Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 6, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200089
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200089.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci

navrhovateľky: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X/XX, F., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad
Martin, so sídlom Ul. Pavla Mudroňa 45, Martin, za účasti účastníka konania: Slovenský pozemkový fond
Bratislava, Regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, v konaní o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu odporcu č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa 11.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa
11.01.2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke a účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond náhradu trov konania n e p r i z n
á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa 11.01.2012 odporca rozhodol, že
navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 1 , 2, 3 zák. č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva
ani na priznanie práva na náhradu. Navrhovateľke sa nenavracia vlastnícke právo k pozemkom ani
nepriznáva právo na náhradu za PK p.č. 1610 (dom č. XX) o výmere 219 m2 zapísanú v PK vložke
č. 807 a za časť PK p.č. 2457 (roľa) o výmere 415 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. F.. V odôvodnení
uviedol, že navrhovateľka v reštitučnej žiadosti uviedla, že pôvodným vlastníkom v reštitučnej žiadosti

uvedených PK parciel, ako aj iných pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. F. bol P. X. A., I. A., P. A., F.
A. a nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) a m) zák. č. 503/2003 Z.z..
Správny orgán rozhodoval len o vyššie uvedených pozemno-knižných parcelách, pričom z predloženej
grafickej a textovej identifikácie parciel zo dňa 31.10.2005 a zo dňa 20.12.2011 zistil, že PK p.č. 2457-
jej časť o výmere 415 m2 neprešla do vlastníctva štátu a teda neboli splnené podmienky uvedené
v § 2, 3 zák. č. 503/2003 Z.z., pričom k uvedenému dospel aj oboznámením sa s rozhodnutím
Správy katastra Martin č. X 263/2011 zo dňa 07.12.2011. Čo sa týka PK p.č. 1610, v čase prechodu

do vlastníctva štátu mala charakter zastavanej plochy (dom č. XX, dvor) a nakoľko neboli splnené
podmienky uvedené v § 1 zák č. 503/2003 Z.z. správny orgán rozhodol o nenavrátení vlastníctva a
nepriznanie práva na náhradu. Nebolo rozhodnuté o celom reštitučnom nároku navrhovateľky, pretože
správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Preto požiadal Správu katastra Martin o vyhotovenie dokladov týkajúcich sa
prevoduvlastníctva,akoajvyhotoveniegeometrickýchplánov,ktorézabezpečujeSlovenskýpozemkový
fond. O zvyšných nehnuteľnostiach preto bude rozhodnuté po predložení týchto dokladov.

Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok navrhovateľka. Ako odvolacie námietky uviedla:Rozhodnutie neobsahuje nijaké odôvodnenie, nie sú v ňom uvedené dôvody, pre ktoré odporca rozhodol
o nenavrátení PK p.č. 1610 a časti PK p.č. 2457 o výmere 415 m2. V odôvodnení úplne absentuje
uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Taktiež absentuje uvedenie, akým

úvahami sa spravoval odporca pri hodnotení dôkazov a pri použití správnej úvahy. Odporca nevykonal
právne posúdenie a nesubsumoval ním zistení skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotno-
právneho predpisu. Chýba výklad obsahu právnej normy a účastníčka správneho konania nerozumie,
prečo odporca rozhodol tak, ako rozhodol. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Tým, že odporca v prípade navrhovateľky vydal viac

rozhodnutí o jednotlivých častiach jej riadne uplatneného nároku zasiahol do jej práv a právom
chránených záujmov, pretože navrhovateľka si nemôže vybrať, či chce formou náhradných pozemkov
alebovpeniazoch,pretoževjednotlivýchčiastkovýchrozhodnutiachnavrhovateľkanespĺňakumulatívne
podmienku výmery nad 400 m2 a zároveň hodnoty pozemkov väčšej ako 166 €. Nesúhlasí s tým,
aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach. Ďalej namieta dĺžku správneho konania,
ktorá je v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania. Porušuje sa jej

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalšou námietkou bolo, že zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce z dôvodu, že správny orgán neustálil správne okruh právnych predchodcov
navrhovateľky. Okrem tých, ktorých uvádza odporca, mala byť uvedená aj F. V., rod. A. zom.
XX.XX.XXXX. Po tejto dedila B. A., rod. V.. Ďalej namietala, že odporca v inom reštitučnom konaní
dal vyhotoviť GP. Na základe tohto GP p.č. 7641/2 bola evidovaná na LV č. XXXX, pričom tento zápis

bol vykonaný nesprávne a v majetkovom podieli 4/5 bola zapísaná Slovenská republika - Slovenské
národné múzeum namiesto pôvodných vlastníkov uvedených na LV č. XXXX týkajúci sa EKN p. č. 2457.
Odporca mal o tomto vedomosť, avšak nijakým spôsobom nezasiahol a nesnažil sa zjednať nápravu.
Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 19.03.2012. Zotrval na skutkových
zisteniach a právnom posúdení veci ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ja dostačujúce. Tiež nesúhlasil s tvrdením, že pri vydaní
viacerých rozhodnutí by bola navrhovateľka ukrátená o možnosť poskytnutia náhrady v náhradnom

pozemku. Podľa informácií z prostredia SPF priznané právo na náhradu za nevydané pozemky uvedené
vo viacerých rozhodnutiach, ktorých výška bola stanovená znaleckým posudkom sa sčíta dohromady a
oprávnenej osobe sa poskytne náhrada ako súčet náhrad uvedených v jednotlivých rozhodnutiach. Čo
sa týka námietky vedenia konania o oprave chyby v katastrálnom operáte X 263/2011, uvedené konanie
nič nezmenilo na skutočnosti, že časť PK p.č. 2457 o výmere 415 m2 nikdy neprešla do vlastníctva štátu.

V súčasnosti je však podiel 1/5 CKN p.č. 7641/2 o výmere 415 m2, ktorá bola vytvorená z časti pôvodnej
PK parcely, zapísaný vo vlastníctve T. A.. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutie potvrdiť a navrhovateľke
nepriznať trovy konania.

Účastník konania Slovenský pozemkový fond sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa

29.06.2012. Poukázal na čl. XV. ods. 3 posledná veta interného pokynu generálneho riaditeľa SPF č.
3/2011 o postupe pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č.
503/2003 Z.z. v znení zák. č. 559/2010 Z.z., podľa ktorého ustanovenie druhej vety tohto odseku neplatí,
ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok je vyšší ako 400
m2 a 166,- €. Preto bude SPF riešiť reštitučné nároky navrhovateľky podľa viacerých rozhodnutí odporcu

v celku a obava navrhovateľky, že jej nebude vydaný náhradný pozemok, ale len peňažná náhrada, nie
je dôvodná. Zároveň pripojil interný pokyn generálneho riaditeľa SPF č. 3/2011.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 250l a nasl. O.s.p., a to v medziach uvedených v opravnom prostriedku podľa § 249 ods. 2

O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Súčasťou správneho spisu je identifikácia č. 264/2005 zo dňa 01.10. až 31.10.2005, ktorá, okrem
iného, rieši i PK p.č. 2457 zapísanú vo vložke 1872, podľa ktorej táto parcela je totožná s EKN p.č.

2457 orná pôda o výmere 395 m2, ako aj s časťami ďalších CKN parciel: p.č. 7634/22 a 7641/1.
Súčasťou správneho spisu je i identifikácia PK p.č. 1610 zapísanej vo vložke 807 ako dom, z ktorej
bolo vyvlastnených 219 m2 a ktorá je totožná s časťami CKN p.č. 1601/1 zastavaná plocha, 1601/17
zastavaná plocha-dvor a 4232/1 zastavaná plocha - komunikácia.Vo vložke 807 k. ú. F. je pod radovým č. 1 zapísaná PK p.č. 1610 ako dom č. popisné XX s dvorom
v P.. Úplný výpis z PK vložky 807 bol vyhotovený dňa 09.07.1970. Podľa reštitučnej žiadosti prevod

vlastníckeho práva z pôvodných spoluvlastníkov I., X. P. a F. A. na čs. štát nastal na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 07.11.1984.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. 1) Vlastnícke právo sa vracia
k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2)
b) lesný pôdny fond. 3)

1) Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov.
§ 37 až 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

2) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu
v znení neskorších predpisov.

3) Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.

Čo sa týka odvolacích námietok vo vzťahu k PK p.č. 2457 v PK vložke 1852, v prvom rade je potrebné
porovnať reštitučnú žiadosť navrhovateľky s predmetom napadnutého rozhodnutia. V reštitučnej žiadosti
navrhovateľka nežiadala o navrátenie časti PK p.č. 2457. Z úradnej činnosti súdu sp. zn. 22Sp/5/2012 je
súdu známe, že túto PK parcelu si uplatnila iná reštituentka, a to T. A.. Hoci bolo rozhodované o PK p.č.

2457, ktorá nebola predmetom reštitučnej žiadosti, uvedené nie je vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), pretože vo vzťahu k tejto parcele nebolo vlastnícke
právo a ani náhrada priznaná. Iná situácia by nastala v prípade, ak by vo vzťahu k tejto parcele bolo
rozhodnuté odporcom kladne, a to či už priznanie vlastníckeho práva alebo priznanie práva na náhradu.
Keďže však v tomto prípade bol nárok na PK p.č. 2457 ako taký zamietnutý, samotné rozhodovanie o

parcele, ktorá vôbec nebola predmetom reštitučnej žiadosti nemá žiaden vplyv na právne postavenie
navrhovateľky, ktorá ani netvrdila, že by bola oprávnenou osobou k tejto parcele a ani prípadných
ďalších osôb, ktoré by mali k tejto parcele právny vzťah. Z tohto dôvodu je však potrebné konštatovať, že
všetky námietky uplatnené v opravnom prostriedku týkajúce sa tejto parcely sú plne nedôvodné, pretože
navrhovateľka nemá aktívnu vecnú legitimáciu rozporovať zistenia vo vzťahu k tejto parcele, keďže

nebola touto časťou vydaného rozhodnutia ukrátená na právach. Z týchto dôvodov sa súd námietkami
navrhovateľky ohľadne prebiehania katastrálneho konania č. X 263/2011 a zápisu Slovenskej republiky -
Slovenského národného múzea na LV č. XXXX ako vlastník EKN p.č. 2457 v 4/5 ani meritórne nemohol
zaberať a táto námietka je právne irelevantná.

Krajský súd v Žiline sa následne zaoberal námietkami týkajúcimi sa PK p.č.1610 v PK vložke 807
a konštatuje, že dôvody uvedené v opravnom prostriedku sú nedôvodné. Čo sa týka námietky
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia vo
vzťahu k PK p.č. 1610 je síce stručné, ale dostatočné. Odôvodnenie poukazuje na textovú a grafickú
identifikáciu č. 264/2005 zo dňa 31.10.2005 a tiež i na identifikáciu č. 1218/2011 zo dňa 20.12.2011,

ktorá konkrétne rieši PK p.č. 1610 zapísanú vo vložke 807. Tu je potrebné konštatovať, že v reštitučnom
návrhu došlo k nesprávnosti, keď navrhovateľka požadovala priznanie vlastníckeho práva ohľadne PK
p.č. 1610, avšak zapísanej vo vložke 745. Súčasťou správneho spisu je vložka č. 745, ako i vložka
807 k. ú. F., z ktorých je zrejmé, že PK p.č. 1610 je zapísaná len vo vložke 807. Tieto vložky predložila
sama navrhovateľka. Z tohto dôvodu odporca správne uviedlo vložku 807. V napadnutom rozhodnutí je

dostatočne uvedený skutkový stav, z ktorého správny orgán ohľadne tejto parcely vychádzal, a to, že
táto mala v čase prechodu do vlastníctva štátu charakter zastavanej plochy, a to dom č. XX a dvor (ako
to vyplýva i z úplného výpise z PK vložky 807 zo dňa 09.07.1970) a taktiež bolo dostatočne uvedené
i právne posúdenie, keď bol citovaný § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. (síce bez jeho slovnej citácie, avšakvzhľadom na to, že navrhovateľka bola v správnom konaní zastúpená advokátkou, poukaz na konkrétne
ustanovenie zákona je dostačujúci).

Čosatýkanámietkyvydávaniačiastkovýchrozhodnutíanesúhlasunavrhovateľkysvydávanímtakýchto
rozhodnutí, samotné vydanie takéhoto rozhodnutia je na správnej úvahe správneho orgánu. Jedná
sa o procesný postup správneho orgánu, ktorý je plne v kompetencii správneho orgánu. Vo vzťahu k
námietke, že jej bude upretý výber medzi náhradnými pozemkami alebo finančnou náhradou, krajský
súd poukazuje na interný pokyn generálneho riaditeľa č. 3/2011 Slovenského pozemkového fondu,

ktorým sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhrad oprávneným
osobám podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z. v znení zákona č. 559/2010 Z.z., na
ktorý poukazuje i účastník konania Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení k opravnému
prostriedku a to konkrétne čl. XV. bod 3 posledná veta, podľa ktorého ustanovenie druhej vety tohto
odseku neplatí, ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok
je vyšší ako 400 m2 a 166 Eur. Z uvedeného vyplýva, že ak boli vydávané čiastkové rozhodnutia,

ktorými bolo rozhodované o priznaní práva na náhradu, o ktorej rozhoduje Slovenský pozemkový fond,
práva navrhovateľky nebudú dotknuté vydávaním týchto čiastkových rozhodnutí, pretože Slovenský
pozemkový fond bude akceptovať úhrnnú výmeru jednotlivých pozemkov, za ktoré bolo priznané právo
na náhradu. Tá skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond bude mať vedomosť o vydávaní čiastkových
reštitučných rozhodnutí je daná tým, že je účastníkom správneho konania v každej takejto veci.

Nesúhlas navrhovateľky s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach, ktorý bol
ako námietka taktiež uvedený v opravnom prostriedku, je právne irelevantný. Vydávanie čiastkových
rozhodnutí nie je podmienené súhlasom účastníkov konania. Právo účastníka konania týmto spôsobom
podmieňovať procesný postup správneho orgánu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Ide o

subjektívny postoj navrhovateľky, ktorý správny orgán nemusí zisťovať, pretože nie je podmienkou
procesného postupu.

Námietka navrhovateľky ohľadne dĺžky konania nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p.. Jedná sa o také porušenie procesnej normy (Správneho

poriadku), ktoré nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, avšak môže byť riešené inými
inštitútmi procesného práva napr. v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy
piatej časti O.s.p..

Čo sa týka námietky nedostatočného zistenia okruhu právnych predchodcov navrhovateľky, súd uvádza,

že táto námietka je nedôvodná z toho dôvodu, že navrhovateľka v uplatnenej reštitučnej žiadosti
konkrétne uviedla pôvodných vlastníkov, po ktorých sa cíti byť oprávnenou osobou (§2 ods. 2 z.č.
503/2003 Z.z.). Týmito pôvodnými vlastníkmi sú P. X. A., voči ktorému je neter, I. A., voči ktorej je
neter a F. A., voči ktorému je dcéra. Preto nemôže byť rozhodované o reštitučnom nároku vo vzťahu k
iným pôvodným vlastníkom a navrhovateľka nemôže byť oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zák. č.

503/2003 Z.z. k osobám iným, ako uvedeným v reštitučnej žiadosti. Keďže F. V. nebola uvedená ako
pôvodná vlastníčka, od ktorej si oprávnená osoba odvodzuje svoj reštitučný nárok, nebolo potrebné
zisťovať vlastníctvo pôvodnej vlastníčky F. V..

Vzhľadom na to, že odvolacie námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie ako

zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. a contrario v spojení s §
250l ods. 2 O.s.p.. Keďže navrhovateľka v konaní nebola úspešná, nemá právo na náhradu trov konania,
preto jej súd náhradu trov nepriznal. Nepodala tiež návrh na náhradu trov konania.

Účastníkovi konania SPF súd náhradu trov konania nepriznal, pretože tento nepodal návrh na náhradu
svojich trov.

Poučenie:

Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.