotovení potom nemožno dodatočne meniť.
Preto na dôvody hoci rovnako po skutkovej stránke nedostatočne vymedzené) obsiahnuté v liste z
XX.XX.XXXX označenom ako „Hrubé porušenie pracovnej disciplíny “ (č. l. 11 spisu) nebolo možné
prihliadať, keďže tieto neboli súčasťou písomnej výpovede. Ďalšou vadou výpovede je to, že z nej
nevyplýva, či žalovaný konanie žalobcu považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, t. j. dôvod,

pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite zrušiť pracovný pomer, alebo či konanie žalobcu považuje len
za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď v takomto prípade nebolo preukázané,
že bol žalobca v posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Z vyššie uvedených dôvodov by
nebolo platné ani okamžité skončenie pracovného pomeru, ak by žalovaný tvrdil, že so žalobcom mienil

okamžite skončiť pracovný pomer, i keď list z XX.XX.XXXX označil ako výpoveď. Aj v prípade
okamžitého skončenia pracovného pomeru totiž platí, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí
byť písomné a musí sa v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom (§ 70 Zák. práce). Napokon v prejednávanej veci nemožno postupovať ani podľa § 79 ods.
3 Zák. práce, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca netrval na tom, aby ho žalovaný ďalej

zamestnával. Práve naopak, žalobca listom z X. XX. XXXX (č. l. 10 spisu) žalovanému oznámil, že
nesúhlasí s výpoveďou a žiada, aby ho po skončení PN naďalej zamestnával. Tomuto postupu žalobcu
nasvedčuje napokon aj podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súd.
Ak súd prvého stupňa určí, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, rozhodne aj o náhrade
mzdy. Tá žalobcovi patrí od momentu, keď oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný

naďalej zamestnával, pričom ak by celkový čas, za ktorý by sa mala žalobcovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahoval 9 mesiacov, bolo by mu možné priznať náhradu mzdy iba za čas 9 mesiacov (§ 79 ods. 2
Zák. práce v znení platnom ku dňu dania výpovede). Súčasne bude súd prvého stupňa musieť vziať
do úvahy, že náhrada mzdy patrí zamestnancovi iba za obdobie, počas ktorého je schopný a ochotný
vykonávať prácu. To znamená, že žalobcovi nevznikne nárok na náhradu mzdy napr. za obdobie, počas

ktorého bol práceneschopný.
Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.). V súvislosti s výrokom o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že
tento výrok napadnutého rozsudku je zmätočný. Keďže totiž súd prvého stupňa žalobu zamietol, mal
úspešnému žalovanému priznať náhradu trov konania a v prípade, že mu žiadne trovy nevznikli, mal

vysloviť, že mu náhradu trov konania nepriznáva. Namiesto toho súd prvého stupňa nepriznal náhradu
trov konania neúspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.