Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110207023
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110207023.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky: O.. B. P., bytom D., K. X, zast. advokátkou JUDr.
Katarínou Habiňákovou, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti odporcom: 1/: U.. A. A., I. D.,
K. X, 2/ U.. K. A., I. D.U., K. X, 3/ A. X., I. D., K. X, všetkým zast. advokátom JUDr. Jurajom Kulom,
Advokátska kancelária Košice, Mäsiarska 30, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o
odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 12C/53/2010-109 z 15.2.2013

takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutej časti. t.j. vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci samej, predmetom ktorého bolo určenie,
že navrhovateľka vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, práva prechodu
motorovým vozidlom cez pozemky odporcov. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľku zaviazal
nahradiť odporcom na účet ich právneho zástupcu trovy konania vo výške 835,20 EUR.

O zastavení konania rozhodol podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľka na pojednávaní

zobrala v celom rozsahu návrhu späť, žiadala konanie zastaviť s tým, že o práve prechodu má záujem s
odporcami rokovať mimosúdne a odporcovia so späťvzatím návrhu súhlasili a súhlasili aj s mimosúdnym
rokovaním.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. majúc za to, že z procesného hľadiska

zastavenie konania zavinila navrhovateľka, preto ju zaviazal nahradiť odporcom vzniknuté trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej pomoci.

Uznesenie vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka. Navrhla
uznesenie v napadnutej časti zmeniť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Bola toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky § 150 O.s.p. pre nepriznanie

náhrady trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa jej názoru sú v pomeroch účastníkov
konania a v konaní odporcov, ktorí i počas deklarovaného stanoviska, že po späťvzatí návrhu budú
riešiť predmet sporu sa stalo len tvrdením, ku skutočnému jednaniu nedošlo a ani do budúcna nedôjde.
Poukazovala na to, že pred podaním návrhu sa pokúsila o mimosúdnu dohodu s odporcami, ktorú
odporcovia v 1. a 2.rade neboli ochotní akceptovať, preto podala návrh na súde. Keďže v priebehu
konania sa odporcovia vyjadrovali, že sú ochotní jednať vo veci sprístupnenia prechodu cez pozemok

k jej garáži, ale potom ako zoberie návrh späť, pričom podmienili svoj vstup do jednania s ňou, až keď
zoberie návrh späť, preto v snahe mimosúdne vyriešiť spor a využiť ponúknutú možnosť s odporcami namimosúdne jednanie zobrala návrh späť. V deň späťvzatia návrhu sa s odporcami dohodla na stretnutí
v sídle ich právneho zástupcu dňa 4.3.2013, na ktoré sa dostavila, avšak stanovisko odporcov sa
zmenilo v tom, že požadovali vyplatiť ešte ďalšie náklady. Vzhľadom na správanie sa odporcov dospela

k záveru, že ich konanie bolo iba účelové a opätovne bude nútená podať návrh na súde o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Bola toho názoru, že v jej prípade by priznanie trov odporcom
viedlo k nežiadúcej tvrdosti a bolo by nespravodlivé voči nej tým, že dôvodne bránila svoje porušené a
ohrozené právo a bola by povinná zaplatiť náhradu trov konania pretože odporcom dôverovala pri ich
tvrdení, že medzi nimi dôjde k stretnutiu, na ktorom prístup k jej nehnuteľnosti sa mimosúdne vyrieši.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť uznesenie v napadnutom rozsahu
a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadrovali sa ku skutkovým okolnostiam prípadu,
namietali, že navrhovateľkou pripravenú dohodu neboli ochotní podpísať, pretože dohoda sa zaoberala
úplne inými parcelami ako sú tie ich. Uviedli, že na pojednávaní na výzvu súdu o mimosúdnu dohodu
uviedli,žepokiaľnavrhovateľkavezmežalobuspäťazaplatítrovykonaniasúochotnísadnúťzarokovací

stôl, keďže sa to nestalo, súdne pojednávania pokračovali. Poukazovali na to, že navrhovateľka počas
celej doby pojednávania sa snažila poškodiť ich mená ohováraním a šírením nepravdy, aj na ulici.
Opätovne uviedli, že na poslednom súdnom pojednávaní právnej zástupkyne navrhovateľky uviedli, že
po späťvzatí návrhu a zaplatení trov konania pristúpia k mimosúdnemu rokovaniu s navrhovateľkou,
avšak bez účasti právnych zástupcov, napriek tomu navrhovateľka na stretnutie prišla so svojou

advokátkoubezakéhokoľveknávrhunariešeniedanejsituácie.Právnazástupkyňanavrhovateľkypočas
rokovania stretnutie narušovala, z čoho usúdili, že nemajú skutočný záujem na uzavretí mimosúdnej
dohody. Opakovali svoje tvrdenia o ochote pristúpiť na mimosúdne rokovanie po späťvzatí návrhu,
čo dodržali. Akcentovali, že ukončenie sporu a rokovanie o prípadnej dohode o začiatku podmieňovali
úhradou nimi zbytočných vynaložených finančných prostriedkov. Citujúc ustanovenie § 96 O.s.p. a §

146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zdôrazňovali názor vyplývajúci z judikatúry súdov, že pre účely náhrady trov
konania pri zastavení konania je otázku zavinenia na tomto zastavení, možné skúmať iba z procesného
hľadiska. Poukazovali na rozhodnutie ÚS 315/07 ČR R 49/1993, boli toho názoru, že použitie ust.
§ 150 O.s.p. v danom prípade neprichádza do úvahy. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že sa nechceli
po späťvzatí návrhu mimosúdne dohodnúť a ktoré tvrdenia majú byť dôvodom hodným osobitného

zreteľa sú nepravdivé a zavádzajúce. Uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo zavinením samotnej
navrhovateľky.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 os. 1,3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný
osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho

prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu
inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka aj po podaní návrhu sa pokúšala o uzavretie mimosúdnej

dohody s odporcami, o čom svedčí jej žiadosť o odročenie prvého pojednávania a žiadosť odporcov o
odročenie ďalšieho pojednávania.

Z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvého stupňa dňa 16.10.2012 vyplýva, že odporca v
1.rade výslovne vyjadril ochotu pristúpiť na rokovanie o dohode až potom, ako navrhovateľka zoberie
žalobu späť. Z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvého stupňa dňa 15.2.2013 vyplýva, že
naponukuprávnejzástupkynenavrhovateľky,vzmyslektorejpokiaľsanavrhovateľkaaodporcoviabudúmôcť stretnúť v krátkom čase na rokovaní o uzavretie zmluvy o práve prechodu cez ich dvor, v takom
prípade by zobrala žalobu späť, právny zástupca deklaroval za svojich klientov, že takéto stretnutie v
krátkom čase nastať môže a vie ho zorganizovať. Následne došlo k späťvzatiu návrhu zo strany právnej

zástupkyne navrhovateľky a právny zástupca odporcov vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu.

Podmienka žalovaných na náhradu trov konania, ktorá mala byť súčasťou stanoviska k mimosúdnemu
jednaniu, z obsahu spisu nevyplýva.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd má za to, že možnosť rokovania o uzavretí mimosúdnej
dohody bola zo strany odporcov podmienená späťvzatím návrhu navrhovateľky. Je teda zrejmé, že
odporcovia neboli ochotní rokovať o mimosúdnej dohode skôr, než dôjde k späťvzatiu návrhu. Za
takýchto okolností odvolací súd má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v
osobitosti prípadu, keďže je v záujme účastníkov, aby dochádzalo k mimosúdnym dohodám. Vzhľadom
napostojodporcovnavrhovateľkanemalainúmožnosť,ibazobraťnávrhspäť,vprípade,žemalazáujem

rokovať o uzavretí mimosúdnej dohody.

Uvedené správanie sa odporcov odvolací súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania odporcom, navrhovateľka síce zavinila zastavenie konania, avšak jej
postoj v konaní vyplýval zo správania sa odporcov, ktorá skutočnosť je dôvodom hodným osobitného

zreteľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vo veci je potrebné zdôrazniť, že pre posudzovanie (ne) existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre prípadné použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali pred
späťvzatím návrhu, resp. pre ktoré došlo k späťvzatiu návrhu, nie okolnosti, ktoré nastali po späťvzatí
návrhu. Preto okolnosti, pre ktoré nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody po späťvzatí návrhu v danom
prípade sú bez právneho významu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mala navrhovateľka, ktorá bola v
odvolacom konaní úspešná, táto si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto jej nemohla byť
priznaná a odporcovia v odvolacom konaní neboli úspešní, preto nemajú právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.